Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Pc-2-2021.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v právnej veci navrhovateľa: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX P. a oprávnenej z vyživovacej povinnosti: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. nad J. XXX, zastúpená: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. nad J. XXX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2021 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15C/120/1999 z 01.03.2011 vo výške 33,20 eura mesačne a zvýšenú rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 33Pc/17/2016 zo 14.06.2017 na 100,00 eur mesačne, pretože dcéra ho nekontaktuje, nemá o neho, ako o otca, záujem, nie je medzi nimi žiadna citová väzba a matka mu nikdy neumožňovala sa s dcérou stretávať. Dcéra je plnoletá, má 24 rokov, je síce zdravotne ťažko postihnutá, avšak je schopná obmedzene pracovať. Od 07.01.2015 je zároveň poberateľkou invalidného dôchodku v sume 223,40 eura.
2. Oprávnená z vyživovacej povinnosti v písomnom vyjadrení k návrhu zo 16.03.2021 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože poberá iba invalidný dôchodok, je ťažko zdravotne postihnutá s funkčnou poruchou a od ukončenia učňovskej školy v roku 2015 vôbec nepracovala ani nebola evidovaná na UPSVaR ako nezamestnaná..
3. Súd vykonal na pojednávaniach dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ktorý uviedol, že nad rámec návrhu má otázku, že z akého dôvodu dcéra nebola evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVAR. Uviedol, že ju videl 2krát v živote, pričom nie sú v žiadnom kontakte, pričom on vyhral súd, kde mu bolo umožnené sa s dcérou stýkať každú nedeľu, avšak matka mu to nikdy neumožnila. Nemal problém platiť, ale nie je iba stroj na peniaze a očakával, že aj zo strany dcéry by mala byť snaha o vzájomný kontakt, alebo vytvorenie vzťahu. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200,00 eur. Pracuje ako vodič v nákladnej doprave u zamestnávateľa Zobortrans, s. r. o., iný príjem nemá. Vlastním rodinný dom. Má úver 347,00 eur mesačne, výživné platí 100,00 a 150,00 eur, poistku 20,00 eur, elektrina a plyn cca 150,00 eur, ostatné sú bežné výdavky. Žije sám. Druhá vyživovacia povinnosť vo výške 150,00 eur je na druhú plnoletú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole.
4. Zástupkyňa oprávnenej sa na pojednávaniach vyjadrila, že od narodenia mala dcéra zdravotné problémy. Od 7 rokov na ňu poberala opatrovateľský príspevok. Vzhľadom na to, že sa jej stav nezmenil, bola jej plnoletosťou priznaná invalidita a z tohto dôvodu nemôže byť evidovaná ako nezamestnaná. Uviedla, že otec nikdy nemal záujem o dcéru, ani potom ako bolo rozhodnuté, že sa s ňou môže stýkať, dokonca po narodení vyhlásil, že to nie sú jeho deti. Odkedy bola dcére priznaná invalidita, prácu zháňali všade. Problém je, že nemá žiadnu prax. Nevzali ju ani do chránených dielní, keď tak nás odporučili do L., aby išla pracovať za pás, pričom je vyučená ako pomocná cukrárka. Predložila súdu krátkou cestou zoznam chránených dielní, ktorý dostali z UPSVR, kde im zároveň oznámili, že chránené dielne v ich obvode nemajú voľné miesta, zároveň predložila súdu odpoveď od chránenej dielne I. T., JaM - chránená dielňa s tým, že nemajú momentálne žiadne voľné miesto. Hneď po ukončení štúdia jej dcéry sa informovala na UPSVR ohľadom možnosti zápisu dcéry ako uchádzačky o zamestnanie s tým, že ju UPSVR informoval, že na to v jej prípade nie je dôvod. V podstate od ukončenie učňovskej školy v roku 2015 zháňajú prácu no bez praxe dcéru nechcú nikde zamestnať. Uvádza, že aj naďalej budú dcére hľadať prácu, ona aj dcéra chcú, aby sa zamestnala. Na výsluch súdu uviedla, že jej príjmom je iba opatrovateľský príspevok zhruba 400,00 eur aj so zrážkami. 109,00 eur sú výdavky na energie.
5. Oprávnená z vyživovacej povinnosti na výsluch súdu uviedla, že vychodila učňovskú školu cukrársku, kde však prax v rámci cukrárskej profesii nezískala, pretože ak praxovali, tak iba v kuchyni pri varení. Jej príjem z invalidného dôchodku je 252,00 eur mesačne. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s jej mamou, ktorá jej aj finančne prispieva zhruba 200,00 eur mesačne. Jej výdavky sú bežnými mesačnými výdavkami ako potraviny, oblečenie, energie za domácnosť, ktoré uhrádza s matkou spoločne. Platí si životné poistenie vo výške 30,00 eur mesačne. Minie celý svoj dôchodok, aj preto jej musí matka prispievať.
6. Súd ďalej vykonal dokazovanie potvrdením o výplate dôchodkovej dávky z 10.03.2021, odborným posudkom o invalidite z augusta 2018, oznámením Sociálnej poisťovne z 05.03.2019, e-mailom z 25.08.2021 od I. T., JaM - chránená dielňa, spolu so zoznamom chránených dielní, lustráciami matky, otca a oprávnenej cez Sociálnu poisťovňu a cez bankové účty v SR, ako aj obsahom spisu OS TT sp,. zn. 33Pc/17/2016.
7. Bolo zistené, že oprávnená z vyživovacej povinnosti je invalidnou dôchodkyňou od roku 2015, odkedy až dosiaľ má priznaný 70 percentný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v súčasnosti poberá dôchodok v sume 252,00 eur mesačne a iný príjem nemá. Potvrdením Sociálnej poisťovne zo 06.09.2016 bolo zistené, že v tom čase patril oprávnenej dôchodok v sume 224,40 eura mesačne. Z lustrácii bolo zistené, že matka oprávnenej nie je zamestnaná, rovnako tak ani oprávnená. Povinný z vyživovacej povinnosti je zamestnaný od 01.01.2020 u zamestnávateľa ZOBORTRANS SK, s. r. o., pričom od 23.10.2017 do 31.12.2019 bol zamestnancom ZOBORTRANS EU, s. r. o. Priemer jeho vymeriavacieho základu za posledných 12 mesiacov je 666,00 eur. Výsluchom matky bolo zistené, že jej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok v sume 400,00 eur mesačne a otec vypovedal, že jeho čistý mesačný príjem je v sume 1 200,00 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 33Pc/17/2016 vo veci návrhu oprávnenej na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bolo zistené, že súd rozhodol na prvom pojednávaní zmierom, kedy otec dňa 14.06.2017 súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100,00 eur mesačne. Otec sa výsluchom vyjadril, že jeho príjem je v čistom 600,00 eur mesačne + diéty v rovnakej výške.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). K rozhodujúcim faktorom kedy nastane faktický stav, že dieťa je schopné samo sa živiť, patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu. Odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Iba samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore.
13. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti je nedôvodný. Súd v prvom rade uvádza, že od poslednej úpravy rozsudkom OS Trnava č. k. 33Pc/17/2016
- 64 zo 14.06.2017 nedošlo k absolútne žiadnej zmene pomerov na strane oprávnenej ani na strane povinného. Bolo preukázané, že otec mal aj pri poslednej úprave úplne totožný príjem ako v súčasnosti, pričom z jeho výpovede nevyplynulo, že by mu pribudli akékoľvek zvýšené výdavky, pričom výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Je pravdou, že oprávnená mala zhruba o 25,00 eur nižší dôchodok ako v súčasnosti, avšak táto okolnosť pri jej celkovom príjme 250,00 eur mesačne je takmer zanedbateľná, pretože aj dôchodok vo výške 250,00 eur mesačne je blízky životnému minimu, ktoré je v súčasnosti na dospelú osobu vo výške 218,06 eura. Zároveň však otec v konaní 33Pc/17/2016 dobrovoľne súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100,00 eur mesačne, pritom už aj v tom čase bola jeho dcéra vyše 2 rokov invalidnou dôchodkyňou a tiež vyše dvoch rokov od ukončenia prípravy na povolanie. Zároveň, námietky otca, že dcéra ho nekontaktuje, nemá o neho, ako o otca, záujem, nie je medzi nimi žiadna citová väzba a matka mu nikdy neumožňovala sa s dcérou stretávať nemôže súd brať do úvahy, pretože tieto námietky siahajú až do detstva jeho dcéry a mohol ich uplatňovať aj v konaní 33Pc/17/2016. Zároveň však ide o výčitky smerom k správaniu sa dcéry v rámci medziľudských vzťahov, ktoré však nemajú prednosť pred zákonom a zároveň nie sú takej intenzity, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby otec na svoju dcéru platil výživné. Napokon, aj zo strany oprávnenej a jej matky smerovali voči otcovi podobné výčitky, ktoré taktiež siahajú až do ranného detstva oprávnenej, pričom vinu jednotlivých osôb na vzájomných medziľudských vzťahoch súd v rámci tohto konania nie je schopný posúdiť.
14. Súd taktiež skúmal príslušnú judikatúru a zistil, že Krajský súd v Nitre vo veci 6CoP/25/2019 rozsudkom z 25.09.2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyživovaciu povinnosť povinného k dcére zrušil a vychádzal z toho, že celková miera poklesu schopnosti dcéry vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % a preto dospel k záveru, že dcéru jej zdravotný stav neobmedzuje v takej miere, aby
sa do pracovného procesu začleniť nemohla. Keďže v tomto prípade je pokles schopnosti oprávnenej vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, má súd za to, že jej zdravotný stav ju obmedzuje v takej miere, že do pracovného procesu sa začleniť nevie, pričom výpoveďou súdu uviedla, že na informácie ohľadom pracovných miest ťažko niekto vôbec odpovie a ak aj odpovie, ide o odpoveď obdobnú, akú súdu predložili z chránenej dielne I., JaM, ktorý oznámil, že nemajú žiadne voľné pracovné miesto. Zároveň z UPSVaR Trnava majú informácie, že v súčasnosti v ich obvode nemajú žiadne chránené dielne voľné miesta. Rozhodne nie je bez významu aj skutočnosť veľmi nízkeho invalidného dôchodku oprávnenej, ktorej na ďalšie výdavky musí z opatrovateľského príspevku prispievať jej matka, podľa vyjadrenia dcéry až 200,00 eur mesačne. Je preto potrebné, aby otec, ktorý zo svojho príjmu je schopný poskytnúť dcére výživné vo výške 100,00 eur mesačne, sa aj naďalej podieľal na jej výžive a plnil si svoju vyživovaciu povinnosť.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.