Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/102/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom R. X/A, C., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcemu na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava, o zaplatenie 763,14 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -93 zo dňa 18. decembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť (mu) sumu 763,14 eur, vrátane príslušenstva. Vychádzal z toho, že dňa 15.3.2013 žalobca uzatvoril so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu táto spoločnosť poskytla čiastku 7.000 eur. Žalovaný celkovo na dlh z úveru zaplatil sumu 9.029,52 eur. Mal za to, že posudzovaná zmluva je v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov a je platná. Výšku ročnej percentuálnej miery nákladov je určená správne (preukázané výpisom z verejne dostupnej kalkulačky pre výpočet RPMN), taktiež je preukázané, že náklady na poistné v súdenom prípade nie je možné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko dohoda o poistení úveru bola len fakultatívna ( o spotrebiteľských úveroch). Úverová zmluva ďalej obsahuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ani z tohto dôvodu nie je teda možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

2. Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval, že s ohľadom na žalovaným vznesenú námietku zaujatosti predostretú žalobu zamietol. Uviedol, že ak by aj úver bol bezúročný, predstavoval by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 2.029,52 eur (rozdiel medzi poskytnutou sumou 7.000 eur a uhradenou sumou 9.029,52 eur), pričom poslednú platbu vo výške 5.788,29 eur poskytol žalobca na dlh z úveru dňa 19.2.2015. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné podľa uplatniť v subjektívnej 2-ročnej lehote a objektívnej 3-ročnej lehote. Žalobca teda mohol nárok uplatniť najskôr dňa 20.2.2015, žalobu však podal až 31.8.2018, t.j. po uplynutí 3-ročne premlčacej doby.

3. Okrem toho, okresný súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s.,

ktorej aj čiastočne plnil, pričom v konaní ani netvrdil, že práva a povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.3.2013 prešli na žalovaného, napr. zmluvou o postúpení pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie dodal, že pre jeho rozhodnutie nebola bezvýznamná ani tá skutočnosť, že žalobca tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16.10.2018, a to najmä argumentáciu o tom, že úverová zmluva nie je bezúročnou a bezpoplatkovou, že bola uzatvorená v súlade s požiadavkami o spotrebiteľských úveroch, najmä čo sa týka správnosti výpočtu ročnej priemernej miery nákladov a celkovej sumy, ktorú dlžník musí na dlh z úveru zaplatiť, nepoprel. Žalobca nepoprel ani uplatnenú námietku premlčania. K týmto skutočnostiam sa nevyjadril a nespochybnil ich ani na nariadenom pojednávaní.

5. O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa v spojení s tak, že žalovanému, ktorý úspešne bránil svoje právo, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Primárne nesúhlasil so záverom okresného súdu o dobrovoľnom charaktere poistného. Z prihlášky k poisteniu totiž vyplýva, že žalobca žiadal základný súbor poistenia. V zmysle zmluvy je však zvolený „rozšírený súbor poistenia“, o ktorý žalobca nikdy neprejavil záujem. Je preto otázne, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, keď považoval poistenie za dobrovoľne uzatvorené, hoci žalovaný vnútil žalobcovi iný druh poistenia (z ktorého žalovanému následne plynula vyššia odplata). Zároveň zdôraznil, že medzi stranami nebola uzatvorená poistná zmluva, preto je zbytočné vôbec hovoriť o dobrovoľnom či nedobrovoľnom uzatvorení poistenia, ktoré vlastne neexistuje. Pre všetky právne úkony týkajúce sa poistenia totiž zákon predpisuje zásadne písomnú formu. Požiadavka písomnej formy sa v prvom rade týka všetkých právnych úkonov smerujúcich k uzavretiu poistnej zmluvy (návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie). Návrh poistnej zmluvy musí byť teda vždy v písomnej forme včítane všeobecných poistných podmienok, a to aj z hľadiska nevyhnutnej určitosti záväzku. V zmysle je ďalej poistiteľ povinný vydať tomu, s kým bola uzavretá poistná zmluva, poistku. 7. Na základe opísaného možno dospieť k tomu, že zmluva neobsahuje správy údaj o RPMN a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Keďže poistenie vôbec nevzniklo, poplatky bolo potrebné započítať do príslušných veličín, nakoľko v žiadnom prípade nemali charakter dobrovoľnosti. Žalobca v konaní predložil dôkaz - výpis z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN, spravovanú na webovej stránke Ministerstvom financií SR, pričom tento dôkaz súdy bežne akceptujú. Správna výška RPMN, po zohľadnení všetkých poplatkov a údajov relevantných pre jej výpočet, predstavovala až 18,56%, čo je údaj vyšší než ten, ktorý žalovaný uviedol v zmluve (15,61%). RPMN teda bola uvedené nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, pretože žalovaný deklaroval nižšiu nákladovosť úveru, než v skutočnosti bola.

8. Zároveň sa podľa odvolateľa súd prvej inštancie vôbec nevyporiadal s tým, že v zmluve absentujú predpoklady použité na výpočet RPMN, čo vo svojich podaniach namietal žalobca. Nestačí totiž uviesť iba údaj o RPMN, ale rovnako dôležité je uvedenie predpokladov, na základe ktorých žalovaný tento údaj vypočítal. Obdobne sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu ohľadne súdnej praxe v podobných otázkach, iba povrchne v súlade s názormi žalovaného posúdil zmluvu ako platnú a zákonnú. Ďalej, v nadväznosti na neplatné poistenie nemôže byť správne uvedená ani výška celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Pri vynásobení počtu splátok 84 x 142,80 eur výška splátky, výsledná suma (celková čiastka splatná spotrebiteľom) predstavuje 11.995,20 eur, čo je suma podstatne vyššia ako tá, ktorú pôvodný veriteľ uviedol do zmluvy - 11.211,48 eur. Pôvodný veriteľ nezahrnul do celkových nákladov poplatok za poistenie, hoci na takýto postup neexistoval žiadny dôvod, pričom výška poistného predstavuje 9,33 eur mesačne, čo celkom činí čiastku 783,72 eur (9,33 eur x 84). Zmluva tak jednoznačne vykazuje nedostatky nezlúčiteľné so zákonom, preto je záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepochybný. Súd prvej inštancie teda nedáva odpoveď na viaceré podstatné argumenty uvedené žalobcom v jeho písomných podaniach, nevysvetlil jeho podstatný odklon od súdnej praxe, ktorá bola doposiaľ zaužívaná, iba stroho konštatoval, že zmluva je platná a má všetky zákonom požadované náležitosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie síce po formálnej stránke obsahuje všetky náležitosti (výrok, odôvodnenie, poučenie), avšak po stránke materiálnej je toto rozhodnutie absolútne nedostatočné a právne neudržateľné.

9. Žalobca tiež súdu prvej inštancie vytýka skutočnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci. Podaním zo dňa 13.11.2018 žalobca žiadal, aby súd

vyzval žalovaného na predloženie spôsobu započítavania splátok na dotknutú zmluvu. Žalobca totiž uviedol, že v rámci právneho vzťahu so žalovaným (pôvodným veriteľom) žiadal navýšenie jeho úveru, pričom žalovaný namiesto toho uzatvoril so žalobcom nový úver (o ktorý však žalobca nemal záujem) tak, že zostatok istiny a úrokov z pôvodnej úverovej zmluvy navýšil o žalobcom požadovanú sumu 4.000 eur a znova finančné prostriedky úročil, t.j. novou zmluvou úročil už raz zúročené prostriedky. Z toho dôvodu žalobca požadoval, aby žalovaný preukázal, akým spôsobom boli započítané zaplatené sumy na pôvodnú zmluvu, pretože v zmysle , pokiaľ dlžník (žalobca) neurčí inak, započítavajú sa splátky najskôr na istinu. V odôvodnení rozhodnutia absentuje akékoľvek zdôvodnenie toho, prečo dané dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. 10. Za mimoriadne závažné pochybenie súdu odvolateľ považuje ignorovanie návrhu na zmenu žaloby zo dňa 13.11.2018, kde z petitu podania je jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca po zmene žaloby domáhal - určenia bezúročnosti úveru a neplatnosti revolvingového úveru. Nie je pritom na úvahe súdu, či zmenu žaloby pripustí alebo nie. Takýto postup by bol v rozpore s tým, že žalobca je pánom sporu (dominus litis) a iba on určuje predmet konania ako aj okruh účastníkov. Ak by súd zmenu žaloby nepripustil, rozhodne o tom uznesením a až po jeho vydaní mohol pokračovať v spore o pôvodnej žalobe. Napriek tomu, že zmena žaloby bola podaná, súd prvej inštancie nevydal žiadne procesné rozhodnutie o podaní žalobcu, čím mu odňal právo konať pred súdom, pretože súd v rozpore s jeho povinnosťou nekonal o tom, čo žiada žalobca. Žalobca teda v priebehu konania zmenil predmet sporu procesne prípustným spôsobom, avšak súd prvej inštancie, ktorý má byť viazaný návrhom žalobcu, nerešpektoval jeho procesné práva a konal o tom predmete konania, o ktorý žalobca už nemal záujem. Súd prvej inštancie tak v rozpore so zásadami civilného procesu a ustanoveniami ako takými, svojvoľne vymedzil predmet konania (resp. ponechal pôvodný žalobcom navrhnutý predmet) a o tomto rozhodol. 11. Okrem toho, žalovaný k svojmu odporu, ktorý vo veci podal, priložil viacero listín a dôkazov, na ktoré sa odvolával. Žalobcovi však bol dňa 26.10.2018 doručený iba samotný odpor, pričom v podaní zo dňa 13.11.2018 žiadal súd, aby mu boli všetky dôkazy zaslané. Túto žiadosť, rovnako ako celé podanie týkajúce sa zmeny žaloby, súd v celom rozsahu ignoroval. V rozpore so základnými zásadami, na ktorých spočíva celé civilné sporové konanie, súd prvej inštancie, teda žalobcovi nedoručil prílohy žalovaným pripojené k odporu, čím narušil rovnosť strán v konaní, zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórneho procesu.

12. Podľa odvolateľa neobstojí ani argument okresného súdu o nespornosti obrany žalovaného, že zmluva nie je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca totiž vo vyjadrení, v rámci ktorého navrhoval aj zmenu žaloby, zotrval na svojich tvrdeniach tak, ako ich predniesol v žalobe, svoju argumentáciu rozvinul a poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov SR v podobných otázkach. Odhliadnuc od uvedeného, súd prvej inštancie nesprávne vykladá ustanovenia a nasl. , pretože žalobca nemusí opakovane popierať tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný popiera tvrdenia žalobcu v jeho návrhu alebo žalobe. Takéto opakované popieranie by nemalo žiadny význam, pretože keď žalobca podá žalobu a tvrdí rozpor zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonom a žalovaný tieto tvrdenia a argumenty poprie, nestávajú sa popierajúce tvrdenia žalovaného nespornými iba preto, že ich znova žalobca nepoprel, pretože ten vyvolal spor podanou žalobou, v ktorej uvádza vlastné tvrdenia.

13. Napokon, okresný súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. V tejto súvislosti odvolateľ opakovane zdôraznil, že v konaní navrhoval zmenu žaloby, o ktorej súd prvej inštancie v rozpore s jeho povinnosťou podľa nerozhodol. Z obchodného registra pritom celkom jednoznačne vyplýva výmaz obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko a.s., z dôvodu cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou. Úvahy okresného súdu v bode jeho 8 odôvodnenia sú preto právne bezvýznamné.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Predložené odvolanie označil za zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, o akú zmenu žaloby ide. Žalobca sa totiž na pojednávaní konanom dňa 18.12.2018 nezúčastnil, hoci poukazuje na podania, o ktorých žalovaný nemá vedomosť. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za správny, obsahujúci všetky podstatné argumenty pre posúdenie veci. Poukázal pritom na rámcovú zmluvu o poistení, keď ide o klasický poistný vzťah realizovaný na bankovom trhu v prípade poisťovania úverov.

15. Žalobca v následnom stanovisku zotrval na dôvodoch nezákonnosti a nesprávnosti napadnutého rozsudku. Dodal, že ak žalovaný nemal vedomosť o podaniach žalobcu, to potvrdzuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý vyjadrenie so zmenou žaloby nedoručil druhej strane.

Námietka premlčania žalovaného je potom bezdôvodná, nakoľko žalobca už nežiadal zaplatenie finančnej čiastky, ale určenie bezúročnosti úveru.

16. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný odkázal na svoje predchádzajúce stanovisko.

17. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správny.

18. S ohľadom na formuláciu predostretých odvolacích dôvodov, krajský súd východiskovo zdôrazňuje/ pripomína principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. 19. V okolnostiach súdenej veci je z takto vymedzeného hľadiska evidentné, že súd prvej inštancie vyslovil/pomenoval ako samostatný dôvod zamietnutia žaloby (aj) premlčanie uplatnenej pohľadávky. Odvolateľ však v rámci predostretého opravného prostriedku úplne rezignoval na vznesenie protiargumentácie voči uvedenej zásadnej/nosnej právnej úvahe. 20. Nadväzne je z hľadiska procesnej ekonómie nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami (resp. ďalšími dôvodmi zamietnutia), nakoľko takáto procesná situácia (nepopretie niektorého/jedného zo samostatných dôvodov zamietnutia žaloby) nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu odvolateľa. Inými slovami, pri nespochybnenom záver o premlčaní uplatnenej pohľadávky je bezpredmetné posudzovanie jej dôvodnosti.

21. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že obsahu súdneho spisu nekorešponduje tvrdenie odvolateľa o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu majúcom spočívať v nerozhodnutí o zmene žaloby (vrátane nerozhodnutia o dôkazných návrhoch tam údajne obsiahnutých). Takéto podanie totiž nie je súčasťou spisového materiálu. 22. Odhliadnuc od konštatovaného, aj pri hypotetickom pripustení zmeny (petitu) žaloby na určenie bezúročnosti nie je zrejmé, v čom by spočíval naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení, nakoľko podstatou žalobcovho nároku je domáhanie sa vrátenia úhrady prevyšujúcej istinu, t.j. finančného plnenia, ktorý nárok je však premlčaný. Inými slovami, (púhe) vyslovenie bezúročnosti úveru je právne bezvýznamné vo vzťahu k ne/možnosti uspokojenia premlčaného nároku žalobcu.

23. Naopak dôvodnou sa javí odvolacia námietka o nedoručení príloh (žalobcovi) súvisiacich s podaným odporom. Hoci referát na č.l. 84 spisu obsahuje úpravu, v zmysle ktorej má byť žalobcovi doručený odpor aj s prílohami, z úpravy na doručenke (na tom istom č.l.) už vyplýva len doručovanie samotného odporu. Nie je síce možné vylúčiť, že je to spôsobené len z technických dôvodov - nedostatkom „miesta“ v záhlaví doručenky, v pochybnostiach sa však odvolací súd prikláňa k ochrane dotknutých procesných práv (žalobcu). Zároveň však platí, že ani existencia predmetnej nedôslednosti - nedoručenie písomností priložených k odporu - nevykazuje takú/kvalifikovanú intenzitu porušenia procesných práv, ktorá by musela viesť k zrušeniu rozsudku. Nemá totiž bezprostredný vplyv na samotný dôvod zamietnutia žaloby

- vyhodnotenie premlčania sporného nároku.

24. Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku.

25. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Okresný súd totiž náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne postupom podľa po ich posúdení v zmysle súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .