Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX L., IČO: 36 234 176, .zast. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 3 499,04 eur s príslušenstvom a o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. - 140, zo dňa 23. mája 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. -163 zo dňa 15. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol: „I. Žalobu žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie 3 499,04 eur s príslušenstvom zamieta. II. Žalobu žalobkyne proti žalovanému o určenie, že osobný automobil Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): YV1MW755172309747, evidenčné číslo: KS 613CZ je vo vlastníctve žalobkyne zamieta. III. Žalovanému náhradu trov sporu proti žalobkyni nepriznáva.“

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3 499,04 eur s príslušenstvom a zároveň podľa určenia, že v žalobe označené osobné motorové vozidlo je vo vlastníctve žalobkyne. Nárok žalobkyňa vyvodzuje z Úverovej zmluvy č. SUA13/000750 uzatvorenej so žalovaným dňa 13.02.2013 a tiež toho istého dňa medzi nimi uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného vzniknutú poskytnutím úveru žalobkyni na účel financovania kúpy vozidla. Podľa názoru žalobkyne zmluva o úvere, vychádzajúc z obsahu listiny Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísanej dňa 13.02.2012 žalobkyňou, neobsahuje náležitosti požadované o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa vytýka konkrétne nedostatky úverovej zmluvy - neurčité a nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru, v zmluve chýba úroková sadzba úveru, nesprávne je uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, chýba výška, počet a termíny splátok úveru a poplatkov. V dôsledku nedostatkov zmluvy o úvere je úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému nevznikol nárok na odplatu, o ktorú boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky navýšené. Za poskytnutý úver je treba považovať len sumu 4 692,00 eur predstavujúcu doplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo (nie sumu 5 802,13 eur, ktorá nekorešponduje s objemom potrebných peňažných prostriedkov na úplné dofinancovanie kúpy vozidla). Žalobkyňa žalovanému reálne zaplatila sumu 8 191,04 eur, potom sa podľa názoru žalobkyne

žalovaný na jej úkor obohatil o 3 499,04 eur. Podľa názoru žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo prvýkrát dňa 10.09.2015 a pravidelne dochádzalo každý ďalší mesiac až do 12.06.2017 (splácaním splátok žalobkyňou nad rámec poskytnutej sumy žalovaným). Úhrada doplatku kúpnej ceny zo strany žalobkyne má priamy vplyv na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle a nasl. , zabezpečovací prevod nemôže zabezpečovať neexistujúcu pohľadávku žalovaného. Momentom úhrady poskytnutého úveru prešlo na žalobkyňu ex lege vlastnícke právo k predmetnému osobnému automobilu (vtedy došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného).

3. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu predložené a to: faktúra č. FVLC173091200030 a kúpna zmluva o kúpe osobného motorového vozidla za dohodnutú kúpnu cenu 5 599,00 eur, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, história transakcií o splácaní úveru. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie vyžiadaním zmluvy o úvere od žalovaného, uviedla, že nedisponuje predmetnou úverovou zmluvou. Tvrdila, že zmluva o úvere bola uzatvorená v písomnej forme, avšak predložiť ju nevedela. Súd mal skúmať, či zmluva o úvere mala náležitosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobkyňa vytýkala nedostatky zmluvy o úvere. Žalovaný tvrdil, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, zmluvu o úvere nepredložil, tvrdil, že žalobkyňa riadne uhrádzala mesačné splátky úveru na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy.

4. Bremeno tvrdenia a preukazovania žalobcom vyplýva z ust. . Ak žalobca v súlade s ust. a nepripojí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie. V spore nie je možné vychádzať z predpokladaných skutočností, zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany preukázané nebolo je nepriaznivé rozhodnutie pre tú stranu konania, ktorá dôkazné bremeno neuniesla a svoje tvrdenia nepreukázala.

5. V danej veci nebolo potrebné preukázať iba to, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, ale vzhľadom na to, že žalobkyňa požadovala v spore o bezdôvodné obohatenie toto vydať, bolo jej povinnosťou preukázať i to, o akú sumu sa majetková sféra žalovaného na úrok žalobkyne zväčšila, teda či sa skutočný prospech žalovaného zvýšil o žalovanú sumu.

6. V danej veci bolo povinnosťou žalobkyne predložiť zmluvu o úvere. Pokiaľ ani jedna zo strán písomnú zmluvu o úvere nepredložila, dôkazné bremeno, t.j. bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu a pokiaľ takýto listinný dôkaz žalobkyňou nebol súdu predložený, súd žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko nepreukázala, že žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, pretože jej poskytol úver, ktorý je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd nemôže hľadať odpoveď pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov a pokiaľ by uveril tvrdeniu žalobkyne, bez predloženia potrebných dôkazov by zostalo neozrejmeným, na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení by súd k takémuto záveru dospel.

7. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je závislý akcesorický právny vzťah k úverovej zmluve a vyššie uvedené dôvody sa vzťahujú aj na žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, kde časť kúpnej ceny mala byť zaplatená z finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa získala zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa nepreukázala, že zaplatila celú kúpnu cenu za vozidlo a nepreukázala, že je vlastníčkou tohto vozidla. Súd žalobu podanú dňa 19.07.2017 zamietol podľa ust. .

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uvedené ustanovenie súd aplikoval z dôvodu sociálneho aspektu sporu, keď žalobkyňa nevedela zaplatiť kúpnu cenu za ojazdené motorové vozidlo z vlastných finančných prostriedkov, ale ju zaplatila z finančných prostriedkov získaných úverom, čo značne predražilo kúpnu cenu staršieho osobného motorového vozidla, pričom súd žalobu žalobkyne zamietol pre neunesenie dôkazného bremena v spore a žalovaný listinný dôkaz - zmluvu o úvere, ktorý žalobkyňa nevedela predložiť, súdu nepredložil.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namieta, že súd

prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Tým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V podanej žalobe žalobkyňa navrhovala, aby súd vyžiadal od žalovaného originál úverovej zmluvy s poukazom na (dôkazný návrh zopakovala aj s príslušným odôvodnením v písomnom podaní zo dňa 14.09.2017). Súčasne navrhovala výsluch svedka A. A., ktorý bol prítomný pri uzatváraní úverovej zmluvy z dôvodu, že úverová zmluva bola uzatváraná za neštandardných podmienok a v tiesni žalobkyne. Súd ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Rozsudok súdu nie je presvedčivý a je nepreskúmateľný, absentuje v ňom akékoľvek riadne odôvodnenie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.

14. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietaný žalobkyňou, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou a že svoje rozhodnutie neodôvodnil náležite, presvedčivo, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné.

15. Prijatím z dôvodu zmeny a nazerania na civilný proces sa prioritne vyžaduje aktivita sporových strán. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia ( ). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí dokazuje. Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj vykonávaní dôkazov. Odvolateľovi možno dať za pravdu v tom, že v rámci sporového konania sa odlišuje priebeh dokazovania v sporoch s ochranou slabšej strany, pri ktorých je dokazovanie upravené menej prísne ako v klasickom sporovom konaní. V zmysle ust. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Uvedené ustanovenie však nemožno vykladať tak, že v prípade spotrebiteľa žalobcu, alebo žalovaného spotrebiteľa musí vždy za každých okolností dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa neobmedzene nahradiť súd.

16. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa (listinné dôkazy, fotografie, pamäťové médiá ....), okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (napr. veľkorozmerné hnuteľné veci, nehnuteľnosti a pod.), tieto iba označí.

17. V súvislosti s je treba aplikovať aj ust. , v zmysle ktorého nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V spotrebiteľských veciach je obvyklý nedostatok informácií na strane spotrebiteľa, preto je prípustné, aby dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa nahradil súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou.

18. Žalobkyňa k žalobe pripojila vyplnený formulár tzv. „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, podpísané vo XX.- XX.XX.XXXX žalobkyňou dňa 13.02.2013, ktoré obsahujú: informácie o: 1. Totožnosť a kontaktné údaje veriteľa/sprostredkovateľa spotrebiteľského úveru, 2. Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru, 3. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 4. Iné dôležité právne aspekty. Zjavne ide o základné informácie - oboznámenie sa spotrebiteľky (pred uzavretím zmluvného vzťahu) s predpokladanými údajmi o úvere a podmienkach, za ktorých by jej úver mohol byť veriteľom poskytnutý. Zmluvu o úvere, ktorá mala byť resp. bola uzatvorená v nadväznosti na uvedené informácie, žalobkyňa k žalobe nepripojila, ani neskôr v konaní súdu nepredložila, avšak tvrdila, že zmluva o úvere bola uzatvorená v písomnej forme v ten istý deň a navrhla, aby súd vykonal dôkaz vyžiadaním zmluvy o úvere od veriteľa.

19. Z výpovede právneho zástupcu žalobkyne zaznamenanej v zápisnici spísanej z pojednávania konaného dňa 23.05.2018 na súde prvej inštancie vyplýva, že „žalobkyňa mala listiny súvisiace s úverom pokope, ale pri sťahovaní sa jej stratili, resp. sa stratila zmluva o úvere. Preto navrhli, aby súd uložil žalovanému predložiť predmetnú zmluvu formou uznesenia v zmysle (súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil). Postoj žalovaného, že žalovaný nepredložil súdu zmluvu o úvere, považuje žalobkyňa za nekorektný, nakoľko podľa jej názoru je zrejmé, že žalovaný ako poskytovateľ úveru disponuje úverovou zmluvou. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci konajúci okresný súd uznesením č. k. - 123 zo dňa 29.09.2017 vyzval žalovaného, aby sa v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.09.2017, aby uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a aby predložil zmluvu o úvere č. SU A/000750 zo dňa 13.02.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2017. Na preloženie zmluvy o úvere súd žalovaného vyzval aj listom zo dňa 23.11.2017 a zo dňa 16.04.2018, aj v rámci doručovaného predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 23.05.2018. Žalovaný zmluvu o úvere súdu nepredložil, svoju účasť na pojednávaní konanom dňa 23.05.2018 neospravedlnil, predvolanie mu bolo doručené elektronicky dňa 16.04.2018, pojednávania sa nezúčastnil. Námietka žalobkyne, že súd nevyžiadal od žalovaného úverovú zmluvu s poukazom na ust. , nie je dôvodná. Okresný súd správne konštatoval, že v danom prípade predložiť v konaní listinný dôkaz - zmluvu o úvere bolo povinnosťou žalobkyne, vzhľadom na predmet podanej žaloby (súd mal skúmať, či zmluva o úvere mala náležitosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch), a nakoľko ani jedna zo strán písomnú zmluvu o úvere nepredložila, dôkazné bremeno, t.j. bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu.

20. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde ( ). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Aby súd mohol posúdiť, či úver je bezúročný a bezpoplatkový, čo tvrdila žalobkyňa v žalobe, úlohou súdu bolo nevyhnutné preskúmať úverovú zmluvu, o ktorej obidve strany zhodne tvrdili, že bola uzatvorená v písomnej forme, avšak strany sporu ju súdu nepredložili (žalobkyňa ju súdu predložiť nevedela a žalovaný ju nepredložil). K preukázaniu rozhodného skutkového poznatku tvrdeného žalobkyňou v žalobe bolo nevyhnutné predložiť súdu ako dôkaz predmetnú písomnú zmluvu o úvere. Odvolací súd dodáva, že okresný súd zistiac, že takýto rozhodný dôkaz pre výsledok konania súdu nebol preložený, zjavne nepristúpil k právnym zástupcom žalobkyne navrhnutému „vypočutiu samotnej žalobkyne, ak to bude potrebné“, ani k „vypočutiu svedka pána XX.A., ktorý mal byť prítomný pri uzatváraní zmluvy o úvere a mal osvedčiť tú skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a za zjavne nevýhodných podmienok“ (viď. obsah zápisne z pojednávania na okresnom súde zo dňa 23.05.2018).

21. Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne zdôraznil, že povinnosťou žalobkyne nebolo preukázať iba to, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, ale bolo povinnosťou preukázať i to, o akú sumu sa majetková sféra žalovaného na úkor žalobkyne zväčšila - rozsah obohatenia.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn a sp. zn. ).

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senát 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).