Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu : F. B., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX S. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom ul. Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 763,14 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu, ktorou žiadal o zaplatenie 763,14 € s príslušenstvom, sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 31.08.2018, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 763,14 € s príslušenstvom. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný mu poskytol úver vo výške 7 000 € a na dlh z úveru on zaplatil 7 763,14 €. Tvrdil, že úverová zmluva neobsahovala zákonné náležitosti a preto sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový. Žiadal, aby mu súd rozdiel medzi poskytnutým úverom a skutočne zaplatenou sumou, t.j. vo výške 763,14 € zaplatil a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 763,14 € od 11.08.2018 až do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaný podal dňa 17.10.2018 odpor a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva obsahuje nesprávny výpočet ročnej priemernej miery nákladov, žalovaný vyvracal. Ako dôkaz predložil vlastný výpočet ročnej priemernej miery nákladov. Na rozdiel od výpočtu žalobcu vychádzal z výšky pravidelnej splátky pôžičky 133,47 €, pretože do celkovej splátky nebola započítaná splátka poistného. Argumentoval tým, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na poistné a doplnkové služby, ale jedine v tom prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poistnom, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Pokiaľ je uzatvorenie zmluvy o poistnom fakultatívne, hodnota poistného sa nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na časť III bod 1.2. úverovej zmluvy, podľa ktorého dlžník súhlasí s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je CETELEM SLOVENSKO, a.s. Dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.

Ohľadne argumentov žalobcu, že sporná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, žalovaný uviedol, že takýto údaj zmluva obsahuje. Odvolával sa aj na judikatúru, ktorú citoval: „Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“

Žalovaný v odpore namietal aj premlčanie uplatnenej pohľadávky.

Žalovaný výpisom z účtovnej evidencie preukázal, že do 16.02.2015 žalobca zaplatil na dlh z úveru sumu 3 241,23 € a dňa 19.02.2015 sumu 5 788,29 €. Teda ku dňu 19.02.2015 žalobca na dlh z úveru zaplatil celkove sumu 9 029,52 €. Ak by súd prejudiciálne rozhodol, že sporná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, v uvedenej sume 9 029,52 € by bola zahrnutá aj uplatnená suma 763,14 €, ktorá by predstavovala nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal, že nárok na zaplatenie tejto sumy si žalobca mal uplatniť v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote a to podľa § 107 Občianskeho zákonníka, teda najneskôr do 19.02.2018, pričom žalobu podal až 03.09.2018, po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalovaného, listinami založenými v spise a zistil:

Dňa 15.03.2013 uzatvoril žalobca so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej táto spoločnosť poskytla žalobcovi úver vo výške 7 000 €. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 14,59 % ročne 84-mi splátkami dohodnutými vo výške 142,80 €. Žalobca sa zaviazal platiť aj poplatok za poistenie vo výške 6,99 % z dohodnutej mesačnej splátky úveru. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov a to 15,51 %, údaj o celkovej čiastke, ktorú je dlžník povinný na dlh z úveru zaplatiť 11 211,48 € a údaj o priemernej miere nákladov 12,92 % ročne. Žalobca sa zaviazal úver vrátiť a platiť mesačné splátky vždy 15. deň v mesiaci.

4. Žalovaný preukázal, že bol spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. poskytnutý vo výške 7 000 € dňa 09.04.2013. Listom zo dňa 09.04.2013 preukázal, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. oznámila žalobcovi dátum splatnosti prvej mesačnej splátky a to dňa 15.05.2013 a dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky dňa 15.04.2020. Výpisom z účtovnej evidencie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. žalovaný preukázal, že do 19.02.2015 žalobca na dlh z úveru zaplatil celkove sumu 9 029,52 €.

5. Súd posudzoval, či sporná úverová zmluva je platná a či nie je bezúročná, bez poplatkov a to vzhľadom na ustanovenie § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa názoru súdu zmluva je v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov a je platná. Výšku ročnej priemernej miery nákladov vypočítal žalovaný (právny predchodca žalovaného) správne. Túto skutočnosť preukázal aj výpisom z verejne dostupnej kalkulačky pre výpočet ročnej priemernej miery nákladov (www.ekonomika.sme.sk <http://www.ekonomika.sme.sk>). Žalovaný správne poukázal na ustanovenie § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, podľa ktorého na účely tohto zákona sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

6. Žalovaný preukázal, že náklady na poistné v súdenom prípade nie je možné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pretože dohoda o poistení úveru bola len fakultatívna. Žalovaný štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere preukázal, že na získanie spotrebiteľského úveru, alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru.

Dňa 15.03.2013 žalobca podal prihlášku k poisteniu úveru a zaviazal sa platiť poplatok za poistenie. Predpokladom uzatvorenia poistnej zmluvy bol aj osobný dotazník žalobcu, ktorý vyplnil dňa 15.03.2013.

Podľa názoru súdu úverová zmluva v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch obsahuje aj správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v zmluve bola správne vypočítaná aj ročná priemerná miera nákladov. Aj z týchto dôvodov nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť úver spolu s úrokom za poskytnutie úveru, ako aj ostatnými dohodnutými poplatkami.

7. Žalovaný namietal aj premlčanie uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 763,14 €. Pokiaľ by súd rozhodol, že úver je bezúročný, bez poplatkov, predstavoval by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 2 029,52 €. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 7 000 € a žalobca na dlh z úveru zaplatil ku dňu 19.02.2015 celkove sumu 9 029,52 €. Poslednú platbu vo výške 5 788,29 € poukázal žalobca na dlh z úveru dňa 19.02.2015. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške je možné uplatniť v subjektívnej dvojročnej lehote a objektívnej trojročnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je evidentné, že žalobca mohol tento nárok uplatniť najskôr dňa 20.02.2015. Žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia však žalobca podal až dňa 31.08.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania súd žalovaný nárok žalobcovi priznať nemohol a aj z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

8. Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Nárok na bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatnil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. Tejto spoločnosti žalobca svoje záväzky zo zmluvy aj čiastočne plnil.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva, či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu a nie na zastavenie konania. Žalobca ani netvrdil, že práva a povinnosti zo spornej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.03.2013 prešli na žalovaného napríklad zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou podľa § 524 Občianskeho zákonníka.

9. Pre rozhodnutie súdu nebola bezvýznamná ani tá skutočnosť, že žalobca tvrdenia žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16.10.2018 a to najmä o tom, že úverová zmluva nie je bezúročnou a bezpoplatkovou, že bola uzatvorená v súlade s požiadavkami Zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä čo sa týka správnosti výpočtu ročnej priemernej miery nákladov a celkovej sumy, ktorú dlžník musí na dlh z úveru zaplatiť, nepoprel. Žalobca nepoprel ani uplatnenú námietku premlčania. K týmto skutočnostiam sa nevyjadril a nepoprel ich ani na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.12.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Ustanovenie § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami. Strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom, alebo procesnou obranou strany sporu.

Z týchto dôvodov súd považoval tvrdenia uvedené v odpore voči platobnému rozkazu za nesporné a preukázané.

10. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Naopak, bolo preukázané, že zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami predpisov o ochrane spotrebiteľov. Bolo preukázané, že zmluva obsahuje správne vypočítanú ročnú priemernú mieru nákladov, ako aj správny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z týchto dôvodov vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru, ako aj ostatných dohodnutých poplatkov. Z rovnakých dôvodov žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nevznikol. Ak by žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol, súd mu takýto nárok vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania priznať nemohol. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu, v ktorej žiadal o zaplatenie 763,14 € z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý úspešne bránil svoje právo, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.