Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -44 zo dňa 18.07.2018 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. v časti výroku V. ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok zamietol a to iba v časti poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 Eur v úverovej zmluve zo dňa 16.11.2010 tak, že určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 v bode 58 v znení: " poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v splátke) 0,30 Eur" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

M e n í rozsudok vo výroku VII. o trovách konania v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoištančného konania voči žalovanému v rozsahu 2/3, na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok rozhodol tak, že výrokom I. určil, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.358,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 07.03.2018 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Výrokom III. určil, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 uvedená v bode 51 v znení: „Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 Eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výrokom IV. určil, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2012 v znení: „ Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty... c) dohodu o zrážkach zo mzdy, a to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok v ÚP.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výrokom V. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Výrokom VI. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 12,84 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom VII. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok v rozsahu 1/3, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , d), , , , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách; , , , , , , , , , , , , , , , , , prvá veta, , ods. 1 (ďalej len ,Z“); nariadenia vlády SR č. ; , , , , (ďalej len ,P“).

3. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli 16.11.2010 úverovú zmluvu na poskytnutie úveru vo výške 2.000 Eur a 30.08.2012 úverovú zmluvu na poskytnutie úveru vo výške 2.000 Eur. Obe zmluvy nespĺňajú náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľskom úvere, konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), teda dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti a pod písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN a v dôsledku toho sa úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. V úverovej zmluve z 30.08.2012 je výška úrokovej sadzby 33,34 % ročne a táto sa prieči dobrým mravom a je podľa neplatná. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva bola uzatvorená na 48 mesiacov) v auguste 2012 pri úveroch poskytovaných domácnostiam na úrovni 12,12 % ročne. Dohodnutá výška úroku 33,34 % takmer 3-násobne prekročila priemernú úrokovú mieru obchodných bánk. Vzhľadom na to, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový a súd považoval dohodu úroku za absolútne neplatnú, vzniklo veriteľovi právo iba na vrátenie požičanej sumy. Žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni rozdiel medzi sumou zaplatenou zo strany žalobkyne a výškou poskytnutého úveru. Zo spisu vyplýva, že v prípade jednej úverovej zmluvy žalobkyňa uhradila sumu 2.616,28 Eur pri výške poskytnutého úveru 2.000 Eur. Žalovaný je preto povinný titulom bezdôvodného obohatenia vydať žalobkyni 616,20 Eur. Na druhú úverovú zmluvu žalobkyňa uhradila 2.742,36 Eur pri výške poskytnutého úveru 2.000 Eur. Žalovaný je titulom bezdôvodného obohatenia povinný vydať žalobkyni 742,36 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.358,56 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenia o zaplatení sumy 2.681,40 Eur a viac na prvý úver a sumy 3.726,72 Eur a viac na druhý úver. Vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného o bezdôvodnom obohatení. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to dňa 28.07.2017, kedy ju informovali o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žaloba bola podaná na súd 23.02.2018, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný nenavrhol dôkazy, ktoré by uvedené skutočnosti vyvrátili. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosti o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne z nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10 ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade bezdôvodné obohatenie vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom stanovenej povinnosti. Za situácie, že žaloba bola podaná na súd 23.02.2018, je evidentné, že k uplynutiu 10 ročnej objektívnej premlčacej doby nedošlo, nakoľko úverové zmluvy boli uzatvorené dňa 16.11.2010 a 30.08.2012.

4. Žalobkyňa zároveň žiadala určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v úverovej zmluve zo dňa 16.11.2010 v časti poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 Eur. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že v danom prípade žalobkyňa mala právo odmietnuť takúto službu (obdobne ako napr. poistenie) a túto podmienku považuje sa individuálne dojednanú. Súd vychádzal z toho, že pred kolónkou č. 58 je uvedené: Klient a Spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok: ÁNO. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, aby takáto dohoda bola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že taktiež v zmluve zo dňa 30.08.2012 bol dohodnutý poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 Eur a žalobkyňa nežiadala vyhlásiť túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Navyše aj z rozhodovacej praxe súdov je známe, že poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok nebol dohodnutý v každom prípade a bolo na vôli spotrebiteľa, či dohodu uzavrie alebo nie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v prevyšujúcej časti zamietol.

5. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o úvere zo dňa 30.08.2012 v znení „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatváranú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, b) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 6 ÚP, c) dohodu o zrážkach zo mzdy, a to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok v ÚP. Súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, že predmetná úverová zmluva bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobkyňa nemala možnosť jej text (okrem časti, ktoré sa vypĺňali ako napr. identifikačné údaje o spotrebiteľovi, výška úveru, počet splátok....) žiadnym spôsobom ovplyvniť.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením , , a a . V spore o vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalobkyňa úspešná v časti o zaplatenie 1 358,56 Eur, čo predstavuje 56,42 % úspech a žalovaný mal úspech 43,58 %. Preto súd prvej inštancie priznal úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 12,84 % (56,42 - 43,58). Žalobkyňa bola v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok úspešná v 2/3, preto jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v tejto časti v rozsahu 1/3. Súd prvej inštancie v danej veci nezistil dôvody pre aplikáciu . Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

7. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, nesúhlasil s tým, že bol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, nesúhlasil ani s posúdením subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal v tomto smere na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Uviedol, že aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal zákonné náležitosti, za ktoré by mal byť následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou on sám a nie žalobca ako klient. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatvorení spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom prípade preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalobkyňa a to proti časti výroku V. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 Eur (v každej splátke). Uviedla, že úvahy súdu prvej inštancie, obsiahnuté v odôvodnení 56. rozsudku sú podľa nej mylné a v spotrebiteľskom práve oporu nemajú. To, či spotrebiteľ má, alebo nemá právo zmluvnú podmienku odmietnuť, nerobí z neprijateľnej zmluvnej podmienky prijateľnú. Podľa zmluvnej podmienky, dávajúcej možnosť zmeny výšky a počtu splátok, spotrebiteľ platí poplatok v rámci každej mesačnej splátky, bez ohľadu na to, či niekedy uvedenú službu využije. Z formulácie tejto zmluvnej podmienky, že ide len o možnosť, by naviac vyplývalo, že spotrebiteľ ani nárok na zmenu nemá, má len možnosť, aj keď platí každý mesiac, ako keby službu využíval. Súd prvej inštancie v odôvodnení 56. rozsudku vychádza aj z toho, že pred kolónkou č. 58 je uvedené: Klient a Spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok: ANO.“ Súd prvej inštancie však prehliada, že slovo „ÁNO“, je súčasť formulárovej zmluvy, ktorá neumožňuje voľbu ÁNO, NIE, ale len ÁNO. Nechápala, ako môže súd prvej inštancie túto predtlač považovať za individuálne dojednanie, ktoré zrejmé nie je. Ak predtlač ÁNO, má byť považovaná za individuálne dojednanie, tak vychádzajúc z takéhoto názoru súdu, by každá formulárová zmluva, podpísaná spotrebiteľom, musela byť považovaná za individuálne dojednanú, čomu tak samozrejme nie je. Na podporu odvolania poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov pod sp. zn. , zo dňa 22.02.2018, týkajúci sa síce poplatku za odklad splátok, ale žalobkyňa nevidí ani kvalitatívny, ani kvantitatívny rozdiel, čo sa týka neprijateľnosti poplatku za odklad splátok a poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok. V predmetnom rozsudku za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať (prípadne vykonať

úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jeho využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok. Navrhla rozsudok v časti napadnutého výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd na odvolanie oboch sporových strán rozsudkom z 25. septembra 2019 pod sp. zn. rozhodol tak, že I. odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané podľa . II. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.358.56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 7. marca 2018 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, potvrdil podľa ust. , . III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobkyni (prostredníctvom jej zástupcu) do vlastných rúk 17. augusta 2018 a 15- dňová lehota na podanie odvolania jej uplynula 3. septembra 2018 (pondelok). Žalobkyňa však podala odvolanie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu až 5. septembra 2018. Teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Odvolací súd ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je vecne správne, preto sa s odôvodnením tohto rozsudku plne stotožnil a považoval ho za správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. . a .

10. Proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s tým. že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (ust. ). Namietala, že odvolací súd dospel k nesprávnemu zisteniu o dni podania odvolania žalobkyňou, keďže odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že odvolanie žalobkyňa podala v elektronickej podobe už 3. septembra 2018 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, teda v posledný deň lehoty na podanie odvolania v danej veci. Žalobkyňa zároveň doložila listiny (printsereen obrazovky) označené ako „Detail podania" a „Detail notifikácie“ (č. 1. 103 a 104 spisu), ktorými preukazuje včasnosť podaného odvolania z 3. septembra 2018 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené dovolateľka navrhla napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým odmietol jej odvolanie, zrušiť a vrátiť vec odvolaciemu súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

11. Dovolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 29.04.2020 rozsudok Krajského súdu v Prešove 25.09.2019 sp. zn. v časti v ktorej odmietol odvolanie žalobkyne zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený 17. augusta 2018 (čl. 51 spisu). Posledným dňom na podanie odvolania podľa ust. bol 1. septembra 2018. Nakoľko koniec lehoty pripadol na štátny sviatok (pripadajúci na sobotu) a deň pracovného pokoja (nedeľa), podľa ust. bolo potrebné považovať za posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. a teda lehota na podanie dovolania uplynula polnocou dňa 3. septembra 2018 (pondelok). Obsah spisu, najmä listiny (printscreen obrazovky) označené ako „Detail podania“ a „Detail notifikácie“ (čl. 103 a 104 spisu), svedčí záveru, že žalobkyňa podala odvolanie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, ktorým je o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), podaním 3. septembra 2018. t. j. v posledný deň zákonom stanovenej odvolacej lehoty. Zároveň dovolací súd uviedol, že okrem rozhodnutia o odvolaní žalobkyne odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného i dovolacieho konania podľa ust. .

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ust. ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (ust. ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (ust. ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, to je vo výroku V. ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zamietnutá a to konkrétne o zamietnutí žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 uvedenej v bode 58 v znení: poplatok za možnosť zmeny a výšky a počtu splátok ( zahrnutý v splátke) 0,30 Eur ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ust. a contrario)

s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámi na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.07.2021, a zistil, že odvolanie žalobkyne v napadnutej časti je dôvodné.

13. Vo výroku I. nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 24.10.2011. Platí to aj o súvisiacom výroku II. Čo do výroku II, III. a IV. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2018 teda v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom vzhľadom na právoplatnosť týchto výrokov preskúmavaný nebol. Jedná sa aj o časť výroku, ktorá nebola napadnutá odvolaním V. a to v časti o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky pod písmenom b) v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo na základe predložených dôkazov nemohol pre predloženie úverových podmienok preskúmať jej obsah. V tejto časti žalobkyňa nepodala odvolanie ani dovolanie. Teda aj v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

14. Odvolací súd poukazuje na bod 58 úverovej zmluvy, kde je uvedené, že účastníci uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok (dopísané je „ÁNO“) za poplatok 0,30 Eur zahrnutý v splátke. Z uzatvorenej Úverovej zmluvy zo dňa 16.11.2010 nevyplýva možnosť spotrebiteľky odmietnuť ponúkanú doplnkovú službu. Rovnako tak nemožno vyvodiť, na aké protiplnenie vznikne žalobkyni zaplatením poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok nárok.

15. Podľa predloženého formulára Úverovej zmluvy, jeho súčasťou boli i doplnkové služby bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia týchto doplnkových služieb zo strany spotrebiteľa. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere.

16. Odvolací súd má za to, že zo zmluvy nevyplýva a ani nie je jasné za aký úkon či službu by mal byť takýto poplatok zaplatený (dokonca v rámci splátky) a naviac žiadne reálne protiplnenie zo strany veriteľa (za ktoré by mala žalobkyňa platiť) nebolo žalobkyni poskytnuté. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka je vopred daná vo formulárovej zmluve, ktorej obsah vopred pripravil dodávateľ a ktorej obsah (okrem výšky úveru) spotrebiteľka nemôže ovplyvniť ani upraviť. Teda možno mať odôvodnené pochybnosti o jej individuálnom dojednanní podľa ust. . V tomto odvolací súd poukazuje aj na transparentnosť zmluvných podmienok vyplývajúcu zo Smernice Rady č. 93/13/ EHS a zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s ust. .

17. Odvolací súd súhlasí s odvolacími námietkami žalobkyne, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uvedenú doplnkovú službu nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a uspokojil sa iba s tvrdením, že túto podmienku považuje za individuálne dojednanú a taktiež že so žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy nevyplýva, aby táto dohoda bola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Na základe uvedeného, je možné súhlasiť s odvolacími námietkami žalobkyne, že súd prvej inštancie nenáležite zistil, či uvedenú doplnkovú službu bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď sa uspokojil iba s tvrdením, že túto podmienku považuje sa individuálne dojednanú a taktiež, že zo žiadneho ustanovenia Úverovej zmluvy nevyplýva, aby takáto dohoda bola podmienkou uzatvorenia Úverovej zmluvy.

18. Odvolací súd má za to, že sa o neprijateľnú zmluvu podmienku jedná. Tak ako to má na mysli ust. uvedený poplatok predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľky. Tak ako to odvolací súd konštatoval už vyššie.

19. Preto odvolací súd v zmysle ust. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti to je v časti výroku V. o zamietnutí žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 uvedenej v bode 58 zmluvy: poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok ( zahrnutý v splátke) 0,30Eur tak, že určuje že zmluvná podmienky uvedená v úverovej zmluve č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 v bode 58 v znení: „poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok ( zahrnutý v splátke) 0,30 Eur“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

20. Súd prvej inštancie v bode VII. vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v rozsahu 1/3. Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola úspešná v 2/3. v 1/3 nebola neúspešná. Teda odpočítal túto tretinu. Tým, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná a celkovo jej úspech predstavuje dve a pol tretiny a neúspech len pol tretiny, odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku VII. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov

konania prvoinštačného konania voči žalovanému v časti o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok v rozsahu 2/3.V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, zároveň bola žalobkyňa úspešná aj v dovolacom konaní. Preto odvolací súd v tejto časti rozhodol tak, že jej patrí náhrada trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu ( v rozsahu odvolania i dovolania). Zároveň o výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania vo vzťahu k predmetu odvolania a i dovolania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa ust. .

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).