Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/87/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. V. X, K., zastúpený: JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokátka, so sídlom Bajzova č. 2, Košice, proti žalovanému: VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 318 045, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. novembra 2015 č.k. -216 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 8 712,82 eur s príslušenstvom a na náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia, skutkovo odôvodnenú tým, že dňa 25.03.2010 plnil na účet žalovaného č.: XXXXXX/XXXX vedený vo VÚB banke, a.s., pobočka Košice sumu 8 636,27 eur a dňa 26.03.2010 na ten istý účet v tej istej pobočke sumu 76,55 eur podľa pokynov žalovaného, pretože ho žalovaný uistil, že po úhrade tejto čiastky pristúpi k prepisu motorového vozidla, ktorého bol vlastníkom. Držiteľom motorového vozidla bola spoločnosť REDNEX, s.r.o., so sídlom Železiarenská 62, Košice, IČO: 36 595 420. Žalovaný ho mal ubezpečiť, že ak zaplatí sumu 8 712,82 eur, stane sa vlastníkom predmetného motorového vozidla. Spoločnosť REDNEX, s.r.o. mala prevod motorového vozidla odsúhlasiť prostredníctvom svojho vtedajšieho konateľa, s ktorým bol v osobnom styku. Napriek uvedenému zo strany leasingovej spoločnosti nebol vykonaný úkon smerujúci k prepisu motorového vozidla, pričom neskôr sa dozvedel, že na motorové vozidlo, o nadobudnutie ktorého mal záujem, je zriadené záložné právo daňového úradu, o ktorej skutočnosti ho však žalovaný neinformoval, čím ho uviedol do omylu, keďže z dôvodu zriadenia záložného práva nebolo možné vlastnícke právo k motorovému vozidlu na jeho osobu previesť. Finančné prostriedky mu napriek zaslaniu písomnej výzvy vrátené neboli. Tvrdil, že medzi ním a žalovaným nie je právny vzťah a tým ani právny dôvod na prijatie uvedenej sumy, čím sa podľa žalobcu žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil celkom o sumu 8.712,82 eur, keď za túto sumu neobdržal od žalovaného žiadne protiplnenie. Napriek tomu, že dňa 27.05.2011 žalovanému zaslal výzvu na plnenie, tento mu v ním stanovenej lehote siedmich dní bezdôvodné obohatenie nevydal, z ktorého dôvodu si od 06.06.2011 do zaplatenia uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdenia žalobcu mal za nepreukázané, zavádzajúce až klamlivé. Rozporoval skutočnosť, že od žalobcu prijal dňa 25.03.2010 a 26.03.2010 platby vo výške 8 636,27 eur a 76,55 eur. Vo vzťahu k spoločnosti REDNEX, s.r.o.

uviedol, že s touto spoločnosťou mal uzavretú Leasingovú zmluvu č. XXXXXX, ktorá bola na základe žiadosti vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti p. V. H. mimoriadne ukončená dňa 25.03.2010. Následne uzavrel so spoločnosťou REDNEX, s.r.o. kúpnu zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej previedol na túto spoločnosť ako kupujúceho vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy. Kúpna cena bola zaplatená dňa 25.03.2010 a 26.03.2010, kedy obdržal na svoj účet platby spolu vo výške 8.065,61 eur a 76,55 eur, čím bola uhradená celá kúpna cena za motorové vozidlo v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy č. XXXXXX. Jednotlivé splátky kúpnej ceny mu boli uhradené po variabilným symbolom XXXXXX, pod ktorým uhrádzala spoločnosť REDNEX, s.r.o. leasingové splátky v zmysle leasingovej zmluvy. Poukázal na čl. 9.2 a 13 Všeobecných zmluvných podmienok leasingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy, v zmysle ktorých bola spoločnosť REDNEX, s.r.o. ako leasingový nájomca oprávnená odkúpiť predmet leasingu po splnení všetkých povinností vyplývajúcich z dokumentov leasingu, z ktorého dôvodu nebol oprávnený nielen predať, ale ani len ponúknuť na predaj leasované motorové vozidlo inej osobe ako leasingovému nájomcovi. Odmietol tvrdenia žalobcu, v zmysle ktorých mal byť zo strany žalovaného uisťovaný, resp. ubezpečovaný o tom, že po úhrade ním uvedenej sumy prepíše motorové vozidlo na žalobcu. Z dôvodu právnej istoty vyjadril aj názor, že v zmysle ust. (ďalej len „“) by si mal žalobca uplatňovať vrátenie uhradených peňažných prostriedkov z dôvodu bezdôvodného obohatenia od spol. REDNEX, s.r.o. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. Obdo V/62000).

3. Z výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že mal byť oslovený, že je možnosť odkúpiť predmetné motorové vozidlo, ktoré si obzrel, mal záujem, pričom sa dozvedel, že toto vozidlo je majetkom žalovaného. Išiel s kamarátom p. Š. Č. priamo k žalovanému, ktorého zamestnankyňa mu možnosť odkúpenia motorového vozidla potvrdila. Overil si čiastku, ktorú má zaplatiť, túto čiastku spolu s údajom o čísle účtu a variabilnom symbole mu dala napísaný na lístku. Následne v banke uvedenú sumu uhradil, žalovaný ho informoval o nutnosti doplatenia sumy 80 eur, čo urobil. Poslali ho na dopravný inšpektorát, aby auto prepísal. Išiel s pánom H., ktorý bol konateľom spoločnosti RENDEX, s.r.o. Zistil, že prepis nie je možný, nakoľko je tam exekúcia. V prípade názoru súdu, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, uplatnil si nárok titulom náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť podľa neho tým, že jednal s osobou, ktorá nebola nikým splnomocnená, táto mu zadala údaje potrebné k úhrade uplatnenej sumy a svojím konaním v ňom vzbudila dobromyseľné presvedčenie, že po úhrade predmetnej čiastky bude na neho motorové vozidlo prevedené. Takéto správanie žalovaného označil za rozporné s dobrými mravmi a porušujúce zmluvné a zákonné povinnosti leasingového prenajímateľa. Škodu podľa neho tvorí suma uhradená ním žalovanému. Považoval za danú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného, keďže v prípade, ak by žalovaný s ním a svedkom p. Č. nejednal, nedal mu podklady k úhrade dlžnej sumy, nebol by presvedčený, že po jej úhrade nadobudne od žalovaného motorové vozidlo vlastníctva a nikdy by dlžnú sumu nebol žalovanému uhradil. Tvrdil, že medzi ním a spoločnosťou RENDEX, s.r.o. neexistuje nijaký zmluvný ani mimozmluvný vzťah, na základe ktorého by za túto spoločnosť plnil. Nakoľko celé jednanie prebehlo v neprítomnosti leasingového nájomcu, vyjadril názor, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný v tom, že plní za spoločnosť RENDEX, s.r.o..

4. Podľa žalovaného štandardný postup leasingových spoločností pri odpredaji motorového vozidla je taký, že najprv sa ukončí leasingová zmluva, t.j. uhradia sa všetky splatné a nesplatné pohľadávky leasingovej spoločnosti a tá následne odpredá motorové vozidla svojmu klientovi (leasingovému nájomcovi). Leasingová spoločnosť je len právnym vlastníkom predmetu leasingu a nepozná jeho stav ani spôsob, ako sa s ním zaobchádzalo. Nechce preberať zodpovednosť za vady, ktorú by musel niesť v prípade predaja predmetu leasingu tretej osobe, najmä, ak by sa jednalo o fyzickú osobu - nepodnikateľa. Tento postup potvrdzuje podľa neho aj výpoveď svedka p. Č., ktorý mal sám záujem predať vozidlo financované prostredníctvom leasingu tretej osobe. Navyše sa priamo v leasingovej zmluve zaväzuje previesť po ukončení leasingu vlastnícke právo k predmetu leasingu na leasingového nájomcu. Skutočnosť, že aj v tomto prípade bol zvolený tento postup, dokazuje podľa neho to, že prepis vlastníctva k predmetnému vozidlu išli na príslušný dopravný inšpektorát uskutočniť žalobca a konateľ spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H.. V prípade priameho odpredaja vozidla žalovaným žalobcovi by sa účasť p. H. na dopravnom inšpektoráte nevyžadovala. Rokovania smerujúce k ukončeniu leasingu medzi žalovaným a spoločnosťou REDNEX, s.r.o. uskutočňoval p. Č.. Samotné právne úkony ukončenia a odpredaja predmetného vozidla však uskutočňoval len konateľ spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H.. P. H. ako konateľ spol. RENDEX, s.r.o. požiadal p. Č.Z. o vybavenie ukončenia leasingu, čo podľa žalovaného zhodne potvrdili obaja ako svedkovia. Nejednalo sa o písomné právne úkony. Podľa žalovaného súhlas s postupom ukončenia leasingovej zmluvy a tým aj následného odpredaja

predmetného vozidla potvrdil p. H. podpisom príslušných dokumentov vypracovaných žalovaným. Uviedol, že v Žiadosti o obnovenie leasingovej zmluvy, ktorú mu doručila spoločnosť REDNEX, s.r.o. a v Záverečnom protokole o mimoriadnom ukončení LZ č. XXXXXX sa uvádza: „Na základe Žiadosti nájomcu o mimoriadne ukončenie leasingovej zmluvy č. XXXXXX bola leasingová zmluva mimoriadne ukončená dňa 25.03.2010 a predmet leasingu bol 25.03.2010 predaný nájomcovi, t.j. spoločnosti REDNEX, s.r.o.“ Podľa žalovaného sa bezdôvodne obohatila spoločnosť REDNEX, s.r.o., nakoľko neobdržal žiadne plnenie, na ktoré by nemal nárok. Suma, ktorú obdržal, len uspokojila jeho existujúcu pohľadávku vyplývajúcu z ukončenia leasingu poskytnutého spoločnosti REDNEX, s.r.o.. Plnením, ktoré uskutočnil žalobca, sa podľa neho bezdôvodne obohatil ten, za koho žalobca plnil to, čo podľa práva mal plniť sám. Tiež podľa neho nežiaduci stav, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil nemožnosť prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, spôsobila výlučne spoločnosť REDNEX, s.r.o., ktorá podľa slov jej bývalého konateľa p. H., si neplnila riadne svoje povinnosti týkajúce sa platenia DPH. Neplatenie DPH spôsobilo, že si príslušný daňový úrad zriadil na predmet leasingu záložné právo. Niektoré z pohľadávok, ktoré si príslušný daňový úrad zabezpečil záložným právom na vozidle, pritom vznikli v období, kedy bol konateľom spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H., ktorý o nich, ako aj o záložnom práve, musel vedieť.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 14. júna 2013, č.k.: -160, ktorým žalobu zamietol a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnutý rozsudok uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že náležitosťou vôle je aj absencia omylu, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že nedostatočne posúdil výsledky vykonaného dokazovania v tom smere, či právny úkon realizovaný žalobcom, ktorého obsahom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za kupujúceho leasingového nájomcu, bol platným právnym úkonom so zreteľom na ustanovenia a , t.j. či tento právny úkon žalovaným tvrdený a súdom prvej inštancie konštatovaný bol žalobcom realizovaný vážne, resp. pri absencii podstatného vnútorného omylu a či niektorý z prejavov žalobcu proti žalovanému možno kvalifikovať za platné a účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V ďalšom konaní súdu prvej inštancie uložil povinnosť vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania so zreteľom na uvedené právne aspekty veci, prípadne v súlade s vtedy platného (ďalej len „OSP“) vykonané dokazovanie v tomto smere zopakovať či doplniť, resp. na základe návrhov sporových strán vykonať vo veci ďalšie dokazovanie a vo veci znova rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie po zrušení veci a jej vrátení odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie po opätovnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že dňa 25.07.2008 podala spoločnosť M.S.ALLES.TRADE. s.r.o., zastúpená konateľom V. Q., žiadosť o finančný leasing na motorové vozidlo 320D, VIN: G. právnemu predchodcovi žalovaného spol. B.O.F. Leasing, a.s. Dňa 25.07.2008 uzavrel právny predchodca žalovaného a leasingový nájomca spoločnosť M.S.ALLES.TRADE. s.r.o., zastúpená konateľom V. Q., Leasingovú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. BMW 320D, VIN: G.. Dodatkom č. 1 k Leasingovej zmluve č. XXXXXX uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou M.S.ALLES.TRADE. s.r.o., zastúpenej konateľom V. Q. a novým leasingovým nájomcom RENDEX, s.r.o. zastúpenej pánom H. zo dňa 28.07.2009 sa zmluvné strany dohodli, že dôjde k postúpeniu leasingovej zmluvy postupiteľom M.S.ALLES.TRADE. s.r.o. na postupníka RENDEX, s.r.o., pričom predmetom leasingu bolo motorové vozidlo zn. BMW 320D, VIN: G.. Dňa 25.03.2010 sa žalovaný a leasingový nájomca spol. RENDEX, s.r.o. dohodli na mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že nájomca požiadal prenajímateľa o mimoriadne ukončenie tejto zmluvy z dôvodov na strane nájomcu a žalovaný ako prenajímateľ rozhodol o mimoriadnom ukončení tejto zmluvy. Dňa 25.03.2010 uzavrela spoločnosť RENDEX, s.r.o. ako kupujúci Kúpnu zmluvu č. XXXXXX so žalovaným ako predávajúcim, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla zn.: BMW 320D, VIN: G., pričom kupujúci vyhlásil, že predmet kúpy dôkladne pozná, pretože je jeho držiteľom ako leasingový nájomca na základe leasingovej zmluvy. Kúpna cena bola stanovená dohodou na sumu 8 142,16 eur a bola splatná do 05.04.2010. Zo Záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení LZ č. XXXXXX zo dňa 25.03.2010 podpísaného žalovaným a konateľom spoločnosti RENDEX, s.r.o. pánom H. vyplýva, že dňa 25.10.2010 bol predmet leasingu predaný nájomcovi. Vystavené leasingové splátky predstavujú sumu 16 545,72 eur, uhradené leasingové splátky predstavujú sumu 16 545,72 eur. Istina podľa rozpisu splátok do konca leasingu predstavuje sumu 8 008,97 eur, poplatok za mimoriadne ukončenie predstavuje sumu 100,- eur, finančné náklady prenajímateľa z mimoriadneho ukončenia predstavujú 33,19 eur. Dlh nájomcu podľa Záverečného protokolu predstavuje 0,- eur a záväzky predstavujú 0,- eur.

8. Tiež mal za preukázané, že konateľ spoločnosti RENDEX, s.r.o. pán V. H. následne požiadal o obnovenie leasingovej zmluvy z dôvodu „omylu, ku ktorému došlo nepozornosťou, keď pri ukončení leasingovej zmluvy ukončil leasing na iné vozidlo, ktoré je taktiež vedené na spoločnosť RENDEX, s.r.o., preto žiada o vrátenie peňazí V.Á. Q., ktorého sme dali nevšímavosťou do omylu, po tomto mylnom kroku im pán Q. oznámil, že vozidlo im vracia a peniaze si bude nárokovať od leasingovej spoločnosti, kde urobil priamy vklad vo VUB banke. Nakoľko nemá takú hotovosť, žiada o oživenie zmluvy“.

9. Z výpisu z účtu žalovaného č. ú.: XXXXXX/XXXX zistil, že dňa 25.03.2010 bola na účet pripísaná suma 3,- eur, suma 567,66 eur a suma 8 065,61 eur (spolu 8 636,27 eur) pod VS: XXXXXX a dňa 26.03.2010 mu bola pod rovnakým variabilným symbolom pripísaný suma 76,55 eur (táto označená ako vklad v hotovosti). Dňa 25.03.2010 vložil žalobca na účet žalovaného č.: XXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s., pobočka Košice pod VS: XXXXXX sumu 8 636,27 eur. Dňa 26.03.2010 vložil žalobca na účet žalovaného č.: XXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s., pobočka Košice pod VS: XXXXXX sumu 76,55 eur. Listom zo dňa 17.05.2011 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8 712,82 eur v lehote 7 dní odo dňa prevzatia výzvy.

10. Zo svedeckej výpovede V. H., ktorý bol v rozhodnom období konateľom spoločnosti RENDEX, s.r.o., zistil, že tento nikdy neuzavrel so spoločnosťou žalovaného kúpnu zmluvu na predmetné motorové vozidlo, avšak pri predložení kúpnej zmluvy potvrdil pravosť svojho podpisu. Uviedol, že všetko vybavoval pán Č., on prišiel do spoločnosti žalovaného asi na minútu a podpísal tam nejaké papiere. Je pravdou, že zmluvu podpísal, ale ju nečítal. Vie, že pán Q. sa chcel so žalovaným ohľadne auta nejako dohodnúť. On nikdy neposlal za spoločnosť RENDEX žiadne peniaze za auto žalovanému. Pokiaľ ide o predmetné vozidlo a jeho predaj, hovoril so svojim známym pánom Č., že nestíha splácať leasingové splátky, pán Č. hovoril, že to zariadi. Podľa svedka predmetné motorové vozidlo má pán Q. a tento ho aj užíva. Svedok išiel na dopravný inšpektorát s pánom Q., aby prepísali vozidlo, kde zistili blokáciu daňového úradu, nakoľko bývalý konateľ spol. RENDEX, s.r.o. neodviedol nejaké dane. Na dopravný inšpektorát doniesol všetky papiere pán Q.. Svedok od žalovaného nezobral žiadne potvrdenie ani papiere, ktoré podpisoval.

11. Vychádzal i zo svedeckej výpovede Š. Č., že sa pozná so žalobcom. Pokiaľ ide o spoločnosť RENDEX, s.r.o. pozná bývalého konateľa pána H.. Prostredníctvom žalovaného leasingoval niekoľko automobilov, takže mal kontakt na jej zamestnanca. Oslovil ho pán H., že nestíha splácať leasingové splátky. Vozidlo poznal, nakoľko predtým bol jeho vlastníkom. Oslovil žalobcu ako svojho spoločníka, následne išli spolu do leasingovky, či by nevedeli odkúpiť toto vozidlo. Bolo im povedané, že je potrebné zaplatiť kúpnu cenu na určený účet. Nepamätal sa, s kým o tom hovoril. Jednal s pánom K., pričom ten povedal, že zamestnankyňa Petra pripraví papiere, následne bol žalobcovi odovzdaný lístok s č. účtu a sumou, ktorú má zaplatiť. Nevedel, či žalobca podpisoval zmluvu. Postup bol podľa svedka taký, že žalobca vložil peniaze na účet, potom tam boli ešte raz, kedy pán H. podpísal relevantnú zmluvu a potom išli na políciu. Nevedel uviesť, kto užíva predmetné vozidlo, ani kde sa nachádza. Svedok nemal žiadnu plnú moc na zastupovanie ani od pána H., ani od spoločnosti RENDEX, s.r.o.. Len sa ponúkol, že to u žalovaného vybaví, nakoľko tam mal lepšie vzťahy. Už predtým ukončoval leasingy predčasne, žiadal o rovnaký postup. Vždy mu určili, koľko má doplatiť a následne on potom záujemcovi o kúpu auta toto auto osobne predával.

12. Podľa svedeckej výpovede J.. X. K., zamestnanca žalovaného od roku 2001, s miestom výkonu práce Košice, svedok pracuje ako leasingový manažér. Bežný postup je podľa svedka taký, že klient

- leasingový nájomca požiada o predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, on mu oznámi sumu na doplatenie. Po uhradení sumy na účet v banke pod príslušným variabilným symbolom sa pripraví dokumentácia a zároveň plná moc na klienta (kupujúceho), ktorá sa predkladá dopravnému inšpektorátu. Takto sa určite postupovalo aj v danom prípade. Pamätá si, že klient - spoločnosť RENDEX, s.r.o. volal, že je tam problém na dopravnom inšpektoráte kvôli blokácii. Poznali auto, nakoľko prvotná zmluva bola podpísaná so spoločnosťou M.S.ALLES.TRADE. s.r.o. a auto im bolo známe. Pán Č. je ich dlhodobým klientom, ale za spoločnosť RENDEX, s.r.o. konal a podpisoval pán H.. Podľa svedka pri identifikácii platieb je pre žalovaného rozhodujúci variabilný symbol, pod ktorým bola splátka, resp. kúpna cena uhradená. Len podľa neho vedia identifikovať a priradiť platbu. Po uhradení sumy sa pripravia doklady. Pokiaľ ide o číslo účtu, VS a sumu, nepamätal sa, komu a kto oznamoval tieto údaje o čísle účtu, variabilnom symbole a sume na úhradu, robí to on alebo kolegyňa. Vždy sa pritom postupuje tak, že sa

ukončí leasingová zmluva a po doplatení sumy sa auto predá klientovi. Len v prípade, ak je u klienta dlhodobejšia a vyššia delikvencia splátok, postupuje sa tak, že sa auto odoberie, predčasne sa ukončí zmluva a vtedy žalovaný priamo predá auto záujemcovi. Prvý popisovaný postup už opakovane využil aj ich klient pán Č.. V danom prípade zmluvu ukončili, dokumentáciu odovzdali klientovi, tento mal zabezpečiť prepis. Nemá vedomosť, kde sa vozidlo v súčasnosti nachádza. Pokiaľ ide o auto a prepis, toto všetko riešil pán Č. s pánom Q.. Vedel, že tam bol problém s daňovým úradom.

13. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. , , , , , , veta prvá , , , .

14. Zdôraznil viazanosť konajúceho súdu skutkovými tvrdeniami žalobcu, teda jeho opisom rozhodujúcich skutočností, od ktorých odvodzuje uplatnené nároky a úspech v konaní, z ktorého dôvodu sa zaoberal otázkou bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a následne otázkou povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu, keďže žalobca iné skutkové tvrdenia (rozhodujúce skutočnosti) v konaní neponúkol. Osobitne zdôraznil, že žalobca počas konania ani ústne ani písomne (relatívnu) neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu žalovaného výslovne nenamietal.

15. Pokiaľ ide o otázku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie zotrval na svojom právnom posúdení a odôvodnení prechádzajúceho rozsudku a opätovne uviedol, že vzniká predovšetkým otázka, na koho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu a či žalovaný prijal plnenie od žalobcu bez právneho dôvodu, kedy ide o prípad bezdôvodného obohatenia v zmysle , alebo došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane spoločnosti RENDEX, s.r.o., nakoľko žalobca plnil žalovanému to, čo mala spoločnosť RENDEX, s.r.o. na základe leasingovej a kúpnej zmluvy žalovanému plniť sama, kedy ide o prípad podľa .

16. Súd prvej inštancie právne argumentoval, že v prípade bezdôvodného obohatenia v zmysle , ak došlo na úkor jedného subjektu k obohateniu druhého bez právneho dôvodu, vzniká medzi nimi záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Pri plnení bez právneho dôvodu sa obohatením nadobúdajú nové majetkové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného, dochádza k obohateniu spočívajúcemu v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo, keď predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa je, že medzi tým, kto plnil, a tým, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie deje za iného. Pokiaľ ide o osobu, ktorá je povinná obohatenie vydať, zaujal názor, že v prípade bezdôvodného obohatenia podľa 454 je bezdôvodné obohatenie povinný vydať ten, za koho sa plnilo, a nie ten, komu sa plnilo.

17. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec zaoberal sa súd prvej inštancie otázkou, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že si ponechal peňažné prostriedky uhradené ako doplatok splátok leasingu, pokutu za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, poplatok za spracovanie žiadosti a zostatkovú sumu predstavujúcu doplatok kúpnej ceny motorového vozidla. Vzhľadom na to, že tieto prostriedky boli variabilným symbolom jednoznačne priradené k leasingovej zmluve a pán H. ako konateľ spoločnosti RENDEX, s.r.o. potvrdil svojím podpisom na kúpnej zmluve a v záverečnom protokole existenciu tejto transakcie a túto týmto svojím konaním aj schválil (keďže bol konateľom tejto spoločnosti), dospel k záveru, že sa žalovaný nemohol ponechaním si peňažných prostriedkov pripísaných mu na účet pod variabilným symbolom prislúchajúcim k leasingovej zmluve klienta žalovaného RENDEX, s.r.o. na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, nakoľko mal za zrejmé, že toto plnenie bolo celkom nepochybne žalobcom žalovanému poskytnuté za spoločnosť RENDEX, s.r.o., ktorá bola povinná žalovanému túto sumu uhradiť.

18. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou RENDEX, s.r.o. existoval právny vzťah. Vychádzal zo zistenia, že bývalý konateľ spol. RENDEX, s.r.o. pán H. potvrdil, že bol na dopravnom inšpektoráte spolu so žalobcom za účelom prepisu predmetného motorového vozidla na žalobcu, a rovnako uviedol, že toto motorové vozidlo má v užívaní žalobca. Poukázal aj na to, že z výpovede bývalého konateľa pána H. vyplýva, že toto auto chcel predať, z toho dôvodu aj predčasne ukončil leasing a vozidlo od žalovaného riadne odkúpil, keďže sám potvrdil, že podpis na kúpnej zmluve je jeho. Podpisom v preberacom protokole potvrdil, že všetky záväzky vyrovnal

a prevzal motorové vozidlo. Tvrdenie svedka, že nevie čo podpisoval, že on nič neplatil žalovanému, považoval súd prvej inštancie za účelové, nakoľko v prípade, ak by tvrdil opak, musela by práve spoločnosť RENDEX, s.r.o., v ktorej bol v rozhodnom období konateľom, peňažné plnenie žalobcovi vydať. Zároveň ho vyhodnotil vo vzťahu k prejednávanej veci za právne irelevantné. Tvrdenie svedka považoval za rozporné s tvrdením v žiadosti o obnovenie leasingu. Aj z uvedeného mal za zrejmé, že o celom priebehu "transakcie" vedel a žalobcovi vozidlo odovzdal.

19. Taktiež mal za nepreukázané, že by sa žalobca mohol (mylne) domnievať, že si voči žalovanému plní svoj vlastný záväzok. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval v čase plnenia splatný záväzok, ktorý by bol žalobca voči žalovanému povinný plniť. Prihliadol na zistenie, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy, keď žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa mohol domnievať, že má žalovanému plniť. Rovnako mal za nepreukázané, že by sa žalovaný zaviazal po zaplatení sumy, ktorej vydania sa v konaní domáha, previesť na neho vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, keď uvedený prevod realizovať ani nemohol, keďže v tom čase bolo toto vozidlo predmetom leasingovej zmluvy uzavretej medzi ním a leasingovým nájomcom spol. RENDEX, s.r.o..

20. Prihliadol na obsah svedeckých výpovedí J.. K. a p. Č.Z., podľa ktorých postup žalovaného pri odpredaji motorového vozidla v prípade predčasného ukončenia leasingu je obvykle taký, že sa ukončí leasingová zmluva, uhradia sa všetky splatné a nesplatné pohľadávky leasingovej spoločnosti a tá následne kúpnou zmluvou odpredá motorové vozidla svojmu klientovi (leasingovému nájomcovi), keď žalovaný sa priamo v leasingovej zmluve zaväzuje previesť po ukončení leasingu vlastnícke právo k predmetu leasingu na leasingového nájomcu. Takýto postup mal za preukázaný aj v prejednávanej veci. Vyhodnotil za preukázané listinnými dôkazmi, že spoločnosť RENDEX, s.r.o. ako leasingový nájomca požiadala o predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, pod variabilným symbolom patriacim tomuto klientovi došlo k úhrade záväzkov, došlo k podpisu kúpnej zmluvy a k podpisu záverečného protokolu. Túto skutočnosť považoval za preukazujúcu to, že prepis údajov o držiteľovi motorového vozidla na príslušný dopravný inšpektorát (ktorý má len evidenčný charakter) sa mal uskutočniť medzi žalobcom a konateľom spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H., ktorého účasť na dopravnom inšpektoráte by sa v prípade priameho odpredaja vozidla žalovaným žalobcovi nevyžadovala, nakoľko by postačovalo plnomocenstvo udelené žalovaným žalobcovi.

21. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že práve spoločnosť RENDEX, s.r.o. vstúpila dodatkom č. 1 do postavenia leasingového nájomcu po predchádzajúcom leasingovom nájomcovi spoločnosti MM.AUTOALLES.TRADE. s.r.o., za ktorú v tom období konal ako konateľ práve žalobca. Žalobcovi bol známy obsah leasingovej zmluvy a musel mu byť známy aj postup žalovaného pri predčasnom ukončovaní leasingu.

22. Právne posúdil, že medzi žalobcom a spoločnosťou RENDEX s.r.o. existoval právny vzťah, preto vyhodnotil, že nemôže ísť vo vzťahu k žalovanému o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle . Dospel k záveru, že žalobca plnil za spoločnosť RENDEX, s.r.o. to, čo podľa práva mala spoločnosť RENDEX, s.r.o. plniť sama, čím vznikol záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia výlučne medzi týmto dvoma subjektmi. Tiež dospel k záveru, že žalovaný nie je nositeľom zodpovednosti za škodu tvrdenú žalobcom, keď ustálil absenciu porušenia povinnosti zo strany žalovaného, a to ani prevenčnej povinnosti, ktorá by mohla mať za následok vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu.

23. Pokiaľ ide o odvolacím súdom vytýkané nedostatočné právne posúdenie otázky prípadnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa v priebehu konania a ani v minulosti tejto relatívnej neplatnosti výslovne nedovolal. Právne dôvodil, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia , sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Až keď sa oprávnená osoba (žalobca) relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Konštatoval, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba výslovne dovolať jednostranným právnym úkonom, ktorý sa musí adresovať ostatným účastníkom právneho úkonu, pričom relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protižaloby alebo námietky vznesenej v konaní. Musí však vždy ísť o výslovný prejav vôle, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby

dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, pričom nie je rozhodujúce, ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu.

24. Posúdil, že z obsahu podanej žaloby, ani zo žiadneho z tvrdení žalobcu, ktorý je v konaní navyše právne zastúpený advokátom, či už ústnych alebo písomných, však v priebehu konania nevyplynulo výslovné dovolanie sa neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu, keď sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody, nikdy však netvrdil, že by akýkoľvek jeho úkon vo vzťahu k žalovanému bol neplatný (absolútne ani relatívne). Bez ohľadu na „objektívnu“ platnosť akéhokoľvek právneho úkonu žalobcu podľa súdu prvej inštancie pri absencii právneho úkonu, spočívajúceho v dovolaní sa relatívnej neplatnosti, žalovanému i v súčasnosti svedčí právny titul, na základe ktorého mu žalobca predmetnú sumu uhradil a on toto plnenie prijal. Súd prvej inštancie ani po opätovnom právnom posúdení veci, vychádzajúcom z výsledkov zopakovaného dokazovania, v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení, nedospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. neexistoval. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný uviedol do omylu, keďže mu tvrdil, že po zaplatení leasingovej splátky sa stane majiteľom vozidla, dospel k záveru, že túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal, keď svedeckými výpoveďami (svedok Š. Č., svedok J.. K. a svedok V. H.) a listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žalovaný mohol v zmysle platnej leasingovej zmluvy previesť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu výlučne na leasingového nájomcu. Za dôkaz o tejto skutočnosti označil samotnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným a leasingovým nájomcom spoločnosťou RENDEX, s.r.o. a tiež kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj uvedeného motorové vozidla a ktorú uzavrel žalobca so spoločnosťou RENDEX, s.r.o. ako predávajúcim a nie so žalovaným.

25. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný musel vedieť o existencii záložného práva k predmetnému motorovému vozidlu, túto skutočnosť nemal v konaní za preukázanú. Keďže žalovaný nikdy na žalobcu motorové vozidlo neprevádzal, konštatoval, že ani nemohol v tejto súvislosti žalobcovi túto skutočnosť uviesť. Za osobu, ktorá jednoznačne o tejto skutočnosti vedieť musela, označil konateľa spoločnosti RENDEX, s.r.o. p. H., ktorý motorové vozidlo žalobcovi predal. Zaujal názor, že žalobca bol uvedený do omylu jedine predávajúcim spoločnosťou RENDEX, s.r.o. konajúcou prostredníctvom konateľa p. H.. Prijal tiež záver, že v danom prípade došlo medzi pôvodným dlžníkom z leasingovej zmluvy spoločnosťou RENDEX, s.r.o. (konajúcom prostredníctvom p. H.) k dohode so žalobcom, že žalobca žalovanému uhradí dlh spoločnosti RENDEX, s.r.o. a následne uzavrie so spoločnosťou RENDEX, s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudne predmetné motorové vozidlo do vlastníctva. Právne uzavrel, že žalobca prevzal dlh spoločnosti RENDEX, s.r.o. v zmysle ust. , keďže žalovaný s takýmto postupom súhlasil, platby prijal a zaúčtoval ich na zaplatenie dlžných splátok leasingového nájomcu spoločnosti RENDEX, s.r.o. Konštatoval, že zákon nepredpisuje na tento súhlas žiadnu formu, pričom súhlas veriteľa možno dať akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že veriteľ s prevzatím dlhu súhlasí (, R 68/1996, ). Dospel k záveru, že uhradenie tohto dlhu žalobcom malo za následok vznik majetkového prospechu výlučne na strane spoločnosti RENDEX, s.r.o., pretože vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi z leasingovej zmluvy sa spoločnosť RENDEX, s.r.o. zbavila povinnosti plniť leasingové splátky a stala sa vlastníkom motorového vozidla. Majetok tejto spoločnosti sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Vyslovil názor, že vo vzťahu k žalovanému išlo o plnenie na základe riadneho právneho titulu, ktorého existencie si bol plne vedomý i žalobca, a teda „prospech“ získaný žalovaným neposúdil ako bezdôvodné obohatenie.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Nakoľko v konaní plne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu proti žalobcovi nepriznal. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť v zmysle nahradiť trovy konania štátu vo výške 37,52 eur, ktoré predstavujú svedočné vyplatené štátom svedkovi za cestu motorovým vozidlom Košice - Bratislava - Košice v súlade s vyhlášky č. v znení neskorších predpisov.

27. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie a tým porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie vydal rozsudok v rozpore so záväzným právnym názorom

odvolacieho súdu v danej veci vysloveným a v rozpore s objektívnym právom, nezohľadniac jeho právnu argumentáciu. Zopakoval, že sa v predmetnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorému poskytol plnenie bez právneho dôvodu, pričom jeho plnenie žalovanému mal za preukázané. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa v rozpore s intenciami odvolacieho súdu nezaoberal otázkou vzniku a relevancie omylu na jeho strane. Namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolal, nakoľko v čl. II žaloby výslovne uviedol, že ho žalovaný do omylu uviedol. Poukázal na súdnu judikatúru, v zmysle ktorej forma dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže byť akákoľvek, ktorú otázku je súd povinný skúmať ako otázku predbežnú. Uviedol, že ako nezúčastnená osoba nemohol mať žiadnu vedomosť o nezákonnom postupe leasingovej spoločnosti a preverovať jej postup. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, označil za nespravodlivé. Jeho omyl spočíval v tom, že pokiaľ by nemalo dôjsť k prevodu motorového vozidla na jeho osobu, finančné prostriedky by žalovanému neposkytol. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti daného právneho úkonu realizoval v rámci predžalobnej výzvy adresovanej žalovanému, od doručenia ktorého si uplatnil aj príslušenstvo. Súd prvej inštancie podľa neho na vec aplikoval nesprávny článok Všeobecných obchodných podmienok leasingu, vzťahujúci sa na ukončenie leasingu uplynutím doby leasingu. Nesúhlasil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nevedomosti žalovaného o záložnom práve na predmete leasingu, keď uvedený záver podľa neho z vykonaného dokazovania nevyplynul. Tiež podľa neho neobstojí právny záver súdu prvej inštancie o tom, že za spoločnosť REDNEX, s.r.o. prevzal dlh. V tomto smer namietal správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Jeho dohodu s dlžníkom mal za nepreukázanú. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že spoločnosť REDNEX, s.r.o. mala záujem vozidlo predať práve jemu. Skonštatoval, že vo zvyšku odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie len parafrázuje dôvody svojho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci. Zopakoval, že pripísaním finančných prostriedkov na účet žalovaného bez protiplnenia sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, zároveň bol uvedený žalovaným do omylu a žalovaný tiež porušil svoje povinnosti tým, že jeho zamestnanec mu vyúčtoval sumu, poskytol mu číslo účtu, ktoré mu odovzdal bez prítomnosti konateľa spoločnosti REDNEX, s.r.o. Žalovaný uňho vzbudil presvedčenie, že leasované vozidlo môže od neho odkúpiť priamo, nakoľko mu dal plnomocenstvo na prepis vozidla. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa vznikom relatívnej neplatnosti daného právneho úkonu nezaoberal dôsledne. Pokiaľ ide o jeho nárok titulom náhrady škody napadnutý rozsudok označil za nedostatočne odôvodnený, hoci mal za preukázané, že žalovaný porušil viac svojich povinností.

28. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril a v rámci odvolacieho konania neboli realizované žiadne ďalšie písomné podania.

29. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa , veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne pre možnosť rozhodnutia vo veci z hľadiska skutočností potrebných pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému.

32. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 28.05.2015 č.k. -190, ktorým zrušil pôvodne vydaný rozsudok súdu prvej inštancie vo veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorého právnym názorom vysloveným v tomto odôvodnení odvolacieho rozhodnutia bol súd prvej inštancie podľa ust. platného v čase vydania preskúmavaného rozsudku a v čase konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, viazaný, v ktorom sa odvolací súd nestotožnil s jeho právnym

posúdením zisteného skutkového deja, resp. považoval ho za nedostatočné, keď na základe výsledkov dovtedy vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť platnosť jednostranného prejavu vôle žalobcu a pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie mal v tom čase za predčasné. Uviedol, že náležitosťou vôle pri právnom úkone je absencia omylu ako špeciálnej vady vôle, pričom pri existencii podstatného omylu vo vôli sa jedná o relatívne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosti je potrebné sa dovolať jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi alebo všetkým účastníkom právneho úkonu. Odvolací súd konštatoval, že ak pre daný právny úkon nie je predpísaná písomná forma, nie je predpísaná takáto forma ani pre dovolanie sa neplatnosti tohto právneho úkonu. Súdu prvej inštancie vytkol, že ak zamietol žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu majúc za to, že plnil za leasingového nájomcu a teda na základe právneho úkonu (kúpnej zmluvy za kupujúceho), nedostatočne posúdil výsledky vykonaného dokazovania v tom smere, či právny úkon realizovaný žalobcom, ktorého obsahom bolo plnenie žalovanému, bol platným právnym úkonom práve so zreteľom na ustanovenia a a či niektorý z prejavov žalobcu proti žalovanému možno kvalifikovať za platné a účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť riadiť sa vyššie uvedenými právnymi argumentmi a so zreteľom na ne doplniť dokazovanie, resp. už vykonané dokazovanie posúdiť v širších vyššie uvádzaných súvislostiach.

33. Po opätovnom predložení veci súdom prvej inštancie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti preskúmavanému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie taktiež žalobu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa jeho intenciami vyslovenými v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.05.2015 č.k. -190 v novom konaní dôsledne riadil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak dokazovanie zameral na zistenie, či sa žalobca proti žalovanému prípadnej relatívnej neplatnosti relevantného právneho úkonu platne dovolal, a taktiež, či žalobca konal v omyle vyvolanom žalovaným, z ktorého dôvodu by bolo možné dospieť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu.

34. Odvolací súd poukazuje na prejednaciu zásadu ovládajúcu občianske súdne konanie, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, keď dôkaznú povinnosť má i žalovaný, avšak jeho dôkazná povinnosť sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom.

35. V danej veci súd prvej inštancie správne posúdil rozloženie dôkazného bremena strán sporu a správne posúdil aj otázku jeho unesenia. Odvolací súd sa s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie stotožňuje a odkazuje naň. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi () a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe pri opise rozhodných skutočností, od ktorých žalobou uplatnený nárok odvíja, neuvádzal, že by bol žalovaným uvedený do omylu v tom, že by nadobudol dojem, že uzatvára kúpnu zmluvu so žalovaným a teda že poskytnutá suma predstavuje kúpnu cenu z kúpnej zmluvy s ním uzatvorenej, ktorej uhradením sa stane vlastníkom motorového vozidla. Žalobca svoj žalobou uplatnený nárok odvodzoval od tvrdenia, že žalovanú sumu žalovanému poskytol bez právneho dôvodu, keď ho žalovaný podľa žaloby uviedol do omylu len v tom, že k vozidlu nie je zriadené záložné právo, čo je iná skutková a právna okolnosť. Nemožno teda vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobcu za opodstatnenú v tom, že sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým na žalovaného previedol žalovanú sumu, dovolal doručením žaloby protistrane. Takto žalobca skutkové okolnosti nevymedzil ani v predsporovej výzve adresovanej žalovanému zo dňa 17.05.2011 a ani v priebehu ďalšieho konania vo veci.

36. Odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú aj odvolaciu námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie venoval jeho odôvodneniu náležitú

pozornosť, odôvodnenie obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto súd prvej inštancie aj správne interpretoval. Súd prvej inštancie teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom tak, aby bolo zrozumiteľné pre strany sporu a aj pre odbornú právnickú i laickú verejnosť.

37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že žalobca i v písomnom odvolaní proti nemu uvádza, že predmetom daného sporového konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, nakoľko tento prijal plnenie bez právneho dôvodu, následne však uvádza, že pri poskytovaní peňažných prostriedkov žalovanému konal v omyle ním vyvolanom. Právne dôvody ním tvrdeného vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor teda neustále kumuluje. Pripustením ním prezentovanej právnej argumentácie, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa dovolal proti žalovanému podaním žaloby na súd a jej doručením protistrane, je nutné konštatovať, že v konaní následne nepreukázal existenciu podstatného omylu na jeho strane, ktorý bol dôvodom jeho plnenia žalovanému, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa do jeho sféry dostala kúpna zmluva znejúca na jeho osobu. Keďže neuzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným, musel si byť pri zachovaní potrebnej starostlivosti a bdelosti vedomý toho, že žalovaný prevádza vlastníctvo na subjekt odlišný od jeho osoby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej práva patria bdelým, t.j. pozorným, ostražitým, opatrným a starostlivým, keď v dôsledku ich zanedbania či podcenenia možno stratiť práva osobné, satisfakčné a aj majetkové. Pri všetkých druhoch právneho titulu je bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. charakterizované ako majetkový prospech, keď žalovaný majetkový prospech v danom prípade nezískal, keďže síce inkasoval plnenie vo výške hodnoty predmetného motorového vozidla, avšak zároveň stratil vlastníctvo k nemu a jeho majetok sa tak o hodnotu tohto vozidla znížil. Nemožno vo vzťahu k nemu preto dospieť k záveru o vzniku majetkového prospechu Pán H. sa naopak vlastníkom motorového vozidla stal, avšak kúpnu cenu zaň nevynaložil, jeho majetok preto vzrástol o hodnotu motorového vozidla, z čoho vyplýva vznik majetkového prospechu tejto osoby, a to na úkor žalobcu, u ktorého nastal úbytok v majetkovej sfére. Pre prípad právneho posudzovania nároku uplatneného žalobou ako nároku na náhradu škody žalobca nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného na náhradu škody, keď nebolo preukázané porušenie právnych povinností žalovaným. I žalobcom tvrdená skutočnosť, že by zamestnankyňa žalovaného poskytla žalobcovi číslo účtu a variabilný symbol žalobcovi, neznamená porušenie povinností žalovaného, nakoľko tieto skutočnosti boli známe za účelom prepisu motorového vozidla na spoločnosť REDNEX, s.r.o. Táto skutočnosť však nebola navyše ani preukázaná nad všetku pochybnosť, preto vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka (aktuálne stranu sporu), ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (). Iné relevantné skutočnosti preukázané neboli a ďalšia odvolacia argumentácia j irelevantná.

38. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. , v spojení s ust. vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní, pričom nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).