Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-111-2018.pdf
PDF · 187.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/111/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Teldar s.r.o., Lodná 2/B, Komárno, IČO: 46 050 795, zastúpeného právnym zástupcom: Deloitte Legal s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 15. 06. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100702344/2018 zo dňa 10. 04. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane začal u žalobcu dňa 19. 05. 2015 daňovú kontrolu (na základe oznámenia zo dňa 11. 05. 2015 o výkone daňovej kontrole doručenom žalobcovi dňa 13. 05. 2015) a jej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2015. Dňa 10. 06. 2015 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom (ktorého sa zúčastnil konateľ L. T., L.. R. N. - poverená konateľom žalobcu za účelom tlmočenia, C. N. - bývalý konateľ žalobcu v období od 10. 11. 2011 do 29. 01. 2015), z ktorej vyplýva, že dňa 10. 06. 2015 konateľ žalobcu predložil tam uvedené doklady (záznamy DPH za zdaňovacie obdobie február 2015, zoznam prijatých faktúr od 01. 02. 2015 do 28. 02. 2015, dodávateľské (došlé) faktúry, príjemky na sklad, hlavnú knihu, bankové výpisy z účtov vedených v P. N., V. H., V..). Na otázky správcu dane konateľ žalobcu uviedol, že v kontrolovanom období tvoril prevažujúci predmet jeho podnikania veľkoobchod s mobilnými telefónmi. Na účtovanie používali účtovný program Pohoda, účtovníctvo viedla spoločnosť B&B - Diagramma s.r.o. Štúrovo. V kontrolovanom období mal žalobca uzavretý pracovný pomer s 5 zamestnancami, išlo o prevádzkových pracovníkov a skladníkov. Žalobca mal v prenájme skladové priestory na adrese: Sládkovičova 6, Štúrovo a to na základe nájomnej zmluvy. Skladníci mali pracovnú dobu od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Žalobca v kontrolovanom období nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok. Vlastnil tri motorové vozidlá, a to zn. Škoda Octavia, EČV: KNXXXDL a Peugeot Boxer, EČV: KNXXXDO, Škoda Fabia Combi. V kontrolovanom období boli najväčšími dodávateľmi žalobcu spoločnosti z EÚ: Yakatel GmbH, SAU Kft., Bravaphone Adria, S&U Strong and Unique GmbH. Prepravu tovaru zabezpečoval a hradil dodávateľ, miesto nakládky uviesť nevedel, miesto vykládky bolo na adrese: Sládkovičova 6, Štúrovo, kde tovar prijali jeho zamestnanci. Tovar bol prevzatý a uskladnený, potom sa postupne predával. Všetko bolo uvedené v skladovej evidencii. Dodávateľské faktúry boli
uhradené bankovým prevodom hlavne cez spoločnosť H., V. Odberateľmi boli len spoločnosti z EÚ, a to: IVITEL Polska, AGROSALE S.r.l. - Rumunsko, REGENCY PLUS GENERA TRADING LLC AL - Cyprus. Prepravu tovaru väčšinou zabezpečoval odberateľ na svoje náklady, prípadne bola preprava riešená cez zasielateľskú organizáciu (napr. REGENCY PLUS GENERA TRADING LLC AL - Cyprus). Miesto nakládky bolo v sklade v Štúrove, miesto vykládky bolo podľa určenia odberateľa. Odberateľské faktúry boli uhradené len bezhotovostne. Najväčšie odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období bolo uplatnené z prepravy a prenájmu. Dňa 18. 06. 2015, dňa 10. 07. 2015, dňa 21. 07. 2015 a dňa 19. 08. 2015 žalobca predložil ďalšie doklady k daňovej kontrole.
2. Správca dane vykonal dňa 23. 06. 2015 miestne zisťovanie v skladových priestoroch na adrese: Sládkovičova 6, Štúrovo, o čom spísal dňa 24. 06. 2015 úradný záznam.
3. Správca dane preveril obchody realizované v kontrolovanom zdaňovacom období. Za tým účelom požiadal zahraničných správcov dane o poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií. V administratívnom spise je založená žiadosť o MVI č. 1189888/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná rumunskému správcovi dane týkajúca sa daňového subjektu: AgroSale Srl. - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1192866/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná poľskému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: Ivitel Polska Sp. z.o.o. - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1200963/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná rakúskemu správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: S&U Strong & Unique Gmbh
- dodávateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1204463/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná bulharskému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: PINOT TRADING Ltd. - dodávateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1200431/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná českému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: KMG Exim s.r.o. - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1197854/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná nemeckému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: ENO telecom GMBH - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1194014/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná nemeckému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: Yukatel GmbH. - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1204030/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná poľskému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: Komsa Polska Sp. z. o. o. - dodávateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1194518/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná nemeckému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: Telepart GmbH. - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1199967/2015 zo dňa 20. 08. 2015 zaslaná nemeckému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: h-o-t-phone GmbH - odberateľ žalobcu, žiadosť o MVI č. 1367055/2015 zo dňa 04. 09. 2015 zaslaná českému správcovi dane týkajúca sa spoločnosti: MLENITIDA s.r.o. - odberateľ žalobcu ako aj odpovede na tieto žiadosti.
4. Dňa 16. 09. 2015 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o MVI (špecifikované v bode 3 tohto rozsudku), pričom daňová kontrola bola prerušená od 23. 09. 2015 do dňa prijatia potrebných informácií, resp. podkladov pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21. 09. 2015.
5. Podaním zo dňa 09. 01. 2017, doručeným žalobcovi dňa 17. 01. 2017, správca dane oznámil pominutie dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a to ku dňu 09. 01. 2017.
6. Výzvou zo dňa 17. 01. 2017 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov na preukázanie tvrdenia k zisteniam správcu dane na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2015. Žiadal, aby žalobca preukázal v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. odoslanie alebo prepravenie tovaru (mobilných telefónov) do miesta určenia na územie tretieho štátu - Dubai - v hodnote zisteného rozdielu 69.400,- eur na základe vystavenej faktúry č. 2015/ REG-007 zo dňa 27. 02. 2015 pre Regency Plus General Trading LLC. Tiež žiadal, aby žalobca vo svojom účtovníctve za rok 2015 preukázal zaúčtovanie pôvodnej faktúry INVOICE 2015/KGM-0001 za dodanie mobilných telefónov v hodnote 176.960,- eur pre odberateľa KMG Exim s.r.o., ako aj zaúčtovanie storno faktúry: STORNO INVOICE 2015/KGM-0001, tiež aby preukázal, že u odberateľa, t. j. v spoločnosti KGM Exim s.r.o. Česká republika sú obidve uvedené faktúry zaúčtované v účtovníctve spoločnosti za rok 2015. Predmetnú výzvu prevzal žalobca dňa 23. 01. 2017. Na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 07. 02. 2017, v ktorom uviedol, že faktúra a storno faktúra boli zaúčtované v roku 2015, o čom predložil listiny - výstup z účtovníckeho programu Pohoda vyfiltrovaný pre spoločnosť KMG Exim s.r.o. za obdobie 1. kvartál 2015. Doplnil, že odberateľa požiadal o preukázanie, resp. vyjadrenie k predmetným faktúram, na čo zatiaľ nereagoval. Zároveň predložil zo svojho účtovníctva listiny: zoznam
vydaných faktúr zo dňa 17. 02. 2015 a zo dňa 01. 03. 2015 (faktúra, storno faktúra), hlavná kniha analyticky, sprievodný dokument pri vývoze pre príjemcu: i20 FZE, Dubai zo dňa 02. 03. 2015.
7. Na opätovnú výzvu správcu dane zo dňa 24. 02. 2017 žalobca podaním zo dňa 21. 03. 2017 oznámil, že storno faktúra je v jeho účtovníctve zaúčtovaná s dátumom 01. 03. 2015, hoci podľa faktúry má byť zaúčtovaná s dátumom 19. 02. 2015. Dôvodom zaúčtovania s iným dátumom ako je uvedené na faktúre bolo uzavretie februára 2015 kontrolou DPH. Správcovi dane predložil vyjadrenie spoločnosti KGM Exim s.r.o. a hlavnú knihu analyticky mesačnú a dennú.
8. Ďalšou výzvou zo dňa 20. 04. 2017 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. V tejto výzve správca dane zhrnul priebeh daňovej kontroly, uviedol, aké skutočnosti zistil od zahraničných správcov dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií, vyjadril sa k listinám predloženým žalobcom. Správca dane po zhodnotení všetkých dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty neuznal žalobcovi oslobodenie dodania tovarov na základe odberateľských faktúr uvedených a zhrnutých v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2015 v celkovej hodnote 3.442.820,- eur pre porušenie ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky oslobodenia od dane vyslovil, že uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedené na predmetných faktúrach za dodanie tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. považuje za dodané v tuzemsku. V dôsledku uvedeného konštatoval vznik daňovej povinnosti žalobcovi, preto zvýšil dodanie tovarov a služieb podľa § 8, 9 riadok 3 a 4 daňového priznania DPH o sumu základu dane: 3.442.820,- eur , z toho daň v sadzbe 20 %: 688.564,- eur. V závere výzvy bolo konštatované, že ak sa žalobca v stanovenej lehote k výzve nevyjadrí a svoje tvrdenia nepreukáže, zo strany správcu dane mu nebude uznané dodanie tovaru oslobodeného od dane z tuzemska do iného členského štátu - Rumunska spoločnosti AgroSale Srl. Rumunsko a dorúbi mu rozdiel dane v sume 688.564,- eur.
9. Podaním zo dňa 04. 05. 2017 žalobca reagoval na výzvu správcu dane. Opísal skutkový stav a poukázal na doklady, ktoré správcovi dane predložil za účelom preukázania splnenia podmienok v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Zároveň poukázal na rozsah svojej dôkaznej povinnosti a správcovi dane vytkol nesprávny postup, keď rozširoval a absolutizoval dôkazné bremeno daňového subjektu. Konštatoval, že správca dane oprel dôvody nesplnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane o domnienky a podmienky, ktoré príslušná legislatíva neustanovuje.
10. Dňa 29. 05. 2017 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101113898/2017, v ktorom zhrnul svoje zistenia a vyhodnotil dôkazy. Konštatoval, že pre porušenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznáva žalobcovi oslobodenie dodania tovarov od dane na základe odberateľských faktúr vystavených žalobcom za zdaňovacie obdobie február 2015 v celkovej hodnote 3. 442.820,- eur. Predmetný protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa zo dňa 30. 05. 2017 prevzal žalobca dňa 05. 06. 2017. Žalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 20. 06. 2017.
11. Správca dane spísal so žalobcom dňa 12. 09. 2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k protokolu. Správca dane sa vyjadril k jednotlivým pripomienkam žalobcu a jeho stanovisko bolo zachytené v predmetnej zápisnici. Počas ústneho pojednávania žalobca nepredložil žiadne ďalšie doklady, resp. dôkazy. So závermi správcu dane nesúhlasil konštatujúc, že splnil svoju povinnosť preukázať oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru.
12. Rozhodnutím č. 102003303/2017 zo dňa 20. 09. 2017 určil správca dane za zdaňovacie obdobie február 2015 žalobcovi rozdiel v sume 688.564,- eur na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 1.063,95 eur a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 687.500,05 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 12. 10. 2017 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100702344/2018 zo dňa 10. 04. 2018 žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane č. 102003303/2017 zo dňa 20. 09. 2017 potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly a závery správcu dane a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke žalobcu k dĺžke trvania daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej jednoročnej lehote. Daňová kontrola začala dňa 19. 05. 2015 a rozhodnutím zo dňa 16. 09. 2015 bola podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o MVI. Správca dane oznámením zo dňa 09. 01. 2017, doručenom žalobcovi dňa 17. 01. 2017, tomuto oznámil, že dňa 09. 01. 2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Daňová kontrola bola ukončená dňa 05. 06. 2017. Žalovaný vyjadril súhlas s tvrdením daňového subjektu ohľadne doručenia vybraných odpovedí dožiadaných daňových správ, doplnil však, že napriek doručeniu uvedených odpovedí, správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Až po obdržaní všetkých odpovedí na žiadosti o MVI a spracovaní odpovedí z vykonaného dokazovania, správca dane oboznámil daňový subjekt s priebežnými výsledkami. Postup správcu dane bol teda zákonný, keď správca dane neporušil ani § 3 ods. 2, ani § 46 ods. 5, ani § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí tiež konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od DPH uplatnené v zdaňovacom období február 2015. Konštatoval, že daňový subjekt predložením dokladov preukazoval, že tovar uvedený na sporných faktúrach bol dodaný rumunskému odberateľovi - spoločnosti AgroSale Srl. Tovar bol prepravený z tuzemska do Českej republiky, kde ho prevzala osoba poverená odberateľom, spoločnosť MLENITIDA s.r.o. na účet nadobúdateľa. Prepravcom bola srbská spoločnosť TUBICO-TRANS DOO. Na základe týchto predložených dokladov a vyjadrení daňového subjektu správca dane vykonal dokazovanie, nakoľko k uplatneniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, nestačí len predložiť formálne správne doklady, ale je potrebné aby došlo aj k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru. V zmysle zákonných ustanovení k nadobudnutiu tovaru v rámci Európskej únie dôjde len vtedy, ak právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ, daňový subjekt, nakladal s tovarom ako vlastník a musí byť tiež preukázané, že predmet vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Poukázal na informácie, ktoré správca dane získal v rámci MVI, z ktorých v spojení s dokladmi a dôkazmi predloženými žalobcom vyvodil, že vykonaným dokazovaním nebola rumunským správcom dane potvrdená preprava tovaru srbskou spoločnosťou TUBICO-TRANS DOO, nakoľko rumunská daňová správa uviedla, že nenašla žiadne prepravné doklady. Česka daňová správa vo svojej odpovedi uviedla, že nenašla žiadne skladovacie priestory spoločnosti MLENITIDA s.r.o. Napriek skutočnosti, že spoločnosť MLENITIDA s.r.o., ktorá prevzatie tovaru na výzvu českého správcu dane potvrdila, český správca dane na základe vyššie uvedených skutočností, nemal za preukázané reálne uskutočnenie obchodných transakcii v zmysle zaslaných CMR dokladov a dokladov predložených spoločnosťou MLENITIDA s.r.o.
Žalovaný mal na základe administratívneho spisu za preukázané, že spoločnosť AgroSale Srl. mala sídlo v Rumunsku, pričom daňový subjekt dokladmi deklaruje dodanie do Českej republiky. Na základe tejto skutočnosti je otázne s akou opatrnosťou pristupoval daňový subjekt k prevereniu svojho odberateľa, aj vzhľadom na názor daňového subjektu na preukázanie prevzatia tovaru v Českej republike, že správcovi dane preukázal, že tovar odovzdal srbskému prepravcovi v sklade na Slovensku a predložil prepravný doklad, ktorý potvrdzuje jeho prevzatie v Českej republike. K námietke ohľadne rozširovania dôkazného bremena žalobcu žalovaný uviedol, že je len na daňovom subjekte, koho si vyberie za odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. a ani zákon 563/2009 Z. z. neukladajú daňovému subjektu za povinnosť preverovať obchodných partnerov. Daňový subjekt k preukázaniu prepravy predložil CMR doklady, na ktorých bola uvedená spoločnosť MLENITIDA s.r.o. ako osoba preberajúca tovar na adrese Palackého 522, Holešov a preberacie protokoly, v ktorých je uvedené prebratie tovaru kupujúcim, a ako kupujúci a konečný príjemca je uvedená spoločnosť AgroSale Srl. Rumunsko, pričom sa tu neuvádza, že tovar prevzala iná osoba ako kupujúci, t. j. deklarovaný odberateľ spornými faktúrami. Tvrdenie daňového subjektu o sídle a skladovacích priestoroch rumunskej spoločnosti AgroSale Srl. žalovaný nepovažoval za dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu skladu v Českej republike s poukazom na tú skutočnosť, že český správca dane pri miestnom zisťovaní sklad nenašiel a rumunský správca dane nenašiel žiadne prepravné doklady. Potom daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany nasledujúceho subjektu, závisí od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej. V danom prípade daňový subjekt nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v situácii dôkaznej núdze.
Konštatoval, že správca dane rozsiahlym preverovaním v priebehu daňovej kontroly zistil, že daňovým subjektom predloženým faktúram chýba materiálny podklad.
K námietkam daňového subjektu, ktorými poukazoval na rozsudky NS SR a domáhal sa toho, aby na jeho prípad boli aplikované právne závery v nich uvedené, žalovaný uviedol, že daňový subjekt nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, čo bolo jeho dôkazným bremenom. Nestačí uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Na základe uvedeného a z dôvodu, že žiadny z daňovým subjektom uvádzaných rozsudkov nemá spoločné znaky s predmetným posudzovaným prípadom, vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. V žalobe zo dňa 15. 06.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 18. 06. 2018, žalobca namietal správnosť záveru správcu dane a žalovaného o tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru zahraničnému partnerovi po materiálnej stránke.
Poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International).
Konštatoval, že počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok na uplatnenie oslobodenia tovaru od dane, t. j. formálnych - faktúra vystavená pre odberateľa, prepravné doklady, preberacie protokoly, doklad o úhrade tovaru, ako aj vecných - prevod práva nakladať s predmetným tovarom ako vlastník, čo potvrdil aj odberateľ tovaru, spoločnosť AgroSale, v preberacom protokole a deklarovaním intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru vo svojom DPH priznaní. Svojho odberateľa AgroSale riadne preveril, a to v rozsahu, či v krajine kde má sídlo, disponuje dostatočnými prostriedkami na realizovanie budúcich obchodov. Tiež preveril, či má odberateľ AgroSale platné IČ DPH, pod ktorým si tovar objednal, opakovane sa stretol s konateľom odberateľa, požadoval úhrady za tovar vopred a dokonca navštívil sídlo a skladovacie priestory odberateľa v Rumunsku, pričom tieto priestory jednoznačne zodpovedali ekonomickej činnosti odberateľa, ako aj realizovateľnosti budúcich obchodov. Takýmto konaním postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachoval primeranú opatrnosť, keď preveril rozhodné skutočnosti týkajúce sa odberateľa a riadnej realizovateľnosti budúcich obchodov. Uviedol, že tovar (mobilné telefóny) dodaný spoločnosti AgroSale, je štandardným tovarom, na ktorý sa spoločnosť dlhodobo špecializuje. Takisto cena, za ktorú tovar žalobca nakúpil aj predal spoločnosti AgroSale, predstavovala cenu obvyklú na trhu v danom čase a obchodnom stupni, čo taktiež preukazuje, že transakcia bola vykonaná za bežných obchodných podmienok a nevykazovala žiadne neštandardné prvky. Touto dôležitou skutočnosťou sa daňové orgány nezaoberali a nebrali ju do úvahy, preto považoval ich rozhodnutia za nepreskúmateľné, a teda nezákonné.
V súvislosti s prevzatím tovaru v Českej republike riadne preukázal, že tovar odovzdal prepravcovi v sklade na Slovensku a predložil prepravný doklad, ktorý preukazuje jeho prevzatie v Českej republike. Týmto splnil svoju povinnosť a vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Daňovú úrad však postupoval nesprávne, keď sa nevysporiadal s tvrdením spoločnosti MLENITIDA, ktorá prevzala na účet spoločnosti AgroSale tovar v Českej republike a potvrdila, že na CMR je uvedená ako príjemca, čím teda potvrdila, že tovar (mobilné telefóny) od spoločnosti AgroSale prijala, t. j. vykonávala ekonomickú činnosť a má
byť považovaná za zdaniteľnú osobu. Naopak, účelovo a bez riadneho odôvodnenia sa daňový úrad oprel o všeobecnú informáciu českého správcu dane na základe žiadosti o MVI, podľa ktorej nebolo preukázané, že spoločnosť MLENITIDA vykonáva ekonomickú činnosť. Účelové je aj vyhodnocovanie dôkazov, kedy správca dane vo vzťahu k spoločnosti MLENITIDA na základe informácií o nedostatku finančných prostriedkov na jej učte, nepredložení dokladov o úhrade za tovar a absencií skladových priestorov na adrese spoločnosti mal preukázané, že nevykonáva ekonomickú činnosť. Avšak keď žalobca predložil dôkazy rovnakého druhu vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru, tieto správca dane vyhodnotil ako formálne a nepostačujúce. Poukázal i na skutočnosť, že spoločnosť MLENITIDA nebola jeho priamym odberateľom, tým pádom žalobca nemohol v čase dodávky tovaru nijakým spôsobom preveriť skutočnosť, či spoločnosť MLENITIDA vykonávala ekonomickú činnosť. Pri dodávke tovaru konal v dobrej viere, prijal všetky opatrenia na to, aby splnil podmienky na oslobodenie od DPH a preukázal splnenie týchto podmienok všetkými spôsobmi, ako mu stanovuje zákon. Napriek tomu počas daňovej kontroly správca dane opätovne žiadal od neho ďalšie doklady, ktorými mal preukázať prepravu tovaru do Českej republiky, konkrétne: faktúry za prepravu, dokladovanie najazdených kilometrov, trasy vykonaných jednotlivých prepráv, zákazky o vykonaných prepravách, doklady o čerpaní pohonných látok vozidiel vykonávajúcich prepravu, tachografy vozidiel vykonávajúcich prepravu. Ide ale predovšetkým o také dôkazy, ku ktorým on nemal a ani nemohol mať prístup, preprava tovaru do iného členského štátu bola v kompetencii odberateľa, spoločnosti AgroSale, ktorý túto prepravu žalobcovi náležite preukázal prostredníctvom prepravných dokladov, v ktorých bolo potvrdené prevzatie tovaru v Českej republike. Konštatoval, že žiadané listiny a skutočnosti, resp. dôkazy o preprave tovaru si daňové orgány mohli zaobstarať sami, keďže na rozdiel od žalobcu majú k dispozícii prostriedky, ktoré môžu použiť z úradnej moci, a to napríklad vyžiadaním si informácie z mýtneho systému o pohybe konkrétnych vozidiel podľa dokladov CMR v danom čase.
Správca dane a žalovaný dospeli k vyhodnoteniu dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu na základe dôkaznej núdze. Podkladom na rozhodnutie žalovaného bol nedostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie žalovaného bolo vydané bez toho, aby boli preverené všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Takýto prístup je neprípustný a v rozpore so zákonom, keďže žalobca počas daňovej kontroly plne spolupracoval a preukázal nielen existenciu tovaru ako takého, ale v miere, v akej je to možné od neho spravodlivo požadovať, aj jeho prepravu do Českej republiky. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru SD EU, podľa ktorej platí, že pri predchádzaní daňovým podvodom, s ohľadom na princíp proporcionality daňový subjekt, teda žalobca, nemôže suplovať funkciu správcu dane, pričom ním vynaložené úsilie pri predchádzaní jeho účasti na prípadnom podvodnom konaní iných subjektov musí byť primerané jeho pozícii a možnostiam v rámci obchodného styku. O nesprávnosti postupu žalovaného a správcu dane svedčí aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr.: rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/108/2009, sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 3Nžf/1/2011.
Postup žalovaného považoval za nesprávny a nezákonný, tento nezohľadňoval správne všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej kontroly a zároveň vážne porušuje a ohrozuje jeho základné práva. Vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný nesprávne posúdil z právneho hľadiska zistené skutočnosti a zároveň postupoval protiprávne a porušil viaceré ustanovenia daňového poriadku, najmä § 2, § 3, § 24 a § 44 ods. 1 daňového poriadku.
IV. Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.11.2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výrokoch žalobou napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane, pričom poukázal na odôvodnenia týchto rozhodnutí ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou povahou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu.
K žalobný námietkam uviedol, že tieto sa zhodujú s odvolacími námietkami, s ktorými sa v žalobou napadnutom rozhodnutí už vysporiadal. Konštatoval, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Zdôraznil, že predloženými dokladmi a ani vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že tovar
uvedený na sporných faktúrach bol dodaný rumunskému odberateľovi, spoločnosti AgroSale Srl., a to tak, že bol prepravený z tuzemska do Českej republiky, kde ho prevzala osoba poverená odberateľom, spoločnosť MLENITIDA s.r.o., na účet nadobúdateľa, keď u srbského prepravcu neboli nájdené žiadne prepravné doklady a u spoločnosti MLENITIDA s.r.o. dožiadaný správca dane nezistil existenciu skladovacích priestorov. Žalobnú námietku žalobcu poukazujúcu na preverenie si odberateľa považoval žalovaný za všeobecnú, a to zdôrazniac skutočnosť, že odberateľ mal sídlo v Rumunsku, ale podľa dokladov bolo deklarované doručenie tovaru do Českej republiky.
Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa vyžiadania informácie z mýtneho systému o pohybe vozidiel v danom čase žalovaný konštatoval, že ide o novo namietanú skutočnosť. Poprel, že by postupom správcu dane došlo k rozširovaniu zodpovednosti a dôkazného bremena žalobcu na iné subjekty v obchodnom reťazci. V tejto súvislosti bolo len na žalobcovi, koho si vyberie za odberateľa. , pričom zákon č. 222/2004 Z. z. a ani zákon č. 563/2009 Z. z. takúto povinnosť žalobcovi neukladá. Poukázal na CMR doklady, na ktorých bola uvedená spoločnosť MLENITIDA s.r.o. ako osoba preberajúca tovar na adrese Palackého 522, Holešov a preberacie protokoly, v ktorých je uvedené prebratie tovaru kupujúcim, a ako kupujúci a konečný príjemca je uvedená spoločnosť AgroSale Srl., pričom na týchto dokladoch nebolo uvedené, že tovar prevzala má osoba ako kupujúci, t. j. deklarovaný odberateľ. Tvrdenie žalobcu o sídle a skladovacích priestoroch rumunskej spoločnosti AgroSale Srl. nepovažoval za dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu skladu v Českej republike s poukazom na tú skutočnosť, že český správca dane pri miestnom zisťovaní sklad nenašiel a rumunský správca dane nenašiel žiadne prepravné doklady. Žalobca teda nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v situácii dôkaznej núdze. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH.
Poprel, že by správca dane od žalobcu žiadal predloženie dokladov (faktúry za prepravu, dokladovanie najazdených kilometrov, trasy vykonaných jednotlivých prepráv, zákazky o vykonaných prepravách, doklady o čerpaní pohonných látok vozidiel vykonávajúcich prepravu a tachografov vozidiel vykonávajúcich prepravu), nakoľko to nevyplýva z administratívneho spisu. Doplnil, že z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 ,,Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 ,,Teleos plc, v abstrakte ktorého je výslovne vedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené je transformované do ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach do iného členského štátu, pričom jeho podmienkou je i reálne preukázanie materiálneho plnenia konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte.
Pokiaľ ide o novo namietané skutočnosti, ohľadne vyžiadania si informácie z mýtneho systému za účelom preukázania, či bol tovar prepravený zo SR do ČR, žalovaný uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť nedisponuje informáciami vzťahujúcimi sa k pohybu tovaru, ale len dopravného prostriedku s konkrétnym evidenčným číslom. Preto považoval uvedenú námietku žalobcu za účelovú.
K námietkam žalobcu v časti, kde poukazoval na rozhodnutia NS SR uviedol, že ide o všeobecné tvrdenia a odkazy na rozhodnutia súdov s citáciami paragrafov, ktoré sú všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi.
Námietku žalobcu ohľadne porušenia ustanovení daňového poriadku žalovaný rovnako vyhodnotil ako všeobecnú. Doplnil, že pri činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam.
Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovania dovtedy, pokým sa bez pochyb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
V závere navrhol podanú žalobu v celom rozsahu ako bezdôvodne podanú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 20.02. 2019. V podanom vyjadrení sa pridržal podanej žaloby a tvrdení v nej obsiahnutých. Zopakoval, že žalovaný sa opäť opiera o všeobecnú informáciu českého správcu dane, podľa ktorej nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou MLENITIDA s.r.o., pričom sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a ani tvrdením spoločnosti MLENITIDA s.r.o., ktorá potvrdila, že na dokladoch CMR je uvedená ako príjemca, čím potvrdila, že vykonávala ekonomickú činnosť a že má byť považovaná za zdaniteľnú osobu. Tiež nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností o zdaniteľnom obchode. Poukázal na to, že prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachoval primeranú opatrnosť, keď preveril rozhodné skutočnosti týkajúce sa odberateľa a riadnej zrealizovateľnosti budúcich obchodov.
Konanie správcu dane a žalovaného považoval za účelové, nezohľadňujúce správne všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej kontroly a zároveň za vážne poškodzujúce základné práva žalobcu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 04. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 25. 09. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
20. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 688.564,- eur, keď mu nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.063,95 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 687.500,05 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi AgroSale S.r.l. do iného členského štátu.
21. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil, alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri dodaní tovaru, ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov dodať daňovému subjektu - spoločnosti AgroSale S.r.l vo februári 2015 a či ním predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie.
22. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do Českej republiky pre rumunskú obchodnú spoločnosť AgroSale S.r.l. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil správcovi dane všetku dokumentáciu, ktorú bolo možné od neho v zmysle zákona požadovať a splnil si tak svoju dôkaznú povinnosť, pričom prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne žiadať, aby sa uistil, že dodávka tovaru nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
23. V predmetnej veci správca dane z dokladov predložených žalobcom zistil, že žalobca v zdaňovacom období február 2015 deklaroval dodanie tovaru (mobilných telefónov) oslobodeného od dane z tuzemska do iného členského štátu spoločnosti AgroSale S.r.l., Rumunsko. Celkove išlo o tovar deklarovaný vo faktúrach v celkovej hodnote 3.442.820,- eur. Z predložených dokladov CMR správca dane zistil, že na dokladoch CMR je ako odosielateľ označený žalobca, ako príjemca je označená spoločnosť AgroSale S.r.l., pričom miesto nakládky je na adrese: Sládkovičova 6, Štúrovo a miesto vykládky na adrese: MLENITIDA s.r.o., Palackého 522, Holešov, Česká republika. Na dokladoch CMR je pečiatka a podpis prijímateľa tovaru - spoločnosti MLENITIDA s.r.o. Z dôvodu preverenia predmetných dodávok správca dane požiadal v rámci MVI o preverenie deklarovaných obchodov rumunskú daňovú správu (ohľadne spoločnosti AgroSale S.r.l.) a českú daňovú správu (ohľadne spoločnosti MLENITIDA s.r.o.). Z informácií poskytnutých dožiadanými daňovými správami správca dane zistil, že spoločnosť AgroSale S.r.l. deklarovala v mesiaci február 2015 IC nadobudnutie tovarov od žalobcu v celkovej hodnote 15.275.792,- lei (cca. 3.432.767 eur). Od 11. 08. 2015 je predmetná spoločnosť neaktívna, spoločník sa k správcovi dane nedostavil. Pri daňovej kontrole vykonávanej u predmetného daňového subjektu bolo zistené, že ide o tzv. zmiznutého obchodníka, ktorý v registrovaných miestach nevykonáva činnosť, pričom sa podarilo zaistiť jeho účtovníctvo, v ktorom sa však žiadne prepravné doklady nenachádzali. Spoločnosť MLENITIDA s.r.o. bola do 13. 07. 2015 zapísaná na virtuálnom sídle, pričom k dani z pridanej hodnoty bola registrovaná od 28. 04. 2015. Na výzvu dožiadaného správcu dane spoločnosť MLENITIDA s.r.o. potvrdila, že na dokladoch CMR z februára 2015 je uvedená ako príjemca, pretože kupovala tovar od menovanej spoločnosti. Išlo o mobilné telefóny, tovar ďalej predala spoločnostiam: SIA DT Mobile, Lotyšsko a UAB MTTC, Litva. K obchodu došlo na základe ústnej dohody, kontakt bol nadviazaný na základe telefonického rozhovoru. V evidencii na účely DPH sú deklarované prijaté plnenia len od spoločnosti AgroSale S.r.l.. Spoločnosť MLENITIDA s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie február
2015 daňové priznanie k DPH, čo bolo však v rozpore so zákonom, pretože v tomto období nebola registrovaná ako platca DPH. Pri miestnom zisťovaní na adrese: Palackého 522, Holešov bolo zistené, že na uvedenej adrese neboli pre uvedenú spoločnosť označené žiadne priestory a spoločnosť sa tam nenachádzala. Tiež neboli zistené žiadne skladovacie priestory predmetnej spoločnosti. Dožiadaný správca dane uzavrel, že presná adresa dodania/prevzatia tovaru známa nie je, na adrese uvedenej v dokladoch CMR predmetná spoločnosť nesídli, nemá tam skladovacie priestory a správcovi dane sa nepodarilo zistiť ani žiadne iné skladovacie priestory, ktoré by predmetná spoločnosť využívala, na bankových účtoch nie sú realizované transakcie, ktoré by potvrdzovali ekonomickú činnosť spoločnosti, spoločnosť nepredložila žiadne doklady o úhrade zdaniteľných plnení, neexistujú žiadne objednávky, len ústne dohody, hoci spoločnosť deklarovala zdaniteľný obchod zo spoločnosti z iného členského štátu a teda mala byť registrovaná ako platca DPH, prihlášku k registrácii pre DPH podala až dňa 20. 04. 2015 a to ako dobrovoľný platca. Zhodnotením všetkých dokladov a dôkazov zabezpečených správcom dane počas daňovej kontroly viedli správcu dane k záveru o neuznaní oslobodenia dodania tovarov na základe odberateľských faktúr pre spoločnosť AgroSale S.r.l. v zdaňovacom období február 2015 z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. tento záver správcu dane vyhodnotil žalovaný ako vecne správny a rozhodnutie správcu dane, ktorým bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 vo výške 688.564,- eur, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 1.063,95 eur a vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 687.500,05 eur potvrdil.
24. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (na účely tohto konania v znení účinnom do 31. 12. 2015) sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že deklarovaný tovar dodal do Českej republiky tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti AgroSale S.r.l. Na preukázanie dodania tovaru odberateľovi do Českej republiky žalobca predložil faktúra, doklady o preprave (CMR), preberacie protokoly o prevzatí tovaru, doklady o prijatí platby za tovar.
25. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, dokazovania vykonaného správcom dane, ako i zisťovania vykonaného českou a rumunskou daňovou správou i správny súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Českej republiky ním deklarovanému odberateľovi, t. j. rumunskej spoločnosti AgroSale S.r.l. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca dodanie tovaru vyššie uvedenému odberateľovi v Českej republike preukazoval dokladmi CMR, kde je ako príjemca uvedená spoločnosť MLENITIDA s.r.o., Palackého 522, Holešovice, ktorá síce prijatie tovaru potvrdila, ale miestnym zisťovaním dožiadaného správcu dane bolo zistené, že na uvedenej adrese predmetná spoločnosť nesídli a nemá tam ani skladovacie priestory. Hoci táto spoločnosť potvrdila prijatie predmetného tovaru a tvrdila, že tento bol ďalej predaný do Litvy a Lotyšska, z jej účtu nevyplývajú žiadne transakcie, ktoré by potvrdzovali vykonávanie ekonomickej činnosti touto spoločnosťou, pričom táto spoločnosť (hoci deklarovala IC nadobudnutie tovaru od spoločnosti AgroSale S.r.l. v mesiaci február 2015) ako platca DPH bola zaregistrovaná až dňa 28.04.2015. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zistenia českej a rumunskej daňovej správy, ktoré nepreukazovali dodanie tovaru do Českej republiky pre rumunskú spoločnosť AgroSale S.r.l. z iného členského štátu, hoci spoločnosť AgroSale S.r.l. IC dodanie tovaru deklarovala v mesiaci február 2015, avšak žiadne relevantné doklady v jej účtovníctve nájdené neboli, má správny súd za to, že žalobca nepreukázal, že boli splnené zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do Českej republiky rumunskej spoločnosti AgroSale S.r.l.
26. Pri posudzovaní podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty je potrebné vychádzať z vyššie citovaného ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil), ale nakoľko žalobca prepravu nevykonal, ani ju nezabezpečoval, bolo jeho povinnosťou predložiť i ďalšie doklady, pretože podľa jeho tvrdenia, prepravu tovaru mal zabezpečiť prepravca (srbská spoločnosť TUBICO -TRANS DOO) na účet jeho odberateľa. Je však potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je žalobca ako platiteľ dane povinný predložiť faktúru a kópiu prepravného dokladu alebo iný doklad, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (ust. § 43 ods. 5, písm. a) a b)
vyššie citovaného zákona) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám, a v takom prípade je žalobca povinný predložiť okrem faktúry i potvrdenie o prijatí tovaru obsahujúce údaje v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) citovaného zákona. I keď žalobca predložil doklady v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. a) a b) vyššie citovaného zákona, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a najmä na skutočnosť, že deklarovaný odberateľ v Rumunsku nepredložil žiadne doklady o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu (hoci takého IC nadobudnutie tovaru deklaroval v mesiaci február 2015, avšak v jeho účtovníctve sa nenachádzali žiadne relevantné prepravné doklady, ktoré by potvrdzovali, že mu bol dodaný tovar do Českej republiky), nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
27. Hodnovernosť tvrdenia žalobcu o preprave tovaru do Českej republiky pre rumunskú spoločnosť Agro Sale S.r.l. by nepreukázalo ani navrhované dokazovanie formou vyžiadania si informácií z mýtneho systému o pohybe vozidiel označených v dokladoch CMR, keď správny súd zhodne s názorom žalovaného uvádza, že i prípadný presun predmetných motorových vozidiel zachytený v mýtnom systéme by nepreukazoval, že predmetné vozidlá aj skutočne prevážali tovar uvedený vo faktúrach vystavených pre spoločnosť AgroSale S.r.l.
28. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Českej republiky rumunskej spoločnosti AgroSale S.r.l. ako deklarovanému odberateľovi. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti AgroSale S.r.l., na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Zo žalobcom predložených listinných dokladov s poukazom na vykonané dokazovanie nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. I keď žalobca predložil doklad vyžadovaný zákonom, tento bol spochybnený výsledkami vykonaného dokazovania ohľadne tohto tovaru. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac, z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet.
29. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014.
30. Taktiež je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty. V prípade, ak si ale uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne dodaný, resp. vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o dodaní a vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že si svojho odberateľa riadne preveril, správny súd poukazuje na to, že preverenie odberateľa sa týkalo jeho podnikateľskej činnosti a sídla v Rumunsku, v danom prípade však k dodaniu tovaru malo dôjsť do Českej republiky do priestorov českej spoločnosti MLENITIDA s.r.o. a v tomto smere žalobca ani len netvrdil, že by svojho dodávateľa preveroval.
31. Na základe vyššie uvedených zistení potom správny súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru rumunskému odberateľovi do Českej republiky, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány vyvodili v danom prípade správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný (materiálne plnenie). Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Českej republiky rumunskej obchodnej spoločnosti AgroSale S.r.l., nakoľko výsledky vykonaného dokazovania toto jeho tvrdenie spochybňujú, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
32. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
33. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu sa súd vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol účastný priamo ním deklarovaného vývozu tovaru do iného členského štátu ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty
(rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby sa vyjadril o otázke, akou formou vie preukázať splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnote pri ním deklarovanej dodávke tovaru do iného členského štátu Európskej únie v kontrolovanom zdaňovacom období.
34. Daňové konanie je ovládané prejednacou zásadou, nie vyhľadávacou zásadou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie oslobodenia od dane z priadnej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným odberateľom v inom členskom štáte a bolo výlučne jeho povinnosťou ako dodávateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní a preprave tovaru k jeho odberateľovi.
35. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry, ale ani dôkazy preukazujúce dodanie tovaru rumunskému odberateľovi do Českej republiky, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
36. Správny súd poukazuje na rozsudok SD EÚ (druhá komora) vo veci C-273/11- Mecsek-Gabona Kft proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 06. 09. 2012, z ktorého rozsudku vyplýva záver, že je úlohou členského štátu ustanoviť rozsah dôkazných prostriedkov na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu. Toto slovenský zákonodarca vykonal prostredníctvom ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď stanovil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, pričom žalobcom deklarovaného dodania tovaru do Českej republiky sa týka ust. § 43 ods. 5 písm. b) tohto zákona, nakoľko prepravu tovaru podľa predložených dokladov mal vykonať odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom. Je nepochybné, že Súdny dvor EÚ vo veci Mecsek - Gabona tiež uviedol, že „ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o dani z pridanej hodnoty v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania“. Dôvodom pre nepriznanie oslobodenia dane z pridanej hodnoty v konkrétnom prípade bolo, tak ako je uvedené vyššie, že žalobca nevedel preukázať reálne dodanie tovaru rumunskému odberateľovi do Českej republiky, keď na základe zistenia českej a rumunskej daňovej správy nebolo potvrdené dodanie tovaru na miesto uvedené v dokladoch CMR a odberateľ vo svojom účtovníctve predmetné prepravné doklady nemá.
37. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení správcu dane, súd je toho názoru, že z predloženého administratívneho spisu procesné pochybenia správcu dane nevyplývajú.
38. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20.09.2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 688.564,- eur, znížil mu nadmerný odpočet v sume 1.063,95 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 687.500,05 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.09.2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové
orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
39. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
40. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
42. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.