Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-158-2018.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/158/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobkyne: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 32Csp/33/2018-44 zo dňa 18.07.2018 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalobkyne.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.358,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 07.03.2018 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.358,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 07.03.2018 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta. Súd určuje, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 uvedená v bode 51 v znení: „ Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 EUR“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2012 v znení: „ Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty... c) dohodu o zrážkach zo mzdy, a to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok v ÚP.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prevyšujúcej časti žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 12,84 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v rozsahu 1/3, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli 16.11.2010 úverovú zmluvu na poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur a 30.08.2012 úverovú zmluvu na poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur. Obe zmluvy
nespĺňajú náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľskom úvere, konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), teda dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti a pod písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN a v dôsledku toho sa úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. V úverovej zmluve z 30.08.2012 je výška úrokovej sadzby 33,34 % ročne a táto sa prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva bola uzatvorená na 48 mesiacov) v auguste 2012 pri úveroch poskytovaných domácnostiam na úrovni 12,12 % ročne. Dohodnutá výška úroku 33,34 % takmer 3-násobne prekročila priemernú úrokovú mieru obchodných bánk. Vzhľadom na to, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový a súd považoval dohodu úroku za absolútne neplatnú, vzniklo veriteľovi právo iba na vrátenie požičanej sumy. Žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni rozdiel medzi sumou zaplatenou zo strany žalobkyne a výškou poskytnutého úveru. Zo spisu vyplýva, že v prípade jednej úverovej zmluvy žalobkyňa uhradila sumu 2.616,28 eur pri výške poskytnutého úveru 2.000 eur. Žalovaný je preto povinný titulom bezdôvodného obohatenia vydať žalobkyni 616,20 eura. Na druhú úverovú zmluvu žalobkyňa uhradila 2.742,36 eura pri výške poskytnutého úveru 2.000 eur. Žalovaný je titulom bezdôvodného obohatenia povinný vydať žalobkyni 742,36 eura. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.358,56 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa nepreukázala tvrdenia o zaplatení sumy 2.681,40 eura a viac na prvý úver a sumy 3.726,72 eura a viac na druhý úver. Vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného o bezdôvodnom obohatení. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to dňa 28.07.2017, kedy ju informovali o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žaloba bola podaná na súd 23.02.2018, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný nenavrhol dôkazy, ktoré by uvedené skutočnosti vyvrátili. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosti o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne z nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10 ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade bezdôvodné obohatenie vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom stanovenej povinnosti. Za situácie, že žaloba bola podaná na súd 23.02.2018, je evidentné, že k uplynutiu 10 ročnej objektívnej premlčacej doby nedošlo, nakoľko úverové zmluvy boli uzatvorené 16.11.2010 a 30.08.2012.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo doručené žalobkyni dňa 17. 08. 2018. Rozsudok v poučení uvádza správnu lehotu na podanie odvolania - 15 dní od doručenia. Lehota na podanie odvolania teda uplynula v tomto prípade žalobkyni dňa 03. 09. 2018 (pondelok - pracovný deň). Žalobkyňa odvolanie podala až dňa 05. 09 2018, teda po uplynutí odvolacej lehoty, a preto odvolací súd postupom podľa ust. § 386 písm. a) CSP odvolanie žalobkyne odmietol. 4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, nesúhlasil s tým, že bol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, nesúhlasil ani s posúdením subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal v tomto smere na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Uviedol, že aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal zákonné náležitosti, za ktoré by mal byť následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou on sám a nie žalobca ako klient. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatvorení spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom prípade preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.
5. Žalobkyňa sa odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na vydaní bezdôvodného obohatenia je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením námietky premlčania súdom prvej inštancie a považuje ho
za správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neuplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10 ročná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa ohľadom svojho odvolania procesne neúspešná, aj žalovaný bol procesne neúspešný ohľadom svojho odvolania. Preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).