Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-180-2000.pdf
PDF · 70.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/180/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Drevina Trade, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, IČO: 36 175 081, proti povinnému: t. č. neexistujúcemu právnemu subjektu StavoComp, spol. s r.o., so sídlom Kollárova 43, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 641 881, na vymoženie pohľadávky vo výške 21.905,16 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 20063/00, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 21.905,16 Eur (659.914,80 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 1Rob 1463/99 zo dňa 27. 08. 1999.
2. Poverením číslo: 5601 017024* zo dňa 16. 02. 2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického, ktorému 01. 12. 2017 zanikol exekútorský úrad a za jeho nástupcu bol ustanovený nástupca JUDr. Stacho Chladný.
3. Súdny exekútor JUDr. Andrej Dembický písomným podaním zo dňa 07. 03. 2001 navrhol zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku na odmenu exekútora oprávneným. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 116,18 eura.
4. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).
5. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrh.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 3193/S mal súd preukázané, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24 K 30/00-73 zo dňa 18. 07. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 08. 2001 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka StavoComp, spol. s r.o. pre nedostatok majetku. Na základe uvedeného v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka bola spoločnosť povinného ku dňu 18. 11. 2002 z obchodného registra vymazaná.
9. Nakoľko súd má preukázané že v priebehu exekúcie došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti povinného, existuje iný dôvod pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. S ohľadom na uvedené, súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002).
10. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002).
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
13. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 2000 a k jej zastaveniu došlo v roku 2019 z dôvodu výmazu povinného - nemajetnej spoločnosti v roku 2002, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“) je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené, okresný súd rozhodol druhým výrokom tohto uznesenia tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia, je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.