Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/77/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v sporovej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom na Košickej ul. č. 56 v Bratislave, IČO: 45 684 618, , zastúpeného splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom na Michalskej ul. č. 14, v Bratislave, IČO: 47 255 706 proti žalovanému Q. J., R.V. XX.XX.XXXX, D. R. S. B.. Č.. XXXX/XX C. H., v konaní o zaplatenie 298,67 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 30.3.2017, žalobca žiadal súd zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 298,67 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 47,97 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 28,17 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 42,15 eur od 10.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 110,88 eur od 10.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 28,17 eur od 10.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,33-eur od 10.4.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe je uvedené, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od pôvodného veriteľa

- obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Bajkalská 28, Bratislava, IČO 35 763 469, žalobcovho právneho predchodcu, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2016. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované listom z 12.2.2016.

3. Ďalej sa v žalobe uvádza: spoločnosť Slovak Telekom a. s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka domácnostiam, jednotlivcom firmám produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, právny predchodca ich poskytuje na základe zákona č. 610/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona o elektronických komunikáciách. V žalobe sú odcitované ustanovenia § 5, § 42, § 43 všetky zákona o elektronických komunikáciách. Podľa žaloby právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli, že spoločnosť bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej/ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX Slovak Telekom, a. s. poskytla žalovanému telekomunikačné služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil, a to ani po opakovaných výzvach. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach, z ktorých ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného: suma 47,97 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX splatná 10.11.2014, suma 28,17 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatná

9.12.2014, suma 42,15 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.1.2015, suma 110,88 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatná 9.2.2015, suma 28,17 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.3.2015, suma 41,33-eur z fa č. XXXXXXXXXX, splatná 9.4.2015. Žalobca si podľa žaloby uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Žalobca v doslovnom znení uvádza ustanovenia , a 340 . Tiež si nárokuje podľa žaloby úrok z omeškania v zmysle a nariadenia vlády SR č. v zákonnej výške 5% ročne, v žalobnom návrhu požaduje 5,05% ročne. Žalobca navrhol vydať podľa a platobný rozkaz, odkazuje aj na postup podľa až , v prípade podania odporu proti platobnému rozkazu rozhodnúť podľa žalobného návrhu, uvedenému v bode 1 rozsudku.

4. Žalobca za dôkazy označil oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016, faktúry uvedené v predchádzajúcom bode rozsudku, zmluvnú dokumentáciu medzi právnym predchodcom veriteľa a žalovaným.

5. Súd splnomocnenca žalobcu vyzval na predloženie k žalobe časti príloh k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovak Telekom a.s. a Platiť sa oplatí a. s. preukazujúcu postúpenie pohľadávky voči žalovanému z dôvodu, že v prílohe k odovzdávacím protokolom doručenému súdu na CD nosiči do Spr 18/17 nie je uvedený žalovaný Q. J.. Lehotu bola daná 15 dní.

6. Žalobca výzve súdu nevyhovel. Zaslal súdu Oznámenie o postúpení pohľadávok z 24.6.2016.

7. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril.

8. Splnomocnenec žalobcu bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil s odôvodnením, že neeviduje žiadnu výzvu súdu, skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné, neeviduje žiadne podanie od žalovaného, ktoré nevyplývajú ani z elektronického súdneho spisu, splnomocnenec za dôvod neprítomnosti uviedol aj kolíziu s pojednávaním na inom súde, tiež poukázal na zásadu hospodárnosti civilného sporového konania, súhlasil konať v jeho neprítomnosti, pojednávanie odročiť nežiadal. Pri ospravedlnení neprítomnosti žalobca cez svojho splnomocnenca odkázal na , na a na komentáre k ustanoveniam, na Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný z adresy v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, predvolanie si prevzal dňa 6.8.2019. Na pojednávanie sa nedostavil, neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Pre tieto dôvody súd rozhodol, že bude podľa konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovaného, otvoril pojednávanie.

9. Súd sa oboznámil, vykonal dokazovanie: s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, so zmluvou o poskytovanie VOP- mobilný internet z č.l.17, s faktúrami z č.l 14 a druhej strany z č.l.15 a druhej strany, z č.l. 16 a druhej strany, z č.l.46 a druhej strany oznámenie o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci: 10. Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 uzavrel Slovak Telekom, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník. Postupovaná pohľadávka je pohľadávkou postupcu vzniknutá na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, má sa jednať aj o postupované pohľadávky na základe zmlúv o pripojení a dodatky k nej uzavreté medzi postupcom a dlžníkom podľa Z .z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Postupovaná pohľadávka znamená peňažnú pohľadávku postupcu, vzniknutú na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako dlžníkom a ktorá je predmetom postúpenia podľa tejto zmluvy o postúpení pohľadávok a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok. Pohľadávka je špecifikovaná v súlade s článkom I bod 5 zmluvy. Konkrétne pohľadávky sú pohľadávky, ktoré budú postúpené podľa výberu postupcu podľa jeho úvahy. Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok sa pre účely zmluvy rozumie jednotlivá listina obsahujúca zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok postupcu, ktoré touto listinou postupuje postupníkovi a postupník ich prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť dohodnutú odplatu podľa čl. III zmluvy. Konkrétne postupované pohľadávky v podobe zoznamu konkrétnych postupovaných pohľadávok budú v Odovzdávacom protokole o postúpení pohľadávok identifikované k dohodnutému rozhodujúcemu dňu v rozsahu údajov uvedených v čl. I bod 5 písm. a) tejto zmluvy, podľa zmluvy ide o definíciu Zoznamu postupovaných pohľadávok (alebo

Zoznam) a podľa písm. a) tohto článku o písomnú formu zoznamu ( viď v ďalej tomto bode rozsudku.) Podpísaný Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok sa pre účely tejto zmluvy rozumie v štyroch rovnopisoch postupcom podpísaný Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok. Podľa čl. I. bod 5 psím. a) zmluvy Zoznam postupovaných pohľadávok alebo Zoznam znamená zoznam jednotlivých postupovaných pohľadávok, ktoré budú postupované z postupcu na postupníka na základe tejto zmluvy a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok. Zoznam je v písomnej forme a má byť prílohou č. 1 zmluvy alebo v elektronickej forme. V každej z týchto foriem je meno a priezvisko dlžníka, jeho rodné číslo, variabilný symbol faktúry, suma postupovanej pohľadávky určenej k rozhodujúcemu dňu.

11. Z Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok postupcu Slovak Telekom a. s. a postupníka

- žalobcu súd zistil, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému bola určená výška postupovaných konkrétnych pohľadávok obsiahnutých v prílohe č. 1 tohto protokolu je deň 6.6.2016. Za postupcu je protokol podpísaný 23.6.2016, za postupníka dňa 23.6.2016. ďalší protokol je podpísaný postupcom 28.1.2016 a postupníkom 4.2.2016, tretí protokol, ktorý mal súd k dispozícii je postupcom podpísaný 2.9.2015 a postupníkom 4.9.2015.

12. K zmluve o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 je príloha č. 4 (vzor), v ktorom sú označenia súdov ich názvami.

13. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet zistil, že je v nej uvedený ako podnik spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a ako účastník fyzická osoba nepodnikateľ - žalovaný, kde sa podnik Slovak Telekom a. s. zaväzuje poskytovať žalovanému program služieb DATA SIM MT NEO82 k telefónnemu číslu uvedenému v žalobe. Zmluva je podpísaná stranami dňa 15.8.2014.

14. Z nasledovných faktúr, označených žalobcom za dôkaz a pripojených k žalobe súd zistil, že sú všetky vystavené Slovak Telekom a. s. na meno žalovaného, všetky sumy vo faktúrach uvádzané sú po lehote splatnosti: vo fa č. XXXXXXXXXX sú fakturované mesačné poplatky 19,31-eur a za upomienku 4,99-eur, celkom 28,17-eur vo fa č. XXXXXXXXXX sú fakturované mesačné poplatky za 19,31-eur, iné poplatky a služby za 68,92-eur, v tom za obmedzenie služby - neplatenie suma 16,50-eur, upomienka za oneskorenú platbu za 4,99-eur, celkom 110,88-eur, vo fa č. XXXXXXXXXX za mesačné poplatky je účtovaných 17,93-eur, za iné poplatky a služby 16,50-eur (ide o poplatok za prerušenie služby - neplatenie), celkom je požadovaných na úhradu 41,33-eur, vo fa č. XXXXXXXXXX ide o mesačné poplatky za 19,21-eur + za upomienku 4,99-eur, celkom 28,17-eur, vo fa č. XXXXXXXXXX je požadované zaplatiť za mesačné poplatky 19,31-eur, iné poplatky a služby za 16,50-eur (obmedzenie služby - neplatenie) a celkom 47,97-eur, vo fa č. XXXXXXXXXX ide o platbu za mesačné poplatky 19,31-eur, iné poplatky a služba za 11,64-eur, za upomienku 4,99-eur, celkom 42,15-eur.

15. Žalobca za dôkaz označil v žalobe Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016, doručil súdu dňa 21.12.2017 oznámenie o postúpení pohľadávok vyhotovené pre žalovaného a zo dňa 24.6.2016. Z oznámenia zo dňa 24.6.2016 súd zistil, že Slovak Telekom a. s. oznamuje žalovanému, že pohľadávky, uvedené vo faktúrach čísel ako v bode 14 rozsudku postúpila vo výške 298,67-eur ako aj príslušenstvo žalobcovi na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015. Pohľadávky prešli do vlastníctva žalobu k 24.6.2016.

16. Podľa o elektronických komunikáciách v znení do 31.12.2015 (ďalej len „“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa -4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa a postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa a príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie voči žalovanému a splnenie jeho záväzku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi subjektom uvedeným v tejto zmluve, súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok, a žalovaným. V zmysle záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. V zmysle ustanovenia a je aj zmluva uzavretá so žalovaným záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať ( ).

28. Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. Žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. zmluvy o pripojení, toto svoje skutkové tvrdenie však bližšie nešpecifikoval bližším údajom o dátume uzatvorenia zmluvy prípadne číslom zmluvy, za dôkaz k tvrdeniu, že je novým veriteľom pohľadávky označil zmluvnú dokumentáciu, pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to faktúry a zmluvu poskytovaní verejných služieb podpísanú spoločnosťou Slovak Telekom a.s. dňa 15.8.2014 k telefónnemu číslu. Z dôkazov súd vyvodil, že medzi Slovak Telekom a. s. a žalovaným vznikla zmluva v zmysle dňa 15.8.2014. Z faktúr súd vyvodil, že táto spoločnosť podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb žalovanému fakturovala mesačné poplatky za neobmedzený mobilný internet. Podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.8.2014 sa jednalo o službu, kde sa zaviazal Slovak Telekom a. s. že ju dodá žalovanému.

29. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

30. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku. Účinným postúpením pohľadávky ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Predpokladom postúpenia pohľadávky je však v zmysle písomná zmluva. Súdu bola predložená písomná Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom z 27.8.2015, ktorá predpokladá k účinnému prechodu práva na pohľadávku od postupcu postupníkovi jej realizáciu jednotlivými odovzdávacími protokolmi o postúpení pohľadávok a k nim prislúchajúcimi prílohami č. 1 obsahujúcimi zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok.

31. Žalobca v žalobe tvrdil, že k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému došlo na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 24.6.2016. Súdu na dôkaz nebol predložený Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 24.6.2016 a nebola súdu predložená ani žiadna konkrétna Príloha obsahujúca zoznam konkrétnych postúpených pohľadávok. Za právnu skutočnosť, na základe ktorej sa nadobúda pohľadávka od postupcu súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávok ( ) a nie oznámenie o postúpení pohľadávok, kde sa žalobca obrazne povedané v žalobe ani „netrafil“ do dňa, kedy bolo oznámenie pre žalovaného vyhotovené. Súd pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby vychádzal z toho, že základom postúpenia pohľadávky ako bolo dohodnuté v Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok je Odovzdávací protokol. Táto listina podľa zmluvy o postúpení pohľadávok mala zakladať právo žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky od žalovaného.

32. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

33. Žalobca nedokázal v spore, že došlo k účinnému prevodu majetkovej pohľadávky postúpením od Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému na žalobcu. I keď súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.6.2016, ktoré spoločnosť Slovak Telekom, a. s. adresovala žalovanému, ako aj Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, nebol súdu predložený Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 24.6.2016 (súd disponoval Odovzdávacími protokolmi z iných dní), o ktorom v podstate tvrdí žalobca v žalobe, že zakladá jeho právo na pohľadávku a to, že je podľa záväzkového práva novým veriteľom žalovaného. Na základe neho malo prísť k postúpeniu konkrétnych pohľadávok uvedených v Prílohe č. 1 k tomuto protokolu a teda aj pohľadávky voči žalovanému. Na základe uvedeného je súd názoru, že žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol.

34. Žalobca žaluje sumu 298,67 eur a príslušenstvo , v zmysle s 5,05% úrok z omeškania, pričom žaloba neobsahuje skutkové tvrdenia, prečo žaluje menej ako je uvedené v ním označených dôkazoch, vo faktúrach. Žaluje iba za služby, pričom žalobný návrh podáva o zaplatenie sumáru všetkého, čo je vo faktúrach uvedené, vrátane poplatkov za obmedzenie, prerušenie, upomienok za oneskorené platby, ktoré podľa predpisov občianskoprávnych ( súd použil z dôvodu, že ide aj po postúpení pohľadávky o spotrebiteľský právny vzťah) ani príslušenstvom pohľadávky nie sú (viď ). Žalobca len všeobecne uviedol v žalobe (zrejme z dôvodu šablónovitosti žaloby, ktorú je možné použiť ako vzor pre viac prípadov), že ak je žalovaná suma z každej jednotlivej faktúry nižšia ako suma uvedená na faktúre, mohlo dôjsť k úhrade žalovaným. V žalobe chýbajú tvrdenia, aké konkrétne sumy boli na tú ktorú faktúru uhradené a či boli úhrady započítané na cenu služieb alebo na poplatky. Žalobca porušil svoju povinnosť v zmysle pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a neprípustne v zmysle toto opísanie nahradil odkazom na označené dôkazy. Súd nemôže akceptovať názor žalovaného, že skutkové tvrdenia, ktoré strana výslovne alebo účinne nepoprela, sú nespornými, pokiaľ v žalobe absentuje splnenie povinnosti žalobcu uviesť pravdivo rozhodné skutočnosti, tieto v žalobe žalobcu chýbali ak žalobca žaloval iba cenu služieb a žalobný návrh postavil tak, že požaduje na zaplatenie všetky sumy z faktúr. Súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. , zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk, v ktorom ústavný súd vyslovil, že „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“, pod II Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená). Súd dodáva, že tak ako postavil žalobca žalobu, nemá jeho protistrana možnosť žiadnej procesnej obrany pre rozhodné chýbajúce skutkové tvrdenia žalobcu.

35. Z dôvodu, že žaloba bola celá zamietnutá, nebol dôvod zaoberať sa tým, či sa dostal alebo nedostal žalovaný v zmysle do omeškania a či prináleží alebo neprináleží žalobcovi úrok z omeškania.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia Žalovaný bol v spore stranou celkom úspešnou. Súd o nároku žalovaného na náhradu trov konania a ich výške rozhodol podľa ustanovení, uvedených v bode 37 rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ) .