Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-184-2018.pdf
PDF · 135.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/184/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Prvá inkasná spol. s r.o., IČO: 36789305, so sídlom v Banskej Bystrici, J. A. Komenského č. 18B, zastúpeného JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, J. A. Komenského č. 18B, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31383408, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 17, zastúpenému právnym zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36853186, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., advokát a konateľ, o zaplatenie 3.533,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/448/2013-445 zo dňa 01.02.2018, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 331,37 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,37 € od 15.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 81,24 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaného.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná; pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého „dňa 14.08.2012 L. R. vlastník a vodič osobného motorového vozidla zn. P. C. pri prejazde U. ulicou v X. X. pravou stranou zachytil zaparkované motorové vozidlo zn. P. L., ktorého vlastníkom bol právny predchodca žalobcu; k vozidlu P. C. bolo uzatvorené s L. R. dňa 22.07.2011 poistenie a to poistnou zmluvou č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“; na priebeh tvrdeného nehodového deja boli vypracované dva znalecké posudky; podľa znaleckého posudku J.. N.. N. V. č. 22/2015 „celkový deklarovaný rozsah poškodenia osobného motorového vozidla zn. P. L. mohol vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou“; podľa znaleckého posudku N.. O. X. č. 5/2017 „sa na osobnom motorovom vozidle zn. P. L. nachádzajú dva druhy poškodení a s tým súvisiace zdokumentované stopy; jedná sa o poškodenia na boku vozidla tiahnuce sa od predného blatníka cez dvere na lem zadného blatníka, ktoré sú vo vodorovnej rovine
s podložkou bez zmeny smeru so zmenou kresby v dôsledky zmeny tuhosti kontaktovanej plochy a so stopami po kĺzaní kontaktujúcich plôch; druhý druh poškodenia, ktorý znalec identifikoval na tomto motorovom vozidle sú charakterovo aj geometricky odlišné, jedná sa o poškodenia, ktoré prekrývajú vodorovné poškodenia s výraznou deformáciou plechu dverí nachádzajúcich sa na predných dverách a lište dverí; k danému poškodeniu ďalej znalec priradil zodpovedajúce kontaktné plochy na prednej časti vozidla zn. P. C.; znalec konštatoval, že pokiaľ na motorovom vozidle identifikoval dva druhy poškodenia záver je taký, že v dôsledku dopravnej nehody sú poškodenia uvedené v zápise o poškodení vozidla ako celok technicky neprijateľné a súvisiace poškodenia technicky prijateľné sa nachádzajú len na pravých predných dverách vozidla zn. P. L.; celkový deklarovaný rozsah poškodenia motorového vozidla zn. P. L. nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, pretože priebeh poistnej udalosti nezodpovedá celkovému zdokumentovanému poškodeniu vozidla zn. P. L., nakoľko na bočnej časti vozidla sa nachádzajú prekrývajúce charakterovo odlišné poškodenia, pričom technicky prijateľné je možné hodnotiť len kontakt pravého predného rohu vozidla zn. P. C. s pravými prednými dverami vozidla zn. P. L.; pokiaľ na osobnom motorovom vozidle zn. P. L. je možné identifikovať dva druhy poškodení, pričom poškodenia prechádzajúce cez celú bočnú časť vozidla nesú známky kontaktu s predmetom sfarbeným do modra s nanesením farby na kontaktované vozidlo, druhé prekrývajúce poškodenie na predných dverách známky kontaktu s predmetom sfarbeným do modra nenesie“; ohľadne námietok žalobcu proti druhému znaleckému posudku súd prvej inštancie uviedol, že „pokiaľ žalobca vznášal námietky voči tomuto znaleckému posudku aj z pohľadu bývalého pracovného zaradenia znalca a získania materiálov pre spracovanie znaleckého posudku súd považuje takéto námietky za nedôvodné, pretože znalec vo svojom znaleckom posudku a neskôr aj vo vyjadrení vysvetlil skutočnosti o tom, že v obchodnej spoločnosti H. - U. poisťovňa, a.s. pracoval od roku 2001 do 2012, pričom v súčasnej dobe pracuje v poisťovni R., a.s. v pozícii vedúceho oddelenia technikov; zároveň všetky podklady pre spracovanie znaleckého posudku riadnym spôsobom v tomto znaleckom posudku označil, pričom informácie o predchádzajúcich poistných udalostiach osobného motorového vozidla zn. P. C. identifikoval z registra poistných udalostí, pričom zaslal žiadosť o zaslanie fotodokumentácie k uvedeným poistným udalostiam od obchodnej spoločnosti H. - U. poisťovňa, a.s.; súd mal za to, že tieto skutočnosti nemôžu privodiť taký záver, že by znalecký posudok spracovaný znalcom bol v rozpore so zákonom a preto konštatuje, že takýto dôkaz je v konaní prípustným“; súd prvej inštancie uzavrel, že „v zmysle záverov znaleckého posudku teda mal súd za preukázané, že poškodenia motorového vozidla zn. P. L. vykazujú znaky dvoch rozdielnych poškodení a pokiaľ žalobca uviedol, že všetky škody na tomto motorovom vozidle mali vzniknúť v dôsledku stretu tak, ako sa tento mal odohrať dňa 14.08.2012, nie je možné konštatovať v celom rozsahu, že pri deklarovanom nehodovom deji nastali tak, že by bolo možné konštatovať, že poistná udalosť sa stala; žalobca teda nepreukázal, že poškodenia na jeho vozidle sú v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou tak, ako bola označená žalobcom za poistnú udalosť a teda nie je možné prijať záver o tom, že tu existuje právny dôvod na náhradu škody z predmetnej dopravnej nehody; ak by aj časť rozsahu poškodenia zodpovedala deklarovanému priebehu dopravnej nehody, nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že poistná udalosť sa naozaj stala“; na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie žalobu žalobcu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol, pretože „v konaní sa preukázalo, že tu neexistuje technická prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom na všetky deklarované poškodenia“.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b), § 5 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 23.04.2018 (č.l. 460-462 spisu). Rozsudok napadol v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vyčítal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); rozsudok považoval navyše za nepreskúmateľný (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Poukázal na to, že súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, nakoľko znalec N.. O. X. v znaleckom posudku č. 5/2017 vylúčil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom
na všetky deklarované poškodenia a to v rozpore so znaleckým posudkom N.. N. V.. 22/2015, ktorý potvrdil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel, pretože podľa znalca poškodenia je možné technickými argumentmi zdôvodniť a poistnú udalosť je možné považovať za technicky prijateľnú, keď tieto závery znalca súd prvej inštancii nezohľadnil; zdôraznil, že v priebehu konania poukázal na to, že znalecký posudok znalca N.. O. X. je nezákonný z dôvodu, že bol vypracovaný na základe dôkazov, ktoré znalec pri znaleckej činnosti získal nezákonným spôsobom, čím tento znalecký posudok trpí vadou neobjektívnosti a nie je presvedčivý; v priebehu konania vyšlo najavo, že pri vykonávaní znaleckého dokazovania si znalec N.. O. X. z registra poistných udalostí zisťoval nehodovú históriu vozidiel a zistil, že jedno z vozidiel (P. C.) malo škodovú udalosť v predchádzajúcom období (dňa 11.06.2012) a niektoré fotografie následne z nej aj použil pre potreby vypracovania znaleckého posudku; register poistných udalostí bol však zavedený zákonom č. 437/2015 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2016, pričom právo vstúpiť do tohto registra a sprístupniť si údaje evidované v registri majú poisťovne; je zrejmé, že N.. O. X. vstúpil do tohto registra, avšak nie ako znalec, ale s výhodou ako zamestnanec poisťovne a teda aj ako zamestnanec poisťovne získal informácie a podklady pre znalecký posudok, ktorý vypracovával ako osoba zapísaná v zozname znalcov pri výkone znaleckej činnosti; vyjadril názor, že tendenčnosť znalca N.. O. X. pri úplne opačnom vyhodnotení technickej prijateľnosti stretu motorových vozidiel je viditeľná v celom jeho znaleckom posudku, keď napríklad (1) z predchádzajúcej škodovej udalosti vozidla zn. P. Octavia použil fotografiu získanú z registra poistných udalostí, na ktorej identifikoval čiernu šmuhu v leme pravého predného blatníka v jeho hornej časti a na obale pravého spätného zrkadla, ktorá sa na pohľad rovnako nachádza v mieste, kde bola dokumentovaná aj pri ohliadke k prejednávanej škodovej udalosti, no ďalej sa už tento znalec nevysporiadal s tým, či poisťovateľ škodcu uznal poškodenie pravého predného blatníka v jeho hornej časti a pri obale pravého spätného zrkadla pri poistnej udalosti zo dňa 14.08.2012 ako nové poškodenie alebo krátil poistné plnenie pri poistnej udalosti zo dňa 14.08.2012 z dôvodu, že poistenému L. R. už poistné plnenie za poškodený pravý predný blatník a poškodený obal pravého spätného zrkadlá už bolo vyplatené pri predchádzajúcej poistnej udalosti zo dňa 11.06.2012; týmito fotografiami tak zo strany znalca došlo k priamemu spochybneniu rozsahu poškodenia na vozidle zn. P. C., ktoré malo súčasne aj vplyv na posudzovanie technickej prijateľnosti nehodového deja; (2) znalec sa pri určení analýzy nehodového deja neoboznámil s miestom škodovej udalosti (charakteristikou a šírkou komunikácie), pričom znalec N.. N. V. sa vysporiadal aj s tovarom miesta, kde došlo ku škodovej udalosti a prijateľnosť nehodového deja pri svojej analýze potvrdil; (3) znalec skonštatoval poškodenia s modrým s farbením na vozidle zn. P. L. ako poškodenie, ktoré nezodpovedá technicky prijateľnému kontaktu vozidla zn. P. C. s vozidlom zn. P. L.; konštatoval to bez bližšieho odôvodnenia a to aj napriek tomu, že farebné odtiene sa nachádzajú len na určitej skupine snímok, keďže znalec N.. N. V. porovnaním dvoch snímok zistil, že na jednej fotke je sfarbenie modré, červené a zelené, no na druhej snímke nie je žiadne; tieto farebné odtiene znalec N.. N. V. vysvetlil tak, že sa môže jednať o odraz oblohy (modrá), prípadne vegetácie (zelená) alebo odraz meracieho zvislého prípravku (červená), resp. iné bližšie nešpecifikované odrazy; znalecký posudok vypracovaný N.. O. X. tak vnútorne rozporný, znalec nezobral do úvahy všetky relevantné informácie a to aj vo vzťahu k znaleckému posudku N.. N. V., ktorý pri posudzovaní nehodového deja konštatoval technickú prijateľnosť nehodového deja, čo pripúšťa ďalšiu alternatívu technickej príčiny možného vzniku škodovej udalosti; zvolaná koncepcia znalca N.. O. X. vylúčila niektoré z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku zjavne z dôvodu, že by nezapadali do jeho záverov o vylúčení technickej prijateľnosti posudzovaného nehodového deja; za zásadné však považoval skutočnosť, že znalec podklady pre vypracovanie znaleckého posudku nezískal zákonným spôsobom, znaleckú činnosť nevykonával nestranne podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení skorších predpisov, z ktorého dôvodu mal súd prvej inštancie pri hodnotení tohto znaleckého posudku skúmať, či ako dôkaz je vôbec možného ho pripustiť; pri posudzovaní pravdivosti záverov znaleckého posudku N.. O. X. mal súd skúmať aj jeho vierohodnosť pri zohľadnení zásady voľného hodnotenia dôkazov bez prednesenia zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca; nemožno síce očakávať, aby súd odborný záver znalca nahradil vlastným (neodborným v danom technickom smere) záverom, avšak mal a bol povinný preveriť znalecký posudok, ku ktorému sa priklonil aj z hľadiska, či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, ktoré majú význam pre podanie znaleckého posudku a to aj v súvislosti, že druhy znalec N.. N. V. vo svojom znaleckom posudku technickú prijateľnosť nehodového deja zistilo a túto technickými argumentmi zdôvodnil; znalec N.. N. V. zistené poškodenia popísal ako poškodenia, ktoré sú charakteru povrchového abrazívneho poškodenia lakovaných plôch, pričom konštatoval, že sa jedná o typické poškodenia, ktoré vznikajú pri kontakte vozidiel pri výraznom sklze a v minimálnom prekrytí; ďalej konštatoval, že sa jedná o zrážku charakterizovanú ako zrážku s čiastočným prekrytím a výrazným sklzom s deštrukčným účinkom pri väčšom podiele pružných ako
trvalých deformácií tak, že podstatne väčší podiel pružnej deformácie sa prejavil vizuálne na vozidle zn. P. C., čo je spôsobené práve konštrukčným charakterom pravej prednej až bočnej časti tohto vozidla; pri vyhodnocovaní geometrickej korešpondencie poškodení znalec N.. N. V. na rozdiel od N.. O. X. použil technické parametre podľa technickej dokumentácie a teda uvažoval s parametrami skutočných vozidiel danej typovej rady; znalec N.. N. V. aj vzhľadom na zdokumentované poškodenia žalovaným a absenciu ponehodovej polohy vozidla zn. P. C. skúmal technické riešenie a technickými argumentmi zdôvodnil poškodenia, ktoré zodpovedajú analýze nehodového deja, oproti znalcovi N.. O. X., ktorý vznik a priebeh kolíznej situácie, t.j. analýzu nehodového deja zjavne cielene vyhodnotil inak, čo malo vplyv na jeho negatívne posúdenie identifikovaných poškodení, technickú prijateľnosť nehodového deja; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí nepreskúmateľnosťou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože z odôvodnenia nevyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval pri voľnom hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal v konaní preukázané s dôrazom na dva znalecké posudky, ktorých závery boli úplne odlišné pri zistení vady nezákonnosti obstarania podkladov pri vypracovaní jedného znaleckého posudku, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného žalovaný navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v celom rozsahu, resp. zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.05.2018 (č.l. 484-486 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené; vyjadril názor, že žalobca iba formálne využil možnosť podať proti napadnutému rozsudku odvolanie, ktoré neodôvodnil žiadnymi relevantnými argumentmi a dôvodnosť podaného odvolania založil len na subjektívnej nespokojnosti s odbornými závermi znalca N.. O. X. v znaleckom posudku č. 5/2017, ktorý jednoznačne vylúčil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom na všetky deklarované poškodenia; zdôraznil, že k opačnému záveru definitívne nedospel ani skôr ustanovený znalec N.. N. V. v znaleckom posudku č. 22/2015, v ktorom znalec prezentoval možnosť vzniku deklarovaného rozsahu poškodenia vozidla zn. P. L. v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, pričom sám uviedol, že „pre komplexné posúdenie dopravnej nehody simulačným programom na analýzu dopravných nehôd je počet vstupných parametrov vyplývajúcich z dostupného spisového materiálu nepostačujúci“; v dôsledku toho súd prvej inštancie považoval za potrebné závery znalca N.. N. V. preskúmať navrhnutým novým znaleckým dokazovaním a to aj z dôvodu množstva výhrad a námietok žalovaného; poukázal na to, že závery znalca v znaleckom posudku sú odborného charakteru, z ktorých súd pri rozhodovaní primárne vychádza ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky (§ 207 C.s.p.) a konajúci sudca potrebnými znalosťami nedisponuje; pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (R ČR 49/2000 civ.); poukázal na to, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil dôkladný postup ustanoveného znalca N.. O. X. pri spracovaní znaleckého posudku č. 5/2017 a poukázal na logické odôvodnenie jeho záverov; pokiaľ ide o námietku, že znalec vstúpil do registra poistných udalostí „nie ako znalec, ale ako zamestnanec poisťovne“ aj s touto sa súd prvej inštancie vysporiadal; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok je vecne správny a postup súdu považuje za korektný a presvedčivý; k prejavenej nespokojnosti žalobcu s výsledkom konania poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/2017 zo dňa 05.04.2017, v ktorom ústavný súd uviedol, že „vzhľadom na deklarovaný prejav nespokojnosti sťažovateľky s napadnutým rozhodnutím konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania; podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne“; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
2.3 Žalobca v replike zo dňa 04.06.2018 (č.l. 494-495 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že odborné závery znalca N.. O. X. v znaleckom posudku č. 5/2017 jednoznačne vylúčil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom na všetky deklarované poškodenia oproti znalcovi N.. N. V., ktorý v znaleckom posudku č. 22/2015 prezentoval možnosť vzniku deklarovaného rozsahu poškodenia; v tejto súvislosti vyslovil názor, že v zásade žiadny znalec nemôže so 100 % istotou uviesť, ako došlo k samotnému skutkovému deju, pretože nebol priamym pozorovateľom posudzovanej udalosti, preto znalec na základe svojich
odborných vedomostí a skúseností vyslovuje svoj názor, akým spôsobom a za akých okolností mohlo dôjsť k vzniku škodovej udalosti berúc do úvahy jednotlivé výpovede zúčastnených osôb a objektívne dôkazy (napr. fotografie poškodení); zopakoval, že znalecký posudok znalca N.. O. X. trpí vadou nezákonnosti, keďže podkladom na jeho vypracovanie je dôkaz získaný nezákonným spôsobom, v čom zjavne vidieť záujem znalca spochybniť technickú prijateľnosť nehodového deja, keď neuvažoval so všetkými významnými skutočnosťami na podanie znaleckého posudku a to zjavne z dôvodu, že by nezapadali do jeho koncepcie vylúčiť technickú prijateľnosť nehodového deja (išlo o skutočnosti ako vznik poškodení pri výraznom sklze a minimálnom prekrytí, parametre skutočných vozidiel danej typovej rady, miesto a charakteristika miesta škodovej udalosti, vyber fotografie z predchádzajúcej škodovej udalosti u vozidla zn. P. C. so zjavným zámerom túto spojiť s predmetnou škodovou udalosťou bez ďalšieho skúmania, či túto poisťovateľ škodcu pri druhej škodovej udalosti uznal alebo poprel a ďalej, že na vozidle sa nachádzali viaceré farebné odtiene všetky pripúšťajúce svetelné odrazy okolitého terénu, keďže tieto sa vyskytujú len pri určitom uhle snímania); znalec N.. N. V. v znaleckom posudku konštatoval, že „pre komplexné posúdenie dopravnej nehody simulačným programom na analýzu dopravných nehôd je počet vstupných parametrov vyplývajúci z dostupného spisového materiálu nepostačujúci“, keď podľa tohto znalca je „dôvodom skutočnosť, že predmetná dopravná nehoda nebola detailne zdokumentovaná v rozsahu, ktorý by umožňoval previezť simuláciu pohybu vozidla v kritických okamihoch nehodového deja (presná poloha obidvoch vozidiel po nehode)“; svedok (škodca) L. R. pritom potvrdil, že polohy vozidiel pracovník poisťovne v čase pred nehodou a po nehode zameral a nafotil, avšak takúto fotodokumentáciu žalovaný nepredložil a teda s týmito presnými parametrami žiadny z ustanovených znalcov nebol uvažovať; z dôvodu absencie týchto základných vstupných údajov zodpovedá logike, že znalec by nemal uvažovať so 100 % istotou, ale mal by uvažovať o možnostiach technickej prijateľnosti, či neprijateľnosti stretu motorových vozidiel; uzavrel, že znalecký posudok N.. O. X. nemôže byť vzhľadom na vznesené námietky zákonnosti a jeho tendenčnosti podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.
2.4 Repliku žalobcu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk dňa 14.06.2018 prostredníctvom pošty (č.l. 504 spisu); žalovaný sa v ďalšom konaní k veci žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4.4.1 Odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne neunesenia dôkazného bremena na preukázanie vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie v celom rozsahu nie je správne a žaloba žalobcu
je čiastočne dôvodná. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).
4.4.2 Z dokazovaním zisteného skutkového stavu veci vyplynulo, že dňa 14.08.2012 došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. P. L. v dôsledku prevádzky motorového vozidla zn. P. C., na ktoré bolo v čase vzniku škody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného; žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) poistné plnenie z dôvodu pochybností o priebehu a prijateľnosti tvrdeného škodového (nehodového) deja; zo znaleckého posudku znalca N.. O. X. č. 5/2017 v podstate vyplynulo, že tvrdený spôsob priebehu nehodového deja je len čiastočne technicky prijateľný, pričom znalec súčasne stanovil, že skutočná škoda na motorovom vozidle zn. P. L. spôsobená technicky prijateľným priebehom škodového deja predstavuje sumu 331,37 € (oprava bočného skla dverí).
4.4.3 Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu v podstate s odôvodnením, že žalobca nepreukázal v žalobe tvrdený priebeh nehodového deja zo dňa 14.08.2012; ako však vyplynulo z podaného znaleckého posudku znalca N.. O. X. č. 5/2017, časť priebehu nehodového deja tvrdeného žalobcom je technicky prijateľná, pričom na túto časť technicky prijateľného priebehu nehodového deja pripadá škoda v sume 331,37 €; právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie preto v tomto rozsahu nebolo správne; odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že na čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku nebolo potrebné doplniť ani opakovať dokazovanie, pretože odvolací súd týmto rozhodnutím nevstupuje do súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu veci, ktorý z hľadiska technickej prijateľnosti nehodového deja vyplynul najmä zo znaleckého posudku znalca N.. O. X. č. 5/2017, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní; pri vymedzení technickej prijateľnosti tvrdeného nehodového deja ide vo svojej podstate o otázku danosti príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (z hľadiska toho, aký konkrétny nehodový dej spôsobil vznik tvrdenej škody s dosahom na nárok na poistné plnenie); aj v tomto prípade platí, že otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; na druhej strane právnym posúdením je vymedzenie medzi akou škodou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto škody má byť príčinná súvislosť zisťovaná; z tohto hľadiska popis technicky prijateľného priebehu nehodového deja ako skutkové zistenie bol súdom prvej inštancie konštatovaný v napadnutom rozsudku, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd; odvolací súd na podklade podaného odvolania modifikoval len právne posúdenie veci v tom zmysle, že podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ znalec v znaleckom posudku popísal technicky prijateľný priebeh nehodového deja s dosahom na sumu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konkrétnym priebehom nehodového deja, je potrebné túto skutočnosť chápať ako unesenie dôkazného bremena žalobcu na preukázanie vzniku časti uplatnenej škody v dôsledku nehody zo dňa 14.08.2012 ako poistnej udalosti; súd je pri rozhodovaní viazaný žalobou vrátane jej skutkového odôvodnenia, čo však neznamená, že skutkové odôvodnenie žaloby musí súd v každom prípade vnímať ako nedeliteľný celok; preto ak žalobca tvrdí, že celá škoda vznikla pri nehode a preukáže sa, že nehodovým dejom mohla vzniknúť iba časť škody, uniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku tejto časti škody (za podmienky danosti ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu); so súdom prvej inštancie by sa dalo stotožniť len v prípade, keby znalec konštatoval, že tvrdený nehodový dej nie je vôbec (v žiadnej svojej časti) v príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej škody; nedostatočné vysporiadanie sa s touto skutočnosťou spôsobuje čiastočnú nezrozumiteľnosť rozsudku s dosahom na právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); v prejednávanom spore chýbali skutkové tvrdenia ako aj skutkové okolnosti pre záver, že škoda bola (aspoň čiastočne) spôsobená úmyselne (poistný podvod), kedy by nebolo možné uvažovať o poistnej udalosti ako náhodnej udalosti označenej v príslušnej poistnej zmluve, preto súd mohol uvažovať výlučne v intenciách unesenia dôkazného bremena ohľadne vzniku tvrdenej škody; medzi stranami nebolo sporné, že škodca mal svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase nehody poistenú u žalovaného, ktorý bol tak za neho povinný nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,37 € z titulu nevyplateného poistného plnenia na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. P. C. u žalovaného; nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), prisúdil odvolací súd žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,37 € od 15.10.2012 do zaplatenia (t.j. pri
viazanosti žalobou odvtedy ako žalovaný definitívne odmietol plniť) a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (v rozsahu zamietnutia žaloby je rozhodnutie odvolacieho súdu z obsahového hľadiska potvrdzujúcim rozhodnutím, pretože v rozsahu zamietnutia žaloby sa odvolací súd stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi).
4.4.4 Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie dôvody žalobcu a jeho odvolaciu argumentáciu, preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že táto nie je v podstatnom rozsahu dôvodná; skutočnosť, že ustanovený znalec N.. I. X. pri podávaní znaleckého posudku vychádzal okrem iného aj zo skutočností zistených ohľadne motorového vozidla zn. P. C. z registra poistných udalostí nepredstavuje podľa odvolacieho súdu takú skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.); v prvom rade bol znalec na takúto činnosť poverený v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 25.01.2017, kde súd prvej inštancie výslovne uviedol, že úlohou znalca je (okrem iného) aj uvedenie „iných relevantných skutočností zistených pri znaleckom dokazovaní“ (bod 12 výroku uznesenia), súčasne zo žiadosti znalca zo dňa 27.04.2017 o zaslanie údajov z registra poistných udalostí (č.l. 428 spisu) vyplýva, že N.. O. X. pritom vystupoval ako znalec (uviedol spisovú značku konania v prejednávanom spore) a nie ako zamestnanec poisťovne, pričom údaje z registra poistných udalostí je možné podľa § 72 ods. 3 a 11 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov poskytnúť aj súdu (informácie poskytnuté ustanovenému znalcovi je možné považovať za poskytnuté súdu) a súčasne podľa § 2 ods. 8 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov je znalec pri výkone svojej činnosti pre súd oprávnený od každého požadovať súčinnosť; za rozhodujúcu však považuje odvolací súd skutočnosť, že znalec svoje zistenia riadne popísal v podanom znaleckom posudku č. 5/2017 a strany tak mali možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k ich relevancii; úvaha žalobcu je síce legitímna a odvolací súd sa vo všeobecnosti stotožňuje s názorom, že na znalca nemožno prenášať zodpovednosť za zisťovanie skutkového stavu, resp. zabezpečenie dôkazných prostriedkov, ktorá zásadne leží na sporových stranách, je však potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že súd nedisponuje odbornými znalosťami, preto nie je v jeho možnostiach vždy v celom rozsahu posúdiť rozsah posudzovaného problému z odborného hľadiska, preto je vhodné v rámci znaleckého dokazovania ponechať aj na odbornú úvahu znalca, či pri plnení uloženej znaleckej úvahy nie je potrebné zisťovať a uviesť niektoré ďalšie skutočnosti relevantné pre rozhodnutie súdu, na ktoré treba vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 C.s.p.), keď uvedený postup znalca nie je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý narušiť princíp kontradiktórneho vedenia sporu; preto pokiaľ znalec z odborného hľadiska usúdil, že stav vozidiel pred nehodou predstavuje dôležitú skutočnosť potrebnú pre podanie znaleckého posudku, bol v zmysle uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania oprávnený túto skutočnosť posudzovať (aj využitím jemu známych a dostupných informácií); nie je bez významu, že podľa obsahu znaleckého posudku sa rovnaké skutočnosti ohľadne technického stavu motorových vozidiel pred nehodou pokúsil znalec zistiť ohľadne obidvoch vozidiel (úspešne len v prípade motorového vozidla zn. P. C.); inak odvolací súd neidentifikoval žiadne náznaky nestrannosti znalca a žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval vzťah znalca k stranám alebo predmetu konania, takéto skutočnosti neboli označené ani sporovými stranami a nevyplývajú ani zo spisu, preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu ohľadne zaujatosti znalca; odvolací súd sa stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ sa tento pri rozhodovaní priklonil k záverom znaleckého posudku znalca N.. O. X. č. 5/2017 a nie k záverom znaleckého posudku znalca N.. N. V. č. 22/2015; na spochybnenie záverov odborného (vedeckého) charakteru nemá súd kompetenciu, pretože práve absencia vedeckých poznatkov je dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania v konkrétnej veci (§ 207 ods. 1 C.s.p.); na druhej strane je súd vo všeobecnosti pri hodnotení znaleckého posudku oprávnený vykonať jeho hodnotenie z hľadiska použitej metódy, súladu jeho záverov s pravidlami formálnej logiky a ako aj z hľadiska podkladov, z ktorých znalec pri posudzovaní určitej odbornej otázky vychádzal v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania (ostatnými dôkazmi); každý dôkaz (vrátane znaleckého posudku) hodnotí súd jednotlivo (z vyššie uvedených hľadísk) ako aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.); z tohto hľadiska je z obsahu obidvoch znaleckých posudkov zrejmé, že znalec N.. O. X. mal pri podávaní znaleckého posudku viac informácií ako predchádzajúci znalec, pretože disponoval aj fotodokumentáciou ohľadne stavu motorového vozidla zn. P. C. pred nehodou, pričom pre posúdenie technickej prijateľnosti priebehu nehodového deja vo vzťahu k možnosti vzniku deklarovaného rozsahu poškodenia je podstatné práve posúdenie jednotlivých poškodení na motorových vozidlách a ich vzájomných súvislostí, preto z logického hľadiska, čím viac informácií o technickom stave motorových vozidiel znalec má, tým presnejšie môžu byť jeho zistenia; znalecký posudok znalca N.. O. X. je pritom obsahovo precízny a jeho závery logicky vyplývajú zo
zvolených predpokladov a dostupných podkladov; odvolacou argumentáciou sa preto postup súdu prvej inštancie pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku znalca N.. O. X.. 5/2017 podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo žalobcovi spochybniť.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie netrpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam ohľadne priebehu sporného nehodového deja (body 4.4.1 až 4.4.4 odôvodnenia). Na druhej strane odvolací súd zmenou napadnutého rozsudku v zmysle čiastočného vyhovenia žalobe v časti o zaplatenie sumy 331,37 € s príslušenstvom odstránil nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku, keď súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní do úvahy, že žalobcovi sa čiastočne podarilo preukázať technickú prijateľnosť vzniku škody v dôsledku nehodového deja v uvedenom rozsahu (bod 4.4.3 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,37 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania; nebolo potrebné osobitne rozhodovať o odvolaní žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p.; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok celého konania; podľa výsledku konania bol žalovaný v spore pomerne úspešnejší, pretože pri predmete konania v sume 3.533,- € jeho úspech predstavuje 90,62 % (zamietnutá suma 3.201,63 €) a úspech žalobcu predstavuje 9,38 % (prisúdená suma 331,37 €); pri rozhodovaní o trovách konania nebral odvolací súd do úvahy uplatnené príslušenstvo; z hľadiska pomeru úspechu strán vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok bol tak žalovaný v spore pomerne úspešnejší a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,24 % (90,62 % mínus 9,38 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Rozsudok bol písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).