Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Pu-2-2024.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pu/2/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v Bratislave vo veci prípustnosti prevzatia pacientky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., na podnet Univerzitnej nemocnice Bratislava, pracovisko Psychiatrickej kliniky E. F. G. F., Nemocnica H. I., I. XX, D., IČO: 31 813 861, takto
rozhodol:
I. Prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitnej nemocnice Bratislava, pracovisko Psychiatrickej kliniky E. F. G. F., Nemocnica H. I., I. XX, D., IČO: 31 813 861, je prípustné.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 11Pu/2/2024-5 zo dňa 25. januára 2024 začal súd vo veci konanie z úradnej povinnosti po zistení, že dňa 23.01.2024 o 19.52 hod. prevzalo zdravotnícke zariadenie A. B., nar. XX.XX.XXXX, bez jej súhlasu pre potrebu ústavnej psychiatrickej liečby.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pacientky podľa ustanovenia § 260 ods. 1 CMP, oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky I. B. J., ako i oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou pacientky podľa ustanovenia § 261 CMP.
3. Lekárka uviedla, že pacientka bola pôvodne prijatá na psychosomatické oddelenie, ale jej stav sa zhoršoval, a preto musela byť presunutá na akútne ženské oddelenie psychiatrickej kliniky. Pôvodne s príjmom (na hospitalizáciu) súhlasila, ale po príjme na psychiatrickú kliniku už nechcela ostať (hospitalizovaná), a preto bolo nutné signalizovať nedobrovoľnú hospitalizáciu. Pacientka bola prijatá s diagnózou F31.2 – Bipolárna afektívna porucha, terajšia manická epizóda s psychotickými príznakmi. Má megalomanické bludné obsahy myslenia, expanzívne správanie, ťažko predvídateľné s rizikom ublíženia si. Odmietla antipsychotickú liečbu, súhlasí len s liečbou lítiom. Absentuje u nej náhľad na poruchu. Pred prijatím si sama vysadila lieky odporúčané ambulantným psychiatrom. Pre riziko nepredvídateľného konania, pri ktorom môže ohrozovať seba a svoje okolie ošetrujúca lekárka odporúčala hospitalizáciu aj bez udelenia (informovaného) súhlasu s cieľom liečby terajšej diagnózy.
4. Pacientka bola poučená v súlade s Civilným mimosporovým poriadkom. Uviedla, že v utorok bola za svojou psychiatričkou v ambulancii v G. sanatóriu (I. J. J.), ktorá jej odporúčala lítium, ktoré sa malo nastaviť po malých dávkach v nemocnici. Preto jej lekárka vybavila miesto na psychosomatickom oddelení. Potom bola vizita a ona videla, že o tie lôžka je veľký záujem. V tú noc mal službu lekár, ktorý bol veľmi zaneprázdnený a nedošlo k tomu, žeby bola kompletne prijatá – došlo k nedorozumeniam a vyzeralo to, že nechce spolupracovať, pretože ona chcela lieky až po vstupnom vyšetrení, ktoré bolo ale celé fraška, robil si z nej ten lekár srandu. Tok jej myšlienok je veľmi zrýchlený a on jej kládol otázky, aby zistil jej stav a vravel jej, že je nesústredená a sám sebe potvrdil mániu, o ktorej bol presvedčený vopred, lebo takú informáciu dostal od I. J.. Vyzeralo to, že ona rebeluje, lebo tam záleží aj na zdanlivých banalitách. Spomínaný lekár to pochopil tak, že ju tu môže držať nedobrovoľne.
Je pravda, že je tu dobrovoľne, ale je to pre ňu diskomfort, že sa nemôže vidieť so synom. Je pracujúca, má partnera a syna, nemyslí si, že nie je funkčná. Ona má všetko dôsledne premyslené, ale oni (lekári) jej nedôverujú, lebo podľa nich nezodpovedne vysadila liek – stabilizátor nálady. Ona rieši to, že chce mať deti, čo je najlepší spôsob ako znížiť mániu, veľmi túži po dieťati, minimálne po jednom. Už pre ňu (lekári) urobili viac ako dosť- navyšujú jej racionálne to lítium a ona vždy spolupracovala. Je to o tom komforte, rada by videla syna.
5. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).
6. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
7. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
8. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
10. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
11. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
12. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
13. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.
14. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
15. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti),
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
16. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania.
17. Civilný mimosporový poriadok výslovne uvádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia jeho osobnej slobody.
18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u pacientky vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára a zdravotnou dokumentáciou, ako i po výsluchu pacientky, súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie a adekvátnej liečby by hrozilo zhoršenie zdravotného stavu p. A. B., ktorá môže pod vplyvom svojho ochorenia ohrozovať nielen svoj život a zdravie. Hospitalizácia a nastavenie pacientky na potrebnú terapiu je tak jednoznačne v jej záujme. Menovaná je ku svojmu zdravotnému stavu nekritická. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že prevzatie pacientky do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.