Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-252-2018.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/252/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, M., o 3.019,03 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.048,91 € s 8 % ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 2.336,91 € od 21.11.2018 do 04.02.2019,
- zo sumy 2.300,91 € od 05.02.2019 do 04.03.2019,
- zo sumy 2.264,91 € od 05.03.2019 do 04.04.2019,
- zo sumy 2.228,91 € od 05.04.2019 do 03.05.2019,
- zo sumy 2.192,91 € od 04.05.2019 do 04.06.2019,
- zo sumy 2.156,91 € od 05.06.2019 do 04.07.2019,
- zo sumy 2.120,91 € od 05.07.2019 do 05.08.2019,
- zo sumy 2.084,91 € od 06.08.2019 do 04.09.2019,
- zo sumy 2.048,91 € od 05.09.2019 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30 € splatných 15. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 35,74 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou dňa 31.12.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.019,03 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový rámec 1.493,73 € s ročným úrokom 22,8 %, ktorý mal splácať mesačnými splátkami vo výške 49,79 €. Spornú pohľadávku neskôr postúpil na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 30.04.2019 nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil v zmysle § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie, na ktorom za prítomnosti žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: výpis z pôžičkovej karty B. (č. l. 8 až 48), žiadosť (č. l. 49), obchodné podmienky (č. l. 50), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 70) s podacím hárkom (č. l. 71), rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 29.11.2018 (č. l. 101), súhlas žalobcu z 29.01.2019 (č. l. 102), list žalobcu z 02.08.2019 (č. l. 100), potvrdenia o platbách na pošte (č. l. 99) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Pôvodný žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa bankovou činnosťou (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (žiadosť č. l. 49).
6. Pôvodný žalobca a žalovaný podpísali v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty B. (ďalej len „zmluva o kreditnej karte“, č. l. 49), v ktorej sa dohodli úverovo rámci 24 000 Sk a štandardnej mesačnej splátke: 800 Sk. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu bol úverový rámec schválený vo výške 1.493,73 € s dohodnutým úrokom 22,8 % a štandardnou mesačnou splátkou vo výške 49,79 € (nesporné skutočnosti, záhlavie výpisu z pôžičkovej karty Quatro; č. l. 8 až 48).
7. Žalovaný v čl. V s názvom „Vyhlásenia klienta“ v ods. 4 vyhlásil, že pred sa podpisom žiadosti oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet (ďalej len ,Obchodné podmienky'), ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Zároveň tu strany deklarovali, že „prijatím a schválením žiadosti zo strany pôvodného žalobcu sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty…“
8. Obchodné podmienky obsahovali o. i. tieto ustanovenia:
„I. Vymedzenie pojmov
… Deň splatnosti je deň uvedený vo výpise… … VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov 32. Výpočet úrokov: Dlžný zostatok sa denne úročí Štandardnou úrokovou sadzbou…“
9. Žalovaný čerpal úver viacerými výbermi a platbami v období od 10.10.2005 do 31.10.2018 a do 31.10.2018 splatil 4.562,53 € (výpis z Pôžičkovej karty Quatro, č. l. 8 až 48).
10. Žalovanému bola v období od 25.06.2013 do 25.12.2015 z titulu „nákladov na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ 19-krát účtovaná suma 33,19 € a v období od 27.09.2016 do 20.04.2018 z titulu „nákladov po vyhl. okamžitej splatnosti“ 11-krát účtovaná suma 2,64 €, raz suma 3,96 € a 7- krát suma 2,16 €, celkovo teda 682,12 € (výpis z Pôžičkovej karty Quatro, č. l. 35 až 47). Zo žaloby ale nie je zrejmé, čo pokrývajú tieto sumy. Skutkovým vymedzením žaloby je súd v sporovom konaní viazaný. Len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou uplatneného nároku, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku. V prvom rade je žalobca podľa čl. 8 základných princípov CSP povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Táto povinnosť sa odzrkadľuje aj v § 132 ods. 1 CSP, ktorý za všeobecnú obsahovú náležitosť žaloby považuje okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Zdôrazňuje sa aj v § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V spotrebiteľských sporoch (§ 290 CSP), v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte väčší dôraz. Podľa § 294 CSP totiž zmena rozhodujúcich skutočností, teda zmena žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), nie je v takýchto sporoch vôbec prípustná. To všetko platí aj pre vec prejednávanú v tomto konaní. V žalobe, ale ani na pojednávaní, ktorého sa žalobca dobrovoľne nezúčastnil, žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, o aké konkrétne poplatky ide. Žalobca tento nárok skutkovo nijako nepodložil, pretože nikde netvrdil, že by takýto nárok vznikol na základe určitého konania strán, či už v podobe úkonov zo strany pôvodné žalobcu ako banky alebo z iného dôvodu. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), hoci v prejednávanej veci žaloba takýto odkaz ani neobsahovala. Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku neodôvodňuje postup smerujúci k odmietnutiu podania, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnej skutočnosti a stratu sporu v dotknutej časti, teda zamietnutie žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie ÚS SR z 11.06.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/179/2012, alebo aj BAJÁNKOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 486). V časti týchto poplatkov tak žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
11. Oznámením z 24.01.2019 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 70). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného v ten istý deň (č. l. 71).
12. Listom z 29.01.2019 žalobca žalovanému oznámil, že súhlasí s postupným splatením pohľadávky mesačnými splátkami po 36 € (lis žalobcu, č. l. 102).
13. Žalovaný zaplatil žalobcovi za obdobie február až september 2019 8-krát 36 €, celkovo teda 288 € (potvrdenia, č. l. 99).
B. Právne posúdenie
14. Preskúmavanou zmluvou o kreditnej karte sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úverový rámec v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal vyčerpaný úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Ide o tzv. revolvingový úver, ktorý sa automaticky obnovuje v závislosti od toho, ako a kedy ho dlžník čerpá a spláca. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy uzatváral pôvodný žalobca zmluvu o kreditnej karte v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o kreditnej karte bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým pôvodný žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o kreditnej karte úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.
15. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe písomnej žiadosti žalovaného, ktorú pôvodný žalobca prijal bez výhrad tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na žiadosti. Podpísaná zmluva sa stala v zmysle záverečnej vety článku V zmluvy účinnou v deň podpísania pôvodným žalobcom (§ 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ). Súd mal tak za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá.
16. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o kreditnej karte sa na základe vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v článku V bode 4 zmluvy stali obchodné podmienky. Žalovaný čerpal v rámci poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky, ktoré pôvodný žalobca v súlade s čl. VI ods. 32 obchodných podmienok úročil dohodnutou štandardnou úrokovou sadzbou. Žalovaný bol povinný splácať úver mesačnými splátkami vo výške 49,79 €, ktorých splatnosť bola uvedená vo výpise (článok I obchodných podmienok).
17. Súčasťou žalobou uplatňovaného nároku boli aj položky označené vo výpise ako „náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ a „náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti“, ktoré pôvodný žalobca účtoval žalovanému v sumách 33,19 €, 3,96 €, 2,64 € a 2,16 € v podstate na mesačnej báze. Zo skutkového stavu (výpisu, č. l. 35 až 47) je zrejmé, že tieto poplatky predstavovali celkovo sumu 682,12 €. Ako bolo uvedené v časti A vyššie, tento nárok žalobca skutkovo riadne nevymedzil, preto s ním nemôže uspieť. Len na dôvažok súd považuje za potrebné poznamenať, že aj keby vychádzal z toho, že žalobca si mienil uplatniť „náklady spojené s vymáhaním pohľadávky“, jeho žaloba by v tejto časti nemohla byť úspešná. Dotknuté poplatky sa žalovanému účtovali na mesačnom základe a v paušálnych výškach, čo naznačuje, že svojou podstatou ide o sankciu za omeškania dlžníka, teda de facto tým pôvodný žalobca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta však musí byť dohodnutá písomne a musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (544 ods. 2 OZ). V danej veci to tak ale nebolo, preto treba zmluvnú pokutu považovať za neplatnú v zmysle § 39 OZ. Na zachovanie písomnej formy právneho úkonu sa však vyžaduje, aby bol podpis žalovaného umiestnený
na listine, na ktorej sa nachádza dojednanie o zmluvnej pokute (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).
18. Zo žalobcom pôvodne uplatňovaného nároku 3.019,03 € po odpočítaní nepreukázanej sumy 682,12 € a neskorších platieb žalovaného v sume 288 € (spolu 970,12 €) tak zostáva suma nezaplatenej istiny 2.048,91 €, ktorú je žalovaný povinný vrátiť.
19. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o kreditnej karte na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. Tým žalobcovi ako postupníkovi vzniklo v zmysle judikatúry (R 119/2003) právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 24.04.2018, č. k. 19Csp/39/2018-57, ktorým na návrh žalobcu pripustil jeho vstup do konania na miesto pôvodného žalobcu.
20. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný sumy čerpané kreditnou kartou splatiť najneskôr v dátum splatnosti uvedený vo výpise, čo však neurobil. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., od prvého dňa omeškania dlžníka, teda od 21.11.2018. Úrok z omeškania žiadal žalobca priznať vo výške 5 % ročne z pôvodne vyčíslenej sumy už od 21.11.2018, no tento mu patrí až v závislosti od neskorších čiastočných platieb žalovaného, ako to plynie z výroku.
21. Vychádzajúc z uvedených záverov súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.026,36 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania (výrok I) a v zostávajúcej časti o zaplatenie 970,12 € prislúchajúcim úrokom z omeškania ju zamietol (výrok III).
22. O trovách súd rozhodol na základe § 262 ods. 2 CSP tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému (ktorý inak čiastočné platby v sume 288 € vykonal na základe žalobcovho súhlasu ešte pred doručením žaloby) podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomer úspechu strán (2.048,91 € : 970,12 €, teda 67,87 % : 32,13 %) nárok na náhradu 35,74 % trov konania (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.