Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-37-2019.pdf
PDF · 157.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: Q. O., nar. X.X.XXXX, bytom Q. H. XX, právne zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Košice, Urbánkova 1562/6, IČO: 355 617 34, proti žalovanému: W. I., Y..X.., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Vajnorská 100/ A, IČO: 50 361 368, o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 280,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6.3.2019, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 280,- Eur s odôvodnením, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 30.6.2011 zmluvu o úvere, ktorou bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur a žalobca sa ho zaviazal vrátiť v 30-tich mesačných splátkach po 48,- Eur. Výška nákladov bola vyjadrená v sume 395,80 Eur, úroková sadzba bola vo výške 25,50 % ročne, RPMN banky 34,34 % s komplexným súborom poistenia bez uvedenia výšky poistného. Dátum prvej splátky bol stanovený do 19.07.2011 a splatnosť splátok bola stanovená ku dňu 15. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť bola stanovená dňom 19.12.2013. Poštová banka, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku zo Zmluvy o úvere zo dňa 30.6.2011 na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 67934/B. S účinnosťou od 09. 08. 2017 sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo: 6058/B, stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 67934/B. Spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. bola zrušená dňa 20.07.2017 a vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. s účinnosťou od 09.08.2017. Konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. pri aplikácii ust. zákl. č. 270/2005 Z.z., príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa §11ods.1zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmluve absentuje možnosť odmietnutia poistného ako aj upozornenie, že sa jedná o dobrovoľné plnenie, ktoré nie je vyžadované pre uzavretiu úverovej zmluvy. Veriteľ dojednal s dlžníkom poistné - základný súbor a toto stanovil aj do RPMN. V predmetnej zmluve bola uvedená
RPMN vo výške 34,34 %, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 35,04 %. Pri výpočte vychádzali z výšky úveru 1.000,- Eur, výšky splátky úveru 48,- Eur pri ich počte 30.Celková výška nákladov je v zmluve uvedená vo výške 395,80 Eur, pričom súčin výpočtu mesačnej splátky 48,- Eur x 30 splátok činí 1.440,- Eur - poskytnutý úver 1.000,- Eur predstavuje výšku nákladov 440,- Eur. Poukázal na ust. § 19 ods.2 zákona 129/2010 Z.z., podľa ktorého na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Zároveň poukázal na ust. § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z., podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízii, dani a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmluve citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Neuvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj nesprávne uvedenie RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa má za následok, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) a b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje možnosť odmietnutia poistného ako aj upozornenie, že sa jedná o dobrovoľné plnenie, ktoré nie je vyžadované pre uzavretiu úverovej zmluvy. Veriteľ dojednal s dlžníkom poistné - základný súbor a toto nezapočítal do RPMN. Pritom pri zahrnutí poistného do výpočtu RPMN celková RPMN dosahuje hodnotu 35,04 % teda výška RPMN 34,34 % bola stanovená jednoznačne v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. V zmluve nie je jednoznačne špecifikované aká je dohodnutá splátka bez poistenia, aká je dohodnutá splátka s poistením, nebol jednoznačne uvedený dohodnutý poplatok za poistenie. Zmluva o úvere neobsahuje ani ďalšiu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov V zmluve je uvedená len celková výška nákladov vo výške 385,80 Eur. Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. Podľa §11ods.1zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí zmluvy o úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na ustanovenie § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi sumu 1.000,- Eur. Žalovaný na predmetný úver uhradil celkovo sumu 1.738,52 Eur. Vzhľadom k tomu, že je úver bezúročný a bez poplatkov je žalovaný povinný uhradiť v prospech žalobcu rozdiel sumy poskytnutého úveru 1.000,- Eur a sumou, ktorú žalobca uhradil 1.708,52 Eur, teda sumu 708,52 Eur. Žalobca si od žalovaného uplatňuje vydanie sumy 280,-
Eur. Žalobca uhradil Poštovej banke a.s. splátky úveru vo výške 718,52 Eur, ako to vyplýva z výpisu Poštovej banky ku dňu 31.12.2012. Suma 718,52 Eur pozostáva zo sumy: 365,47 Eur - úhrada istiny 348,21 Eur - úhrada úrokov 4,84 Eur - úhrada poplatkov. Žalobca uhradil žalovanému splátky úveru vo výške 1.020,- Eur, ako to vyplýva z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného JUDr. A. Kubríkovej zo dňa 15.02.2019, a to nasledovne: Dňa 02.06.2015 úhrada sumy 30,- Eur Dňa 03.07.2015 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 04.08.2015 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 03.09.2015 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 11.02.2016 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 01.03.2016 úhrada sumy 200,- Eur, Dňa 08.03.2016 úhrada sumy 100,- Eur, Dňa 05.04.2016 úhrada sumy 100,- Eur, Dňa 04.05.2016 úhrada sumy 50,- Eur, Dňa 03.06.2016 úhrada sumy 50,- Eur, Dňa 03.08.2016 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 07.10.2016 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 08.02.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 28.06.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 10.07.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 31.08.2017 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 19.09.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 08.11.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 18.12.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 04.01.2018 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 28.02.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 23.03.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 30.04.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 23.05.2018 úhrada sumy 20,- Eur.
Žalobca požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia týchto splátok: Dňa 28.06.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 10.07.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 31.08.2017 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 19.09.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 08.11.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 18.12.2017 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 04.01.2018 úhrada sumy 30,- Eur, Dňa 28.02.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 23.03.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 30.04.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Dňa 23.05.2018 úhrada sumy 20,- Eur, Celkovo 280,- Eur.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.3.2019 potvrdil, že dňa 30.6.2011 došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Poštová banka, a.s. k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá bola následne postúpená na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., ktorej nástupníckou spoločnosťou sa stal on ako žalovaný. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s touto nesúhlasil, predovšetkým s tvrdením žalobcu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov ako aj o výške RPMN. S uvedeným tvrdením žalovaného sa žalobca v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Žalobca pri výpočte postupoval chybne, keď tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Konštatoval, že zasiela súdu listinu s výpočtom RPMN ako aj predpis splátok, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ,
ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 30. splátka úveru bola len vo výške 9,12 Eur. Žalobca si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Žalobca však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a zákona, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko niekoľko posledných splátok je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalovaný (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalobcovi - dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 9,12 Eur, tak žalovaný zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalobca si v žiadosti okrem iného má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej splátky bez poistenia je zaokrúhľovaná na celé eurá. Na základe vyššie uvedeného uviedol, že žalobca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 30 mesačných splátkach vo výške 46,- Eur, a to mesačne vždy k 19. dňu v mesiaci počnúc dňom 19.7.2011. Žalobca tak vo svojom výpočte RPMN vychádzal z mylného predpokladu, keď ako výšku splátky uviedol 48,- Eur, pričom výška splátky je podľa zmluvy 46,- Eur. Mesačná splátka vo výške 46,- Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku, ktoré sú spolu vo výške 46,- Eur. Ako vyplýva z predpisu splátok, žalovaný sa zaviazal uhradiť predmetný úver v 30 splátkach, pričom 29 splátok bolo vo výške 46,- Eur a 30. splátka už predstavovala len sumu 9,12 Eur. Poukázal na ust. § 2 písm. g zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si pri uzatváraní zmluvy vybral možnosť splácať úver v hotovosti, z čoho mu vznikla povinnosť v zmysle Obchodných podmienok platiť mesačný poplatok vo výške 0,76 Eur. Žalobca tiež platil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 29,87 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia sa uvedené poplatky zarátavajú medzi celkové náklady. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 395,97 Eur (29 x 46,76 + 9,88 + 29,87 = 1.395,79 - 1.000 = 395,79 Eur), a teda aj údaj CVNÚ je v zmluve o úvere uvedený správne. Žalobcovo tvrdenie na 5. strane žaloby, že "V zmluve je uvedená len celková výška nákladov vo výške 358,80 €" je nesprávna, nakoľko v zmluve je uvedená celková výška nákladov vo výške 395,80 Eur. Žalobca však uvádza na 3. strane, že celková výška nákladov je 395,80 Eur, preto ide zrejme v vzťahu k údaju na 5. strane žaloby iba o chybu v písaní. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. K námietke žalobcu o údajne nezarátanom poistení do celkových nákladov úveru a do výpočtu RPMN uviedol, že v žiadosti o úver, ktorá je uvedená v článku 2 zmluvy o úvere, má žalovaný možnosť požiadať o doplnkovú službu k úveru a to o základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia. Žalobca si v žiadosti o úvere nevybral ani jednu z možností. Súčasťou zmluvy o úvere tak nebolo žiadne poistenie, a z tohto dôvodu ani nemohlo byť zarátané do celkových nákladov úveru. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne, pričom zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov na základe toho, že by obsahovala nesprávne uvedenú výšku RPMN alebo celkovú výšku nákladov. K námietke žalobcu o absencii celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uviedol, že v Článku 3 bod 1 zmluvy o úvere pod políčkami číslo úverového účtu a poistenie sa nachádza text obsahujúci údaj o celkovej výške úveru. Na tomto mieste v zmluve o úvere je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Uvedené ustanovenie zmluvy o úvere tak jednoznačne stanovuje aká je suma celkovej výšky úveru. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uviedol, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti. Poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluva obsahuje údaj o celkovej výške úveru, pričom zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov na základe absencie tohto údaju. V zmysle uvedeného mal zato, že zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti a nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, tak ako tvrdí žalobca. V nadväznosti na to sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť. Všetky plnenia, ktoré žalobca uskutočnil boli uskutočnené ako splátky úveru žalobcu. Žalobca splatil spoločnosti Poštová banka, a.s. sumu 718,52 Eur, z ktorej sa započítala suma 365,47 Eur na istinu, suma 348,21 Eur na úroky a suma 4,84 Eur na poplatky. Následne uhradil žalobca žalovanému sumu 1.020,- Eur, ktorá bola celá započítaná v zmysle Obchodných podmienok na zmluvné úroky a úroky z omeškania.
3. Žalobca v replike zo dňa 3.4.2019 uviedol, že zo žalovaným predloženej kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že dňa 19.07.2011, teda v deň čerpania istiny vyčerpal sumu 970,13 Eur (nie 1.000,- Eur) a zároveň sumu 29,87 Eur, pričom suma 29,87 Eur predstavovala poplatok za spracovanie úveru. Žalobcovi tak nebol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ale došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu úveru iba vo výške 970,13 Eur. V zmluve je tak nesprávne uvedená RPMN, nakoľko pri úvere 970,13 Eur s dodatočným nákladom 29,87 Eur (poplatok za poskytnutie úveru), poplatok za správu úveru 22,80 Eur (0,76 x 30), pri výške splátky 46,- Eur predstavuje RPMN 36,33 %, nie však 34,34 %, ako je to uvedené v zmluve. Suma 0,76 Eur bola započítaná na poplatky, pričom zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, o aký poplatok sa jedná (30 x 0,76 = 22,80 Eur). Zároveň v zmluve nie je uvedený poplatok 29,87 Eur za poskytnutie úveru. Žalovaný predložil súdu kalkulačku RPMN v ktorej uvádza výšku mesačnej splátky úveru 46,76 Eur. Z predmetnej zmluvy nevyplývajú skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný a to, že výška 39 splátok bola vo výške 46,- Eur, výška 30. splátky už len vo výške 9,12 Eur. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalobcu má za následok, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) a b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje ani ďalšiu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje, v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mal žalobca v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť. Celkové náklady však číselne vyjadrené v samotnej zmluve nie sú. Naviac ak zo zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru ani zo skutočností žalovaným v zmluve deklarovaných. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 46,- Eur, počet splátok 30 a celková výška nákladov je 395,80 Eur. Avšak 30 splátok po 46,- Eur predstavuje spolu sumu 1.380,- Eur. Z formulárovej zmluvy teda nie je zrejmé, čo predstavuje suma 15,80 Eur, pričom údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť jednoznačne v zmluve absentuje. Za situácie, že spotrebiteľ uhradí veriteľom požadovaných 30 splátok vo výške 46,- Eur, zaplatí celkovo 1.380,- Eur. Celkové náklady žalovaného tak predstavujú sumu 380,- Eur a nie 395,80 Eur ako je uvedené v predmetnej Zmluve. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ jednoznačnú vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný, ktorý údaj musí byť zrozumiteľný a bez pochybností poznateľný. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia, bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo akékoľvek ďalšie oznámenia (tiež o inej výške poslednej splátky), musia byť dohodnuté určito a jednoznačne jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne aj tento údaj uviesť a to v rámci hlavných parametrov úveru a tiež tak, aby nebol vo vnútornom rozpore s ďalšími parametrami úveru. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedá len taký výklad uvedeného ustanovenia, ktorý jasne a zrozumiteľne stanovuje (bez možnosti variabilných, či špekulatívnych interpretácií) aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom netreba ďalej zdôrazňovať, že táto musí byť vzájomne súladná s ostatnými hlavnými parametrami úveru zavedenými do zmluvy. Pri posudzovaní spornej otázky je potrebné vziať na zreteľ, že v spotrebiteľskom vzťahu je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto treba od dodávateľa očakávať aj vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak takto nepostupuje, spreneverí dôveru druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania, a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napr. zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmie byť vo výrazne menšej veľkosti, ako ďalší text, nesmie byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Pri konštrukcii zmluvy a súvisiacich dokumentov je potrebné sa zaoberať tiež otázkou, či úmyslom dodávateľa skutočne bolo postupovať v zmysle zákona tak, aby priemerný spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal vedomosť o všetkých podstatných parametroch úveru a mohol tak posúdiť svoju úverovú zaťaženosť, v súvislosti s čím je potrebné dodať, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 zák. o ochrane spotrebiteľa."). Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/163/2018 zo dňa 27.09.2018.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 3.5.2019 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
5. Súd vo veci opakovane nariadil pojednávanie, naposledy na deň 25.9.2019, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia procesných strán. Súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
6. Právni zástupcovia žalobcu i žalovaného zotrvali na svojich písomne vykonaných vyjadreniach.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere - dostupná pôžička zo dňa 30.6.2011 vrátane obchodných podmienok, výpisom z úverového účtu žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.2.2019, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver (SME Ekonomika), kalkulačkou pre výpočet RPMN, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. IA-C/0214/1282 zo dňa 16.4.2014, dohodou o splátkovom kalendári a dohodou o uznaní dlhu zo dňa 16.5.2017, dohodou o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa, potvrdením o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.2.2019, platobnými príkazmi z účtu žalovaného, aktuálnym stavom úveru ku dňu 9.11.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.12.2014, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 9.12.2014, výpisom z Obchodného registra žalovaného, exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16Er/371/2015, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.5.2019 uviedol, že si požičiaval finančné prostriedky na pošte na sídlisku Mier, išlo o sumu 1.000,- Eur. Domnieval sa, že mu bola vyplatená celá táto čiastka. On úver riadne splácal, veci okolo tohto riešila jeho mamka, takže sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo žalobu vlastne podal.
9. Zo zmluvy o úvere - dostupná pôžička zo dňa 30.6.2011 súd zistil, že Poštová banka, a.s. poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 1.000,- Eur, ktorú sa tento zaviazal splácať v 30-tich mesačných splátkach po 46,- Eur. Celková výška nákladov činila 395,80 Eur, úroková sadzba bola 25,5 %, RPMN 34,34 %, priemerná RPMN 46,58 %, dátum prvej platby bol stanovený do 19.7.2011, konečnej splatnosti 19.12.2013 a platby mali byť realizované k 19-tému dňu v mesiaci. Úver bol poskytnutý bez poistenia.
10. Z výpisu z úverového účtu žalobcu zo dňa 10.1.2013 bolo zistené, že žalobca za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 uhradil na istinu 365,47 Eur, na úroky 348,21 Eur a na poplatky 4,84 Eur.
11. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 15.2.2019 bolo zistené, že aktuálny stav dlhu k tomuto dňu činí 1.036,65 Eur. Vyjadrenie zároveň obsahuje prehľad platieb úveru od 2.6.2015 do 23.5.2018 vrátane.
12. Z kalkulačky pre výpočet RPMN predloženej žalovaným súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur z ktorého bol odpočítaný poplatok za jeho poskytnutie 29,87 Eur. Poplatok za vedenie účtu činil 0,76 Eur mesačne. Úver bol splatný v 30-tich splátkach po 46,- Eur. RPMN činilo 34,343 %.
13. Z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver SME Ekonomika predloženým žalobcom súd zistil, že pri úvere vo výške 1.000,- Eur splácanom v 30-tich splátkach po 46,- Eur s dodatočným nákladom 29,87 Eur činí RPMN 36,33 %.
14. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. IA-C/0214/1282 zo dňa 16.4.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava súd zistil, že žalobca bol zaviazaný k úhrade istiny 634,53 Eur s príslušenstvom v prospech pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s..
15. Z potvrdenia Špeciálnej základnej školy Letanovce zo dňa 26.2.2019 súd zistil, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy po 30,- Eur mesačne za obdobie od 1.5.2015 do 31.8.2015.
16. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 9.11.2011 súd zistil, že výška úveru v zmysle zmluvy činila 1.000,- Eur, pričom táto bola vyplatená v 2 čiastkach v sume 970,13 Eur v prospech účtu dlžníka a suma 29,87 Eur v prospech účtu veriteľa.
17. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že tento uhradil žalovanému prevodom z účtu dňa 10.2.2016 sumu 30,- Eur, dňa 29.2.2016 sumu 200,- Eur, dňa 7.3.2016 sumu 100,- Eur, dňa 4.4.2016 sumu 100,- Eur, dňa 3.5.2016 sumu 50,- Eur, dňa 2.6.2016 sumu 50,- Eur, dňa 2.8.2016 sumu 30,- Eur, dňa 6.10.2016 sumu 30,- Eur, dňa 7.2.2017 sumu 30,- Eur, dňa 7.7.2017 sumu 30,- Eur, dňa 30.8.2017 sumu 20,- Eur, dňa 18.9.2017 sumu 30,- Eur, dňa 7.11.2017 sumu 30,- Eur, dňa 15.12.2017 sumu 30,- Eur, dňa 3.1.2018 sumu 30,- Eur a zároveň vkladom na pokladňu mu uhradil dňa 28.6.2017 sumu 30,- Eur, dňa 28.2.2018 sumu 20,- Eur, dňa 30.4.2018 sumu 20,- Eur, dňa 23.3.2018 sumu 20,- Eur. Predložil i doklad z ktorého je zrejmé, že z účtu majiteľa Y. M. bola v prospech žalobcu dňa 22.5.2018 zrealizovaná suma 20,- Eur.
18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.12.2014 súd zistil, že Poštová banka, a.s., Bratislava ako postupca postúpila svoje pohľadávky na postupníka BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED Cyprus.
19. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 9.12.2014 súd zistil, že BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED Cyprus ako postupca postúpil svoje pohľadávky na postupníka PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava.
20. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu súd zistil, že táto spoločnosť je právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava v dôsledku zlúčenia.
21. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16Er 371/2015 súd zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava požiadala o udelenie poverenia na výkon exekúcie z majetku povinného, ktorým bol žalobca. Žiadosť o udelenie poverenia bola uznesením zo dňa 26.8.2015 zamietnutá, pričom odvolací súd dňa 3.11.2016 uznesenie súdu I. inštancie potvrdil. Následne bolo uznesením zo dňa 2.3.2017 exekučné konanie zastavené.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred niť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b/ veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) ) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
29. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalovaného, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobca pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
30. V zmysle článku 1 Obchodných podmienok pre úver Poštovej banky, a.s., vzťahy neupravené zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v platnom znení, zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi. V tejto súvislosti súd uvádza, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uvedené platí aj na daný prípad napriek tomu, že daný právny vzťah, ako aj nároky z neho vznikli pred 13.06.2014. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba použiť od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť.
31. Súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere preskúmaniu, v tom smere či je táto súladná s platným právom a jej obsah vyhovuje náležitostiam v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to najmä výšku poskytnutého úveru, údaj o RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť i ostatné náležitosti požadované zákonom a namietané žalobcom a zistil nasledovné.
32. Z obsahu úverovej zmluvy síce vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, avšak z listinných dôkazov - aktuálneho stavu úveru ku dňu 9.11.2011 (čl. 90) i žalovaným predloženého výpočtu RPMN (čl. 29, 30) súd zistil, že výška úveru poskytnutého žalobcovi síce činila 1.000,- Eur ale na účet žalovaného bola reálne poukázaná iba suma 970,13 Eur, pretože sumu 29,87 Eur si predchodca žalovaného stiahol ako poplatok za poskytnutie úveru. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. (uvedená je suma 1.000,- Eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (29,87 Eur). Tento fakt je potrebné posúdiť v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejší,
tak akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
33. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14
- Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že "Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené." Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, "...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem "celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť" vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako "súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom", vyplýva z toho, že pojmy "celková výška úveru" a "celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom" sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru." Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru, poplatok za správu a vedenie účtu a pod..
34. Napriek tomu, že už pre nesprávnosť (absenciu) údaja v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., (ktorý sám o sebe viedol ku skresleniu údaja o RPMN) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd preskúmal i ďalšie náležitosti požadované § 9 ods. 2 uvedeného zákona, vrátane s RPMN súvisiaceho údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy i listiny - aktuálny stav úveru - prehľadu realizovaných splátok získal vedomosť, že žalovaný na predmetný úverový vzťah v skutočnosti uhrádzať mesačné splátky vo výške 46,- Eur, čo je výška splátky úveru 45,24 Eur a poplatok za vedenie úverového účtu 0,76 Eur. V tejto súvislosti teda nie je zrejmé, akým spôsobom bol žalobcom realizovaný výpočet celkovej čiastky nákladov, ktoré má spotrebiteľ za úver v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.6.2011 zaplatiť, pretože výška celkových nákladov uvedená v zmluve v sume 395,80 Eur nekorešponduje s ich skutočnou výškou, ktorá tvorí súčin počtu splátok 30 x výška splátky 45,24 Eur bez poplatku mínus výška úveru 1.000,- Eur (30x45,24-1.000) a teda spolu činí 357,20 Eur, ale ani výškou splátky 46,- Eur, teda s poplatkom za vedenie účtu mínus výška úveru 1.000,- Eur (30x46-1.000) čo spolu činí 380,- Eur. I pri zohľadnení argumentácie žalovaného týkajúcej sa výšky poslednej (30-tej) splátky, ktorá mala byť iba vo výške 9,12 Eur, by súčin počtu splátok 29 x výška splátky 45,24 Eur bez poplatku mínus výška úveru 1.000,- Eur (29x45,24+9,12-1.000) činila 321,08 Eur, ale ani výškou splátky 46,- Eur, teda s poplatkom za vedenie účtu mínus výška úveru 1.000,- Eur (29x46+9,12-1.000) činila 343,12 Eur. Ani jedným z vyššie uvedených prepočtov teda nezodpovedá sume 395,40 Eur uvedenej v zmluve. Tento údaj teda nezodpovedá skutočnému stavu a je pre spotrebiteľa klamlivý a zavádzajúci a navyše ide iba o samotné náklady, nie o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov, teda úver je i z tohto dôvodu (absencia údajov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch) nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
35. Za neprijateľné a odporujúce dobrým mravom súd ďalej považuje aj zmluvné dojednanie o výške úrokovej sadzby. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 25,50 % taktiež značne a to viac ako dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky Národnej banky Slovenska. V súvislosti s tým súd poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby v čase uzavretia zmluvy z internetovej stránky NBS, za ktorú za obdobných podmienok banky spotrebiteľské úvery poskytovali, ktorá v júni 2011 predstavovala 10,36 % pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu 100 % priemernej ceny porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom žiadaná odplata za úver tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a teda poskytnutý úver je i z uvedeného dôvodu bezúročný a bez poplatkov.
36. Žalobca bol tak povinný uhradiť na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 30.6.2011 žalovanému len sumu jemu skutočne poskytnutého úveru t.j. sumu 917,13 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému sumu spolu 1.738,52 Eur a to za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 sumu 718,52 Eur, započítanú v sume 365,47 Eur na istinu, v sume 348,21 Eur na úroky a v sume 4,84 Eur na poplatky (čl. 12) a následne vykonal ďalšie úhrady vo výške spolu 1.020,- Eur, ako je to zrejmé z listu právnej zástupkyne žalovaného (čl. 13, 14). Bezúročný a bezpoplatkový úver poskytnutý reálne vo výške 970,13 Eur, teda preplatil o 768,39 Eur. Z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je tak nepochybné, že na strane žalovaného skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca uplatnil v konaní iba vydanie bezdôvodného obohatenia u nepremlčaných splátok realizovaných od 28.6.2017 do 23.5.2018 v celkovej výške 280,- Eur, ktorých úhrada v konaní nebola sporná, a keďže súd konštatuje dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.