Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanej D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V., G. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Y., H. XX/XX., o zaplatenie 8.393,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -104 zo dňa 20. júna 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e · vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, · vo výroku o povolení žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80 eur splatných do konca každého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky v stanovenom čase a určenej výške sa stane splatným celý dlh a · vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.480,52 eur spoločne s úrokmi z omeškania (v rozsahu podrobne vymedzenom vo výroku rozsudku okresného súdu).

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.480,52 eur spolu s úrokom z omeškania (v rozsahu podrobne vymedzenom vo výroku rozsudku okresného súdu) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej na základe úverovej zmluvy č. 44502050815 zo dňa 16.2.2015 je bezúročný a bez poplatkov ( ). Konštatoval, že označená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá však neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti. 2. Prioritne v nej nie je vymedzený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( ). V danom smere sa v úverovej zmluve uvádza len toľko, že žalovaná/dlžník „sa zaväzuje splatiť úver v 84 splátkach po 175,02 eur s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Citované ustanovenie okresný súd považoval pre bežného spotrebiteľa za nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito

určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok. Spotrebiteľ je tak odkázaný sám si vypočítavať splatnosť jednotlivých splátok. Pritom platí, že čím zložitejšie je ustanovená splatnosť splátok, tým väčšie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas. 3. Nadväzne okresný súd ustálil, že predmetné zmluvné dojednanie (naformulované výlučne dodávateľom/žalobcom) nemožno považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným zákonom. Spotrebiteľ musí už „na prvý pohľad“ bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Okresný súd taktiež poukázal na absenciu obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa 4. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má žalobca nárok len na vrátenie istiny zníženej o súčet jednotlivých splátok žalovanej, čo v konkrétnostiach súdenej veci zodpovedá sume (práve) 4.480,52 eur. Okresný súd mal zároveň z vykonaného dokazovania za preukázané, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Žalobca tak totiž učinil bez toho, aby vopred upozornil žalovanú na uplatnenie tohto práva spôsobom, ktorý vyžaduje Obč. zák. Následne okresný súd na predčasné vyhlásenie splatnosti úveru žalobcom neprihliadal a posudzoval splatnosť dlžných splátok v zmysle dojednaní úverovej zmluvy. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť splátok k 15. dňu v mesiaci priznal žalobcovi úrok z omeškania z každej neuhradenej splátky vždy od 15. dňa príslušného mesiaca. 5. S poukazom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej povolil jej splácať dlh v mesačných splátkach po 80 eur. Uviedol, že nepovolením splátok by sa dostala do ešte ťaživejšej sociálnej situácie, v ktorej by mohlo byť ohrozené uspokojovanie jej základných životných potrieb. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 3,94 %, teda v rozsahu jeho čistého úspechu v spore ( ).

6. Proti tomuto rozsudku podal (mimo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 4.480,52 eur s príslušenstvom) v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nepopieral že predmetná úverová zmluva neuvádza presný (číselný) dátum ukončenia zmluvy. S odkazom na použitie v danej spojitosti objektívne zistiteľných kritérií mal však za to, že spotrebiteľ „musí vedieť“, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Keďže spotrebiteľ disponoval potrebnými informáciami, bol/je cieľ sledovaný dosiahnutý. 7. Odvolateľ poukazoval i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého sa má článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako zmluva nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a aká pripadá na úhradu poplatkov a úrokov. Odvolateľ dodal, že Smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere a členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžadovať ďalšie (nad jej rámec) náležitosti. V súvislosti s potrebou eurokonformného výkladu vnútroštátnych právnych noriem poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na podporu svojich tvrdení citoval i z rozhodnutí (iných) okresných súdov v iných veciach. 8. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Odkazoval na list z 31.5.2017, ktorým vyzval žalovaného na zaplatenie aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote túto neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. K zosplatneniu budúcich splátok úveru pritom „došlo až 27.9.2016“, čo bolo žalovanému dané na vedomie listom odoslaným 28.9.2016. Lehota na dobrovoľné plnenie tak - podľa odvolateľa - uplynula 13.10.2016, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až následne. Preto nie je dôvod, aby žalobcovi neboli priznané úroky z omeškania v rozsahu, v akom požadoval. 9. Odvolateľ namietal aj povolenie splátok dlhu, argumentujúc, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Zároveň, v prípade ak dospeje odvolací súd k záveru o nedôvodnosti vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, pri výške dlžnej sumy 8.393,06 eur a výške mesačnej splátky 80 eur by bol predmetný úver splácaný neprimerane dlho.

10. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 4.480,52 eur spolu s (priznanými) úrokmi

z omeškania a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa .

12. Zmluvné dojednanie upravujúce vo vzťahu medzi stranami konečnú splatnosť úveru ( ) je citované v bode 2. tohto odôvodnenia. Je nepochybné, že ide o pomerne komplikovanú formuláciu, ktorá si aj od profesionála vyžaduje viacnásobné, resp. opakované prečítanie na to, aby sa spoľahlivo dala ustáliť konečná splatnosť úveru, či aspoň spôsob (zjednodušene povedané „vzorec“) pre jej vymedzenie/ /vypočítanie. Správne konštatoval už okresný súd, že zadefinovanie dotknutého údaju ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, aby išlo o údaj, ktorý bude/musí byť spotrebiteľovi jasný „už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií“. 13. Predovšetkým však práve dodávateľ je tým subjektom, ktorému sú známe (dokonca ich priamo určuje) všetky rozhodujúce skutočnosti, preto nemôže byť pre neho najmenším problémom uviesť jednoznačné vymedzenie (okrem iného) termínu konečnej splatnosti úveru. Navyše, priamo zmluva o úvere neobsahuje údaj o dátume poskytnutia úveru; to znamená, že len bezprostredne z údajov obsiahnutých v zmluve ani nie je možné vypočítať - s použitím spôsobu definovaného žalobcom - termín konečnej splatnosti úveru.

14. V súvislosti s používaním vyššie citovanej všeobecnej formulácie, t. j. s absenciou konkrétnych údajov ohľadne konečnej splatnosti úveru v dotknutej zmluve, sa ponúka možné vysvetlenie, že žalobca/dodávateľ nechce znášať prípadné riziko vyplývajúce z uvedenia/ /určenia nesprávnych údajov o termínoch splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti úveru jeho zástupcom pri uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom. Nesprávne, resp. nepresné, či (až) zavádzajúce údaje týkajúce sa obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž majú v zmysle ustálenej súdnej praxe rovnaký následok (spravidla bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) ako ich neuvedenie. Nadväzne sa natíska úvaha, že pokiaľ nie je schopný bezprostredne v rámci kontraktačného procesu náležite vymedziť termíny splátok a konečnej splatnosti zástupca dodávateľa (ako zaškolený profesionál), len ťažko tak môže byť schopný učiniť bežný spotrebiteľ, ktorý je v danej oblasti laikom. 15. Súčasne je potrebné (vzhľadom na závery okresného súdu v podstate opätovne) zdôrazniť, že (v znení účinnom v čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy - 16.2.2015) v ustanovení ako obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere definoval „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Takémuto jednoznačnému legislatívnemu textu zodpovedá výklad prezentovaný okresným súdom. Zákonodarca nehovorí o vymedzení mechanizmu („vzorca“), podľa ktorého majú byť dotknuté náležitosti ustálené/vypočítané (čo sa čiastočne účelovo snaží podsúvať odvolateľ); naopak výslovne používa pomerne striktný pojem „termín“.

16. Na základe opísaných úvah a východísk je zrejmé, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu voči záveru okresného súdu o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru ( ) v dotknutej úverovej zmluve. Nadväzne je opodstatneným aj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.2.2015. 17. Nakoľko priamym zákonným dôsledkom (už i) absencie náležitosti podľa v spojení s bez ďalšieho je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, krajský súd sa z hľadiska hospodárnosti konania (procesnej ekonómie) bližšie nezaoberal odvolacou argumentáciou vzťahujúcou sa k problematike Akýkoľvek (čiastkový) záver v danej otázke by totiž nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť už vyslovené konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.

18. Neopodstatneným je odvolanie žalobcu aj pokiaľ ide o ním namietaný záver okresného súdu o tom, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru. List datovaný dňom 31.5.2017 (č.l. 12 - 13), na ktorý v odvolaní odkazuje žalobca, je (už) predžalobnou výzvou a žalobca v nej len poukazuje na predchádzajúce zosplatnenie dlhu. Logicky teda nemôže predstavovať písomnosť, ktorá by bola relevantná z hľadiska aplikácie § 53 ods. 9 Obč. zák. (upozornenia na možnosť využitia práva podľa § 565 Obč. zák. - zosplatnenia dlhu - v rámci spotrebiteľskej zmluvy). 19. Obdobne ani ďalšia písomnosť akcentovaná odvolateľom - list z 28.9.2016 (č.l. 37) - nie je upozornením spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. Žalobca už totiž bezprostredne

v tomto úkone (bez predchádzajúceho upozornenia) priamo vyzval na zaplatenie celého dlhu, t.j. dlh zosplatnil.

20. Pokiaľ ide o povolenie splátok dlhu, odvolateľ argumentoval neprimeranou dĺžkou splácania v prípade, že by dlh presahujúci (aj bez úrokov z omeškania) 8.000 eur žalovaná splácala po 80 eur mesačne; v daných súvislostiach žiadal výšku mesačnej splátky upraviť/zosúladiť s pôvodne zmluvne dohodnutou výškou 175,02 eur. Keďže v konečnom dôsledku bola žalobcovi z uplatneného nároku priznaná len približne polovica (4.480,52 eur; s výrazne nižším rozsahom príslušenstva), okresným súdom určená výška mesačnej splátky sa nejaví byť neprimeranou. 21. Vo všeobecnosti možno dodať, že je vhodnejším stanovenie reálnej výšky splátok, ktorými dlžník síce v dlhšom časovom horizonte vyrovná svoj dlh, ako určenie (samoúčelne) vyššej sumy splátok, o ktorej je takmer bezprostredne pri jej stanovení zrejmé, že dlžník ju dodržať nedokáže. V takých prípadoch spravidla dlžníci prestávajú splátky uhrádzať úplne a veriteľ je nútený iniciovať exekučné konanie, ktoré pri spotrebiteľoch zaťažených viacerými úvermi, resp. pohľadávkami vyplývajúcimi z takýchto úverov trvajú výrazne dlhšie, než splácanie v relatívne nižších splátkach určených v rozhodnutí súdu. Zároveň platí, že žalobca je obchodnou spoločnosťou s takým „ekonomickým zázemím“, že splácanie priznaného dlhu vo vyššie vymedzených splátkach neohrozí jeho podnikateľskú stabilitu.

22. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí (iných okresných) súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (, eventuálne a ). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné rozhodnutia reprezentujú skôr minoritné názory súdnej praxe (v obvode tunajšieho odvolacieho súdu určite), nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 . Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v I. a odvolacej inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 13.5.2014).

23. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

24. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnych výrokoch zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - ) aj od nich závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd primerane konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore ( ).

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej v súvislosti odvolacím prieskumom žiadne relevantné trovy konania nevznikli ( ).

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .