Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-43-2019.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Subarea
6Cob/43/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: SOFER s. r. o., so sídlom Továrenská 1465/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 372 078, právne zastúpenému JUDr. Stanislav Lampart, advokát, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 420 202, o zaplatenie 3.129,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/2/2018-201 zo dňa 17.5.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok rozhodol takto:
„I. Konanie sa zastavuje. II. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou z 31.5.2017 sa žalobca na žalovanom 1 domáhal zaplatenia 41.037,23 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania alternatívne sa na žalovanom 2 domáhal zaplatenia 37.907,35 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného 2 č.k. 8Cb/37/2017-187 z 24.7.2017 súd v plnom rozsahu vyhovel druhej alternatíve žaloby a žalovaného 2 zaviazal zaplatiť žalobcovi 37.907,35 eur s príslušenstvom a priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesením č.k. 8Cb/37/2017-201 z 20.12.2017 tunajší súd vylúčil žalobu v časti podanej proti žalovanému 1 na samostatné konanie. 14.5.2018 vzal žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby dôvodil mimosúdnym urovnaním sporu so žalovaným.
3. Následne aplikujúc ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 všetko CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na jej náhradu, keďže vzhľadom na štúdium konania nie je podľa Okresného súdu možné určiť úspech strán v konaní, resp. dôvodnosť podanej žaloby.
4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti jeho výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že v pôvodnom konaní bol vedený ako žalovaný v 1/ rade, pričom žalobca od neho požadoval zaplatiť istinu 41.037,23 eur s prísl.. Od počiatku, resp. ešte pred podaním žaloby žalobcovi namietal skutočnosť, že škoda bola odstránená uvedením do predošlého stavu. Žalobca teda podľa žalovaného vedel, resp. mohol a mal predpokladať, že žaloba voči žalovanému nemá právny a skutkový základ. Napriek tomu žalobu podal a podaním žaloby žalovanému vznikli trovy. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8Cb/37/2017 zo dňa 24.7.2017 bolo rozhodnuté, že povinným na zaplatenie sumy 37.907,35 eur je žalovaný v 2/ rade - Obec Stráne pod Tatrami. Následne
časť istiny 3.129,88 eur bola vylúčená na samostatné konanie. Počas toho, aby spor žalovaný skončil mimosúdnym vysporiadaním veci, zvyšnú časť žalovaný uhradil a žalobca od žalovaného nepožadoval náhradu úroku z omeškania a ani iné náklady.
5. Nakoľko v spore bol žalovaný úspešný v podstatnej časti 37.907,35 eur a neúspešný v časti 3.129,88 eur bol žalovaný úspešný v rozsahu 92,37 % a neúspešný v rozsahu 7,63 %, preto mal žalovaný za to, že má nárok na náhradu trov konania minimálne v rozsahu 84,74 eur.
6. Na základe uvedeného žiadal žalovaný aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. podľa úvahy súdu v rozsahu 84,74 %.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v predmetnom sporovom konaní úspešný nebol a preto mu nemohli byť žiadne trovy priznané. Žalobca nepopieral, že žalovanému mohli vzniknúť trovy konania v predošlom sporovom konaní, avšak o týchto konajúci súd nerozhodoval, resp. nepriznal mu ich a žalovaný sa proti rozsudku zo dňa 24.7.2017 neodvolal.
8. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval dôvody uvedené vo svojom vyjadrení s tým, že zdôraznil, že v bode 10 odôvodnenia rozsudku zo dňa 24.7.2017 bolo uvedené, že o právnych povinnostiach medzi žalobcom a žalovaným bude rozhodnuté samostatne. Následne napadnutým uznesením súd konanie zastavil a žiadnej zo sporovej strany nepriznal náhradu trov konania. S týmto rozhodnutím však žalovaný nesúhlasil, nakoľko v konaní bol úspešný v podstatnej časti a teda mu ako úspešnej strane patrí náhrada trov konania.
10. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovaného rovnako zopakoval svoje predchádzajúce skutkové tvrdenia s tým, že mal za to, že zastavenie konania o zaplatenie sumy 3.129,88 eur nezavinil, práve naopak, k zastaveniu konania došlo na podnet žalovaného, ktorý po podaní žaloby, pred vydaním konečného rozhodnutia, žalobnú istinu uhradil.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
17. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
18. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
19. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
20. V predmetnom súdenom prípade súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, pre ktoré žiadnej zo sporovej strán nepriznal nárok na náhradu trov konania nijako nezdôvodnil, keď uviedol, že vzhľadom na štádium konania nie je možné určiť úspech strán v konaní, resp. dôvodnosť podanej žaloby, pričom odvolací súd podotýka, že štádium konania je konečné, keď bolo konanie zastavené, preto je možné bez pochyby zistiť úspech strán v konaní, resp. dôvodnosť podanej žaloby, t.j. rozhodnúť na základe pomeru úspechu strán sporu v prípade, resp. zavinenia za čiastočné zastavenie konania keď neprichádza k úvahu aplikácia ustanovenia § 257 CSP.
21. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pri rozhodovaní o trovách konania sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal predchádzajúcim konaním vedeným pod sp. zn. 8Cb/37/2017 a vplyvom nárokov uplatnených proti žalovanému (v tomto konaní žalovanému v 1/ rade) na rozhodnutie o trovách konania medzi týmito stranami sporu, keď je nepochybné, že zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 3.129,88 eur s prísl. zavinil žalovaný, preto v tejto časti zodpovedá za náhradu trov konania. Prvoinštančný súd však nijako nezohľadnil predchádzajúce konanie (pred vylúčením na toto samostatné konanie) ktorého účastníkom bol tiež žalovaný (v tomto konaní ako žalovaný v 1/ rade) a vplyv tohto konania na náhradu trov konania. Je nepochybné, že o trovách konania v predchádzajúcom konaní, t.j. pred vylúčením na samostatné konanie vo vzťahu medzi týmito účastníkmi rozhodnuté nebolo, preto je povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o nároku trov konania aj toto predchádzajúce konanie pokiaľ si v tomto žalobca uplatňoval od žalovaného nárok presahujúci sumu 3.129,88 eur, ktoré zastavenie v tejto časti nepochybne svojou dodatočnou úhradou zavinil žalovaný a tento nárok v prípade, ak prevyšuje túto sumu zohľadniť v prospech žalovaného pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
22. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že si nechá pripojiť spis pred vylúčením tohto nároku na samostatné konanie (vo veci sp. zn. 8Cb/37/2017) po posúdení nároku, ktorý si žalobca uplatňoval voči žalovanému v tomto predchádzajúcom konaní a po zistení či o tomto nároku bolo v tomto predchádzajúcom konaní rozhodnuté. Súd prvej inštancie rozhodne opätovne o náhrade trov konania, a to striktne podľa zásady úspechu strán sporu, t.j. ak žalobca požadoval väčší nárok na žalovanom, než ktorý tento dobrovoľne žalobcovi uhradil, zodpovedá za zastavenie konania v tejto časti presahujúcej sumu 3.129,88 eur žalobca. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, keď takéto odôvodnenie v časti náhrady trov konania v napadnutom uznesení úplne absentuje tak aby bolo v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP a aby bolo presvedčivé.
24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).