Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 298 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (314)e00/379945.b257e2.pdf
PDF · 116.78 KB
No categories available
3Cdo/228/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej
veci M D, bývajúcej v B, zastúpenej JUDr. G Z, advokátkou so sídlom v B, o vyslovenie
prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. Pú 44/2005, na dovolanie M D proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave z 12. júna 2007 sp. zn. 8 Co 266/2007, 8 Co 281/2007 a 8 Co 282/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2007
sp. zn. 8 Co 266/2007, 8 Co 281/2007 a 8 Co 282/2007 z r u š u j e a vec vracia Krajskému
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením z 8. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-3 Okresný súd Bratislava I začal konanie
o vyslovenie prípustnosti prevzatia M D (ďalej len „umiestnená“), hospitalizovanej 7.
februára 2005 na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave (ďalej len „ústav“).
Súd v odôvodnení uviedol, že ústav ho informoval o hospitalizácii, ku ktorej došlo bez
písomného súhlasu umiestnenej, a že preto začal konanie s poukazom na ustanovenie § 191b
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.
Uznesením z 8. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-2 Okresný súd Bratislava I ustanovil
umiestnenej opatrovníčku pre toto konanie v osobe súdnej tajomníčky okresného súdu.
-2-3 Cdo 228/2007
Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-5 rozhodol, že
k prevzatiu umiestnenej ústavom došlo zo zákonných dôvodov. Vychádzal z výsluchu
ošetrujúceho lekára M J 11. februára 2005, ktorým zistil, že umiestnenú do ústavu priviezol
jej manžel, lebo po konzumácii alkoholu sa vyhrážala, že sa zabije, bola vzťahovačná a
verbálne agresívna voči manželovi a deťom. Hospitalizovaná bola s diagnózou poruchy
správania pri konzume alkoholu a depresívny syndróm. Výsluch umiestnenej súd
neuskutočnil s odôvodnením, že to ošetrujúci lekár neodporučil. Z takto zisteného skutkového
stavu dospel súd k záveru, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov.
Uznesením z 28. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-8 Okresný súd Bratislava I konanie vo
veci vyslovenia prípustnosti ďalšieho držania umiestnenej v ústave zastavil, lebo ústav mu
oznámil, že 14. februára 2005 bola prepustená z jeho starostlivosti.
M D podaním zo 6. apríla 2005 požiadala o doručenie všetkých súdnych rozhodnutí
a zároveň podala odvolania proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I č.k. Pú 44/2005-2,
Pú 44/2005-5 a Pú 44/2005-8. Krajský súd v Bratislave uznesením z 12. júna 2007 sp. zn. 8
Co 266/2007, 8 Co 281/2007 a 8 Co 282/2007 uvedené odvolania odmietol (§ 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že ošetrujúci lekár s poukazom na vzťahovačnosť
umiestnenej a možnosti zhoršenia jej zdravotného stavu neodporučil výsluch umiestnenej,
a tiež to, aby jej bolo doručené uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení
opatrovníčky. Uznesenia súdu vydané v konaní boli so zreteľom na to doručené len
opatrovníčke; keďže v odvolacej lehote neboli napadnuté odvolaním, nadobudli
právoplatnosť. Odvolania umiestnenej boli z tohto dôvodu podané tým, kto na odvolania
nebol oprávnený. Odvolací súd tiež zaujal názor, že uznesenie, ktorým bolo zastavené
konanie o ďalšie držania M D v ústave, nie je menovaná oprávnená napadnúť odvolaním ešte
aj z dôvodu, že týmto rozhodnutím jej nebola spôsobená ujma na jej právach.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním M D. V podanom mimoriadnom
opravnom prostriedku vytýkala súdom viacero pochybení. Za najpodstatnejšie označila to, že
do ústavu bola prevzatá pre údajné „poruchy správania“, hoci tento dôvod nekorešponduje so
zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o zdravotnej starostlivosti“). V rozpore s § 191b ods. 3 O.s.p. prvostupňový súd pred
-3-3 Cdo 228/2007
rozhodnutím o prípustnosti jej umiestnenia v ústave neuskutočnil jej výsluch, a o tom, že jej
nebudú doručované súdne rozhodnutia, dospel po zohľadnení dôvodov, ktoré zákon
neuvádza. Ustanovenie § 191c ods. 1 O.s.p. totiž umožňuje nedoručiť rozhodnutia
o prípustnosti prevzatia do ústavu len vtedy, ak sa ošetrujúci lekár vyjadrí, že prevzatý nie je
schopný chápať obsah takého rozhodnutia. V danom prípade sa ale ošetrujúci lekár takto
nikdy nevyjadril a až dodatočne v odvolacom konaní, pri procesnom úkone súdu porušujúcom
procesné ustanovenia, dodal, že k odporúčaniu nedoručiť rozhodnutie ho viedla obava zo
zhoršenia zdravotného stavu umiestnenej. Takýto dôvod ale zákon nepovažuje v tomto smere
za relevantný. Súdom ustanovená opatrovníčka sa nezúčastňovala na procesných úkonoch, pri
ktorých súd nadobúdal skutkové zistenia, a v konaní vystupovala len formálne bez toho, aby
chránila práva M D. Podľa názoru dovolateľky malo nedostatky aj samotné oznámenie
adresované súdu, že bola ústavom prevzatá do zdravotnej starostlivosti bez jej súhlasu
(doručené bolo faxom a nevyplýva z neho, či za ústav konala oprávnená osoba). So zreteľom
na všetky tieto okolnosti dovolateľka namietla, že v konaní jej postupom súdov bola odňatá
možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K uvedenej vade došlo aj tým, že odvolací súd
odmietol jej odvolania ako odvolania osoby procesne neoprávnenej na ich podanie, hoci
podmienky pre aplikáciu § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. neboli dané. Navyše, odvolací súd
s odvolateľkou vôbec nekonal, hoci v čase jeho rozhodovania už nebola umiestnená v ústave.
Na základe toho dovolateľka vyslovila názor, že jej dovolanie je nielen procesne prípustné
(vzhľadom na vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (vzhľadom
na danosť dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.). Žiadala, aby
dovolací súd zrušil nielen dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ale tiež
uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré napadla odvolaním, a aby dovolací súd vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas a že dovolateľka je zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236
a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
-4-3 Cdo 228/2007
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239
ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2
O.s.p.). V danom prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté
odvolanie. Takéto uznesenie nie je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania
umiestnenej preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Jej dovolanie by v dôsledku
toho mohlo byť procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád,
ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací
súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie z hľadiska § 239
O.s.p. prípustné nie je.
-5-3 Cdo 228/2007
V dovolaní sa nenamietajú vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Prípustnosť dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolateľka namieta, že konanie v danej veci je
postihnuté závažnou procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom
súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať
procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať
osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby
nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom
bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje
Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 191a až 191g osobitné konanie o vyslovenie
prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti súdom (tzv. detenčné
konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania – jednak posudzovanie prípustnosti
prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, jednak posudzovanie držania osoby v ústave
už umiestnenej. Podľa § 191a ods. 1 O.s.p. ústav je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,
v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho
písomného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 81 ods. 1 a 3 O.s.p.)
o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, v ktorom ustanoví prevzatému opatrovníka, ak
umiestnený nemá iného zástupcu (§ 191b ods. 1 a 2 O.s.p.). Súd v tomto konaní vykoná
dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne
umiestneného a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať
(§ 191b ods. 3 O.s.p.). V zmysle § 191b ods. 4 O.s.p. do piatich dní odo dňa, keď došlo
k obmedzeniu podľa § 191a O.s.p., súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo
zákonných dôvodov. Uznesenie podľa § 191b ods. 4 O.s.p. sa doručí umiestnenému, ibaže
podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej
jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24
hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu
podľa § 191a O.s.p. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej
lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).
1. Občiansky súdny poriadok zohľadňuje osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádza osoba,
ktorá bola umiestnená v ústave bez vyjadrenia jej súhlasu, a so zreteľom na to v § 191b ods. 2
-6-3 Cdo 228/2007
O.s.p. ukladá súdu povinnosť ustanoviť jej opatrovníka, pokiaľ nemá iného zástupcu.
Skutočnosť, že určitá osoba bola v ústave umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol podľa § 191b
ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala
postavenie procesne nespôsobilej účastníčky konania (ako nesprávne naznačuje odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia). Pokiaľ preto počas celého konania na súde prvého stupňa
nebolo umiestnenej doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 8. februára 2005 č.k.
Pú 44/2005-2 o ustanovení opatrovníčky a umiestnená po jej prepustení z ústavu (už
zastúpená zvolenou advokátkou) podala odvolanie a Krajský súd Bratislava jej odvolanie
proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením z 12. júna 2007 sp. zn. 8 Co 266/2007,
8 Co 281/2007 a 8 Co 282/2007 s odôvodnením, že odvolanie bolo podané neoprávnenou
osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), došlo k odňatiu možnosti umiestnenej konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Procesnú vadu tejto povahy zakladá totiž tiež postup
odvolacieho súdu, ktorý odmietne odvolanie podľa § 218 O.s.p., hoci podmienky pre tento
postup neboli splnené. Ak k vade tejto povahy dôjde, dovolací súd napadnuté rozhodnutie
vždy zruší.
2. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie
aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 191b ods. 3 O.s.p. (výsluch umiestnenej osoby
a ošetrujúceho lekára). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho
kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je
jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale
tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do
ústavu. Táto schopnosť je totiž významná z hľadiska vyriešenia otázky, či súd je alebo nie
povinný doručiť predmetné uznesenie umiestnenej osobe.
So zreteľom na potrebu ochrany práv osoby umiestnenej do ústavu zákon ukladá súdu, aby
uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil nielen
zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému (i keď mu bol
prípadne ustanovený opatrovník). Ustanovenie § 191c ods. 1 O.s.p. uvádza v tomto smere
jedinú výnimku, kedy sa uznesenie súdu nedoručuje umiestnenému – ak sa ošetrujúci lekár
vyjadrí, že umiestnený nie je schopný chápať obsah takého súdneho rozhodnutia. Iné dôvody,
vrátane iných dôvodov uvádzaných ošetrujúcim lekárom, nie sú z hľadiska tohto ustanovenia
právne významné. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára je pritom dôkazným prostriedkom, ktorý
podlieha posúdeniu zo strany súdu (viď § 132 O.s.p.).
-7-3 Cdo 228/2007
Odvolací súd odmietol odvolanie umiestnenej proti uzneseniu súdu prvého stupňa o tom,
že k jej prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, s odôvodnením, že umiestnená nebola osobou
oprávnenou podať odvolanie (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Tento záver založil na tom, že
rozhodnutie podľa § 191b ods. 4 O.s.p. nebolo potrebné doručovať umiestnenej, že za ňu
konala opatrovníčka a napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť.
Vychádzal jednak z nepostačujúceho vyjadrenia ošetrujúceho lekára z 11. februára 2005,
ktoré neobsahovalo žiadne odôvodnenie, prečo sa neodporúča doručenie uznesenia
umiestnenej (č.l. 4 spisu), jednak z dodatočného vysvetlenia tohto lekára z 29. mája 2007,
z ktorého ale vyplýva, že odporučil súdu nedoručiť rozhodnutie umiestnenej nie z dôvodu
uvedeného v zákone (t.j. preto, že by nebola schopná chápať obsah takého rozhodnutia), ale
z iného, v zákone neuvedeného dôvodu (že je vzťahovačná a mohlo by to zhoršiť jej
zdravotný stav). So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade neboli
dané zákonné dôvody pre uplatnenie výnimky v zmysle § 191c ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie
súdu podľa § 191b ods. 4 O.s.p. sa malo doručiť aj umiestnenej s tým, že mala právo podať
proti nemu odvolanie. Odmietnutím odvolania, ktoré podala umiestnená ako osoba oprávnená
na tento procesný úkon, došlo k odňatiu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
lebo o vadu tejto povahy ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 O.s.p.,
hoci podmienky pre tento postup neboli splnené. Táto procesná vada zakladá vždy
prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
3. Výrok uznesenia Krajského súdu Bratislava, ktorým podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
odmietol odvolanie umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 28. februára
2005 č.k. Pú 44/2005-8 o zastavení konania vo veci vyslovenia prípustnosti ďalšieho držania
umiestnenej v ústave, a ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, súvisí s dovolacím
súdom zrušovaným výrokom odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania umiestnenej proti
uzneseniu súdu prvého stupňa o tom, že k prevzatiu ústavom došlo zo zákonných dôvodov
(viď 2.). Vzhľadom na to dovolací súd zrušil tiež oba súvisiace výroky napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu.
4. Dovolacie konanie má preskúmavaciu povahu. So zreteľom na to sa dovolací súd po
zistení, že vyššie uvedeným procesným postupom došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., obmedzil len na zrušenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Ostatné
otázky nastolené v dovolaní (najmä vo vzťahu k náležitostiam oznámenia ústavu o prevzatí
-8-3 Cdo 228/2007
umiestnenej, o vhodnosti ustanovenia súdnej tajomníčky za opatrovníčku umiestnenej,
o úplnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa a správnosti ich právneho posúdenia, ako aj
o tom, či boli alebo neboli dané zákonné dôvody prevzatia umiestnenej do ústavu bez jej
súhlasu) Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní neriešil. V opačnom prípade
by sa totiž dovolací súd v rozpore s touto preskúmavacou povahou dovolacieho konania
zaoberal otázkami, ktoré odvolací súd neriešil [lebo vychádzal z názoru o podaní odvolania
neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.)].
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: