Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/210/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: JUDr. Albín Božek, súdny exekútor, so sídlom Nám. Mieru 7, 908 51 Holíč, IČO: 36 078 352, právne zastúpený: JUDr. Jela Mikušková, advokát, so sídlom Bzovícka 24, 851 07 Bratislava, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o zaplatenie 6.335,98 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.335,98 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, návrhu oprávneného Helgeson Investments Limited, so sídlom Naousis 1, Karapatakis Building, P.C. 6018 Larnaca, Cyprus (ďalej tiež ako „oprávnený“ alebo „Helgeson Investments Limited“) zo dňa 24.01.2013, začalo dňa 25.01.2013 na Exekútorskom úrade žalobcu pod č. Ex 9/2013 exekučné konanie proti povinnému ETRANSA Slovakia s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 52, 811 04 Bratislava, IČO: 35 749 857 (ďalej tiež ako „povinný“ alebo „ETRANSA Slovakia s.r.o.“) o vymoženie istiny 700.000,- EUR s príslušenstvom, ktorým boli úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, trov súdneho konania, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní a exekučnom konaní a trov exekúcie. Okresný súd Bratislava I vydal žalobcovi dňa 30.01.2013 poverenie k vykonaniu exekúcie na vymoženie istiny s príslušenstvom podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež ako „Exekučný poriadok“). V zmysle uvedeného poverenia vydal žalobca ako poverený exekútor dňa 25.02.2013 Príkaz na úhradu trov exekúcie a dňa 26.02.2013 Exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a doručil ich žalovanému. Na základe Príkazu na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013 mal žalovaný vykonať úhradu

- trov exekúcie z účtu povinného č. 2629007110/1100 a zo všetkých zriadených účtov v prospech účtu žalobcu vo výške 39.873,51 EUR, čo zahŕňalo zákonný nárok na odmenu vo výške 20% (33.193,92 EUR) zo základu na jej určenie, t. j. z výšky vymoženej pohľadávky v zmysle ustanovenia a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej tiež ako „“)

- DPH vo výške 20 % (6.638,79 EUR) v spojení s § 196 Exekučného poriadku

- náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov (34,00 EUR + 6,80 EUR DPH, spolu 40,80 EUR) podľa § 196 Exekučného poriadku.

V zmysle Exekučného príkazu zo dňa 26.02.2013 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného č. 2629007110/1100 a zo všetkých zriadených účtov v banke - Tatra banka, a.s., mal žalovaný vykonať v prospech účtov oprávneného a jeho právneho zástupcu úhradu

- istiny vo výške 700.000,- EUR

- úrokov z omeškania vo výške 36.246,58 EUR

- trov súdneho konania vo výške 33.193,50 EUR

- trov právneho zastúpenia vo výške 13.158,61 EUR

- úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 26.02.2013 z istiny vo výške 700.000,- EUR do zaplatenia. Podľa uvedených príkazov žalovaný vykonal exekúciu tak, že žalobcovi pripísal v prospech jeho účtu vedeného v Tatra banka, a.s. č. 2627042238/1100

- dňa 01.03.2013 sumu 32.332,23 EUR

- dňa 12.03.2013 sumu 25,16 EUR

- dňa 22.07.2013 sumu 5,01 EUR

- dňa 16.08.2013 sumu 1.175,13 EUR; teda spolu sumu 33.537,53 EUR. Žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný nevykonal úhradu trov exekúcie tak ako mu bolo prikázané v Exekučnom príkaze žalobcu zo dňa 25.02.2013, teda v celej výške 39.873,50 EUR, ale len vo výške 33.537,53 EUR, vznikol rozdiel v neprospech žalobcu vo výške 6.335,98 EUR. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia a Vyhlášky č. . Žalobca listom zo dňa 14.04.2013 oslovil predsedu predstavenstva žalovaného so žiadosťou o úhradu nedoplatku na trovách exekúcie. Žalovaný v odpovedi zo dňa 25.04.2013 uviedol, že

- v prospech účtu oprávneného odviedol z účtov povinného sumu 635.733,52 EUR

- v prospech účtu právneho zástupcu oprávneného odviedol sumu 10.785,79 EUR

- v prospech účtu súdneho exekútora odviedol sumu 32.357,39 EUR. Žalobca mal za to, že týmto žalovaný potvrdil svoj nesprávny a protiprávny postup, ktorý bol v rozpore s ustanoveniami a Vyhlášky č. v spojení s Exekučného poriadku. Žalobca uviedol, že žalovaný svoj postup v liste zo dňa 25.04.2013 odôvodnil tým, že keďže na účtoch povinného v čase vykonávania exekúcie nebolo dostatočné krytie peňažných prostriedkov, nerealizoval trovy exekúcie v celkovej sume, ale podľa Exekučného poriadku, a to pomerným realizovaním. Žalobca zdôraznil, že v zmysle uvedených ustanovení súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekučnej činnosti odmena vo výške 20% zo základu na jej určenie, ktorým je výška vymoženej pohľadávky, najmenej 33,19 EUR a najviac 33.193,50 EUR. žalobca mal za to, že z listu žalovaného zo dňa 25.04.2013 bolo zrejmé, že pre oprávneného vymohol sumu 635.733,52 EUR, čo teda predstavuje základ pre určenie odmeny súdneho exekútora, pričom 20% z uvedenej sumy je 127.146,70 EUR. Keďže táto suma prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odmeny, potom žalobcovi patrila odmena vo výške 33.193,50 EUR + hotové výdavky + DPH, teda suma 39.873,50 EUR. Žalobca mal za to, že aplikácia ustanovenia Exekučného poriadku v danom prípade neprichádzala do úvahy, a to s poukazom na jednoznačné znenie a Vyhlášky č. , z ktorých vyplývalo, že žalobcovi mala byť vyplatená odmena v plnej zákonom stanovenej výške, nakoľko žalobca svoju prácu vykonal v súlade so všetkými právnymi predpismi a podľa zákona mu vznikol nárok na plné trovy exekučného konania. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu neexistoval dôvod, pre ktorý by sa mu mala odmena krátiť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo na účtoch povinného dostatok finančných prostriedkov. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o viaceré pohľadávky došlé banke v ten istý deň, ale išlo o jednu pohľadávku oprávneného s príslušenstvom, ktorým príslušenstvom boli aj trovy exekúcie. Žalobca tiež poukázal na to, že Príkaz na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013 predchádzal Exekučnému príkazu z 26.02.2013. Keďže žalobcovi bola žalovaným poukázaná z účtov povinného suma 33.537,53 EUR, pričom rozdiel od sumy, ktorá mu mala byť vyplatená predstavuje sumu 6.335,98 EUR, tak mal žalobca za to, že bol uvedeným nesprávnym postupom žalovaného ukrátený. Žalobca mal za to, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom a v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom žalovaného žalobcovi neboli vyplatené sumy, na ktoré by mal pri riadnom postupe žalovaného nárok, na účte povinného sa už nenachádzajú finančné prostriedky na plné uspokojenie trov exekúcie a exekúcia bola na návrh oprávneného zastavená. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný je povinný v zmysle a nasl. žalobcovi uhradiť titulom náhrady škody rozdiel vo výške vymáhanej sumy 6.335,98 EUR. Keďže sa žalovaný s úhradou žalovanej istiny dostal do omeškania žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úroky z omeškania v zmysle v spojení s Nariadenia Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia vo výške 9,75 % ročne odo dňa 01.03.2013 do zaplatenia istiny.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.01.2014. Žalovaný mal za to, že vzťah súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vo vzťahu k žalovanému nie je vzťahom súkromnoprávnym ale verejnoprávnym, a teda tieto vzťahy nie sú občianskoprávnymi a nie je na ne možné aplikovať všeobecné ustanovenie o náhrade škody, o ktoré žalobca opiera svoj nárok. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Žalovaný uviedol, že zodpovednosť banky pri realizácii povinností pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke je špeciálne upravená v § 103 Exekučného poriadku, pričom aktívnu legitimáciu na vyvodenie predmetnej zodpovednosti má výlučne oprávnený v exekúcii (tzv. poddlžnícka žaloba). Žalovaný mal zároveň za to, že jeho postup v uvedenej exekučnej veci bol korektný, plne v súlade s Exekučným poriadkom. Žalovaný uviedol, že jeho postup vychádzal zo štandardného postupu pri spracovaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom tento postup mal oporu v § 97 Exekučného poriadku, pričom vychádzal zo skutočnosti, že pohľadávka na trovy exekúcie ako aj vymáhaná pohľadávka oprávneného má rovnaké poradie, keďže sa k obidvom viaže rovnaký príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (teda vo vzťahu k nim bol príkaz na začatie exekúcie doručený v ten istý deň). Žalovaný považoval právny názor žalobcu za ojedinelý a účelový. Žalovaný uviedol, že v rámci právneho stavu pred účinnosťou novely Exekučného poriadku zavedenej od 01.11.2013 bol takýto postup bánk ako aj exekútorov v tejto veci ustálený a stabilný. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že jeho postup v rámci spracovania exekúcie teda nemôže byť kvalifikovaný ako protiprávne konanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak bol žalobca presvedčený, že má nárok vo vzťahu k oprávnenému na trovy exekúcie vo vyššom rozsahu ako vyplýva z aktuálneho stavu prijatých prostriedkov k rukám exekútora oproti prostriedkom prijatým k rukám oprávneného, je to výlučne vecou vyúčtovania medzi exekútorom a oprávneným. Žalovaný poukázal na to, že práve oprávnený je osobou, ktorá má v exekučnom konaní voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie, oprávnený je teda originárnym subjektom, ktorému svedčí tento nárok. Aj preto je výlučne oprávnený v exekúcii aktívne legitimovaným subjektom na podanie poddlžníckej žaloby v zmysle Exekučného poriadku, a to aj v rozsahu náhrady trov exekučného konania. Žalovaný mal za to, že ak aj Exekučný poriadok pripúšťa exekútorovi možnosť vymôcť si trovy exekúcie priamo v rámci výkonu exekúcie, exekútor v tejto súvislosti plní len úlohu akéhosi platobného miesta, keďže v konečnom dôsledku má nárok na trovy exekúcie, teda zaplatenie trov. Tento nárok však má exekútor voči oprávnenému v exekúcii. Na podporu uvedenej argumentácie žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaný pod sp. zn. . Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania na 15.04.2015, 18.10.2017, 10.05.2019, 28.06.2019 a 03.09.2019.

5. Žalobca v rámci svojich prednesov na pojednávaniach konaných v predmetnom spore, nad rámec tvrdení uvádzaných v žalobe poukázal na to, že na účtoch povinného boli v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému dostatočné peňažné prostriedky potrebné na to, aby žalovaný splnil v plnom rozsahu to, čo mu ukladal exekučný príkaz a na účtoch povinného bol dostatok peňažných prostriedkov na výplatu plnej sumy trov exekúcie. Exekútorovi tak vznikol nárok na vyplatenie plnej sumy trov exekúcie. Žalobca mal zároveň za to, že v prípade, ak žalovaný mal pochybnosti o tom, ako postupovať pri vyplácaní exekúcie, mal celú sumu uvedenú v exekučnom príkaze vyplatiť v prospech účtu exekútora. V tejto súvislosti poukázal na list žalovaného adresovaný Slovenskej komore exekútorov zo dňa 06.03.2014.

6. Žalovaný v rámci svojich prednesov na pojednávaniach konaných v predmetnom spore, nad rámec tvrdení uvádzaných v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2013 uviedol, že zostatok na účtoch povinného vedených u žalovaného predstavoval nižšiu sumu, ako bola suma vymáhaná v rámci tej istej exekúcie, ktorej sa týka predmetné konanie. Zdôraznil, že žalovaný nikdy nesporoval výpočet výšky trov exekúcie, avšak otázka právneho posúdenia vo vzťahu k otázke zodpovednostných vzťahov, aktívnej legitimácie, alebo spôsobu distribúcie prostriedkov oprávnenému a exekútorovi je u žalovaného odlišná a odkázal na písomné vyjadrenie z 03.01.2013. Žalovaný mal za to, že postupoval v súlade s pravidlami pre distribúciu čiastočných plnení z účtu povinného v prípade, že nie je na účtoch povinného dostatočné krytie na úhradu celej vymáhanej pohľadávky.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to: fotokópiou podania zo dňa 24.01.2013 - Návrh oprávneného

Helgeson Investment Limited na vykonanie exekúcie, fotokópiou výpisov z účtu žalobcu zo dňa 16.08.2013, zo dňa 22.07.2013, zo dňa 12.03.2013 a zo dňa 01.03.2013, fotokópiou Poverenia zo dňa 30.01.2013 v konaní sp. zn. , Príkazom na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013, Exekučným príkazom zo dňa 26.02.2013, listom žalobcu zo dňa 15.04.2013 - Žiadosť o úhradu nedoplatku na trovách exekúcie, listom žalovaného zo dňa 25.04.2013, stanoviskom Slovenskej komory exekútorov zo dňa 02.12.2013, uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. - 21 zo dňa 18.10.2013, grafickým zobrazenie exekúcie č. Ex 9/2013 (), výpisom z účtu spoločnosti ETRANSA Slovakia s.r.o. č. 2629007110 zo dňa 27.02.2013, výpisom z účtu spoločnosti ETRANSA Slovakia s.r.o. č. 2823000158 zo dňa 27.02.2013, listom žalovaného adresovaným Slovenskej komore exekútorov zo dňa 06.03.201 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.01.2013 adresovaným žalobcovi oprávnený - Helgeson Investments Limited navrhol, aby súdny exekútor akýmkoľvek spôsobom podľa v platnom znení až do úplného uspokojenia pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami konania vymohol istinu pohľadávky vo výške 700.000,- EUR; úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 700.000,- EUR od 25.07.2012 do zaplatenia; trovy súdneho konania vo výške 33.193,50 EUR; trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 10.938,24 EUR a trovy exekučného konania v celkovej výške 2.220,37 EUR.

9. Z výpisov z účtu žalobcu č. 2627042238/1100 vyplynulo, že žalovaný poukázal na uvedený účet žalobcovi dňa 16.08.2013 sumu 1.175,13 EUR, dňa 22.07.2013 sumu 5,01 EUR, dňa 12.03.2013 sumu 25,16 EUR, dňa 01.03.2013 sumu 32.332,23 EUR.

10. Dňa 30.01.2013 Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. vydal poverenie, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka, na vymoženie istiny vo výške 700.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 700.000,- EUR od 25.07.2012 do zaplatenia, trov konania 33.193,50 EUR, trov právneho zastúpenia 10.938,24 EUR a trov exekúcie.

11. Dňa 25.02.2013 žalobca vydal v konaní č. EX 9/2013 Príkaz na úhradu trov exekúcie, ktorým žalovanému prikázal, aby po doručení príkazu na úhradu predbežných trov exekúcie ako príslušenstva uplatnenej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule č. zo dňa 29.10.2012 v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku odpísal z účtu povinného č. 2629007110/110 a zo všetkých zriadených účtov v banke Tatra banka, a.s. Bratislava trovy exekúcie vo výške 39.873,51 EUR a poukázal ich na účet súdneho exekútora č. 2627042238/110, ktorý je vedený v Tatra banka, a.s., VS: 9/2013.

12. Dňa 26.02.2013 žalobca vydal v konaní č. EX 9/2013 Exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým žalovanému prikázal, aby po doručení exekučného príkazu odpísal pohľadávku vo výške 700.000,- EUR a jej príslušenstva vo výške 82.598,69 EUR a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 26.02.2013 zo sumy 700.000,- EUR do zaplatenia z účtu povinného č. 2629007110/110 a zo všetkých zriadených účtov a pripísal na účet oprávneného pohľadávku 700.000,- EUR, príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania vo výške 36.246,58 EUR, trovy súdneho konania 33.193,50 EUR a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 26.02.2013 zo sumy 700.000,- EUR do zaplatenia, všetko spolu 769.440,08 EUR a aby poukázal na účet právneho zástupcu oprávneného trovy právneho zastúpenia 13.158,61 EUR.

13. V liste zo dňa 15.04.2013 adresovanom žalovanému (predsedovi predstavenstva J.. J. M.) označenom ako „Žiadosť o úhradu nedoplatku na trovách exekúcie“ žalobca uviedol, že bol vydaný príkaz na úhradu trov exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom oba príkazy boli žalovanému na vykonanie doručené dňa 27.02.2013. Žalobca v liste poukázal na to, že dňa 01.03.2013 bola na účet súdneho exekútora pripísaná suma 32.332,23 EUR, pričom mala byť priznaná suma 39.873,50 EUR. Žalobca v liste uviedol, že trovy exekúcie boli vypočítané podľa Exekučného poriadku a a Vyhlášky č. a žiadal douhradiť rozdiel v sume 7.541,27 EUR.

14. V liste zo dňa 25.04.2013 adresovanom žalobcovi žalovaný uviedol, že banka dňa 27.02.2013 prijala Exekučný príkaz č. EX 9/2013 a Príkaz na úhradu trov exekúcie č. EX 9/2013, na základe ktorých

pristúpila k výkonu exekúcie. Žalovaný v liste odkázal na § 97 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa poradie pohľadávok spravuje dňom kedy bol banke doručený Príkaz na začatie exekúcie. Ak sa toho istého dňa banke doručil Príkaz na začatie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie a ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Žalovaný v liste uviedol, že keďže na účtoch povinného nebol dostatok peňažných prostriedkov na uspokojenie všetkých pohľadávok, banka uhradila predmetné pohľadávky pomerne, a to

- v prospech oprávneného 635.733,52 EUR

- v prospech právneho zástupcu oprávneného 10.785,79 EUR

- v prospech súdneho exekútora 32.357,39 EUR. Žalovaný ďalej uviedol, že zostávajúce časti pohľadávok banka blokuje na účtoch povinného a v prípade prijatia peňažných prostriedkov pristúpi k realizácii ich úhrad.

15. Zo stanoviska Slovenskej komory exekútorov zo dňa 02.12.2013 k realizácii exekučných príkazov po účinnosti novely Exekučného poriadku vyplynul názor, že z ustanovenia § 97 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie majú rovnaké poradie, a teda v prípade nedostatku prostriedkov na účte povinného sa uspokojujú pomerne. Aplikácia ustanovenia § 110 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy v prípade viacerých oprávnených, t. j. v prípade viacerých exekúcií s rovnakým poradím, nie v prípade pohľadávky oprávneného a pohľadávky súdneho exekútora v rámci poradia, určeného tým istým príkazom na začatie exekúcie, a už vôbec nie pri posudzovaní pohľadávky oprávneného ako istiny, príslušenstva pohľadávky a trov oprávneného.

16. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.10.2013, č.k. - 21, EX 9/2013, vyplynulo, že súd na návrh oprávneného doručeného súdu cestou súdneho exekútora dňa 11.10.2013 exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. zastavil. V druhom výroku uznesenia súd súdnemu exekútorovi Q.. P. A. náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatňoval.

17. Z výpisu z účtu spoločnosti ETRANSA Slovakia s.r.o., č. účtu 2629007110/1100 vyplynulo, že ku dňu 27.02.2013 predstavoval zostatok na účte sumu 162.029,84 EUR.

18. Z výpisu z účtu spoločnosti ETRANSA Slovakia s.r.o., č. účtu 2823000158/1100 vyplynulo, že ku dňu 26.02.2013 predstavoval zostatok na účte sumu 697.543,29 USD.

19. Listom zo dňa 06.03.2014 adresovaným Slovenskej komore exekútorov žalovaný zaujal stanovisko k listu Slovenskej komory exekútorov zo dňa 02.12.2013. Žalovaný v liste uviedol, že pre účely exekučného práva treba považovať aj viaceré pohľadávky, tak ako sú rozčlenené v § 46 ods. 4 Exekučného poriadku (teda istina, príslušenstvo, trovy exekútora, trovy oprávneného). Žalovaný poukázal na to, že aj keby bol poddlžník (banka) jediným zdrojom uspokojenia oprávneného, nie je podľa názoru žalovaného únosné, aby od neho bolo požadované, aby vykonával operácie na prerozdelenie čiastočného plnenia, táto činnosť je totiž povinnosťou exekútora. Plnením na účet exekútora dochádza v plnom rozsahu k naplneniu účelu exekúcie, t. j. uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a trov. Žalovaný mal za to, že vymáhanie plnení výlučne na osobitný účet exekútora je jedinou cestou ako zabezpečiť korektný a zákonný výkon exekúcie zo strany exekútora. Žalovaný v liste tiež poukázal na to, že právo plniť na účet exekútora podľa prvej vety § 110 ods. 2 Exekučného poriadku využíva od 05.11.2013, teda približne 3 mesiace.

20. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších (ďalej len „“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").

21. Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

22. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).

23. Podľa § 94 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.

24. Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

25. Podľa § 96 ods. 3 Exekučného poriadku banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

26. Podľa § 97 Exekučného poriadku poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa jej doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Ustanovenia § 110 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

27. Podľa § 103 Exekučného poriadku ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, § 97, 98 a 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

28. Podľa § 110 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Exekútor odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce do siedmich dní od prijatia zrazenej sumy.

29. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

30. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

31. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase vykonania exekúcie (“) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16).

32. Podľa Vyhlášky č. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

33. Podľa v znení neskorších predpisov („“) upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

34. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

36. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

37. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

38. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalobca dňa 25.02.2013 vydal Príkaz na úhradu trov exekúcie, ktorým žalovanému prikázal, aby po doručení príkazu na úhradu predbežných trov exekúcie ako príslušenstva pohľadávky uvedenej v exekučnom titule v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku odpísal z účtov povinného vedených u žalovaného trovy exekúcie v celkovej výške 39.873,51 EUR, a to na účet žalobcu. Dňa 26.02.2013 žalobca vydal Exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým žalovanému prikázal, aby odpísal pohľadávku vo výške 700.000,- EUR a jej príslušenstvo vo výške 82.598,69 EUR a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 700.000,- EUR od 26.02.2013 do zaplatenia zo všetkých účtov povinného zriadených u žalovaného a pripísal na účet oprávneného pohľadávku vo výške 700.000,- EUR a príslušenstvo pohľadávky, teda úroky z omeškania vo výške 36.246,58 EUR, trovy súdneho konania vo výške 33.193,50 EUR a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 700.000,- EUR od 26.02.2013 do zaplatenia, teda spolu sumu 769.440,08 EUR a poukázal na účet právneho zástupcu oprávneného trovy právneho zastúpenia vo výške 13.158,61 EUR. V konaní ďalej nebolo sporným, že oba príkazy boli žalovanému doručené dňa 27.02.2013. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný postupoval v súlade s § 97 Exekučného poriadku a keďže na účtoch povinného nebolo dostatočné krytie peňažných prostriedkov, pristúpil k pomernému realizovaniu, a to v prospech oprávneného uhradil 635.733,52 EUR, v prospech právneho zástupcu oprávneného uhradil 10.785,79 EUR a v prospech súdneho exekútora uhradil sumu 32.357,39 EUR. V dňoch 16.08.2013 a 22.07.2013 žalovaný ešte v prospech súdneho exekútora uhradil sumu spolu vo výške 1.180,14 EUR, spolu teda žalovaný poukázal žalobcovi z účtov povinného na úhradu trov exekúcie sumu 33.537,53 EUR.

39. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, keď nerealizoval trovy exekúcie v prospech žalobcu v celkovej výške 39.873,50 EUR, tak ako mu to bolo prikázané v Príkaze na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013, čím postupoval v rozpore s a Vyhlášky č. v spojení s Exekučného poriadku. Žalobca mal za to, že v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym, resp. protiprávnym postupom žalovaného žalobcovi vznikla v zmysle a nasl. škoda vo výške rozdielu medzi sumou trov exekúcie uvedenou v Príkaze na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013 a medzi skutočne uhradenými trovami exekúcie vo výške 33.537,53 EUR. Žalovaný mal za to, že keďže pre oprávneného vymohol sumu vo výške 635.733,52 EUR, tak mu v súlade s a Vyhlášky č. v spojení s Exekučného poriadku patrí celá suma trov exekúcie a na účtoch povinného bolo v čase vykonania exekúcie dosť peňažných prostriedkov na ich úhradu.

40. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní namietol, že vzťah žalobcu pri výkone exekučnej činnosti vo vzťahu k žalovanému je vzťahom verejnoprávnym, na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia o náhrade škody podľa . Žalovaný tiež namietol, že zodpovednosť banky pri realizácii povinností pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke je špeciálne upravená v Exekučného poriadku, pričom aktívnu legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby má výlučne oprávnený. Žalovaný mal tiež za to, že jeho postup bol korektný a plne v súlade s vtedy účinným znením Exekučného poriadku.

41. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že procesná obrana žalovaného v predmetnom spore je dôvodná a preukázaná. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že právny vzťah medzi žalobcom ako exekútorom a žalovaným (bankou), ktorej exekútor v exekučnom konaní doručoval príkaz na úhradu trov exekúcie a exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nemožno považovať za vzťah súkromnoprávny, ktorý by bol založený na princípe rovnosti a autonómie subjektov. Naopak vzťahy založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti sú verejnoprávne. Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Podľa názoru súdu vzťah, ktorý je založený medzi súdnym exekútorom a bankou tým, že exekútor banke doručí exekučný príkaz, v ktorom banke prikáže, aby peňažné prostriedky odpísala z účtov povinného a tieto poukázala na exekútorom uvedený účet (účet oprávneného účet exekútora, účet právneho zástupcu oprávneného), pričom banka je takýmto príkazom viazaná za rešpektovania ustanovení Exekučného poriadku, nie je svojou podstatou vzťahom súkromnoprávnym, a preto sa

nebude spravovať súkromnoprávnymi normami. Hoci žalovaný ako banka nemá v exekučnom konaní postavenie účastníka exekučného konania, aj medzi exekútorom a bankou vzniká vzťah, ktorý vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku (napr. § 95 a nasl. Exekučného poriadku) a z ktorého vyplýva povinnosť banky po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom nedohodol inak (§ 96 ods. 3 Exekučného poriadku). Na základe uvedeného možno ustáliť, že takýto právny vzťah medzi žalobcom (exekútorom) a žalovaným (bankou) v exekučnom konaní sa netýka žiadnej, resp. niektorej z typických súkromných oblastí existencie fyzickej osoby alebo právnickej osoby a takýto vzťah ani nevyplýva zo súkromného práva. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným možno v danom prípade charakterizovať tým, že žalobca pri výkone verejnej moci žalovanému jednostranne ukladal povinnosti týkajúce sa úhrady pohľadávky z účtu povinného vedeného u žalovaného. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je zároveň vzťahom založeným a predpokladaným Exekučným poriadkom, v rámci ktorého jeho účastníci nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre vzťahy vyplývajúce zo súkromného práva. Z uvedeného mal súd za to, že medzi žalobcom ako exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a žalovaným ako bankou, ktorej vznikajú v exekučnom konaní povinnosti na základe doručeného exekučného príkazu a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, ide o verejnoprávny vzťah. Na uvedený vzťah teda v zmysle uvedeného nie je možné aplikovať normy súkromného práva, pričom je základným formálnym prameňom súkromného práva. Nárok, ktorý si žalobca uplatnil žalobou, preto nemožno posudzovať podľa ustanovení a nasl. upravujúcich zodpovednosť za škodu v občianskom práve.

42. Žalobca si žalobou uplatnil nárok voči banke na zaplatenie, resp. doplatenie rozdielu medzi trovami exekúcie poukázanými žalovaným z účtov povinného na účet žalobcu a trovami exekúcie vyčíslenými v Príkaze na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013. V tejto súvislosti súd zhodne so žalovaným poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. z 20. októbra 2011, podľa ktorého „....trovy exekučného konania vynaložené na vymoženie oprávneného nároku oprávneného v prvom rade znáša, resp. platí sám oprávnený za to, že pre oprávneného jeho nárok vymohol. Až následne má oprávnený (kvázi veriteľ) právo na náhradu ním už vynaložených trov od povinného (kvázi dlžník), pričom v prípade vymoženia pohľadávky oprávneného prikázaním z účtu povinného v banke sa v podstate prenáša povinnosť platiť oprávnenému z povinného (dlžník) na jeho banku (poddlžník). Z tohto hľadiska je logickým záverom aj ustanovenie § 103 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je explicitne práve oprávnenému priznané právo domáhať sa proti banke (poddlžníckou žalobou) zaplatenia toho, čo oprávnený vynaložil zo svojho, hoci tak urobiť nemusel, keby banka (ako poddlžník) postupovala v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku“. Z uvedeného je zrejmé, že iba a výlučne oprávnený z exekúcie je oprávnený domáhať sa žalobou na plnenie voči banke zaplatenia toho, čo vynaložil zo svojho, za predpokladu, že banka nepostupovala v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Samotný exekútor má teda nárok na zaplatenie trov exekúcie voči oprávnenému v exekúcii a to v rámci exekučného konania, v súlade so zásadou, že každý účastník konania (strana sporu) si svoje trovy platí sám a až následne sa rieši otázka náhrady už vynaložených a zaplatených trov. Zaplatenia plnenia vyplývajúceho z exekučného konania voči banke žalobou na plnenie v civilnom sporovom konaní sa v súlade s ustanovením § 103 Exekučného poriadku môže domáhať len oprávnený, pričom nárok exekútora na platenie trov exekúcie je jeho nárokom voči oprávnenému v rámci exekučného konania. Ako však vyplynulo z predloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. - 21 súd uvedenú exekúciu na návrh oprávneného zastavil dňa 18.10.2013, teda ešte predtým, ako došlo k vymoženiu celej pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Žalovaný nerozporoval a v konaní tak nebolo sporným, že exekútorovi vznikol nárok na úhradu trov exekúcie v ním vyčíslenej výške 39.873,51 EUR v súlade s a Vyhlášky č. v spojení s Exekučného poriadku, keďže žalobca pre oprávneného vymohol sumu 635.733,52 EUR. V konaní však bolo sporné, resp. žalobca nesúhlasil so spôsobom distribúcie čiastkových plnení z účtu povinného žalovaným, teda namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami Vyhlášky č. a Exekučného poriadku. Súd však poukazuje na to, že uvedené ustanovenia neupravujú postup banky pri vyplácaní pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie ale spôsob výpočtu trov exekúcie, ktorý v konaní nebol sporný.

43. Sumarizujú uvedené súd dospel k záveru, že vzťah medzi žalobcom ako exekútorom a žalovaným ako bankou je vzťahom verejnoprávnym, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenia a nasl. ako základného súkromnoprávneho predpisu upravujúce inštitút náhrady škody v občianskom práve. Zároveň nárok žalobcu na zaplatenie trov exekúcie je jeho nárokom voči oprávnenému v exekučnom konaní a výlučne oprávnený môže v zmysle Exekučného poriadku

podať poddlžnícku žalobu voči banke na zaplatenie sumy, na ktorú by mal oprávnený právo, keby banka postupovala správne, ak má za to, že banka nepostupovala tak ako jej to ukladá § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99 Exekučného poriadku. Žalobca ako exekútor teda na podanie žaloby voči žalovanému ako banke na zaplatenie sumy, na ktorú by mal právo, ak by žalovaný ako banka postupoval správne v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, nie je aktívne vecne legitimovaný.

44. Nad rámec uvedeného sa súd vysporiadal aj s otázkou vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného podľa ustanovení a nasl. . Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené v vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ide o zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona upravujúceho zodpovednosť za škodu. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú (i) protiprávny úkon, (ii) spôsobenie škody a (iii) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností (tzv. zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) alebo môže vzniknúť aj z porušenia iných povinností uložených zákonom (tzv. mimozáväzková zodpovednosť). Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa je že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. V konaní nebolo sporné, že žalovanému boli Príkaz na úhradu trov exekúcie zo dňa 25.02.2013 a Exekučný príkaz zo dňa 26.02.2013 doručené dňa 27.02.2013. Zároveň bolo preukázané, že na účtoch povinného vedených u žalovaného nebol v čase doručenia príkazov, ani neskôr, dostatok peňažných prostriedkov na úplne uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj trov exekúcie. Žalovaný teda postupoval podľa Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa poradie pohľadávok spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie tohto istého dňa pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do prijatia nebolo vo vzťahu k trovám exekútora zákonom určené poradie na úhradu vymožených alebo prijatých plnení, teda nebola zákonom ustanovená prednosť plnenia na úhradu trov exekútora. Nemožno preto považovať za porušenie ustanovení Exekučného poriadku taký postup žalovaného, keď na základe príkazov doručených v ten istý deň ustálil, že pohľadávka oprávneného ako aj pohľadávka súdneho exekútora na úhradu trov exekútora majú rovnaké poradie a za situácie, že peňažné prostriedky na účtoch povinného nestačili na úplné uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, pristúpil k ich pomernej úhrade. Súd mal za to, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi plnú sumu ním vyčíslených trov exekúcie, na ktoré mu v súlade s a Vyhlášky č. v spojení s Exekučného poriadku vznikol nárok. Súd nerozporuje a v konaní to nebolo ani sporné, že žalobca mal vzhľadom na výšku vymoženej pohľadávky pre oprávneného nárok na zaplatenie trov exekúcie v ním vyčíslenej výške 39.873,51 EUR. Keďže však vtedy platné a účinné znenie Exekučného poriadku vo vzťahu k trovám exekútora neustanovovalo poradie, resp. prednosť pri ich úhrade, nie je postup žalovaného podľa Exekučného poriadku za splnenia podmienok v tomto ustanovení uvedených, porušením právnej povinnosti žalovaného. Žalobca v konaní tiež namietal, že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o tom, ako má plniť, mal všetky peňažné prostriedky pripísať na účet súdneho exekútora, ktorý by následne zabezpečil ich distribúciu. Súd poukazuje na znenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je banka povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by sa oprávnený so žalobcom dohodli na tom, že žalovaný je povinný vyplatiť pohľadávku na účet súdneho exekútora. Naopak z predloženého Exekučného príkazu zo dňa 26.02.2013 jednoznačne vyplynulo, že exekútor prikázal žalovanému poukázať pohľadávku oprávneného pozostávajúci z istiny, úrokov z omeškania a trov súdneho konania na účet oprávneného a pohľadávku pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu oprávneného. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie (mimozmluvnej) povinnosti žalovaného ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Keďže všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne, súd vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému ako nepreukázaný.

45. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný a preukázaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

46. Podľa ods. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol. S poukazom na uvedené a s odkazom na citované ustanovenia dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).