Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/228/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci M D, bývajúcej v B, zastúpenej JUDr. G Z, advokátkou so sídlom v B, o vyslovenie

prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. Pú 44/2005, na dovolanie M D proti uzneseniu Krajského súdu v

Bratislave z 12. júna 2007 sp. zn. , a , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2007

sp. zn. , a z r u š u j e a vec vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 8. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-3 Okresný súd Bratislava I začal konanie

o vyslovenie prípustnosti prevzatia M D (ďalej len „umiestnená“), hospitalizovanej 7.

februára 2005 na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave (ďalej len „ústav“).

Súd v odôvodnení uviedol, že ústav ho informoval o hospitalizácii, ku ktorej došlo bez

písomného súhlasu umiestnenej, a že preto začal konanie s poukazom na ustanovenie § 191b

ods. 1 v spojení s

Uznesením z 8. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-2 Okresný súd Bratislava I ustanovil

umiestnenej opatrovníčku pre toto konanie v osobe súdnej tajomníčky okresného súdu.

-2-3 Cdo 228/2007

Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-5 rozhodol, že

k prevzatiu umiestnenej došlo zo zákonných dôvodov. Vychádzal z výsluchu

ošetrujúceho lekára M J 11. februára 2005, ktorým zistil, že umiestnenú do ústavu priviezol

jej manžel, lebo po konzumácii alkoholu sa vyhrážala, že sa zabije, bola vzťahovačná a

verbálne agresívna voči manželovi a deťom. Hospitalizovaná bola s diagnózou poruchy

správania pri konzume alkoholu a depresívny syndróm. Výsluch umiestnenej súd

neuskutočnil s odôvodnením, že to ošetrujúci lekár neodporučil. Z takto zisteného skutkového

stavu dospel súd k záveru, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov.

Uznesením z 28. februára 2005 č.k. Pú 44/2005-8 Okresný súd Bratislava I konanie vo

veci vyslovenia prípustnosti ďalšieho držania umiestnenej v ústave zastavil, lebo ústav mu

oznámil, že 14. februára 2005 bola prepustená z jeho starostlivosti.

M D podaním zo 6. apríla 2005 požiadala o doručenie všetkých súdnych rozhodnutí

a zároveň podala odvolania proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I č.k. Pú 44/2005-2,

Pú 44/2005-5 a Pú 44/2005-8. Krajský súd v Bratislave uznesením z 12. júna 2007 sp. zn. 8

Co 266/2007, a uvedené odvolania odmietol (§ 218 ods. 1

písm. b/ ) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že ošetrujúci lekár s poukazom na vzťahovačnosť

umiestnenej a možnosti zhoršenia jej zdravotného stavu neodporučil výsluch umiestnenej,

a tiež to, aby jej bolo doručené uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení

opatrovníčky. Uznesenia súdu vydané v konaní boli so zreteľom na to doručené len

opatrovníčke; keďže v odvolacej lehote neboli napadnuté odvolaním, nadobudli

právoplatnosť. Odvolania umiestnenej boli z tohto dôvodu podané tým, kto na odvolania

nebol oprávnený. Odvolací súd tiež zaujal názor, že uznesenie, ktorým bolo zastavené

konanie o ďalšie držania M D v ústave, nie je menovaná oprávnená napadnúť odvolaním ešte

aj z dôvodu, že týmto rozhodnutím jej nebola spôsobená ujma na jej právach.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním M D. V podanom mimoriadnom

opravnom prostriedku vytýkala súdom viacero pochybení. Za najpodstatnejšie označila to, že

do ústavu bola prevzatá pre údajné „poruchy správania“, hoci tento dôvod nekorešponduje so

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o zdravotnej starostlivosti“). V rozpore s prvostupňový súd pred

-3-3 Cdo 228/2007

rozhodnutím o prípustnosti jej umiestnenia v ústave neuskutočnil jej výsluch, a o tom, že jej

nebudú doručované súdne rozhodnutia, dospel po zohľadnení dôvodov, ktoré zákon

neuvádza. Ustanovenie totiž umožňuje nedoručiť rozhodnutia

o prípustnosti prevzatia do ústavu len vtedy, ak sa ošetrujúci lekár vyjadrí, že prevzatý nie je

schopný chápať obsah takého rozhodnutia. V danom prípade sa ale ošetrujúci lekár takto

nikdy nevyjadril a až dodatočne v odvolacom konaní, pri procesnom úkone súdu porušujúcom

procesné ustanovenia, dodal, že k odporúčaniu nedoručiť rozhodnutie ho viedla obava zo

zhoršenia zdravotného stavu umiestnenej. Takýto dôvod ale zákon nepovažuje v tomto smere

za relevantný. Súdom ustanovená opatrovníčka sa nezúčastňovala na procesných úkonoch, pri

ktorých súd nadobúdal skutkové zistenia, a v konaní vystupovala len formálne bez toho, aby

chránila práva M D. Podľa názoru dovolateľky malo nedostatky aj samotné oznámenie

adresované súdu, že bola prevzatá do zdravotnej starostlivosti bez jej súhlasu

(doručené bolo faxom a nevyplýva z neho, či za ústav konala oprávnená osoba). So zreteľom

na všetky tieto okolnosti dovolateľka namietla, že v konaní jej postupom súdov bola odňatá

možnosť konať ( ). K uvedenej vade došlo aj tým, že odvolací súd

odmietol jej odvolania ako odvolania osoby procesne neoprávnenej na ich podanie, hoci

podmienky pre aplikáciu neboli dané. Navyše, odvolací súd

s odvolateľkou vôbec nekonal, hoci v čase jeho rozhodovania už nebola umiestnená v ústave.

Na základe toho dovolateľka vyslovila názor, že jej dovolanie je nielen procesne prípustné

(vzhľadom na vady konania v zmysle ), ale aj opodstatnené (vzhľadom

na danosť dovolacích dôvodov v zmysle až c/ ). Žiadala, aby

dovolací súd zrušil nielen dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ale tiež

uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré napadla odvolaním, a aby dovolací súd vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas a že dovolateľka je zastúpená advokátkou ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236

a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

-4-3 Cdo 228/2007

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239

ods. 1 ) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2

). V danom prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté

odvolanie. Takéto uznesenie nie je uvedené v a Prípustnosť dovolania

umiestnenej preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Jej dovolanie by v dôsledku

toho mohlo byť procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád,

ktoré sú uvedené v

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie z hľadiska § 239

prípustné nie je.

-5-3 Cdo 228/2007

V dovolaní sa nenamietajú vady konania v zmysle až e/ a

a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Prípustnosť dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolateľka namieta, že konanie v danej veci je

postihnuté závažnou procesnou vadou v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Článok 17 ods. 6 určuje, že prípady, kedy možno prevziať

osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby

nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom

bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje

v ustanoveniach až 191g osobitné konanie o vyslovenie

prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti súdom (tzv. detenčné

konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania – jednak posudzovanie prípustnosti

prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, jednak posudzovanie držania osoby v ústave

už umiestnenej. Podľa ústav je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,

v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho

písomného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie ( a )

o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, v ktorom ustanoví prevzatému opatrovníka, ak

umiestnený nemá iného zástupcu ( a ). Súd v tomto konaní vykoná

dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne

umiestneného a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať

( ). V zmysle do piatich dní odo dňa, keď došlo

k obmedzeniu podľa , súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo

zákonných dôvodov. Uznesenie podľa sa doručí umiestnenému, ibaže

podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej

jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24

hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu

podľa Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej

lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

1. zohľadňuje osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádza osoba,

ktorá bola umiestnená v ústave bez vyjadrenia jej súhlasu, a so zreteľom na to v § 191b ods. 2

-6-3 Cdo 228/2007

ukladá súdu povinnosť ustanoviť jej opatrovníka, pokiaľ nemá iného zástupcu.

Skutočnosť, že určitá osoba bola v ústave umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol podľa § 191b

ods. 2 ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala

postavenie procesne nespôsobilej účastníčky konania (ako nesprávne naznačuje odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia). Pokiaľ preto počas celého konania na súde prvého stupňa

nebolo umiestnenej doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 8. februára 2005 č.k.

Pú 44/2005-2 o ustanovení opatrovníčky a umiestnená po jej prepustení z ústavu (už

zastúpená zvolenou advokátkou) podala odvolanie a Krajský súd Bratislava jej odvolanie

proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením z 12. júna 2007 sp. zn. ,

a s odôvodnením, že odvolanie bolo podané neoprávnenou

osobou ( ), došlo k odňatiu možnosti umiestnenej konať pred

súdom v zmysle Procesnú vadu tejto povahy zakladá totiž tiež postup

odvolacieho súdu, ktorý odmietne odvolanie podľa , hoci podmienky pre tento

postup neboli splnené. Ak k vade tejto povahy dôjde, dovolací súd napadnuté rozhodnutie

vždy zruší.

2. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie

aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v (výsluch umiestnenej osoby

a ošetrujúceho lekára). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho

kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je

jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale

tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do

ústavu. Táto schopnosť je totiž významná z hľadiska vyriešenia otázky, či súd je alebo nie

povinný doručiť predmetné uznesenie umiestnenej osobe.

So zreteľom na potrebu ochrany práv osoby umiestnenej do ústavu zákon ukladá súdu, aby

uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil nielen

zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému (i keď mu bol

prípadne ustanovený opatrovník). Ustanovenie uvádza v tomto smere

jedinú výnimku, kedy sa uznesenie súdu nedoručuje umiestnenému – ak sa ošetrujúci lekár

vyjadrí, že umiestnený nie je schopný chápať obsah takého súdneho rozhodnutia. Iné dôvody,

vrátane iných dôvodov uvádzaných ošetrujúcim lekárom, nie sú z hľadiska tohto ustanovenia

právne významné. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára je pritom dôkazným prostriedkom, ktorý

podlieha posúdeniu zo strany súdu (viď ).

-7-3 Cdo 228/2007

Odvolací súd odmietol odvolanie umiestnenej proti uzneseniu súdu prvého stupňa o tom,

že k jej prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, s odôvodnením, že umiestnená nebola osobou

oprávnenou podať odvolanie ( ). Tento záver založil na tom, že

rozhodnutie podľa nebolo potrebné doručovať umiestnenej, že za ňu

konala opatrovníčka a napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť.

Vychádzal jednak z nepostačujúceho vyjadrenia ošetrujúceho lekára z 11. februára 2005,

ktoré neobsahovalo žiadne odôvodnenie, prečo sa neodporúča doručenie uznesenia

umiestnenej (č.l. 4 spisu), jednak z dodatočného vysvetlenia tohto lekára z 29. mája 2007,

z ktorého ale vyplýva, že odporučil súdu nedoručiť rozhodnutie umiestnenej nie z dôvodu

uvedeného v zákone (t.j. preto, že by nebola schopná chápať obsah takého rozhodnutia), ale

z iného, v zákone neuvedeného dôvodu (že je vzťahovačná a mohlo by to zhoršiť jej

zdravotný stav). So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade neboli

dané zákonné dôvody pre uplatnenie výnimky v zmysle a rozhodnutie

súdu podľa sa malo doručiť aj umiestnenej s tým, že mala právo podať

proti nemu odvolanie. Odmietnutím odvolania, ktoré podala umiestnená ako osoba oprávnená

na tento procesný úkon, došlo k odňatiu možnosti pred súdom konať ( ),

lebo o vadu tejto povahy ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa ,

hoci podmienky pre tento postup neboli splnené. Táto procesná vada zakladá vždy

prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

3. Výrok uznesenia Krajského súdu Bratislava, ktorým podľa

odmietol odvolanie umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 28. februára

2005 č.k. Pú 44/2005-8 o zastavení konania vo veci vyslovenia prípustnosti ďalšieho držania

umiestnenej v ústave, a ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, súvisí s dovolacím

súdom zrušovaným výrokom odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania umiestnenej proti

uzneseniu súdu prvého stupňa o tom, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov

(viď 2.). Vzhľadom na to dovolací súd zrušil tiež oba súvisiace výroky napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu.

4. Dovolacie konanie má preskúmavaciu povahu. So zreteľom na to sa dovolací súd po

zistení, že vyššie uvedeným procesným postupom došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ , obmedzil len na zrušenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Ostatné

otázky nastolené v dovolaní (najmä vo vzťahu k náležitostiam oznámenia ústavu o prevzatí

-8-3 Cdo 228/2007

umiestnenej, o vhodnosti ustanovenia súdnej tajomníčky za opatrovníčku umiestnenej,

o úplnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa a správnosti ich právneho posúdenia, ako aj

o tom, či boli alebo neboli dané zákonné dôvody prevzatia umiestnenej do ústavu bez jej

súhlasu) Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní neriešil. V opačnom prípade

by sa totiž dovolací súd v rozpore s touto preskúmavacou povahou dovolacieho konania

zaoberal otázkami, ktoré odvolací súd neriešil [lebo vychádzal z názoru o podaní odvolania

neoprávnenou osobou ( )].

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: