Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: VEGO M s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 072 902, právne zastúpený: Mgr. Pavol Mlej, advokát, so sídlom Dénešova 23, 040 23 Košice, proti žalovanému: Mesto Zvolen, Spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti ďalšieho účastníka konania: Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 818, právne zastúpený: HUTTA & PARTNERS s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, IČO: 51 284 871, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. j.: SÚ 1653/2018-Pa-3, SÚ 1656/2018-Pa-3, SÚ 1666/2018-Pa-3, SÚ 1672/2018-Pa-3, SÚ 1675/2018-Pa-3, SÚ 1769/2018-Pa-3, SÚ 1772/2018-Pa-3, SÚ -3, SÚ 1775/2018-Pa-3 zo dňa 02.08.2018 a jemu predchádzajúcich súhlasov č. SÚ 1653/2018-Pa-2 zo dňa 22.06.2018, č. SÚ 1769/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ 1772/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ 1656/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ 1666/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ 1672/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ 1675/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ -2 zo dňa 25.06.2018, č. SÚ 1775/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1653/2018-Pa-3, SÚ 1656/2018-Pa-3, SÚ 1666/2018-Pa-3, SÚ 1672/2018-Pa-3, SÚ 1675/2018-Pa-3, SÚ 1769/2018-Pa-3, SÚ 1772/2018-Pa-3, SÚ -3, SÚ 1775/2018-Pa-3 zo dňa 2. augusta 2018 z a m i e t a . II. Žalobcovi vo vzťahu k správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. SÚ 1653/2018-Pa-3, SÚ 1656/2018-Pa-3, SÚ 1666/2018-Pa-3, SÚ 1672/2018-Pa-3, SÚ 1675/2018-Pa-3, SÚ 1769/2018- Pa-3, SÚ 1772/2018-Pa-3, SÚ -3, SÚ 1775/2018-Pa-3 zo dňa 2. augusta 2018 právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1653/2018-Pa-2 zo dňa 22. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. IV. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1769/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1772/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. VI. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1656/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. VII. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1666/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. VIII. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1672/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. IX. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1675/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. X. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1773/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XI. Súd opatrenie žalovaného Mesta Zvolen č. SÚ 1775/2018-Pa-2 zo dňa 25. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. XII. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania týkajúce sa preskúmania zákonnosti opatrení, o ktorých správny súd rozhodol vo výroku III. - XI. tohto rozsudku, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku. XIII. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Asociácia vonkajšej reklamy, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 818 (ďalší účastník konania) ako záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb a oprávnená právnická osoba zapísaná v registri vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby SR podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „") podala podľa príslušných ustanovení ohlásenie odstránenia nepovolených reklamných stavieb Mestu Zvolen ako stavebnému úradu (žalovaný), a to ohláseniami zo dňa 29.03.2018, 03.04.2018 a 09.04.2018.

2. Na základe ohlásení žalovaný vyzval žalobcu ako vlastníka reklamných stavieb, aby do 15 dní od doručenia výziev preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamných stavieb, a že stavby sú zhotovené v súlade s podmienkami . Zároveň vo výzvach žalovaný žalobcu upozornil, že v prípade nepreukázania uvedeného oprávnenia a súladu reklamných stavieb so , vydá osobe, ktorá podala ohlásenie nepovolenej reklamnej stavby, súhlas s jej odstránením.

3. Žalobca na výzvy žalovaného reagoval podaným vyjadrením.

4. Žalovaný vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiadne doklady požadované vo výzvach, preto udelil súhlasy s odstránením reklamných stavieb, podľa názoru žalovaného nepovolených. Žalovaný v súhlasoch s odstránením reklamných stavieb reklamné stavby popísal s tým, že išlo o obojstranné reklamné stavby, upevnené na oceľových konštrukciách v tvare písmena „A" s najväčšou reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2 a popísal aj umiestnenie reklamných stavieb. Poukázal ďalej na ustanovenia a a so záverom, že žalobca na výzvy stavebného úradu reagoval vyjadrením, avšak nepredložil žiadne doklady požadované vo výzvach. Na základe takéhoto záveru žalovaný udelil súhlasy s odstránením reklamných stavieb:

- súhlas č. j.: SÚ 1653/2018-Pa-2 zo dňa 22.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby umiestnenej v zatrávnenej ploche na ľavej strane cesty č. I/66, mimo zastavaného územia Mesta Zvolen, v smere Zvolen - Bratislava, na pozemku KN C parc. č. XXXX, k.ú. R., trvalé trávnaté porasty,

- súhlas č. j.: SÚ 1769/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby umiestnenej vo voľnom teréne na pravej strane cesty č. III/2440 v smere do centra Mesta Zvolen, nachádzajúcej sa na pozemku KN C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. R.,

- súhlas č. j.: SÚ 1772/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby umiestnenej v zatrávnenej ploche na pravej strane cesty č. I/66 v smere Zvolen - Bratislava, pozemok KN C parc. č. XXXX/XX, orná pôda, k. ú. R.,

- súhlas č. j.: SÚ 1656/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby nachádzajúcej sa v zatrávnenej ploche na pravej strane cesty č. I/16 v smere Zvolen - Lučenec, pri vjazde od smeru Bratislava, pod areálom bývalého Mäsokombinátu, na pozemku KN C parc. č. XXX/ XX, trvalé trávnaté porasty, k. ú. R.,

- súhlas č. j.: SÚ 1666/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby nachádzajúcej sa v zatrávnenej ploche na pravej strane cesty č. I/16 v smere Lučenec - Zvolen, na pozemku KN C parc. č. XX, záhrady, k. ú. O.,

- súhlas č. j.: SÚ 1672/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas na odstránenie reklamnej stavby nachádzajúcej sa zatrávnenej ploche na pravej strane cesty č. III/2430 (Strážska cesta) v smere do centra mesta, oproti Retail parku, na pozemkoch KN C parc. č. XXXX/XXX a XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. R.,

- súhlas č. j.: SÚ 1675/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby nachádzajúcej sa v zatrávnenom svahu, v tesnej blízkosti ľavej strany cesty č. III/2460 v smere Zvolen

- Sliač, mimo zastavaného územia Zvolen, na pozemku KN E parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. R.,

- súhlas č. j.: SÚ 1773/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby nachádzajúcej sa v zatrávnenej ploche na pravej strane cesty č. I/66, mimo zastavaného územia Mesta Zvolen, v smere Kováčová - Zvolen, na pozemku KN C č. XXXX/X, zastavané plochy a na pozemku KN E parc. č. XXXX/X, orná pôda, k. ú. R.,

- súhlas č. j.: SÚ 1775/2018-Pa-2 zo dňa 25.06.2018 - súhlas s odstránením reklamnej stavby nachádzajúcej sa vo voľnom teréne na pravej strane cesty č. I/66 v smere Zvolen - Bratislava, na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností KN C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria a KN E parc. č XXXX/X, orná pôda, k. ú. R..

5. Voči vyššie uvedeným súhlasom s odstránením reklamných stavieb podal žalobca odvolanie. V odvolaní žalobca uviedol, že reklamné stavby, na ktorých odstránenie bol vydaný súhlas, nie sú reklamnými stavbami. Reklamné stavby sú obojstranné, upevnené na oceľových konštrukciách v tvare písmena „A" s najväčšími reklamnými plochami od 3 m2 do 20 m2, pričom nosné konštrukcie sú upevnené v zemi komponentmi z tyčovej ocele. Žalobca poukázal na to, že nesúhlasí so záverom žalovaného s tým, že reklamná stavba nie je prenosná a manipulácia s ňou je možná iba pomocou ťažkých mechanizmov.

6. Žalobca v odvolaní dôvodil, že jeho prenosné (mobilné) informačné zariadenia nie sú stavbou a ani reklamnou stavbou, pretože:

- nie sú pevne spojené so zemou, sú len voľne položené v teréne,

- sú osadené bez akejkoľvek úpravy podkladu, bez úpravy okolitého terénu a nespĺňajú žiadne atribúty a podmienky stavby uvedené v - d) ,

- taktiež nie sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom a pevným základom na zemi a ich osadenie si nevyžaduje žiadnu úpravu podkladu.

7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal, že jeho zariadenia sú reklamnou stavbou. Nebola vykonaná miestna ohliadka alebo štátny stavebný dohľad za účasti žalobcu pre účely úplného zistenia skutočného stavu veci. Týmto odobral žalobcovi možnosť preukázať, že jeho zariadenia nie sú reklamnou stavbou.

8. Reklamné zariadenia nespĺňajú znaky definície reklamnej stavby podľa , ktoré musia byť splnené kumulatívne. V žiadnom dokumente žalovaného, a ani z priloženej fotodokumentácie nebolo preukázané, že pozemok pod zariadením bol upravovaný tak, aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že ide o pevné spojenie so zemou, alebo že toto zariadenie bolo upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorého osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu.

9. Žalobca ďalej namietal, že súhlas mal mať formu rozhodnutia a poukázal pritom na závery Ústavného súdu SR v náleze -86.

10. Žalovaný sa s odvolaním žalobcu vysporiadal v podaní č. j.: SÚ 1653/2018-Pa-3, SÚ 1656/2018- Pa-3, SÚ 1666/2018-Pa-3, SÚ 1672/2018-Pa-3, SÚ 1675/2018-Pa-3, SÚ 1769/2018-Pa-3, SÚ 1772/2018-Pa-3, SÚ -3, SÚ 1775/2018-Pa-3 zo dňa 02.08.2018.

11. Žalovaný konštatoval, že na základe ohlásení bol žalobca vyzvaný na preukázanie, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamných stavieb. Žiadny z požadovaných dokladov podľa žalovaného žalobca nepredložil, preto žalovaný postupoval v súlade s ustanovením a ohlasovateľovi vydal súhlas s odstránením predmetných nepovolených reklamných stavieb. Podľa žalobcu súhlasy nemali povahu rozhodnutia, z čoho vyplýva, že voči nim nie je prípustné odvolanie.

12. Žalovaný zotrval na názore, resp. na závere, že ide o reklamné stavby a poukázal na Usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb, ktoré bolo vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR, v ktorom sa uvádza: „Od 02.01.2015 ako reklamné stavby podliehajú aj také konštrukcie,

ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorých osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Upraveným podkladom na osadenie stavby možno rozumieť najmä plochu po odstránení pôvodnej vrstvy, spevnenú plochu, podpery alebo prefabrikované podklady. Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez potreby úpravy". Žalovaný ešte uviedol, že reklamná stavba nie je prenosná a manipulácia s ňou je možná iba pomocou ťažkých mechanizmov.

13. Žalovaný vyhodnotil svoj procesný postup ako súladný s príslušnými ustanoveniami s tým, že súhlasy s odstránením nepovolených reklamných stavieb neboli rozhodnutiami a z tohto dôvodu odvolanie voči nim nebolo prípustné.

14. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti súhlasov s odstránením stavieb zo dňa 22.06.2018 a 25.06.2018, ako aj opatrenia - upovedomenia žalovaného zo dňa 02.08.2018 o tom, že odvolanie podané žalobcom voči súhlasom nie je prípustné. V jednej správnej žalobe teda žalobca uviedol celkovo 10 predmetov súdneho prieskumu, ktoré boli vydané tým istým orgánom verejnej správy (žalovaným).

15. Žalobca sa domáhal zrušenia vyššie uvedených súhlasov a opatrenia z dôvodov uvedených v ustanovení až g) (ďalej len „").

16. Ako prvý dôvod nezákonnosti súhlasov žalobca uviedol, že žalovaný mu neumožnil dosiahnuť preskúmanie zákonnosti súhlasov v odvolacom konaní s tvrdením, že nejde o rozhodnutie a odvolanie voči súhlasom teda nebolo prípustné. Žalobca poukázal na materiálne chápanie aktov orgánov výkonnej moci ako jednu z náležitostí právneho štátu, zdôrazňovanú aj Ústavným súdom SR do takej miery, že je možné ho považovať za notorietu. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") v neustanovuje ako osobitnú náležitosť rozhodnutia jeho formálne označenie týmto slovom. Taktiež ustanovenie vyslovene pripúšťa, že rozhodnutím môže byť aj akt, ktorý formálne za rozhodnutie označený nie je. Ako príklad žalobca uviedol stavebné povolenie, ktoré je rozhodnutím, hoci v jeho názve toto označenie absentuje.

17. Z celkovej koncepcie ustanovení a je zrejmé, že práve súhlas stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodujúci pre vznik oprávnenia odstrániť reklamnú stavbu pre osobu, ktorá podala ohlásenie jej odstránenia. Ide o situáciu, keď správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb ( Správneho poriadku), nakoľko v dôsledku tohto súhlasu je umožnený zásah do jedného zo základných ľudských práv - práva vlastniť majetok. Bez súhlasu stavebného úradu nikto iný ako vlastník reklamnej stavby túto stavbu odstrániť nemôže. Použitie pojmu súhlas namiesto pojmu „rozhodnutie" nemôže samo o sebe v právnom štáte stačiť na vylúčenie možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu, pretože vyžaduje v ustanovení pre tieto prípady explicitné vylúčenie možnosti podať odvolanie.

18. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 119/2018/4KDI zo dňa 21.03.2018, kedy príslušný stavebný úrad udelil súhlas na odstránenie reklamnej stavby podľa vo forme rozhodnutia.

19. Žalobca ďalej poukázal aj na stanovisko Vlády SR, ktoré predložila Ústavnému súdu SR v konaní sp. zn. , ktorého predmetom bola okrem iného aj otázka súladu s SR. Podľa žalobcu vláda uviedla, že súhlas s odstránením reklamnej stavby je rozhodnutím, pričom ani z právneho názoru Ústavného súdu SR v tomto náleze nevyplýva, že by to tak nemalo byť.

20. Samotná skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené podať odvolanie, zakladá dostatočný dôvod nezákonnosti súhlasu vo všetkých deviatich prípadoch.

21. Okrem vyššie uvedeného žalobca žalovanému vytýkal aj porušenie jeho povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, a to, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

22. Žalobca poukázal na to, že na výzvu stavebného úradu reagoval vyjadrením zo dňa 31.05.2018, v ktorom podrobne vysvetľoval dôvody, prečo zariadenia, na odstránenie ktorých mal byť vydaný súhlas, nie sú reklamnou stavbou, ale prenosným informačným zariadením. Podľa žalobcu tieto zariadenia nespĺňali podmienky vymedzené v , pretože neboli pevne spojené so zemou, ale voľne položené v teréne, bez akejkoľvek úpravy podkladu, bez úpravy okolitého terénu a nespĺňali tak žiadne atribúty a podmienky stavby uvedené v až d) . Taktiež neboli upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi a ich osadenie si nevyžadovalo žiadnu úpravu podkladu. Stavebný úrad preto nemal dôvod konať v tejto veci a žiadať od žalobcu akékoľvek povolenia na reklamnú stavbu, pretože zariadenia reklamnou stavbou nie sú, a preto k nim nemôžu existovať žiadne stavebné povolenia.

23. Ak žalovaný bol toho názoru, že prenosné informačné zariadenia sú reklamnou stavbou, mal tieto svoje tvrdenia zákonným spôsobom preukázať. Žalobca poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že v prejednávanej veci nebol úplne a presne zistený skutkový stav a žalovaný nevykonal nič, čo by mohlo smerovať k zisteniu skutočného stavu veci, predovšetkým ohliadku na mieste. Žalovaný rozhodol „od stola", pričom za základ svojho rozhodnutia vzal nanajvýš fotografie, ktoré predložil žiadateľ o súhlas, na ktorých v žiadnom prípade nie sú viditeľné skutočnosti relevantné pre posúdenie, či ide o reklamnú stavu alebo prenosné informačné zariadenie. Žalovaný sa obmedzil na reprodukciu vybraných ustanovení právnej úpravy, ktorú zakončil tým, že za zistené a preukázané vzal to, čo tvrdil žiadateľ o vydanie súhlasu. Z dvoch rovnocenných protichodným tvrdení (tvrdenie žiadateľa o súhlas a tvrdenie žalobcu) si žalovaný vybral jedno, ktorému uveril a vyhlásil ho za preukázané, a tento svoj záver nijako nepodložil.

24. Žalobca ďalej poukázal na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II adresované Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 26.07.2018 v súvislosti s požiadavkou dostatočne zisteného skutkového stavu.

25. Podľa žalobcu vo všetkých deviatich prípadoch chýbal potrebný zákonný podklad, ktorým bolo spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

26. V rámci tretej žalobnej námietky žalobca uviedol, že aj v prípade, ak by platil názor žalovaného a súhlas by nebol rozhodnutím, ale opatrením správneho orgánu v zmysle , bol by aj tak tento súhlas nezákonný. Dôvody uvádzané v rámci druhého žalobného bodu by totiž boli použiteľné aj v prípade, že súhlas by bol vydaný vo forme opatrenia, ktoré by bolo akceptované ako zákonná forma tohto súhlasu. Žalovaný z procesnoprávneho hľadiska nevykonal potrebné kroky, aby presne a spoľahlivo zistil skutočný stav veci a uplatnil extenzívny výklad pojmu „reklamná stavba", pričom na takýto výklad nemal potrebný právny základ. Žalovaný v snahe za každú cenu vydať požadovaný súhlas na odstránenie stavby, prijíma výklad, podľa ktorého reklamnou stavbou by bolo zrejme akékoľvek informačné zariadenie, ktoré len môže existovať. Žalovaný sa pritom odvoláva na „Usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb" vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR. V súvislosti s týmto usmernením žalobca poukázal na konštatovanie: „Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez potrebnej úpravy". Podľa žalobcu je kuriózne, ak zákon definuje ako definičný znak reklamnej stavby to, že jej „osadenie si vyžaduje úpravu podkladu" a ministerstvo k tomu povie, že úpravou sa rozumie aj nevykonanie úpravy, teda v podstate: „A = opaku A". Uplatnením tejto logiky by sa potom ad absurdum muselo dôjsť k záveru, že reklamnou stavbou je napríklad aj automobil odstavený na rovnej ploche, ktorý má na sebe umiestnené reklamné informácie, či dokonca človek držiaci reklamný pútač.

27. V právnom štáte je základom a limitom konania všetkých orgánov verejnej moci a zákony ( SR). Tieto zároveň predstavujú limity výkladu, ktorý môžu orgány verejnej moci pri aplikácii práva uplatniť. Usmernenie ministerstva môže byť užitočný návod pre podriadené orgány, ale nemôže nahrádzať zákon, ani ho dopĺňať nad jeho rámec. Právny význam usmernenia ministerstva je nulový a nemôže z príslušného správneho orgánu sňať zodpovednosť za dodržiavanie medzí zákona.

28. Žalovaný vo vyjadreniach k správnej žalobe poukázal na skutkový stav veci s tým, že postupoval v súlade s ustanovením . Podľa žalovaného žalobca bol známym vlastníkom reklamnej stavby, pretože reklamná stavba, resp. reklamné stavby boli označené jeho logom.

Žalovaný popísal, že ide o obojstrannú reklamnú stavbu, upevnenú na oceľovej konštrukcii v tvare písmena „A" s najväčšou reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2, pričom nosná konštrukcia je upevnená v zemi komponentmi z tyčovej ocele. Ako dôkaz predložil žalovaný fotodokumentáciu, ktorá mala byť vyhotovená zamestnancom stavebného úradu.

29. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie a na to, že bolo vydané Usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb Ministerstvom dopravy a výstavby SR, v nadväznosti na zmenu právnej úpravy vykonanú , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, a ktorý nadobudol účinnosť dňom 02.01.2015. Žalovaný poukázal na konkrétnu časť usmernenia: „Od 02.01.2015 ako reklamné stavby podliehajú aj také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorých osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Upraveným podkladom na osadenie stavby možno rozumieť najmä plochu po odstránení pôdnej vrstvy, spevnenú plochu, podpery alebo prefabrikované podklady. Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez potrebnej úpravy". Žalovaný uzavrel, že predmetná reklamná stavba nie je prenosná, manipulácia s ňou je možná iba pomocou ťažkých mechanizmov.

30. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v reakcii na jeho výzvy žalobca vo svojich vyjadreniach neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré boli požadované stavebným úradom, a teda žalobca ako vlastník reklamnej stavby nepreukázal, že na predmetnú reklamnú stavbu mal povolenie stavebného úradu. Nepredložil žiadny doklad o tom, že mal právo umiestniť predmetnú reklamnú stavbu na príslušných identifikovaných pozemkoch. Vo vyjadrení opakoval skutočnosti, ktoré stavebnému úradu už boli známe a pre vydanie súhlasu na odstránenie nepovolenej reklamnej stavby boli bezpredmetné. Keďže žalobca ako vlastník reklamnej stavby nepredložil žiadny z dokladov, ktoré žalovaný vo svojich výzvach požadoval, bol udelený súhlas na odstránenie reklamnej stavby na základe ohlásenia.

31. Odvolania žalobcu, podané voči jednotlivým súhlasom s odstránením reklamných stavieb, boli vybavené jedným podaním, a to súhrnnou odpoveďou listom zo dňa 02.08.2018, v ktorom bolo žalobcovi vysvetlené, že súhlas nie je rozhodnutím a odvolanie voči nemu nie je prípustné, a boli mu opätovne vysvetlené aj dôvody vydania súhlasov s odstránením reklamných stavieb.

32. Žalovaný zotrval na závere, že v predmetnej veci nebolo vydané rozhodnutie, ale vychádzal z ustanovenia , kde je výslovne určené, že na základe ohlásenia odstránenia bude vydaný súhlas - nie povolenie, ani nariadenie, ktoré by bolo potrebné riešiť formou rozhodnutia. Zároveň žalovaný priložil súhlas s odstránením reklamnej stavby vydaný Mestom Nové Zámky č. 13762-41499/2017/195-IB zo dňa 02.10.2017 a súhlas s odstránením reklamnej stavby vydaný Mestom Trenčín č. USaŽP/2017/34045/109897/bre zo dňa 02.11.2017. Žalovaný ďalej odkázal na Usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb, ktoré bolo vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR, v ktorom je popísaný postup skráteného konania o odstránení nepovolenej reklamnej stavby podľa .

33. Žalovaný ďalej uviedol, že k ohláseniu vo veci odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, resp. stavieb, bola predložená fotodokumentácia jednotlivých reklamných stavieb v teréne a ich zameranie na podklade katastrálnej mapy. Žalovaný ako stavebný úrad poznal konštrukciu reklamných stavieb spoločnosti žalobcu, nakoľko tieto sú na území Mesta Zvolen umiestnené v rôznych lokalitách - samozrejme bez povolenia stavebného úradu a bez súhlasov vlastníkov pozemkov. Vo viacerých prípadoch bol uskutočnený výkon štátneho stavebného dohľadu, kde bol zistený stav umiestnenia reklamných stavieb spoločnosti žalobcu, no vlastník reklamných stavieb sa týchto obhliadok nezúčastňoval (reklamné stavby na území Mesta R., reklamná stavba v Obci G., reklamná stavba v Meste Z., reklamná stavba v Obci N.).

34. Pokiaľ žalobca poukazoval na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, tak tento žalovaný označil za irelevantný. Uviedol, že upozornenie prokurátora bolo vydané v súvislosti s odstraňovaním reklamných stavieb, pričom vo všetkých preverovaných spisových materiáloch sa jednalo o reklamné stavby, ktorých vlastníci boli neznámi. V týchto prípadoch bolo potrebné dané náležitosti riešiť prostredníctvom verejnej vyhlášky. V prejednávanej veci ale ide o reklamnú stavbu, ktorej vlastník je známy a stavebný úrad mal pred vydaním súhlasu s odstránením nepovolenej reklamnej

stavby k dispozícii aj výsledky už spomenutých ohliadok pri výkone štátneho stavebného dohľadu, z ktorých bolo jednoznačne zrejmé vlastníctvo reklamnej stavby spoločnosti žalobcu.

35. Žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ktorý v čase vydania súhlasov bol zrejmý tak z dokladov predložených ohlasovateľom, ako aj z predchádzajúcej činnosti stavebného úradu. Verejný záujem v danej veci je preukazovaný ustanoveniami .

36. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcove tvrdenie o tom, že opatrenia sú rozhodnutím podľa Správneho poriadku, proti ktorým je prípustné odvolanie, je v rozpore s právnou úpravou, ako aj v rozpore s právnou praxou a aj s názorom prokuratúry a s názorom, ktoré vyslovilo plénum Ústavného súdu SR.

37. Podľa ďalšieho účastníka konania z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súhlas na odstránenie reklamnej stavby nie je povolením - nie je teda rozhodnutím. Z použitej terminológie v ustanovení a , ako aj zo systematiky , so zreteľom najmä na ustanovenia , a , vyplýva, že súhlas na odstránenie reklamnej stavby sa nepovažuje za rozhodnutie, ktoré sa vydáva v správnom konaní. Považuje sa za opatrenie vydané v zjednodušenom správnom postupe, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Zjednodušený správny postup sa nezačína na základe návrhu na začatie konania alebo na základe žiadosti, ako je to napríklad pri vydaní stavebného povolenia, ktoré je nepochybne rozhodnutím, ale začína sa iba na základe ohlásenia.

38. Okrem gramatického výkladu ustanovení a možno k rovnakému záveru dospieť aj logickým výkladom celého ustanovenia .

39. Úlohou stavebných úradov je zistiť skutočný stav veci iba v rozsahu, či vec je reklamnou stavbou a ak ňou je, či bola postavená na základe právoplatného stavebného povolenia alebo na základe písomného oznámenia stavebného úradu. Žiadne ďalšie skutkové okolnosti stavebné úrady neobjasňujú. Legálnosť reklamných stavieb nie je možné preukázať svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom, čestným vyhlásením alebo akýmikoľvek listinami a podobne, ale výlučne právoplatným stavebným povolením alebo existenciou písomného oznámenia. Preto sa ani nemôže vykonávať rozsiahle dokazovanie. Stavebné úrady v tomto smere a z týchto objektívnych dôvodov vôbec nevykonávajú dokazovanie, pretože tým, že vedú evidencie vydaných stavebných povolení a evidencie oznámení, tak záver o legálnosti reklamnej stavby vedia častokrát zistiť bez akýchkoľvek pochybností práve z týchto evidencií. Podľa slovenského právneho poriadku pre všetky orgány verejnej moci platí, že tzv. skutočnosti známe z úradnej činnosti orgánu verejnej moci netreba dokazovať.

40. Ďalší účastník konania poukázal aj na dôvodovú správu k ustanoveniu v jeho znení účinnom od 02.01.2015, z ktorej podľa neho vyplýva, že súhlas na odstránenie nelegálnej reklamnej stavby sa nepovažuje za rozhodnutie, ktoré sa vydáva v správnom konaní a považuje sa za opatrenie vydané v zjednodušenom (skrátenom) správnom postupe, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. V ďalšom texte dôvodovej správy sa uvádza aj, že ide o opatrenie „operatívnej povahy".

41. Podľa ďalšieho účastníka konania doposiaľ jediným stavebným úradom v SR, ktorý vydával súhlasy formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní, proti ktorému je prípustné odvolanie, je práve stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov, na rozhodnutie ktorého žalobca poukázal v správnej žalobe. Ostatné stavebné úrady v SR vydávajú súhlasy formou opatrenia vydaného mimo správneho konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Ďalej ďalší účastník konania poukázal na to, že Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/82056/VAM zo dňa 24.10.2016 práve zrušil jedno takého rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov z toho dôvodu, že súhlas s odstránením nelegálnej reklamnej stavby nemal byť udelený vo forme rozhodnutia.

42. Podľa ďalšieho účastníka konania ani okresné prokuratúry nezastávajú výklad ustanovenia taký, ako to tvrdí žalobca v správnej žalobe, ale prokuratúra akceptuje, že súhlasy na odstránenie nelegálnych reklamných stavieb sú vydané vo forme opatrení, proti ktorým nie je prípustné odvolanie.

43. Pokiaľ žalobca poukazoval na stanovisko Vlády SR vydané v konaní pred Ústavným súdom SR, tak podľa ďalšieho účastníka konania akékoľvek stanovisko Vlády SR, naviac týkajúce sa konkrétneho konania, nie je právne záväzné. V náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.06.2017 sa plénum Ústavného súdu SR v bode 59 vyjadrilo, že konanie o odstránení reklamnej stavby podľa je „skráteným" konaním.

44. Podľa ďalšieho účastníka konania z fotodokumentácie, ktorá by sa mala nachádzať v administratívnych spisoch, jednoznačne vyplýva, že predmetom napadnutých opatrení boli obojstranné reklamné stavby, ktoré mali oceľovú rámovú konštrukciu typu „A" s reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2. Pred podaním ohlásení na ich odstránenie ďalší účastník konania všetky tieto reklamné stavby ohliadol a všetky boli ukotvené pilótami v zemi, čím bol naplnený znak ich pevného spojenia so zemou v zmysle . Ďalší účastník konania poukázal aj na fotografiu, ktorú priložil, a ktorá bola vyhotovená pri odstraňovaní síce inej reklamnej stavby, avšak rovnakého typu, ako boli reklamné stavby, ktoré sú predmetom napadnutých opatrení. Žalobca používa reklamné zariadenia rovnakého typu a rovnako ich aj ukotvuje. Na fotografii je úplne zreteľné ukotvenie pilótami, ako aj to, že tieto pilóty boli dlhé niekoľko desiatok centimetrov pod zemou, aby ukotvovali predmetnú reklamnú stavbu.

45. Ďalší účastník konania označil tvrdenia žalobcu o tom, že ide len o prenosné informačné zariadenia voľne položené v teréne, za absurdné. Nie je možné, aby akékoľvek prenosné informačné zariadenie s reklamnou plochou od 3 m2 do 20 m2, ktoré sa nachádza cca 10 m od osi frekventovanej pozemnej komunikácie a vo voľnom priestranstve bez akýchkoľvek stromov, stavieb a iných prekážok naokolo, ktoré by zmierňovali vplyvy vonkajšieho prostredia, by odolalo vplyvom dopravy (napríklad prejazd nákladných vozidiel vysokou rýchlosťou) a súčasne aj poveternostným vplyvom bez akéhokoľvek pevného spojenia so zemou. Ďalší účastník konania preto navrhol správnemu súdu nariadiť miestnu ohliadku.

46. Reklamné stavby žalobcu nie sú prenosnými informačnými zariadeniami a sú jednoznačne reklamnými stavbami podľa . Ich odstraňovanie sa musí zabezpečovať zo strany ďalšieho účastníka konania prostredníctvom firiem, ktoré sa špecializujú na odstraňovanie takýchto stavieb.

47. Pokiaľ žalobca napadol správnou žalobou vyjadrenie žalovaného o neprípustnosti odvolania, ďalší účastník konania s odkazom na ustanovenie a až e) označil správnu žalobu v tejto časti za neopodstatnenú s tým, že napadnuté vyjadrenie žalovaného nie je rozhodnutím, ani opatrením a ani iným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa ďalšieho účastníka konania v tejto časti nejde o spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Vyjadrenie žalovaného ani len potenciálne nemohlo zasiahnuť do akýchkoľvek práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej alebo právnickej osoby. V napadnutom vyjadrení žalovaný iba vyjadril svoj právny názor na administratívny postup, ktorý bol ukončený správnym aktom.

48. S poukazom na ustanovenie prvá veta ďalší účastník konania vyjadril názor, že správny súd v prípadnom zrušujúcom rozsudku by sa mal s vyjadrením žalovaného vysporiadať len v rámci odôvodnenia rozsudku a nie v rámci výroku rozsudku.

49. Na základe vyššie uvedených argumentov ďalší účastník konania žiadal, aby správnu žalobu žalobcu správny súd zamietol a voči žalobcovi si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.

50. V replike žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením ďalšieho účastníka, že jeho tvrdenie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR nikdy neuviedol, že súhlas s odstránením reklamnej stavby nie je rozhodnutím. Ústavný súd SR v náleze neriešil otázku, či súhlas s odstránením reklamnej stavby je rozhodnutím, a ani nevyvrátil názor obsiahnutý v stanovisku vlády v predmetnom konaní, z ktorého vyplýva, že o rozhodnutie v tomto prípade ide.

51. S poukazom na rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov a na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II smerom k Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice žalobca uviedol, že nepopiera, že viaceré stavebné úrady sa môžu držať interpretácie, ktorej sa drží aj ďalší účastník. Samotný fakt, že sa vedie polemika o tejto otázke, a že postup stavebných

úradov nie je jednotný, jasne ukazuje existenciu interpretačného problému, ktorý môže záväzne vyriešiť len súd, čo sa podľa vedomostí žalobcu doposiaľ nestalo. Pri ustaľovaní záveru súdu pritom nie je rozhodujúce, koľko stavebných úradov sa drží jednej a koľko druhej možnej interpretácie. Ďalej podľa žalobcu je zásadný rozdiel medzi, na jednej strane tým, keď strana sporu pred súdom sa odvoláva na parametre bez právnej záväznosti (alebo bez záväznosti na prejednávaný prípad) v snahe poukázať na obsah argumentov v nich použitých s tým, že je na rozhodnutí súdu, či si argumenty osvojí a z titulu svojej autority ich použije, a na druhej strane tým, keď správny orgán pri výkone verejnej moci vezme za základ svojho rozhodnutia prameň bez právnej záväznosti (usmernenie ministerstva), ktoré navyše odporuje zákonu, a týmto nezáväzným prameňom sa snaží „suplovať" zákon.

52. Pokiaľ ďalší účastník konania argumentoval odkazmi na dôvodovú správu, v podstate ani táto nemá právnu relevanciu. Neprípustnosť odvolania ale neplynie ani z tejto dôvodovej správy explicitne a je nutné ju opäť vyvodzovať jej „interpretáciou".

53. Žalobca zotrval na názore, že súhlas s odstránením reklamnej stavby je rozhodnutím a len samotné neumožnenie jeho preskúmania v odvolacom konaní už zakladá dostatočný dôvod na vyhovenie žalobe.

54. Pokiaľ ďalší účastník konania navrhoval vykonanie ohliadky a argumentoval fotodokumentáciou iného zariadenia, žalobca uviedol, že nevykonanie ohliadky vytýkal žalovanému už v správnej žalobe. Ohliadkou na mieste sa mohol spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a nemusel preto vzniknúť spor. Absencia akéhokoľvek konkrétneho úkonu smerom k overeniu si skutkového stavu je problém sama o sebe a podľa žalobcu je dôvodom pre zrušenie napadnutých aktov.

55. Vo svojom vyjadrení sa žalovaný opätovne odvolával primárne na usmernenie ministerstva, z ktorého aj citoval, a nie na zákon. Ak by zo zákona bolo zrejmé hmotnoprávne posúdenie toho, čo je reklamnou stavbou, nebolo by potrebné odvolávať sa na usmernenie ministerstva, ani na dôvodové správy.

56. Žalobca ďalej poukázal na to, že Asociácia vonkajšej reklamy - ďalší účastník konania je toho času zároveň jediným registrovaným združením v zmysle ustanovenia . Podmienky, ktoré uchádzač o registráciu musí splniť, sú v uvedenom ustanovení nastavené tak prísne, že ich prakticky splnil iba jediný subjekt na trhu vonkajšej reklamy. Každý takýto subjekt je vo vzťahu k osobe, voči ktorej na stavebnom úrade žiada súhlas na odstránenie reklamnej stavby, zároveň v pozícii konkurenta na trhu reklamy. V konaní pred Ústavným súdom SR vo veci sp. zn. sudkyňa spravodajkyňa navrhla plénu Ústavného súdu SR vysloviť nesúlad ustanovenia s SR, konkrétne s , a 2 a SR. V pléne Ústavného súdu SR bolo vtedy prítomných iba 9 sudcov, preto sa nenašla nadpolovičná väčšina na vyslovenie uvedeného rozporu. V tejto časti tak bol návrh zamietnutý z procesných dôvodov a naďalej platí jeho domnienka súladu s , ktorá je však vyvrátiteľná, keďže v tomto ohľade neexistuje prekážka rozhodnutej veci a môže byť predmetom rozhodovania Ústavného súdu SR opäť.

57. Stavebný úrad by si preto mal dať o to viac záležať na spoľahlivom zistení skutočného stavu veci a neobmedzovať sa iba na akceptáciu tvrdení žiadateľa o súhlas v situácii, keď žiadateľ je zároveň konkurentom majiteľa reklamného zariadenia a dominantným hráčom na trhu vonkajšej reklamy. Preto aj pri posudzovaní, či voči súhlasu je prípustné odvolanie, nie je dôvod na taký reštriktívny výklad, ktorý nemá ani explicitnú oporu v zákone. Preskúmanie súhlasu v odvolacom konaní posilňuje prostriedky ochrany majiteľa zariadenia, umožňuje prípadné nezákonnosti napraviť bez toho, aby sa s nimi museli zaoberať hneď súdy a zároveň nijako nebráni aplikácii mechanizmu uvedeného v , a .

58. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v rámci svojich vyjadrení potvrdil, že vôbec nebol individuálne zistený skutkový stav. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu, ktorý v čase vydania súhlasu bol zrejmý tak z dokladov predložených ohlasovateľom, ako aj z predchádzajúcej činnosti stavebného úradu, tak samotný ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2018 (strana 6) sám tvrdil, že k žiadosti priložil fotografiu, ktorú vyhotovil pri odstraňovaní inej „reklamnej stavby". Žalovaný a aj ďalší účastník konania priznali, že v dobe vydania príslušných rozhodnutí nebol žalovanému známy individuálny skutkový stav, a že rozhodnutie bolo vydané tak povediac „od stola". Žalobca zotrval na tvrdení, že nedošlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu.

59. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -162 zo dňa 23.05.2019, konkrétne na stranu 19 týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ustanovenia .

60. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 18.09.2019. Pojednávanie bolo odročené podľa za účelom vyhlásenia rozsudku na 25.09.2019.

61. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté súhlasy a opatrenie žalovaného, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že v časti je správna žaloba žalobcu dôvodná a v časti je správna žaloba žalobcu nedôvodná.

62. Podľa , a ; (1) Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

(2) Reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na

a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

(3) Najväčšou informačnou plochou podľa odseku 2 sa rozumie kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.

63. Podľa , a ; (6)Na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.

(7) Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad

a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.

(8) Vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

64. Žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal nedostatok formy udeleného súhlasu, ktorý mal byť podľa žalobcu udelený vo forme rozhodnutia, proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie), považuje správny súd za nedôvodnú.

65. Z ustanovenia až 8 podľa správneho súdu nevyplýva, že by súhlas s odstránením reklamnej stavby mal byť vydaný vo forme rozhodnutia. Naopak, z textu týchto ustanovení, z ich účelu a cieľa, ako aj z dôvodovej správy k nim, je zrejmé, že ide o zjednodušený a operatívny proces odstraňovania nelegálnych reklamných stavieb.

66. Ustanovenia až 8 (ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorý priniesol významnú zmenu, keď zaviedol pojem a inštitút reklamnej stavby, ktorý nahradil predchádzajúci inštitút reklamných, propagačných a informačných zariadení.

67. Prípady, v ktorých orgány verejnej správy rozhodujú v jednoinštančnom postupe a výsledok ich rozhodovacej činnosti je v zásade (rešpektujúc zákonné obmedzenia) preskúmateľný súdom v správnom súdnictve, nie sú v právnej úprave ojedinelé a sú výsledkom zákonodarcom zvolenej regulácie spoločenských vzťahov. Aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 14.06.2017 uviedol, že Národná rada SR môže pri uplatňovaní svojej zákonodarnej právomoci prijať ľubovoľný zákon (, , ) s výhradou dodržania základných princípov ústavnosti, zaručených práv a slobôd a záväzkov vyplývajúcich zo všeobecných pravidiel medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. poskytuje Národnej rade SR pri výkone jej právomoci široký priestor pre reguláciu spoločenských vzťahov. S výnimkou uvedenej výhrady je na Národnej rade SR, aký spôsob regulácie spoločenských vzťahov zvolí v záujme dosiahnutia sledovaných cieľov. Je na Národnej rade SR, či sa určitú otázku rozhodne upraviť osobitným spôsobom, alebo jej reguláciu ponechá všeobecnej úprave. Je ústavnou povinnosťou orgánov aplikácie práva, v kontexte posudzovanej veci stavebných úradov, zabezpečiť taký výklad a aplikáciu relevantnej právnej úpravy, ktoré zabezpečia rešpektovanie základných ústavných princípov a garantovaných základných práv a slobôd, ako aj medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky.

68. Najmä Stavenému zákonu je takáto forma určitého zjednodušeného postupu vlastná, nakoľko aj ustanovenie upravuje prípad, kedy stavebník realizáciu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác zadefinovaných v ohlasuje stavebnému úradu, stavebný úrad na tieto kvalifikované stavby nevydáva stavebné povolenie vo forme rozhodnutia s prípustným riadnym opravným prostriedkom (odvolanie), ale len oznámi (formou opatrenia), že proti ohláseným stavbám, stavebným úpravám a udržiavacím prácam nemá námietky.

69. Právna úprava v výslovne uvádza, že v prípadoch tam uvedených sa povolenie na odstránenie reklamnej stavby nevyžaduje. V ďalšej časti tohto ustanovenia je uvedené, že stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia reklamnej stavby, súhlas s odstránením reklamnej stavby. Už z gramatického výkladu textu týchto ustanovení je zrejmé, že sa nevyžaduje vydanie súhlasu v kvalifikovanej forme povolenia, ktoré má podobu rozhodnutia.

70. Žalobca poukazoval na to, že stavebné povolenie sa vydáva vo forme rozhodnutia s prípustným opravným prostriedkom, hoci ani tu nepoužíva formu rozhodnutia.

71. v podstate pri stavbách, ich zmenách a udržiavacích prácach rozlišuje prípady, kedy sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie, prípady, keď postačuje ohlásenie stavby a prípady, keď je potrebné stavebné povolenie (, a ). Aj reklamné stavby sú rozdelené v kategóriách ohlásenia (do 3 m2), stavebného povolenia (plocha nad 3 m2 do 20 m2) a stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia (plocha nad 20 m2).

72. Ustanovenie a , ako už bolo vyššie uvedené, ustanovuje, že na odstránenie stavby sa povolenie nevyžaduje. Aj konfrontáciou tohto zákonného ustanovenia s je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo udeľovať povolenie na odstraňovanie reklamných stavieb vo forme rozhodnutia, ako je to v prípade .

73. Podľa ; stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

74. Výslovné uvedenie, že povolenie sa nevyžaduje a formulácia „udelí súhlas", svedčí o zjednodušenom administratívnom konaní, výsledkom ktorého je súhlas vo forme odlišnej od rozhodnutia s prípustným opravným prostriedkom, a to vo forme opatrenia, ktoré je právnou teóriou aj praxou uznané za kvalifikovanú formu individuálneho správneho aktu.

75. Pokiaľ žalobca poukazoval na stanovisko Vlády SR, podané v konaní pred Ústavným súdom SR, tak toto stanovisko nie je záväzné a bolo podané len pre účely konania pred Ústavným súdom SR účastníkom konania.

76. Ustanovenia , a prešli kontrolou ústavnosti Ústavného súdu SR a návrhu skupiny poslancov Národnej rady SR, na vyslovenie nesúladu týchto ustanovení s SR a čl. 1 dodatkového Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nebolo vyhovené.

77. Z vyššie uvedených dôvodov tak opatrenie zo dňa 02.08.2018, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že voči udeleným súhlasom nie je prípustné odvolanie, považuje správny súd za zákonné a správne. V tejto časti preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Správny súd preskúmal toto opatrenie z hľadiska vecnej stránky s tým, že ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, pretože otázku formy udelenia súhlasu (rozhodnutie alebo opatrenie) a prípustnosti opravného prostriedku proti nemu, považoval za spôsobilú zasiahnuť do práv a právnom chránených záujmov žalobcu.

78. Za dôvodnú uznal správny súd námietku žalobcu, ktorou namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu. Stavebný úrad sa uspokojil s fotografiami, na ktorých sú zariadenia odfotografované z diaľky, a ktoré boli predložené ďalším účastníkom konania ako žiadateľom o udelenie súhlasu s odstránením reklamných stavieb. Na týchto fotografiách nie je vidieť spôsob umiestnenia reklamných zariadení na prírodnom podklade, čo je podstatné pre zadefinovanie reklamnej stavby podľa . Stavebným úradom nebola vykonaná miestna ohliadka, poznatky z ktorej by mohli byť smerodajné pre závery prijaté v preskúmavaných opatreniach - súhlasoch. Fotografia, priložená k vyjadreniam k správnej žalobe, nebola súčasťou administratívneho spisu, ide len o jedno zariadenie a nie je zrejmé, o ktoré zariadenie žalobcu ide. Ani poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom nevedela bližšie objasniť, kedy a kým bola táto fotografia vyhotovená, a aké zariadenie je na nej odfotografované.

79. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výsledky štátneho stavebného dohľadu a poznatky pri ňom získané, správny súd považuje za potrebné uviesť, že ak tieto poznatky žalovaný využil v rámci vydávania súhlasov s odstránením reklamných stavieb, mali byť v zodpovedajúcej forme zdokumentované ako súčasť administratívneho spisu (napr. zápisnica z miestneho zisťovania, prípadne fotografie obstarané pri miestnej ohliadke). Takýmto postupom by žalovaný konkretizoval o aké poznatky stavebného úradu ide a ako boli získané. Záver o tom, ako sú reklamné stavby žalobcu umiestnené, resp. osadené, nemožno považovať za notorietu, ktorá je stavebnému úradu známa z jeho rozhodovacej, prípadne inej činnosti bez ďalšieho (napr. bez dokladovania vykonaného stavebného dohľadu a podobne).

80. Aj Ústavný súd SR vyjadril požiadavku, aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby prebehlo spôsobom, ktoré bude garantovať práva a ochranu záujmov všetkých zúčastnených osôb. Aj keď ide o skrátené konanie, výsledkom ktorého je vydanie opatrenia, jeho neoddeliteľnou súčasťou je povinnosť zistiť skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom tomuto skrátenému konaniu

a jeho právne posúdenie, ktoré sa odzrkadlí vo výslednom správnom akte - opatrení. Vydanie individuálneho správneho aktu vo forme opatrenia, ako výsledku zjednodušeného administratívneho postupu, nevylučuje požiadavku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu.

81. Podľa správneho súdu v prejednávanej veci skutkový stav nebol dostatočne zistený, stavebný úrad sa uspokojil s tvrdením ďalšieho účastníka konania, ktoré ale žalobca rozporoval a s týmito námietkami a rozpormi, ktoré boli vznášané žalobcom, sa žalovaný vôbec nevysporiadal.

82. Správny súd neuznal za dôvodné vykonanie dôkazu miestnou ohliadkou súdom, nakoľko úlohou správneho súdu nie je nahrádzanie činnosti orgánu verejnej správy, ktorého povinnosťou je zistiť dostatočne skutkový stav veci. Správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a vykonávajú dôkazy len v tom rozsahu, ktorý zodpovedá účelu a cieľu konania v správnom súdnictve, teda preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia, prípadne opatrenia orgánu verejnej správy. Vykonanie miestnej ohliadky by takýto rozsah presahovalo, nakoľko správny súd by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, ktorý nedostatočne zistil skutkový stav veci. Taktiež správny súd neuznal za dôvodný ani návrh žalovaného prednesený na pojednávaní pred správnym súdom, a to na návrh na vykonanie dôkazu výsluchom bývalej zamestnankyne stavebného úradu, ktorá je na dôchodku. Vykonanie takéhoto dôkazu by podľa správneho súdu nebolo spôsobilé prelomiť správnym súdom konštatované nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

83. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti jednotlivých súhlasov s odstránením reklamných stavieb, ktoré správny súd vyhodnotil taktiež ako opatrenia orgánu verejnej správy, považoval za dôvodnú a tieto opatrenia zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa . V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného dostatočne zistiť skutkový stav veci. V prípade, že žalovaný dospeje k tomu, že sú splnené podmienky pre udelenie súhlasu s odstránením reklamných stavieb, je potrebné, aby v prípadných vydaných opatreniach uviedol, na základe čoho dospel k záveru o naplnení znakov reklamnej stavby. 84. O náhrade trov konania správny súd rozhodol osobitne vo vzťahu k opatreniu, vo vzťahu ku ktorému žalobca nebol úspešný tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario. Vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti opatrení, v ktorých mal žalobca úspech, a teda kde správny súd správnej žalobe žalobcu vyhovel, správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania podľa . O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

85. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa . Správny súd dospel k záveru, že ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd. Vyjadrenie zaslané v priebehu konania pred správnym súdom a účasť na pojednávaní pred správnym sú procesnými právami ďalšieho účastníka konania a nie povinnosťou, ktorá by bola ďalšiemu účastníkovi konania uložená správnym súdom. Správny súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ďalšiemu účastníkovi mali byť voči žalobcovi priznané ďalšie trovy konania.

86. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.