Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhocovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: S.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom Y., ul. N. XXX/XX, proti dcére navrhovateľa: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. S. XXXX/ XX, zastúpená: Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom Topoľčany, Streďanská 1537/14, IČO: 42 370 175, o zrušenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. apríla 2019 č. k. -137 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa určenú rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.11.2017 č. k. -108 s účinnosťou od 01.09.2018.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči jeho dcére. Návrh podal z dôvodu, že dcéra je od 01.09.2018 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany a už sa nepripravuje štúdiom na budúce povolanie. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.11.2017 č. k. -108, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 130 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017. Navrhovateľ v tom čase pracoval ako živnostník, ktorý v daňovom priznaní za rok 2016 uviedol príjmy vo výške 22.471,50 eura a vyživovaciu povinnosť mal voči dcére a synovi K., ktorý pochádza z jeho druhého manželstva. Dcéra navrhovateľa bola v tom čase študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Y., od roku 2012 bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Matka bola v tom čase zamestnaná na dobu určitú od 01.09.2017 do 30.09.2018, kde za september dosiahla hrubú mzdu 476,62 eura. Žila v spoločnej domácnosti aj so synom Z., ktorý pracoval na dohodu o vykonaní práce. V súčasnosti navrhovateľ dosiahol za rok 2018 príjem 21.820,63 eura, i naďalej žije v rodičovskom dome a vyživovaciu povinnosť má voči synovi K., na ktorého mesačne prispieva sumou 40 eur. Dcéra navrhovateľa v roku 2018 ukončila štúdium strednej odbornej školy, od 01.09.2018 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá, ani nikdy nepoberala dávku v hmotnej núdzi, ani žiadne iné sociálne dávky. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 190,10 eura, naďalej žije v byte aj s plnoletým synom Z.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Mal za preukázané, že dcéra navrhovateľa je plnoletá, nepripravuje sa na budúce povolanie, má však zdravotné obmedzenia, jej intelektová úroveň je v pásme ľahkej mentálnej retardácie, IQ 60. Vlastní preukaz ZŤP a vyžaduje si celodennú starostlivosť. Zdravotný stav dcéru navrhovateľa ju obmedzuje natoľko, že sa nemôže riadne zamestnať tak, aby dosahovala pravidelný mesačný príjem. Matka si vyživovaciu povinnosť voči dcére riadne plní, poskytuje jej ubytovanie, stravu, oblečenie, pričom sama

poberá invalidný dôchodok vo výške 190,10 eura. Z dokazovania vyplynulo, že dcéra navrhovateľa a uchádzala o zamestnanie avšak zamestnávateľ sa vyjadril, že nie je možné prijať ju do zamestnania, pretože nevyhovuje do pracovného pomeru. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a neboli jej ponúknuté vhodné pracovné miesta. Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol súd v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že bude zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči dcére N. počnúc dňom 01.09.2018. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov ust. a , pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že zdravotný stav dcéry ju obmedzuje natoľko, že sa nemôže riadne zamestnať tak, aby dosahovala pravidelný mesačný príjem. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, že by sa dcéra navrhovateľa vôbec pokúšala získať zamestnanie v odbore, ktorý vyštudovala, resp. v inom vhodnom odbore. V súdnom spise sa nachádza iba jediné potvrdenie od zamestnávateľa L. N. s.r.o., z ktorého vyplýva, že tento zamestnávateľ neevidoval voľné pozície do výroby, a teda nezískala by zamestnanie ani ak by bola úplne zdravá. Súd prvej inštancie pri posudzovaní spôsobilosti dcéry vychádzal iba z lekárskej správy psychológa PhDr. D. A., ktorá však nie je kvalifikovaná posúdiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závery správ PhDr. A. vyvrátil fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmé, že aktivity dcéry navrhovateľa úplne odporujú obsahu predloženej správy. Je toho názoru, že táto je schopná začleniť sa do pracovného života, avšak vôbec sa nesnaží získať prácu a v súčinnosti so svojou matkou sa snaží zabezpečiť si priznanie invalidného dôchodku. Z dokazovania tiež vyplynulo, že dcéra sa chodí pýtať na prácu v sprievode matky, ktorá zjavne marí získanie zamestnania pre dcéru, keď zamestnávateľov vopred oznamuje, že dcéra má zdravotné problémy. Dosiahnuté vzdelanie dcéry navrhovateľa jej umožňuje zamestnať sa v spoločnostiach poskytujúcich rovnaké alebo obdobné služby, ako predmet štúdia, pričom v súčasnosti v Y. a okolí trh práce ponúka viacero pracovných miest. Zmyslom ust. Zákona o rodine nie je povinnosť rodiča čakať do momentu, kedy sa jeho dieťa skutočne zamestná, ale zákonodarca vychádzal z toho, že dieťa má možnosť sa zamestnať a túto možnosť už dcéra navrhovateľa reálne má. Záverom uviedol, že podľa použiteľného komentára k Zákona o rodine, závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

3. K odvolaniu sa vyjadrila zástupkyňa dcéry navrhovateľa. Uviedla, že navrhovateľ žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť od 05.02.2018, hoci dcéra navštevovala školu do 30.06.2018. Táto je od 26.10.2012 uznaná ako ZŤP a vyžaduje si celodennú starostlivosť. Z dôvodu svojho zdravotného stavu navštevuje rôzne odborné ambulancie. Pozná dobre jej zdravotný stav, žije s ňou v spoločnej domácnosti, táto nevládze pracovať ani doma, lieči sa na epilepsiu a s takouto diagnózou nie je schopná pracovať. Samu ju nepúšťa z domu, nevie sa vyjadrovať, nechápe veľa vecí a zabúda a keď idú po ceste, tak ju drží za ruku, aby ju nezachytilo auto. Dcéra má podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku od 25.04.2018. Navrhovateľovi v skutočnosti nejde o dcérine zdravie, ale sa len snaží zbaviť svojej vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Navrhovateľ prípisom došlým Krajskému súdu v Nitre dňa 08.07.2019 žiadal, aby súd doplnil dokazovanie o zadováženie správy, či jeho dcére bol priznaný invalidný dôchodok a či je toho času práceneschopná a z akého dôvodu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( - ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti , prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní (! 385 ods. 1 ), doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu, zadovážením správy Sociálnej poisťovne Bratislava o priznaní invalidného dôchodku dcére navrhovateľa a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. zmenil.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči v tom čase ešte maloletej dcére N. rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.11.2017 č. k. -108, ktorým bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť zo sumy 130 eur na 200 eur mesačné počnúc od 01.09.2017. Navrhovateľ v tom čase pracoval ako živnostník, ktorý za rok 2016 uviedol príjmy vo výške 22.471,50 eura. Dcéra bola študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb T. I. v Y., od roku 2012 bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Matka v tom čase bola zamestnaná v U. Z. Y. na dobu určitú do 30.09.2018, pričom súd vychádzal z jej príjmu za september brutto 476,62 eura. V súčasnosti navrhovateľ naďalej pracuje ako živnostník, za rok 2018 jeho príjem predstavoval 21.820,63 eura. Naďalej má ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi K.. Dcéra navrhovateľa v roku 2018 ukončila štúdium, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2018, z ktorej evidencie bola vyradená na vlastnú žiadosť dňom 04.09.2019, čo bolo potvrdené na odvolacom pojednaní. Po doplnení dokazovania zadovážením správy sociálnej poisťovne bolo zistené, že táto poberá invalidný dôchodok 164 eur mesačne s účinnosťou od 05.02.2018, ktorý jej bol od 01.01.2019 zvýšený na sumu 168,30 eura mesačne. Je uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti poberá invalidný dôchodok.

9. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 hovorí o povinnosti prispievať na výživu dieťaťa, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zdravotného stavu dcéry navrhovateľa a konštatoval, že tento ju obmedzuje natoľko, že sa nemôže riadne zamestnať tak, aby dosahovala pravidelný mesačný príjem. Odvolací súd po doplnení dokazovania sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie nestotožňuje. Ako už bolo vyššie konštatované, dcéra navrhovateľa poberá invalidný dôchodok s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Aj keď priznanie invalidného dôchodku nie je samotnou tou skutočnosťou, pre ktorú by bolo potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť povinného rodiča, je potrebné prihliadnuť na mieru jej obmedzenia začleniť sa do pracovného pomeru, ktorá je len 45%, a preto odvolací súd dospel k záveru, že jej zdravotný stav ju neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného procesu začleniť nemohla. Vychádzal i zo samotnej výpovede dcéry navrhovateľa na odvolacom pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisu, keď bolo zistené, že na všetky pohovory chodí dcéra navrhovateľa so svojou matkou, ktorá dopredu informuje zamestnávateľa o jej zdravotných obmedzeniach, z čoho automaticky vyplýva, že o zamestnanie takejto osoby nemajú záujem. Primárnym dôvodom pre priznanie invalidného dôchodku bola diagnostikovaná schizofrénia avšak samotná dcéra navrhovateľa na odvolacom pojednávaní uviedla, že od času, ako bola s otcom v Chorvátsku t. j. pred rokom, mala asi len 2-3 záchvaty, pričom naposledy jej bolo povedané, že ani nemá volať záchrannú službu v prípade, ak nedôjde pri uvedenom záchvate k nejakému zdravotnému poškodeniu. Aj keď na odvolacom pojednávaní predložila potvrdenia, že sa uchádzala o zamestnanie u rôznych zamestnávateľov, samotná potvrdila, že podľa jej názoru je povinnosť jej otca platiť výživné pokiaľ sa nezamestnaná a pokiaľ sa nezamestnaná celý život, tak by aj po celý život mal by jej otec platiť výživné. S takýmto postojom dcéry navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje. IPodľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby sa dcéra navrhovateľa začlenila do normálneho života a tomto smere apeluje i na jej matku, aby jej so začlenením do takéhoto života bola nápomocná a nie, aby ju v tom ešte viac obmedzovala. Situácia dospela do takého štádia, že dcéra navrhovateľa je odkázaná len na svoju matku, nemá žiadnych priateľov, chodí zásadne len s ňou aj vonku, pričom jej zdravotný stav ju v tomto neobmedzuje. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach dieťaťa samostatne sa živiť, a preto zrušil vyživovaciu povinnosť povinného rodiča a to počnúc od 01.09.2018 tak, ako požadoval v návrhu, keď i odvolací súd dospel k záveru, že počiatok určenia zrušenia vyživovacej povinnosti je potrebné určiť od uvedeného dátumu, pretože až 30.06.2018 dcéra navrhovateľa ukončila strednú odbornú školu, otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil do augusta 2018, pričom v tom čase mala už priznaný aj invalidný dôchodok. Zástupca dcéry navrhovateľa namietal, že navrhovateľ mohol požiadať aj o zníženie výživného. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že návrh na zrušenie výživného v sebe subsumuje i návrh na zníženie výživného. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu tak, ako boli vyššie popísané, je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti a

nie iba na jej zníženie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. zmenil.

10. O náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).