Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/54/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-10-

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., t.č. bytom E. F. XXX/XX, G. H., Rakúska republika, proti žalovaným: 1. Bc A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňak, advokát so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3 600 EUR s prísl., takto

rozhodol:

-2-

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

-8-

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2023 domáhal, aby súd zaviazal každého zo žalovaných zaplatiť mu po 1 800 EUR spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 800 EUR od 01.07.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú nehnuteľnosť

- rodinný dom súp. č. XXX na C. I. XX H. D., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. D. – ktorý má žalobca spolu s matkou žalovaných v 1. a 2. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Aktuálne prebieha medzi žalobcom a matkou žalovaných v 1. a 2. rade konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, a to na tunajšom súde pod sp. zn. . Z obsahu rozsudku tunajšieho súdu o rozvode manželstva (sp. zn. ) sa žalobca dozvedel, že žalovaný v 2. rade žije v dotknutom rodinnom dome a prispieva svojej matke na úhradu nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti sumu 100 EUR mesačne. Žalovaný v 1. rade pracuje v Bratislave, avšak v prípade, ak sa zdržiava v D., býva v dotknutom rodinnom dome. Žalovaný v 2. rade pracuje v Košiciach, avšak za prácou dochádza denne z D.. Žalobca tvrdil, že obaja žalovaní užívajú dotknutý rodinný dom v BSM žalobcu a matky žalovaných, o čom má svedčiť skutočnosť, že obaja žalovaní sú uvedení v rozhodnutí Mesta D. č. 777/2022 o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ako poplatníci spolu s ich matkou. Žalobca sa tak s poukazom na svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k dotknutému rodinnému domu, skutočnosť, že bezpodielovým spoluvlastníkom bol aj v čase troch rokov pred podaním žaloby a tiež s poukazom na skutočnosť, že ešte nie je právoplatne ukončené konanie o vyporiadanie BSM, domáhal zo strany žalovaných vydania bezdôvodného obohatenia za

užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu (napr. nájomnej zmluvy). Mal za to, že obvyklým nájomným za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti v danej lokalite mesta Lipany je suma 50 EUR za kalendárny mesiac od každého žalovaného, pričom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatňoval počnúc mesiacom júl 2020 za obdobie do júna 2023.

2. Súd doručil žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie/označenie dôkazov na podporu svojich tvrdení žalovaným v 1. a 2. rade.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2023 navrhol, aby súd žalobu smerujúcu voči nemu zamietol. V prvom rade uviedol, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Preto vzniesol námietku premlčania majúc za to, že žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, za ktoré je už nárok premlčaný. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že v danom dome má evidovanú adresu trvalého pobytu iba formálne a evidencia trvalého pobytu má len evidenčný charakter, nezakladá mu žiadne vlastnícke, užívacie a obdobné právo k danej nehnuteľnosti. Z dôvodu evidencie trvalého pobytu je povinný si plniť poplatkovú povinnosť za komunálne odpady v Meste Lipany. Poukázal na a uzavrel, že úhrada poplatku za komunálny odpad nie je dôkazom o tom, že by danú nehnuteľnosť užíval. Takúto konštrukciu žalobcu považoval za absurdnú a špekulatívnu. Na svoju obranu uviedol, že žije a pracuje dlhodobo v Bratislave, približne 10 rokov, čo potvrdil v žalobe aj samotný žalobca. Poukázal na ostatnú pracovnú zmluvu a dodatok k pracovnej zmluve. Na návštevu do Lipian prichádza za matkou len počas sviatkov, ako sú Vianoce, Veľká noc a Sviatok všetkých svätých. Okrem týchto sviatkov navštevuje matku počas letnej dovolenky. V rodinnom dome sa zdržiava iba v prípade návštevy svojej matky. V období, za ktoré si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie, žalovaný v 1. rade neužíval rodinný dom a neužíva ho ani v súčasnosti. Do rodinného domu prichádza iba zriedkavo aj to iba za účelom návštevy svojej matky. Záverom poukázal na skutočnosť, že žalobca podal žalobu o zaplatenie pomernej čiastky z prenájmu spoločného majetku na bývalú manželku (matku žalovaného v 1. rade), pričom súdne konanie bolo vedené pred Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou a súd túto žalobu zamietol. Žalovaný v 1. rade tak mal za to, žalobca sa aktuálne, keďže mu to v predchádzajúcom konaní proti matke žalovaných nevyšlo, snaží špekulatívne získať finančné prostriedky od žalovaných v 1. a 2. rade.

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2023 rovnako navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že býva so svojou matkou v dotknutom rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a matky žalovaných. Po skončení vysokej školy ostal s matkou bývajú na jej žiadosť, aby jej pomohol hlavne v čase, keď žalobca odišiel v r. 2015 bez vysvetlenia z domu a matka ostala v tom čase bez príjmu. Pomáhal jej uhrádzať náklady spojené s užívaním rodinného domu (voda, plyn, elektrina) a zároveň bol a je pre matku psychickou oporou, a to aj pred žalobcom, z ktorého má matka žalovaných stále strach, pretože ju obťažuje SMS správami a cez sociálnu sieť. V súčasnosti je matka žalovaných v starobnom dôchodku a žalovaný v 2. rade jej pomáha, pretože sama by nezvládla starať sa o rodinný dom. Pomáha jej s chodom domácnosti a prácami okolo domu tak, ako to býva vo vzťahu dieťaťa k rodičom Žalovaný v 1. rade pritom žije a pracuje v Bratislave a domov k matke chodí iba na sviatky na návštevu. V roku 2015 bola matka žalovaných v zlej finančnej situácii, a preto bola nútená podať návrh proti žalobcovi o určenie manželského výživného, v ktorom súdnom konaní bola úspešná a súd jej priznal manželské výživné (konanie bolo vedené pred tunajším súdom pod spisovou značkou ). Matka žalovaných je rovnakou bezpodielového spoluvlastníčkou rodinného domu ako žalobca a žalovaný v 2. rade býva v danom rodinnom dome na žiadosť a so súhlasom svojej matky, ktorá ho prosila, aby s ňou býval v rodinnom dome a pomáhal jej, keďže nechcela ostať v rodinnom dome sama bez pomoci. Svoje užívacie právo tak žalovaný v 2. rade odvodzoval od súhlasu matky ako vlastníčky rodinného domu a mal za to, že z tohto dôvodu sa na úkor žalobcu nemôže bezdôvodne obohacovať. Nie je daný hmotnoprávny základ žaloby. Navyše mal za to, že zaviazať ho na plnenie pre žalobcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to predovšetkým s poukazom na spomínanú žiadosť mamy, ktorej ako syn nedokázal odmietnuť pomoc a starostlivosť. Dodal, že si vie zabezpečiť bývanie vo vlastnej réžii, ale práve z dôvodu, že matka potrebuje jeho pomoc, ostal s ňou bývať. Rovnako ako žalovaný v 1. rade poukázal na špekulatívnosť žaloby a tiež vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce dátumu 17.07.2021, čiže 2 roky pred podaním žaloby, je pre premlčaný.

5. Žalobca v replike zo dňa 14.09.2023 zotrval na podanej žalobe. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade nepreukázal, že pracoval v Bratislave alebo v inom mieste, ktorého vzdialenosť od Lipian by mu nedovoľovala denne dochádzať za prácou, za obdobie pred 01.01.2022. Žalovaným v 1. rade predložené listinné dôkazy preukazujú trvanie pracovného pomeru v Bratislave iba za obdobie od 01.01.2022 a hoci už mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, neznamená to, že tento pracovný pomer stále trvá. mohol byť medzičasom aj ukončený. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 2. rade je užívanie dotknuté nehnuteľnosti žalovaným v 2. nesporné. Žalobca nespochybňoval užívacie právo žalovaného v 2. rade a uviedol, že rešpektuje skutočnosť, že žalovaný v 2. rade užíva nehnuteľnosť z dôvodu výslovnej žiadosti jeho matky. Mal ale za to, že ak matka žalovaného v 2. rade po ňom nepožaduje žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľnosti, iba finančnú spoluúčasť na nákladoch spojených s užívaním bytu, je to jej rozhodnutie. Zastával názor, že žalovaný užíva aj podiel na nehnuteľnosti, ktorý vlastní žalobca, a preto sa voči nemu oprávnene domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní aj podielu žalobcu na nehnuteľnosti bez právneho titulu, keďže žalobca a žalovaný v 2. rade neuzavreli nájomnú zmluvu na užívanie nehnuteľnosti. Podľa žalobcu existencia príbuzenského vzťahu žiadnym spôsobom nevylučuje aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Nemožno takýto stav považovať za uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný v 2. rade poukazuje na svoj vzťah so svojou matkou, avšak nie na vzťah so žalobcom, pre ktorý by malo byť uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca zdôraznil, že si neuplatňuje náhradu za užívanie nehnuteľnosti vo vzťahu k podielu matky žalovaných, ale za užívanie svojho podielu na nehnuteľnosti. Záverom uviedol že, hoci nedal žalovanému v 2. rade výslovný súhlas na užívanie svojho podielu na nehnuteľnosti toleruje túto skutočnosť. Poukázal tiež na to, že tým, že žalovaný v 2. rade neužíva inú nehnuteľnosť, na ktorú by inak vynakladal finančné prostriedky, tak teraz, keď užíva nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcu a matky žalovaných, nemusí vynaložiť tieto finančné prostriedky, keďže matka od neho okrem spoluúčasti na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti nič nepožaduje. Majetok žalobcu (príslušný podiel na nehnuteľnostiach) sa nezväčšil, respektíve nemá z tohto majetku žalobca žiaden prospech, pričom žalovaný v 2. rade nehnuteľnosť užíva aj v rozsahu podielu žalobcu a bez toho, aby za toto užívanie poskytoval žalobcovi akúkoľvek finančnú náhradu.

6. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 12.10.2023 mal za to, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý má preukázať, že žalovaný v 1. rade sa v danej nehnuteľnosti zdržiava. Žalobca však okrem svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukazoval. Žalovaný v 1. rade však napriek tomu súdu predložil Potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 09.10.2023, ktorým hodlal preukázať, že pracovný pomer v Bratislave trvá aj naďalej. Taktiež predložil potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte doby zamestnania zo dňa 31.01.2021, z ktorého má vyplývať doba trvania pracovného pomeru na pozícii skladník v Bratislave od 14.11.2018 do 31.01.2021. Od septembra 2021 do decembra 2021 bol žalovaný v 1. rade nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR, avšak ani v tomto čase sa nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, ale žil v Bratislave, kde si hľadal zamestnanie. Záverom dodal, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy otec žiada bezdôvodné obohatenie od vlastného syna, považuje za v rozpore s dobrými mravmi.

7. Žalovaný v 2. rade v duplike zo dňa 12.10.2023 nesúhlasil s argumentáciou žalobcu ohľadom toho, že by existencia príbuzenského vzťahu nevyučovala aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatí. Zopakoval, že v dome býva na žiadosť matky, ktorej pomáha, pretože sama by sa o dom nezvládala starať. Popísal prirodzený vzťah rodiča a dieťaťa a povinnosť rodičov starať sa o deti a zabezpečiť im rodinné prostredie, zázemie, domov v ich útlom veku a sprevádzať deti do dospelosti, pričom neskôr prichádza na rad povinnosť detí starať sa o rodičov v ich starobe. Je elementárnou povinnosťou rodiča zabezpečiť pre dieťa bývanie, a to nielen v čase, kedy nie je schopné sa samo živiť, ale aj v dospelosti. Nie je limitované časom, ale je to prirodzené fungovanie rodiny. Práve vzťah rodiča a dieťaťa vylučuje, aby sa jeden rodič na úkor druhého rodiča domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od vlastného syna. Preto mal za to, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na čl. 4 Zákona o rodine, a definíciu, resp. charakteristiku dobrých mravov, ktoré predstavujú mimoprávny súbor pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. Všeobecne ide o obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa. Mal tak za to, že bývaním v rodinnom dome matky, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, sa dieťa s poukazom na to, že ide o prirodzené a normálne fungovanie rodiča a dieťaťa, nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor druhého rodiča len preto, že ostalo bývať s druhým rodičom. Považoval to za absurdné.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.01.2024, ktoré vykonal v súlade s v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, iba za prítomnosti ich zástupcov a žalobcu. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukazoval tiež na to, že práve žalobca bol vylúčený z rodiny, nie je jej súčasťou, preto majú žalovaní za užívanie podielu žalobcu platiť. Žalovaní v 1. a 2. rade zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom zdôraznili, že žalobca dlhodobo toleroval užívanie nehnuteľnosti, nikdy nežiadal od kohokoľvek z tých, ktorí bývajú v nehnuteľnosti akékoľvek plnenia.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (na čl. 3 výpis z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D. vyhotovený 13.07.2023, na čl. 5 žaloba zo dňa 24.02.2020, na čl. 11 rozhodnutie číslo 777/2022 vydané A. D. dňa 11.04.2022, na čl. 12 výňatok z rozhodnutia sp. zn. , na čl. 13 vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.12.2022, na čl. 23 dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 30.12.2022, na čl. 24 pracovná zmluva zo dňa 03.01.2022, na čl. 46 potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania zo dňa 31.01.2021, na čl. 47 potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 09.10.2023), pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. a , oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. vyhotoveného dňa 13.07.2023 vyplýva, že žalobca a A. B., J. E. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. KN C XXX/X v k.ú. D..

11. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM žalobcu a jeho bývalej manželky A. B. – matky žalovaných v 1. a 2. rade pod sp. zn. , ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Zo spisu sp. zn. vyplýva, že žalobca je otcom žalovaných v 1. a 2. rade.

12. Z potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania zo dňa 31.01.2021 vyplýva, že žalovaný v 1. rade pracoval na pozícii skladník v Bratislave v období od 14.11.2018 do 31.01.2021. Z potvrdenia zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 09.10.2023 vyplýva, že žalovaný v 1. rade od 02.01.2022 minimálne do septembra 2023 pracoval u zamestnávateľa A. B. G. F., G., pričom z pracovnej zmluvy zo dňa 03.01.2022 vyplýva, že miestom výkonu jeho práce je Bratislava.

13. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný v 2. rade býva v dotknutom rodinnom dome súp. č. XXX na C. ulici v D. spolu so svojou matkou, a to s povolením matky žalovaných a na jej výslovnú žiadosť. Ostal s matkou bývať od roku 2015 po tom, čo žalobca opustil ich domácnosť. Matke pomáha v domácnosti a v starostlivosti o rodinný dom. Je matke oporou.

14. Z rozhodnutia A. D. č. 777/2022 zo dňa 11.04.202 vyplýva, že na rok 2022 bol matke žalovaných vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavby okrem nej samej aj na oboch žalovaných.

15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

16. Podľa (ďalej len „“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

18. Podľa a bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

19. Podľa ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

20. Podľa a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Podľa článku 4 základných zásad o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

22. Podľa o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

23. Z vykonaného dokazovania súd nepovažoval za preukázané, že by žalovaný v 1. rade užíval rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a matky žalovaných. Žalobca v tomto smere podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v 1. rade dostatočne vyvrátil tvrdenia žalobcu poukazom na svoj dlhodobý pobyt v Bratislave a predložením potvrdenia o dĺžke zamestnania a potvrdenia o trvaní pracovného pomeru preukázal, že v Bratislave od 14.11.2018 do 31.01.2021 a od 02.01.2022 až do minimálne septembra 2023 aj pracoval. Žalobca na podporu svojho tvrdenia o užívaní nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade nepredložil dostatočné dôkazy. Poukaz na platbu poplatku za miestny komunálny odpad pritom skutočne nemožno považovať sám o sebe za postačujúci na preukázanie užívania danej nehnuteľnosti a bol dostatočne objasnený dôvod, pre ktorý sa tento poplatok uhrádza – nahlásený trvalý pobyt žalovaného v 1. rade. Už aj vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko sa v konaní nepreukázal ani základný predpoklad pre vznik bezdôvodného obohatenia, a to užívanie dotknutej nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade.

24. Medzi stranami sporu ale nebolo sporné, že v dotknutom rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a matky žalovaných, býva žalovaný v 2. rade. spolu so svojou matkou, a to s jej súhlasom a na jej výslovnú žiadosť.

25. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd ju vyhodnotil v časti ako dôvodnú. Žalobca o tom, že žalovaný v 2. rade býval so svojou matkou v predmetnom rodinnom dome vedel už minimálne v roku 2015 (dozvedel sa o tom minimálne na pojednávaní dňa 09.12.2015 vo veci sp. zn. ), a tak teoretické nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby, sú premlčané. Súd tak skúmal, či žalobcovi patrí aspoň nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2. rade za obdobie od 17.07.2021 do 17.07.2023, t.j. za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby.

26. Ohľadom užívania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je potrebné objasniť, že v zmysle majú obaja manželia užívať tento majetok spoločne, pričom spoločne majú hradiť aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Ak by došlo medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne o nich v zmysle na návrh niektorého z manželov súd.

27. Podľa názoru súdu v danom prípade, mali žalobca i matka žalovaných rovnaké právo užívať danú nehnuteľnosť celú. V prípade nezhody o užívaní nehnuteľnosti sa mohol ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd so žalobou, ktorou by sa domáhal rozhodnutia o konkrétnom spôsobu užívania veci. V danom prípade sa tomu tak nestalo. Žalobca naopak sám vo svojich písomných podaniach potvrdil, že toleroval žiadosť, prípadne súhlas matky - exmanželky, z titulu ktorých žalovaný v 2. rade užíval daný rodinný dom a rovnako dlhodobo toleroval užívanie nehnuteľnosti matkou a žalovaným v 2. rade.

28. Navyše do daného sporu vstupuje aj rodinnoprávny rozmer vzťahov medzi žalovaným v 2. rade, žalobcom a matkou žalovaného v 2. rade. Obsah týchto rodinnoprávnych vzťahov je tvorený jednotlivými právami a povinnosťami subjektov – rodičov a dieťaťa. Okrem iného je tvorený aj povinnosťou dieťaťa prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V zmysle základných zásad Zákona o rodine majú všetci členovia rodiny povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú zároveň povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

29. V danom prípade žalobca nevynakladal žiadne finančné prostriedky na chod domácnosti žalovaného v 2. rade a jeho matky. Nejde teda zo strany žalobcu o náhradu nejakých vynaložených nákladov pre uspokojovanie potrieb rodiny. Žalobca si vyslovene odvodzoval svoj nárok iba od toho, že zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva k danému rodinnému domu nemal žiaden úžitok. Preto požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré špecifikoval ako obvyklé nájomné, ktoré by inak žalovaný v 2. rade bol povinný plniť.

30. Podľa názoru súdu však vzhľadom na rodinnoprávny charakter vzťahov žalovaného v 2. rade ako užívateľa danej nehnuteľnosti a žalobcu – otca žalovaných a matky žalovaných ako bezpodielových spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, je potrebné zvážiť aj prípadný rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi.

31. Dobré mravy predstavujú súhrn etických pravidiel, ktoré sú všeobecne zachovávané a uznávané zásady, ktorých dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Sú právnou kategóriou majúcou pôvod v rímskom práve a predstavujúcou súkromnoprávnu hranicu toho, čo je dobré, správne, morálne či etické. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Konštatovanie rozporu s dobrými mravmi môže odzrkadľovať aj posúdenie individuálnych, jedinečných skutkových okolností konkrétnej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie porušenia dobrých mravov sú rozdielne v každej veci a môžu sa odlišovať od prípadu k prípadu.

32. V danom prípade sa súd stotožnil so záverom žalovaného v 2. rade a považuje za v rozpore s dobrými mravmi uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu ako otca a bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti voči žalovanému v 2. rade za stavu, kedy žalovaný v 2. rade sa zdržiava v danej nehnuteľnosti na výslovnú žiadosť svojej matky ako druhej bezpodielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti. Nemožno neprihliadať na skutočnosť, že užívanie nehnuteľnosti žalovaným v 2. rade vychádza, resp. je dôsledkom realizácie práv a povinností vyplývajúcich z rodinnoprávnych vzťahov – poskytovania pomoci a starostlivosti rodičovi zo strany dieťaťa. Žalobca pritom daný stav dlhodobo toleroval a nevykonal žiadne úkony, ktoré by nasvedčovali tomu, že nesúhlasí s užívaním majetku v BSM matkou a synom. Žaloba sa skutočne javí ako prekvapivá pre oboch žalovaných, od ktorých si žalobca doposiaľ žiadne nároky na plnenie v súvislosti s tým, že ostali bývať s matkou (žalovaný v 2. rade), resp. si ponechali prihlásený trvalý pobyt na danej adrese (žalovaný v 1. rade), nepožadoval. Žiadosť matky, aby s ňou žalovaný v 2. rade ostal bývať v spoločnej domácnosti a pomáhať jej a akceptácia tejto žiadosti zo strany žalovaného v 2. rade, sa súdu pritom javia ako prirodzené vyústenie danej situácie po rozpade manželského spolužitia žalobcu a matky žalovaných (teda že rodič, ktorý sa ocitá v núdznej situácii požiada o pomoc svoje dieťa a to sa mu snaží pomôcť). Tieto práva a povinnosti ako obsah tohto rodinnoprávneho vzťahu sú predpokladané aj Zákonom o rodine. Ako už súd uviedol, východiskom v prípade nezhody o užívaní nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov by v prípade nemožnosti uzavretia dohody manželov (v danom prípade exmanželov do vyporiadania BSM) mala byť žaloba zo strany ktoréhokoľvek bezpodielového spoluvlastníka podľa , kde by súd po vykonaní dokazovania mohol vyhodnotiť a posúdiť spôsob užívania nehnuteľnosti a oprávneného nároky oboch bezpodielových spoluvlastníkov a následne o uplatnených nárokoch rozhodnúť.

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, že by žalovaný v 1. rade mal vôbec danú nehnuteľnosť užívať, a teda sa bezdôvodne obohacovať na úkor žalobcu a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2. rade, keďže tento svoje užívacie právo k nehnuteľnosti odvodil od rodinnoprávneho vzťahu k druhej bezpodielovej spoluvlastníčke nehnuteľnosti – matke, ktorá nielenže súhlasila, aby žalovaný v 2. rade ako jej syn užíval danú nehnuteľnosť, ale ho o to výslovne požiadala, pričom súd zároveň vyhodnotil uplatnený nárok vzhľadom na uvedené skutočnosti za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tvrdenia žalovaného v 2. rade o súhlase, či žiadosti matky, aby žalovaný v 2. rade ostal s ňou bývať, počas konania vôbec nespochybňoval, ba naopak, nepriamo ich potvrdil, keď uviedol, že ich toleroval.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v plnom rozsahu úspešní v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2-

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.