Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-97-2019.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: N.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. XXX, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 08.04.2019, č. k.: 9Csp/121/2018-105, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobkyni priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti toho rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500099622, uzatvorená dňa 21.01.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej „Dohoda o zrážkach zo mzdy), je neplatná. Žalobkyňa vyvodzuje neplatnosť dohody z toho, že táto bola uzatvorená v ten istý deň, spolu so zmluvou o úvere, ktorá predstavuje hlavný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý ale podľa názoru žalobkyne je neplatný (zmluva o úvere je neplatná s poukazom n aust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Potom je neplatná aj na zmluvu o úvere nadväzujúca Dohoda o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru žalobkyne ide o prípustnú žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, kde naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vyplýva priamo zo zákona, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ako aj z toho, že určovací výrok zabráni žalovanému naďalej znižovať majetok žalobkyne prostredníctvom neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy.
3. Predmetnú žalobu žalobkyňa podala na súd v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 24.07.2018, právoplatné dňa 11.08.2018, vydané pod sp. zn. 16Csp/89/2018, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia danej Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zároveň súd uložil navrhovateľke (v tomto konaní žalobkyňa) povinnosť do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať na súd takúto žalobu.
4. Prednostne sa súd zaoberal otázkou, či formulovaná žaloba je žalobou prípustnou, ktorú súd môže vecne prejednať. Súd v tejto súvislosti posudzoval splnenie zákonných predpokladov ust. § 137 CSP, a to podľa písm. c), kedy pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo nie je (negatívna určovacia žaloba), a podľa písm. d), kedy je pri určovacej žalobe potrebné uviesť právnu skutočnosť, určenie ktorej sa žalobca domáha.
5. Okresný súd konštatoval, že účastníkmi urobené zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy, či dohody sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti (R 78/1968). Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy vznikol medzi stranami sporu občiansko- právny vzťah, z ktorej dohody obom stranám vyplývajú určité práva a povinnosti, a z ktorej dohody by sa strany sporu mohli domáhať určenia existencie, či neexistencie určitého práva z tejto dohody v zmysle § 137 písm. c) CSP. V danom konaní žalobný návrh je ale formulovaný tak, že žalobkyňa sa domáha „určenia neplatnosti samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu uzavretého stranami sporu“, nedomáha sa „určenia platnosti, či neplatnosti nejakého práva, ktoré vzniklo uzavretím tejto dohody“. Preto v danom prípade nemôže ísť o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, ale ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP - o určení právnej skutočnosti. (Zmluvy sú považované za právne skutočnosti, lebo na ich základe dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností). V zmysle dikcie ust. § 137 písm. d) CSP určiť právnu skutočnosť na základe žaloby je však možné iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade na právny vzťah medzi stranami sporu, na zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 11 ods. 4 uvádza, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Čiže zákonodarca určil dve špeciálne žaloby, kde sa spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere môže domáhať svojho práva určením právnej skutočnosti, kde žalobcom zvolený žalobný petit - žalobný návrh sa v tomto osobitnom ustanovení nenachádza, nenachádza sa ani v inom osobitnom predpise, a preto takto formulovaná žaloba nie je procesne prípustná v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP. Preto súd z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takom určení, akého sa žalobou domáhala žalobkyňa, žalobu zamietol. Súd poukázal i na to, že prípadným vyhovením žalobe by sa nevyriešila ani samotná spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu, nevyriešila by sa otázka ne/platnosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani otázka prípadnej bezúročnosti a bezpopaltkovosti úveru, prípadne výrok rozhodnutia by vyriešil len čiastočnú otázku, že žalovaný nemôže uspokojovať svoj nárok titulom uzavretej zmluvy o úvere zrážkami zo mzdy, pritom táto otázka bola v danom prípade už upravená neodkladným opatrením a v tejto súvislosti by išlo len o zbytočný spor, nič neriešiaci, ktorý by s konečnou platnosťou nevyriešil spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý právny vzťah vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súvisiacimi uzavretými zmluvami.
6. V súvislosti s vydaným uznesením o neodkladnom opatrení v konaní sp. zn. 16Csp/89/2018, kde bola žalobkyni uložená povinnosť v určenej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy na súd, súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ani prípadné nesprávne rozhodnutie súdu nemôže založiť prípustnosť žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, takáto prípustnosť podľa znenia tohto ustanovenia môže vyplývať len z osobitného predpisu a nie z prípadného súdneho rozhodnutia.
7. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).
8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobkyňa namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
10. Okresný súd pri vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení sp. zn. 16Csp/89/2018-74 zo dňa 24.07.2018 zvolil postup podľa ust. § 330 CSP (k jeho aplikácii súd pristupuje iba výnimočne), podľa ktorého súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, hoci charakter inštitútu
neodkladného opatrenia podľa CSP upustil od striktnej dočasnosti a provizórnosti tohto inštitútu a v súčasnosti umožňuje súdu upraviť pomery neodkladným opatrením aj narvalo. V čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení zrejme súd dospel k záveru, že je dôvodné konať vo veci samej o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a pristúpiť k aplikácii ust. § 336 CSP veta prvá (ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej), pričom špecifikoval predmet sporu a konkretizoval strany sporu. V napádanom rozsudku súd ignoruje prípadný širší výklad ust. § 137 CSP, podľa ktorého má ísť o taxatívny výpočet možných žalôb, brániaci spotrebiteľovi podať žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom na gramatický výklad ust. § 137 CSP vyplýva, že sú prípustné aj iné žaloby ako sú vymenované v § 137 CSP, nie je možné odignorovať význam slova „najmä“ v § 137. Aj samotný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa poskytuje dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj na iné určovacie žaloby, s cieľom ochrany spotrebiteľa (viď. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Žalobkyňa zastáva názor, že predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy nebol platne založený žiadny právny vzťah a žiadne práva stranám z neplatnej dohody nevznikli. Právo ani právny vzťah z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy v súčasnosti neexistuje (je tu možnosť aplikovať aj ust. § 137 písm. c) CSP).
11. V prejednávanej veci nie je možné jednoznačne uzavrieť, že by zo strany okresného súdu išlo výlučne o nesprávny výklad ust. § 137 CSP, ale možno jednoznačne uzavrieť, že ide o nespravodlivý stav spôsobený súdom prvej inštancie, keď bolo legitímnym očakávaním účastníka konania, že pokiaľ mu súd uložil povinnosť podať žalobu, táto žaloba bude v praxi procesne prípustnou žalobou (aj napriek jej spornosti v teoretickej rovine). Rozhodnutie súdu nemožno označiť inak ako rozhodnutie prekvapivé, čím došlo súčasne k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepodal.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd preskúmajúc odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd. Odvolací súd námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.
16. Ust. § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb. Žaloby na plnenie sú upravené v písm. a), žaloby na splnenie povinnosti a žaloby na vyporiadanie práv v písm. b), klasická určovacia žaloba v písm. c), pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, a v písm. d) je upravená žaloba o určenie právnej skutočnosti, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis (napr. zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách, s účinnosťou od 01.01.2018 aj ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. .....).
17. V prejednávanom prípade žalobu podala žalobkyňa - spotrebiteľ, kedy otázku naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení je treba právne posúdiť so zreteľom na osobitnú právnu úpravu pre spotrebiteľa, jeho postavenie a princíp ochrany jeho práv vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj základné interpretačné pravidlo v spotrebiteľských sporoch o ochrane slabšej strany
- spotrebiteľa. Nie je možné vopred vylúčiť existenciu naliehavého právneho záujmu v určovacích žalobách v spotrebiteľských veciach bez poznania skutkových okolností prípadu a jeho existenciu je potrebné skúmať vždy vzhľadom na výsledok, ktorý sa má navrhovaným rozhodnutím docieliť.
18. Žalobný návrh o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500099622 zo dňa 21.01.2015, ktorý bol súdu doručený dňa 21.09.2018, žalobkyňa okrem iného (že nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o úvere ako hlavného záväzkového vzťahu, že v prípade zmluvy o úvere ide o neplatný právny úkon...) odôvodnila s poukazom na uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16Csp/89/2018-74 zo dňa 24.07.2018, pripojené k žalobe, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., (v tomto konaní žalovaný) bola uložená povinnosť zdržať sa použitia vyššie označenej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka (v tomto konaní žalobkyňa), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd v uznesení o neodkladnom opatrení zároveň navrhovateľke neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať na súd predmetnú žalobu v lehote do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení (§ 336 CSP). Z odôvodnenia uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívala v zamedzení realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľky jej zamestnávateľom. Pretože obchodná spoločnosť PROFI CREDIT (v tomto konaní žalovaný) doručila zamestnávateľovi navrhovateľky Základnej škole P. listinu „Vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť zo dňa 10.04.2017“, ktorá odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ navrhovateľky zrážky začal vykonávať, pričom z jej mzdy malo byť zrazené 2 076,91 eur a pokiaľ by k zrážkam v tejto výške došlo, uvedená obchodná spoločnosť by sa podľa tvrdenia navrhovateľky na jej úkor bezdôvodne obohatila. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.
19. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd prijal správny záver, že podstatnou okolnosťou pre posúdenie samotnej prípustnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) alebo d) CSP, ktorých splnením podmienok sa súd podrobne zaoberal v prejednávanom prípade, je to, či žalobca žiada určiť, či tu právo je alebo nie je, alebo či žiada určiť právnu skutočnosť. Že pre toto posúdenie je rozhodujúce opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe a hlavne samotný žalobný návrh - petit žaloby. Okresný súd tiež správne konštatoval, že nakoľko v danom prípade ide o žalobu „o určenie neplatnosti samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ako právneho úkonu“, tak ide o požiadavku, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, takéto určenie spadá pod ust. § 137 písm. d) CSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
20. Právna úprava CSP účinného od 01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu - najmä z hmotného práva (§ 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu). Žalobný návrh, znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je treba považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129 CSP), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou.
21. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, jeho ust. § 11 ods. 4, na ktoré poukázal okresný súd, uvádza dva druhy žalôb, kde spotrebiteľ v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa môže domáhať svojho práva určením právnej skutočnosti - uvedené ustanovenie umožňuje podať iba žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ako uviedol v rozhodnutí okresný súd. V posudzovanom prípade nejde o daný druh žaloby.
22. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, čoho sa domáhala žalobkyňa v tomto konaní, nie je daný ani na základe ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktoré odkázala žalobkyňa v odvolaní, podľa ktorého: „proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva“. Ako je vyššie uvedené, naliehavý právny záujem, jeho existenciu, je potrebné skúmať vždy vzhľadom na výsledok, ktorý sa má navrhovaným rozhodnutím docieliť. V posudzovanom prípade naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, spočíval v tom, že jej zamestnávateľovi bola v priebehu mesiaca apríl 2017 doručená žiadosť žalovaného zo dňa 11.06.2015 o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach, ktorá je predmetom tohto konania (odvolací súd túto skutočnosť zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp .zn. 16Csp89/18), a teda v situácii, kedy zamestnávateľ bol podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný rešpektovať predloženú dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy, nemala žalobkyňa
právny nástroj, okrem podanej žaloby, aby odstránila svoju neistotu spočívajúcu v tom, či je žalovaný oprávnený požadovať od jej zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nie a či takýmto spôsobom môže uspokojiť svoju pohľadávku postihnutím jej mzdy. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že prípadným vyhovením žalobe by sa nevyriešila samotná spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu, nevyriešila by sa otázka ne/platnosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani otázka prípadnej bezúročnosti a bezpopaltkovosti úveru. Prípadne vyhovujúci výrok rozhodnutia by vyriešil len čiastočnú otázku, že žalovaný nemôže uspokojovať svoj nárok titulom uzavretej zmluvy o úvere zrážkami zo mzdy žalobkyne, ktorá otázka bola v danom prípade už upravená, a to neodkladným opatrením a v tejto súvislosti by išlo len o zbytočný spor, nič neriešiaci, ktorý by s konečnou platnosťou nevyriešil spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý právny vzťah vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súvisiacimi uzavretými zmluvami - Dohodou o zrážkach zo mzdy.
23. Účelom novej koncepcie účinnej od 01.07.2016 zakotvenej v ust. § 137 písm. c) a písm. d) CSP, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d), bol záujem zákonodarcu vylúčiť všetky zbytočné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej (komentár k CSP Tomašovič a spol. ):
24. Rozsudok, ktorým bola určovacia žaloba zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nie je prekážkou res iudicatae pre ďalšiu určovaciu žalobu (R 15/2005).
25. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).