Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-1188-2019.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1188/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: QUICK TRANS s.r.o., IČO: 50 290 037, so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Peter Bartoš, advokát, IČO: 42 445 990, so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, proti povinnému: M&B-Team, s.r.o., IČO 47 467 673, so sídlom Sila 116, 951 24 Nové Sady o vymoženie 240,- eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 17.07.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/21/2019 zo dňa 29.03.2019, vydaný Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08.04.2019.
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu ako prílohy Rozhodcovský rozsudok, Doručenky preukazujúce doručenie bližšie nešpecifikovaných listín, nakoľko na nich nie je uvedený predmet listinných zásieliek adresovaných povinnému a právnemu zástupcovi oprávneného len číslo rozhodcovského konania, Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti QUICK TRANS s.r.o., Plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi oprávneným a Osvedčenie o registrácií pre daň z pridanej hodnoty.
3. V zmysle ust. § 53 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. V zmysle ust. § 189 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalen len „CSP“) „Súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju preložil.“
5. V zmysle ust. § 190 CSP prvá veta „Každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.“
6. Na účely vyššie uvedeného súd dňa 26.07.2019 žiadal Ing. Miloša Valacha, ad hoc rozhodcu rozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodca“) o zapožičanie rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. RD/21/2019 pre účely jeho preskúmania v prebiehajúcom exekučnom konaní. Originálny a kompletný spis žiadal súd zaslať v listinnej podobe na adresu Okresného súdu Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, v lehote 30 dní od doručenia žiadosti. Dňa 12.08.2019 bola tunajšiemu súdu doručená listinná kópie predmetného spisu.
7. V zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
9. V zmysle ust. § 3 ods. 3 ZoRK, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
10. V zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. V zmysle ust. § 4 ods. 2, 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
12. V zmysle ust. § 4 ods 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
13. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
14. V zmysle ust. § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
15. V zmysle ust. § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
16. V zmysle ust. § 21 ods. 1, 2 ZoRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
17. V zmysle ust. § 25 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania
adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
18. V zmysle ust. 37 ods. 1 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. V zmysle ust. § 53 ods. 1 ZoRK, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
20. V zmysle ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
21. V zmysle ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. V zmysle ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
23. V zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
24. V zmysle ust. § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
25. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
26. V zmysle ust. § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
27. Exekučný súd je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku povinný preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Exekučný súd je vo fáze posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie, jeho príloh a s tým súvisiacich zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný zaoberať sa okrem iného aj otázkou, či bol exekučný titul vydaný orgánom, ktorý na to bol oprávnený. Ak súd dospeje k záveru, že exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, takéto rozhodnutie sa považuje za nulitné a z právneho
hľadiska neexistujúce a nezaväzujúce. Uvedené ustanovenie súd neobmedzuje len na preskúmavanie rozhodnutí všeobecných súdov, či orgánov verejnej správy. V prípadoch, kedy oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný zaoberať sa otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a či rozhodca ktorý vydal rozhodcovský rozsudok bol v predmetnom konaní oprávnený vo veci konať. Súd zároveň poukazuje na ust. § 21 ods. 2 ZoRK z ktorého nevyplýva že otázka právomoci rozhodcovského súdu nemôže byť preskúmaná v exekučnom konaní a preto je exekučný súd oprávnený sa tým po začatí exekučného konania zaoberať a preskúmať všetky atribúty exekučného titulu.
28. Z predloženého rozhodcovského spisu súd zistil, že medzi oprávneným QUICK TRANS s.r.o. a spoločnosťou M&B-Team, s.r.o., existuje právny vzťah z titulu objednávky č. 10/2018 a nezaplatenej faktúry č. 20185050 zo dňa 24.10.2018 splatnej dňa 24.12.2018 v sume 240,- eur, pričom súčasťou tohto vzťahu nebola rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodca“) odôvodnil svoju právomoc rozhodovať vo veci na základe Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti QUICK TRANS s.r.o. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Z predložených Všeobecných obchodných podmienok vyplývala len vôľa oprávneného rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcom, avšak exekučnému súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vôľu povinného, aby sa prípadný spor zmluvných strán konal a rozhodol pred rozhodcovským súdom. Doloženie kópie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli údajne platné v čase uzavretia zmluvy bez akéhokoľvek vyjadrenia povinného o jeho pristúpení k týmto podmienkam alebo o ich akceptácii zo strany povinného nemožno považovať za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť prejavom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán a preto odvodenie právomoci rozhodcu rozhodnúť prípadný spor len na základe prejavenej vôle oprávneného nemožno považovať za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, či ide o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský spor. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/233/2008). Rozhodcovská zmluva by bola platne uzavretá a o dvojstranný právny úkon by išlo za predpokladu, že by povinný písomne vo forme listinného dokumentu alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov prejavil vôľu, resp. súhlasil s návrhom oprávneného prejednať a rozhodnúť prípadný spor pred konkrétnym rozhodcom. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZoRK „nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3“. V zmysle ust. § 4 ods. 7 ZoRK „rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.“ Predložený rozhodcovský spis neobsahuje ani vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice a takisto ani žalobnú odpoveď povinného, v ktorej by nenamietal existenciu rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva nebola medzi oprávneným a povinnými platne uzatvorená, tak ako to predpokladá zákon a rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
29. Právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť vo veci bola založená, resp. odvodená od neexistujúcej rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za vykonateľný exekučný titul je nulitným právnym aktom, čím nespĺňa zákonný predpoklad v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. d Exekučného poriadku a nie je možné ho považovať za spôsobilý exekučný titul.
30. Ak súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu návrhu na vykonanie exekúcie zistí vyššie uvedené nedostatky exekučného titulu, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
31. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, resp. nulitného právneho aktu, vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázal platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, t.j. oprávneným a povinným, na základe ktorej mal vo veci konať a rozhodovať rozhodcovský súd. Oprávnený a povinný neuzavreli rozhodcovskú zmluvu/rozhodcovskú doložku ako dvojstranný právny úkon za podmienok ustanovených príslušným právnym predpisom, ale táto bola nahradená jednostranným prejavom vôle oprávneného, ktorý ju zahrnul do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby k nej
preukázateľne povinný pristúpil. Mlčanie alebo nečinnosť zo strany oprávneného nemožno vykladať ako vôľu uzavrieť zmluvu, resp. prijatie návrhu.
32. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
33. Právne nespôsobilý exekučný titul nepredstavuje prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom.
34. V zmysle ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
35. V zmysle ust. § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
36. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. V zmysle ust. § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
38. V zmysle ust. §199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
39. V zmysle ust. § 199g Exekučného poriadku, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právne neúčinného exekučného titulu nebolo možné ďalej pokračovať v začatom exekučnom konaní. Nakoľko v tomto štádiu konania povinný ešte nie je účastníkom konania, súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.