Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/77/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: euroAWK, spol. s r.o., so sídlom Brečtanová 2, 831 01 Bratislava, IČO: 35 808 683, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: Mery Holíč s.r.o., Kátovská 25, 908 51 Holíč, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/016962/ PaHo zo dňa 28.05.2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2018/016962/PaHo zo dňa 28.05.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Holíč (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. 1233-10/2018 zo dňa 13.03.2018 podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavil stavebné konanie vo veci návrhu žalobcu v procesnom postavení stavebníka na vydanie stavebného povolenia na reklamnú stavbu „Reklamné pútače“ na pozemku parc. č. 926/49, k.ú. T., ul. L.. 2. Dôvodom zastavenia stavebného konania o vydanie povolenia na reklamné pútače bola skutočnosť, že žalobca na základe výzvy stavebného úradu na doplnenie podania č. 1233-9/2017 zo dňa 22.12.2017 v stanovenej lehote 60 dní od doručenia výzvy nepredložil (v odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa sa uvádza „...neboli vyžiadané podklady, nevyhnuté na spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby:“) súhlasné stanovisko dotknutého orgánu Okresný úrad Trnava, Odbor CDaPK v sídle kraja, Kollárova 8, Trnava a súhlasné stanovisko príslušného správneho orgánu pre účelové komunikácie Mesto Holíč, úsek CDaPK, Bratislavská 5, Holíč. V tejto súvislosti stavebný úrad dôvodil poukazom na ustanovenie stavebného poriadku, podľa ktorého ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. 3. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/016962/PaHo zo dňa 28.05.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.

4. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa stotožnil s procesným postupom stavebného úradu a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. S poukazom na znenie ustanovenia správneho poriadku v spojení s uvádza žalovaný mal za to, že zákonné znenie „...stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov“, ale neznamená to, že ich bude zabezpečovať namiesto stavebníka on sám. Podľa názoru žalovaného uvedenú povinnosť má stavebník, ktorý v zmysle podáva žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že stavebný úrad nemôže zabezpečovať doklady do stavebného konania, pretože mu to zákon neukladá. Ak by platil výklad , ako to uvádza v odvolaní stavebník, znamenalo by to, že doklady, v tomto prípade stanovisko dotknutého orgánu, by vždy zabezpečoval stavebný úrad. Stavebné úrady nedisponujú personálnym ani materiálnym vybavením, ktoré by im umožňovalo zabezpečovať doklady do konania, ktoré je v zmysle povinný doložiť stavebník. Podľa názoru žalovaného v ustanovení je presne uvedené, v akých prípadoch si správny orgán zabezpečuje stanovisko dotknutých orgánov vrátane riešenia rozporu v stanoviskách. 5. K namietanému nedodržaniu požiadavky správneho poriadku, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, žalovaný uviedol, že nie je zrejmá relevancia tohto dôvodu odvolania, pretože stavebný úrad mesto Holič postupoval v súlade s správneho poriadku tak, aby si zistil presne a úplne skutočný stav veci a obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nebol viazaný len návrhmi stavebníka. 6. Zároveň s poukazom na viazanosť stavebného úradu záväzným stanoviskom dotknutého orgánu žalovaný vychádzajúc z obsahu záväzného stanoviska Okresného úradu Tmava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT-OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017, uviedol, že podstatou uvedeného stanoviska sa ako záväzným dokladom v konaní riadil aj stavebný úrad prvého stupňa a žiadal od žalobcu (stavebníka) súhlasné stanovisko Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií a súhlasné stanovisko miesta Holíč. Žalovaný vyhodnotil, že uvedené požiadavky stavebného úradu mesto Holíč neboli nad rámec zákona, ako to tvrdí žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, ale boli v plnej miere v súlade s . Na základe uvedených skutočnosti nebolo možné postupovať v konaní tak, ako uviedol odvolateľ v prvej časti odvolania, teda ignorovať podmienky určené dotknutým orgánom.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie mesta Holíč zrušil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

8. Namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii ustanovení , v spojení s ohľadom povinnosti stavebného úradu vyžiadať si záväzné stanoviská od dotknutých orgánov ako aj neprimeraný prenos uvedenej povinnosti správneho orgánu na stavebníka.

9. Zároveň žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že sa žalovaný vôbec nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu napádajúcou nedostatok právomoci stavebného úradu požadovať od žalobcu predloženie stanovísk dotknutých orgánov, ktorým vo vzťahu k predmetnému stavebného konania o vydanie stavebného povolenia na reklamné stavby v sídelnom útvare obce zo zákona nevyplýva oprávnenie ani povinnosť takéto záväzné stanoviská vydávať.

10. Žalobca mal za to, že stavebný úrad od žalobcu v stavebnom konaní požadoval predloženie záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sa v predmetnom stavebnom konaní nemali vyjadrovať, pretože neboli dotknutými orgánmi.

11. Vo vzťahu k požiadavke stavebného úradu na predloženie súhlasného stanoviska dotknutého orgánu Okresný úrad Trnava, Odbor CDaPK v sídle kraja žalobca uviedol, že predmetné reklamné stavby sa mali nachádzať v sídelnom útvare mesta Holíč, pričom s poukazom na ustanovenia o pozemných komunikáciách (ďalej len „“) a na ustanovenie

vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách , v sídelnom útvare obce nie sú ochranné pásma, teda nie je potrebná výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme. Rovnako podľa názoru žalobcu reklamné stavby nebudú umiestňované na pozemnej komunikácii, ani na mieste, kde sa obvykle umiestňuje dopravné značenie. Vychádzajúc z normy STN 736110 - dopravné značky sa umiestňujú tak, aby ani svojím obrysom nezasahovali do bezpečnostného odstupu, optimálna vzdialenosť je v páse 0,5 m až 2,0 m od krajnice cesty. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na obsah vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (v súčasnosti Ministerstvo výstavby a dopravy SR), Odbor štátnej stavebnej správy č. 08512/2016/B623-SV/05723/Da zo dňa 02.02.2016.

12. Žalobca ďalej dôvodil, že zákon o pozemných komunikáciách v upravuje, kto je orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie. Podľa ustanovení a , pôsobnosť okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov neobsahuje právo ani povinnosť týchto orgánov vyjadrovať sa, resp. poskytovať stanoviská v konaní stavebného úradu o povolení reklamných stavieb v sídelnom útvare obce, neupravuje v takých prípadoch ani oprávnenie, resp. povinnosť týchto orgánov vydávať záväzné stanoviská. Preto žalobca nevidí zákonný dôvod na to, aby stavebný úrad od stavebníka vyžadoval doloženie súhlasného stanoviska od Okresného úradu Trnava, Odbor CDaPK v sídle kraja, predovšetkým, keď zákon takúto kompetenciu štátnemu orgánu na vydávanie stanoviska k reklamnej stavbe v sídelnom útvare obce neudelil / nezveril. V tejto súvislosti žalobca poukázal na princíp legality uplatňujúci sa v zmysle pri konaní správneho orgánu, ktorý môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

13. Ohľadom výzvy stavebného úradu na doloženie súhlasného stanoviska príslušného správneho orgánu pre účelové komunikácie mesta Holíč, úsek CDaPK žalobca uviedol, že posudzovaná reklamná stavba nebude umiestňovaná na pozemnej komunikácii, ale na parcele, ktorá je definovaná ako zastavané plochy a nádvoria. Spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Žalobca má za to, že stavebný úrad požadoval predmetné stanovisko neoprávnene, nad rámec potrebný pre rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na kompetencie obce vyplývajúce z ustanovenia . Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácii. Taktiež platí ustanovenie SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14. Uvedené argumenty žalobca použil aj v odvolaní proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa a považuje ich za rozhodujúce v celom konaní. Preto vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovaného, že stavebný úrad nie je povinný sám si zabezpečovať stanoviská dotknutých orgánov, ale ide o povinnosť stavebníka. Podľa nášho názoru ide o nesprávny záver žalovaného. S poukazom na znenie „Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov,....“ žalobca dôvodil, že toto ustanovenie nehovorí nič o tom, že by stavebný úrad mohol túto povinnosť delegovať na stavebníka. Podľa názoru žalobcu je logické, že stavebník jednak nevie, ktoré orgány sú v konaní dotknuté, túto znalosť od neho ani nikto požadovať nemôže a jednak, kladie otázku, akým titulom by mohol stavebník žiadať od dotknutých orgánov dané stanoviská. Stavebník nemá na to právnu silu ani zákonom dané kompetencie. Argumentácia žalovaného, že táto povinnosť vyplýva stavebníkovi z dôvodu, že stavebný úrad na to nemá personálne kapacity, je podľa názoru žalobcu úplné nesprávna a právne neobstojí a má charakter „alibizmu“ zo strany žalovaného, ktorý sa zbavuje svojich povinností na úkor účastníkov stavebného konania. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, podklady a prílohy k návrhu na vydanie stavebného povolenia, ktoré má povinnosť predkladať stavebník, sú upravené v v spojení s ustanoveniami a Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“). žalobca dal do pozornosti, že u uvedených ustanovení nevyplýva stavebníkovi žiadna povinnosť prikladať, resp. dodatočne zabezpečovať stanoviská dotknutých orgánov. Podľa názoru žalobcu ide jednoznačne o povinnosť stavebného úradu. Stavebník totiž ani nemusí vedieť, ako danú žiadosť o stanovisko voči dotknutému orgánu správne naformulovať, nie je to jeho povinnosť študovať, čo požaduje preveriť stavebný úrad od dotknutého orgánu.

15. V tejto súvislosti zároveň doplnil, že (na ktorý sa žalovaný odvoláva), nehovorí nič o tom, že by pri „záväzných stanoviskách“ mal stavebný úrad tieto zabezpečovať a ostatné nie. Tento odsek upravuje len otázku riešenia rozporov medzi záväznými stanoviskami viacerých dotknutých orgánov, ale nevyplýva z neho to, že by si práve tieto záväzné stanoviská zabezpečoval stavebný úrad a ostatné nie, ako argumentuje žalovaný.

16. V nadväznosti na uvádzané žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vo vzťahu k nariadeniu povinnosti žalobcovi, aby sám zabezpečil predmetné stanoviská. Zároveň vytýkal nesprávnosť postupu stavebného úradu, keď na reakciu žalobcu, že požadované stanoviská dotknutých orgánov nie sú v tomto konaní potrebné, sám správny orgán prvého stupňa tieto nezabezpečil, ak mal za to, že sú pre rozhodnutie vo veci potrebné.

17. Žalobca taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu, že nemali byť zo strany stavebného úradu od žalobcu požadované sporné stanoviská, pretože dané reklamné stavby sa mali nachádzať v sídelnom útvare mesta Holíč a podľa o pozemných komunikáciách a vyhlášky č. , v sídelnom útvare obce nie sú ochranné pásma, teda nie je potrebná výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme. Rovnako sa žalovaný nezaoberal právnou argumentáciou žalobcu tvoriacu odvolaciu námietku ohľadom kompetencie predmetných dotknutých orgánov s poukazom na a a ich oprávneniu vyjadrovať sa, resp. predkladať stanoviská v stavebnom konaní.

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov

18. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného potvrdil a žalobu v celom rozsahu zamietol. 19. S poukazom na ustanovenia správneho poriadku a žalovaný mal za to, že spôsob, akým stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov určuje sám správny orgán. Nikde v zákone nie je uvedený presný spôsob zabezpečenia stanovísk dotknutých orgánov. Žalovaný uviedol, že stanovisko žalobcu v danej veci považuje žalovaný za žart zo strany žalobcu. Stavebný úrad vydá ročne desiatky, v mestách stovky stavebných povolení, ku ktorým predkladajú stavebníci doklady vrátane stanovísk dotknutých orgánov. Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom by riešil žalobca stanoviská od vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia podľa , ktoré sú spoplatňované. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že uvedené dotknuté orgány vydávajú svoje záväzné stanovisko až po uhradení príslušného poplatku. 20. K otázke neznalosti stavebníka, aké stanoviská má do konania doložiť žalovaný uviedol, že je vecou komunikácie medzi stavebníkom a stavebným úradom, ktorý stavebníkovi úplne presne a jednoznačne vymedzí okruh dokladov, vrátane stanovísk dotknutých orgánov, ktoré má predložiť. 21. Každá žiadosť o vydanie stavebného povolenia je individuálna a posudzuje sa samostatne (napr. v obci, ktorá nie je plynofikovaná, stavebník nebude predsa predkladať stanovisko od dodávateľa plynu). 22. Ďalej žalovaný dôvodil, že neznalosť zákona neospravedlňuje a stavebník sa nemôže vyhovárať na to, že nie je jeho povinnosťou študovať, čo požaduje stavebný úrad preveriť od dotknutého orgánu. Žalovaný považuje za zarážajúce, že fyzické osoby - stavebníci nemajú žiaden problém s predložením stanovísk dotknutých orgánov, ale právnická osoba nerešpektujúc požiadavky stavebného úradu sa snaží preniesť svoje povinnosti na správny orgán. 23. Žalovaný zopakoval, že v súlade s správneho poriadku správny orgán prvého stupňa určil žalobcovi ako stavebníkovi, že do konania doloží aj stanovisko dotknutého orgánu. Vzhľadom k tomu, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie je v plnej kompetencii správneho orgánu, možno považovať vyjadrenia žalobcu uvedené v žalobe za absolútne nepochopenie ducha zákona. Počas existencie odvolacieho orgánu žiaden z účastníkov konania nemal a ani v súčasnosti nemá problém získať vyjadrenie dotknutého orgánu. Uvedenú povinnosť má stavebník, ktorý v zmysle podáva žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Žalovaný v nadväznosti na uvedené zastal názor, že stavebný úrad nemôže zabezpečovať doklady do stavebného konania, nakoľko mu to zákon neukladá. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že ak by platil výklad , ako to uvádza žalobca,

znamenalo by to, že doklady, v tomto prípade stanovisko dotknutého orgánu by vždy zabezpečoval stavebný úrad. Stavebné úrady nedisponujú personálnym ani materiálnym vybavením, ktoré by im umožňovalo zabezpečovať doklady do konania, ktoré je v zmysle povinný doložiť stavebník. 24. Skutočnosť, že žalobca prezentuje nesprávny výklad , podľa názoru žalovaného potvrdzuje aj samotné znenie . Ak by mal záväzné stanoviská zabezpečovať stavebný úrad tak, ako to nesprávne tvrdí žalobca, uvedený paragraf by bol irelevantný, nakoľko by správny orgán nevyzýval na doplnenie dokladov do konania, neprerušoval by konanie v zmysle správneho poriadku na odstránenie nedostatkov podania, ale sám správny orgán by žiadal o doklady, ktoré stavebník nepredložil. Podľa názoru žalovaného tvrdeniu žalobcu o povinnosti správneho orgánu žiadať o doklady v konaní od dotknutých orgánov úplne chýba logika. Je zrejmé, že v žalobe sa snaží žalobca preniesť svoje povinnosti na správny orgán, ktorý má v konaní na základe predložených dokladov kvalifikovane rozhodovať, ale nie odstraňovať nedostatky podania stavebníka tým, že namiesto neho bude žiadať o záväzné stanoviská dotknuté orgány. Opakovane žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, ako by sa vysporiadal žalobca s tým, že niektoré stanoviská dotknutých orgánov sú spoplatnené a ako by podľa neho bola vyriešená povinnosť za stanovisko zaplatiť. S uvedenou alternatívou nepracuje ani štátny rozpočet. 25. K žalobným dôvodom týkajúcim sa oprávnenosti požadovania záväzných stanovísk od cestných správnych orgánov žalovaný dal do pozornosti, že v predchádzajúcom období už žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie v uvedenej veci aj preto, že bol opomenutý ako dotknutý orgán cestný správny orgán Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Stavebník teda už vedel z uvedeného rozhodnutia, že cestný správny orgán v novom konaní bude dotknutým orgánom, nakoľko je stavebný úrad viazaný názorom odvolacieho orgánu. Opakovane žalobca nesprávne vykladal zákon a tvrdil, že jeho námietky kvázi smerovali proti obsahu záväzného stanoviska. Tvrdenie žalobcu žalovaný označil za nepravdivé. Poukázal na obsah záväzného stanoviska cestného správneho orgánu, ktorého časť vyjadrenia citoval: „Okresnému úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií doručil dňa 23.10.2017 oznámenie o prerušení konania vo veci povolenia reklamnej stavby pri ceste I/2, k. ú. T.. Na základe odstránenia nedostatku ohľadne nejednoznačného umiestnenia dopravných značiek IS 36a,b označujúcich začiatok a koniec obce vo veci umiestnenia reklamnej stavby „Reklamné pútače“ dal uvedený dotknutý orgán nasledovné pripomienky a požiadavky:

- zobrazovacia plocha reklamnej stavby bude súbežná s cestou I/2 v minimálnej vzdialenosti 9,75 m od okraja priľahlého cestného obrubníka, t. j. žiadateľ euroawk, s. r. o. predloží tunajšiemu úradu na odsúhlasenie prepracovanú projektovú dokumentáciu, rešpektujúcu uvedenú požiadavku

- reklamná stavba musí byť navrhnutá v súlade s §-om 60 ods. 9.10 s ohľadom na aktuálne trvalé dopravné značenie v dotknutom úseku cesty

- pre účelovú komunikáciu, súbežnú s cestou I/2, ktorou je prístupná parc. č. 926/49, je v zmysle §-u 3 ods. 2 príslušným správnym orgánom Mesto Holíč.“ 26. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že v zmysle záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Ani jeden z dôvodov odvolania žalobcu nesmeroval k obsahu záväzného stanoviska. 27. Žalovaný vyjadril právny názor, že stavebný úrad v konaní nemá možnosť rozhodnúť sa, či akceptovať, resp. neakceptovať stanovisko dotknutého orgánu. Stanoviská dotknutých orgánov sú pre stavebný úrad faktom, ktorý preberie a zapracuje do stavebného povolenia. Nie je v kompetencii žalobcu nijakým spôsobom spochybňovať kompetencie a stanoviská dotknutých orgánov vrátane cestných správnych orgánov. Cestné správne orgány sami vychádzajú z kompetencií im zvereným zákonom. Stavebné úrady nedisponujú žiadnou revíznou kompetenciou vo vzťahu k iným orgánom štátnej správy. Stavebný úrad so záväzným stanoviskom správneho orgánu nakladá tak, že ho preberá do svojho rozhodnutia a stáva sa jeho súčasťou. 28. V uvedenej súvislosti žalovaný ďalej konštatoval, že ani jeden dôvod odvolania nesmeroval k obsahu záväzného stanoviska. Tvrdenia žalobcu, že jeho vyjadrenia bolo potrebné vnímať aj ako námietky voči obsahu záväzného stanoviska, sú ničím nepodložené a vychádzajú z vlastných predstáv žalobcu o výklade obsahu právnych noriem. Podľa , ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na

vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Námietky uvedené žalobcom v odvolaní nesmerovali k obsahu záväzného stanoviska cestného správneho orgánu, ktoré v plnom znení žalovaný uviedol vyššie v texte. 29. Stavebný úrad mesto Holíč ako správny orgán bol v zmysle vyššie citovaného §-u 140b ods. 1 obsahom záväzného stanoviska Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT-OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017 v konaní podľa viazaný, vzhľadom k tomu, že takéto stanovisko je záväzné a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami by nemohol rozhodnúť vo veci. 30. Súčasne odvolací orgán konštatoval, že tunajší úrad už raz o odvolaní v predmetnej veci rozhodol s tým, že podstatným dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo opomenutie Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Je zrejmé, že v novom konaní už stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom a právnym názorom odvolacieho orgánu a neopomenul Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý v konaní vydal dňa 13.12.2017 stanovisko č. OU-TT-OCDPK-2017/029452/3. Podstatou uvedeného stanoviska sa ako záväzným dokladom v konaní riadil aj stavebný úrad prvého stupňa a žiadal od stavebníka súhlasné stanovisko Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií a súhlasné stanovisko mesta Holíč. Uvedené požiadavky stavebného úradu mesto Holič neboli nad rámec zákona, ako to tvrdí odvolateľ v odvolaní, ale boli v plnej miere v súlade s . Na základe uvedených skutočností stavebný úrad druhého stupňa v pozícii odvolacieho orgánu nemohol vyhovieť návrhu žalobcu, vzhľadom k tomu, že je stanoviskom dotknutého orgánu viazaný. 31. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe zotrval na dôvodoch žaloby. Zároveň vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že je na vôli stavebného úradu, akým spôsobom dá zabezpečiť požadované stanoviská dotknutých orgánov a z dôvodu, že spôsob zabezpečenia stanovísk dotknutých orgánov nie je presne upravený zákonom, správny orgán môže túto povinnosť preniesť na stavebníka. Tento názor žalovaného žalobca charakterizoval ako názor pochádzajúci zo zaužívanej byrokratickej praxe štátnych orgánov, kedy v rozpore s ustanovením („... stavebný orgán zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov“) delegujú svoju povinnosť na stavebníka. To je i dôvodom, pre ktorý fyzické osoby - stavebníci, podľa vyjadrenia žalovaného, „nemajú problém“ požadované stanoviská dotknutých orgánov predložiť, pretože v opačnom prípade by stavebný úrad z pozície moci zastavil konanie o vydanie stavebného povolenia, teda stavebníci nemajú na výber. Ďalej žalobca zotrval na žalobnom bode, že žalovaný sa vôbec nezaoberal jeho argumentáciou k tvrdeniu, že požadované stanoviská od žalobcu prvostupňový orgán vôbec nemal požadovať z dôvodu, že dané reklamné stavby sa mali nachádzať v sídelnom útvare mesta Holíč a podľa o pozemných komunikáciách a násl. vyhlášky č. , podľa v sídelnom útvare obce nie sú ochranné pásma, teda nie je potrebná výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme. Rovnako sa žalovaný nezaoberal odvolacou námietkou, že reklamné stavby nebudú umiestňované ani na pozemnej komunikácii, ani na mieste, kde sa obvykle umiestňuje dopravné značenie. 32. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný duplikou v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval. 33. Ďalší účastník sa k podanej žalobe a k obsahu vyjadrení účastníkov konania v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

34. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

36. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby

účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

37. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

39. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

41. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

42. Podľa žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

43. Podľa stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

44. Podľa , ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.

45. Podľa stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.

46. Podľa , ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

47. Podľa stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa až 4, nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

48. Podľa vety prvej stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

49. Podľa stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

50. Podľa stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

51. Podľa s orgánmi štátnej správy a s účastníkmi, ktorých stanoviská a vyjadrenia k dokumentácii predloženej pri stavebnom konaní sa opatrili pred jeho začatím, obmedzí stavebný úrad prerokovanie žiadosti podľa miery, v akej sa ich požiadavky splnili.

52. Podľa dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

53. Podľa záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

54. Podľa dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

55. Podľa dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

56. Podľa lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

57. Podľa pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa . Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

58. Podľa , ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

59. Podľa vyhlášky č. k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a) doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach; ak ide o stavby podľa zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, d) doklady o rokovaniach s účastníkmi stavebného konania, ak sa konali pred podaním žiadosti, e) kópia všeobecne záväzného nariadenia o schválení územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, f) ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, vyhlásenie stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby.

60. Podľa zákona o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, miestnu štátnu správu vo veciach komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. 61. Podľa okresné úrady v sídle kraja a) vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy, b) povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest vozidlami alebo jazdnými súpravami, ak svojimi rozmermi alebo hmotnosťami prekračujú najväčšie povolené rozmery (ďalej len "nadrozmerná doprava") alebo najväčšie povolené hmotnosti (ďalej len "nadmerná doprava"), ak prepravná trasa presahuje územný obvod jedného okresného úradu; ak prepravná trasa presahuje územný obvod kraja, povoľuje ju okresný úrad v sídle kraja, na ktorého území sa preprava začína, c) dodatočne vyberajú rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu,1c) ak sa nadrozmerná doprava alebo nadmerná doprava vykonala na diaľnici alebo na ceste bez povolenia; rozhodnutie vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na ktorého území sa nepovolená doprava zistila, d) určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách I. triedy a na cestách I. triedy povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvisle zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou, e) sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov regiónov.

62. Podľa okresné úrady a) vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest II. a III. triedy, b) povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest na nadrozmernú dopravu alebo nadmernú dopravu, ak prepravná trasa nepresahuje územný obvod jedného okresného úradu, c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, d) riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami, e) prejednávajú priestupky podľa na úseku pozemných komunikácií okrem priestupkov na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií, f) určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách II. a III. triedy a na cestách II. a III. triedy povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvisle zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou, g) sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov obcí a zón.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

63. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), za splnenia procesných podmienok ( a ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

64. Podstatnými žalobnými bodmi žalobca namietal neprimeraný prenos zákonnej povinnosti zabezpečiť predloženie záväzných stanovísk dotknutých orgánov zo stavebného úradu na žalobcu v procesnom postavení stavebníka, ako aj nedostatočné odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu napádajúcim neexistenciu zákonného oprávnenia, ani povinnosti predkladania požadovaných záväzných stanovísk dotknutými orgánmi a v neposlednom rade i nedostatok ich kompetencie požadované stanoviská poskytovať, vzhľadom na navrhované umiestnenie predmetných reklamných stavieb v sídelnom útvare obce.

65. Pokiaľ ide o žalobný bod brojaci proti nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, správny súd s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia žalovaného konštatuje jeho opodstatnenosť.

66. S poukazom na obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je možné prijať iný záver, ako ten, že žalovaný sa nie len že nedostatočne, ale vôbec nevysporiadal s argumentáciu žalobcu, ktorou v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa spochybňoval zákonný dôvod požiadavky na predloženie predmetných záväzných stanovísk dotknutých orgánov a namietal jej neopodstatnenosť pre účely rozhodnutia vo veci stavebného povolenia reklamnej stavby v sídelnom útvare mesta.

67. Jediným argumentom žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vzťahu k tejto námietke bol poukaz na viazanosť stavebného úradu závermi záväzného stanoviska Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT-OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017, ktoré v rozhodnutí citoval. Avšak samotnej podstate odvolacej námietky sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval a vo vzťahu k jej relevancii nedal žiadnu odpoveď. 68. Argumentácia žalobcu smerujúca proti opodstatnenosti požiadavky (výzvy listom sp. zn.: 1233-9/2017 zo dňa 22.12.2017 podľa § 60 ods. 1 staveného poriadku) na predloženie súhlasného stanoviska dotknutých orgánov pre účely predmetného stavebného konania na vydanie stavebného povolenia pre navrhované reklamné stavby (t. j. na doloženie súhlasného stanoviska dotknutého orgánu

- Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií a doloženie súhlasného stanoviska príslušného správneho orgánu pre účelové komunikácie mesta Holíč, úsek CDaPK), tvorila zásadnú otázku významne ovplyvňujúcu posúdenie splnenia podmienok na zastavenie stavebného konania z dôvodu podľa . 69. Pre skúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa bolo nanajvýš potrebné v rámci odvolacieho administratívneho konania, vysporiadať sa s právnou otázkou namietanej potrebnosti, resp. legality požiadavky stavebného úradu, vo forme výzvy, na predloženie predmetných (sporných) záväzných stanovísk vyššie uvedených dotknutých orgánov, pod sankciou zastavenia konania z dôvodu podľa , t. j. z dôvodu, že stavebník nedoplní žiadosť v určenej lehote. 70. Je nesporné, že rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania z dôvodu podľa pís. c) je rozhodnutím vydaným podľa , a teda i na odvolanie proti takémuto rozhodnutiu sa pri aplikácii / použití zásady posudzovania podaní účastníkov administratívneho konania podľa ich obsahu ( správneho poriadku) vzťahuje postup podľa , pokiaľ odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu smeruje proti obsahu záväzného stanoviska. 71. Nebolo namieste, aby odvolací orgán, vo vzťahu k odvolacím námietkam napádajúcim neopodstatnenosť a nezákonnosť požiadavky stavebného úradu na predloženie sporných záväzných stanovísk od dotknutých orgánov, vyhodnotil správnosť a zákonnosť postupu stavebného úradu len poukazom na záväznosť stanoviska Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT-OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017, proti ktorého požiadavkám práve argumentácia odvolacích námietok žalobcu smerovala.

72. Za daných okolností prípadu, kedy námietky žalobcu smerovali k podstatnej požiadavke Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií (č. OU-TT-OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017), a teda k potrebnosti a legitimite požadovaných podkladov pre rozhodnutie o povolení reklamnej stavby, bolo úlohou odvolacieho orgánu jednak, · postupovať podľa a odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predložiť orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiadať si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska a · zároveň v odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa sám, napĺňajúc požiadavky ustanovenia správneho poriadku na obsahové náležitosti odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, predostrieť úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení zisteného skutkového stavu a dôkazov v predmetnom stavebnom konaní, s uvedením správnej úvahy smerujúcej k aplikácii relevantných právnych predpisov, ktorých nesprávne použitie, resp. prekročenie právomoci dotknutými orgánmi ( SR) žalobca namietal. 73. S prihliadnutím na uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia správny súd konštatuje, že toto trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 74. Z požiadavky dotknutého orgánu, vyplývajúcej zo záväzného stanoviska č. OU-TT- OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017 na predloženie prepracovanej projektovej dokumentácie dotknutému orgánu stavebníkom a na predloženie záväzného stanoviska príslušného správneho orgánu mesto Holíč ( ) vo vzťahu k účelovej komunikácii, súbežnej s cestou I/2, ktorou je prístupná predmetná parc. č. 926/49, vzišla medzi účastníkmi súdneho konania sporná otázka ohľadom určenia osoby, ktorá je povinná pre účely preskúmavaného stavebného konania požadované záväzné stanoviská dotknutých orgánov zabezpečiť. 75. S prihliadnutím na zákonnú úpravu obsahových náležitostí a príloh k žiadosti o stavebné povolenie ( až 4 v spojení s vyhlášky č. ) a na zákonnú úpravu procesného postupu stavebného úradu pri vedení stavebného konania a pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia (, veta prvá, , , ), je možné jednoznačne prijať záver, že zákonná povinnosť zabezpečiť pre účely stavebného konania záväzné stanoviská dotknutých orgánov zaťažuje stavebný úrad, ktorý vedie konanie. Táto povinnosť nemôže byť delegovaná na stavebníka ani zo strany stavebného úradu, ani zo strany dotknutého orgánu. 76. Ustanovenie veta prvá ukladá a priori stavebnému úradu oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom, ktoré zároveň stavebný úrad upovedomuje vždy jednotlivo za účelom zabezpečenia ich povinnosti oznámiť svoje stanovisko v zákonom stanovenej lehote, ktorú stavebný úrad dokonca môže dotknutým orgánom predĺžiť ( ). 77. Stavebný úrad je zároveň povinný pre účely rozhodnutia vo veci zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad ( ), pričom výnimky z tohto kogentného postupu ako lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku ( správneho poriadku) nepripúšťa. 78. Preto nebolo namieste, aby si stavebný úrad vyložil požiadavku dotknutého orgánu „... t. j. žiadateľ euroawk, s.r.o. predloží tunajšiemu úradu na odsúhlasenie prepracovanú projektovú dokumentáciu, rešpektujúcu uvedenú požiadavku...“ a požiadavku „... pre účelovú komunikáciu, súbežnú s cestou I/2, ktorou je prístupná parc. č. 926/49, je v zmysle §-u 3 ods. 2 príslušným správnym orgánom Mesto Holíč.“ tak, že má povinnosť alebo právo výzvou pod sankciou zastavenia stavebného konania žalobcovi uložiť povinnosť predložiť požadované záväzné stanoviská spomenutých dotknutých orgánov. Uvedené požiadavky dotknutého orgánu vyplývajúce zo stanoviska č. OU-TT- OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017 neukladajú priamo povinnosť žalobcovi ako stavebníkovi zabezpečiť požadované stanoviská, ale ukladajú mu povinnosť prepracovať projektovú dokumentáciu v zmysle požiadaviek dotknutého orgánu. Prepracovaná projektov dokumentácia bude, resp. by bola obligatórnym podkladom pre posúdenie splnenia zákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia stavebným úradom a zároveň aj podkladom pre posúdenie splnenia stanovených podmienok príslušným dotknutým orgánom na vydanie súhlasného stanoviska pre účely zabezpečenia ochrany verejného záujmu na jeho úseku. Až neprepracovanie, resp. nepredloženie prepracovanej projektovej dokumentácie stavebnému úradu žalobcom by bolo dôvodom na zastavenie stavebného konania podľa , keďže projektová dokumentácia tvorí obligatórny podklad pre posúdenie žiadosti o stavebné povolenie. 79. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov netvoria obligatórny podklad a prílohy k žiadosti o vydanie stavebného povolenia podľa a nasl.

, a to ani v kontexte s požiadavkami ustanovenia vyhlášky č. v spojení s ustanovením , a preto ich nepredloženie stavebníkom nemôže byť dôvodom na zastavenie konania podľa citovaného zákona. Následok zastavenia stavebného konania z uvedeného dôvodu sa môže viazať len na nedoplnenie žiadosti o náležitosti alebo podklady požadované ustanoveniami a , medzi ktoré už z vyššie uvedených dôvodov záväzné stanoviská dotknutých orgánov nemožno subsumovať. 80. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že v preskúmavaných rozhodnutiach citované záväzné stanovisko Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT- OCDPK-2017/029452/3 zo dňa 13.12.2017, sa v administratívnom spise nenachádza, čo vedie pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia k záveru, že dôvody rozhodnutia žalovaného nemajú oporu v administratívnom spise. 81. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách rozhodnutia správneho súdu doplniť podklady pre rozhodnutie vo veci naznačeným spôsobom, ako aj doplniť odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietke napádajúcej neopodstatnenosť spornej požiadavky na predloženie záväzných stanovísk dotknutých orgánov. 82. Podľa vety prvej právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 83. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k určeniu subjektu povinného v stavebnom konaní zabezpečovať záväzné stanoviská dotknutých orgánov, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (pred žalovaným ako odvolacím správnym orgánom), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 84. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa , a a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 85. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ). 86. Ďalšiemu účastníkovi správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli. 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).