Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu A Vita - Dom seniorov n.o. v likvidácii, so sídlom Telgár 150, 976 73 Telgárt, IČO: 45731535, právne zastúpeného Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, IČO: 42 090 903, proti žalovanému Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom Nám. SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o zaplatenie 20 928,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -116 z 12. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 12. 09. 2018 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20 928,39 Eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 06. 09. 2013 až do zaplatenia ako nárokov zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj ,,,“ resp. ,,Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“). Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu: 1. nezákonného rozhodnutia vydaného žalovaným dňa 10. 03. 2010 pod sp. zn. 2119/2010/ODDSV, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb v zmysle ; 2. nesprávneho úradného postupu, ktorým bolo nepostúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na príslušný orgán - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zmysle Predpokladom vzniku oboch nárokov bolo preukázanie, že tento nárok bol predbežne prerokovaný. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , ods. 1, , , o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,“). Prvoinštančný súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či vo vzťahu k požadovanému nároku z titulu nezákonného rozhodnutia je daná vecná pasívna legitimácia na strane žalovaného.

V danom prípade sa jedná o prenesený výkon štátnej správy pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb, keďže táto právomoc žalovaného vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne zo o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, jeho ust. a (3.9) Podľa názoru prvoinštančného súdu nebola daná vecná pasívna legitimácia žalovaného, ale Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny tak, ako to vyplýva z ust. , ktorú skutočnosť ani žalobca nespochybňoval, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody ako aj nemajetkovej ujmy voči žalovanému z titulu nezákonného rozhodnutia, zamietol. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy aj z titulu nesprávneho úradného postupu. v ustanovení ukladá povinnosť orgánu, na ktorý sa obrátil oprávnený subjekt so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, aby bezodkladne postúpil túto žiadosť príslušnému orgánu. Nebolo sporné, že žalovaný tak nepostupoval, t.j. žalobca nepožiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. a to ani po vznesení tejto námietky v konaní zo strany žalovaného ako procesnej obrany. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nestačí, ak sa jedná o totožnú požadovanú sumu, ale musí sa jednať aj o špecifikovaný právny dôvod, čo vyplýva výslovne z ustanovenia , preto žaloba žalobcu bola podaná na súd predčasne. Súd prvej inštancie považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za bezdôvodnú, keď vyjadrenie žalovaného bolo doručené v konaní sp. zn. dňa 21. 10. 2014, pričom žaloba bola podaná 18. 10. 2017 v rámci trojročnej lehoty upravenej v Ďalej súd prvej inštancie dodal, že aj keby postup upravený v bol dodržaný vo vzťahu k nároku žalovanému z titulu nesprávneho úradného postupu, nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nedodržaním postupu žalovaného upraveného v a tvrdenou škodou na strane žalobcu. Bolo na žalobcovi, ktorý bol zastúpený advokátom, aby označil v žalobe subjekt, ktorý považuje za vecne pasívne legitimovaný v spore tak, ako je upravený v . Jedná sa o jeho výlučné dispozičné oprávnenie. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia (ďalej aj ,P“).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , . Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%, alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že v danom prípade nebolo nutné, aby pred podaním žaloby požiadal žalovaného opätovne o predbežné prerokovanie nároku s poukazom na Žiadosťou o predbežné prerokovanie zo dňa 03. 04. 2013, v ktorej uvádzal skutkovo aj právne tie isté dôvody, ako v žalobe zo dňa 17. 10. 2017. Jediný rozdiel spočíval v tom, že v podanej žalobe poukazoval nielen na to, že predmetná škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím žalovaného, ale aj nesprávnym úradným postupom žalovaného. Tento nesprávny úradný postup spočíval v tom, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia žalovaný predmetnú žiadosť ako nepríslušný orgán nepostúpil príslušnému orgánu - Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale sa ňou dokonca meritórne zaoberal. Žalovaný svoju odpoveď na predmetnú žiadosť žalobcu sformuloval v Liste č. 7590/2013/ODDPR-002 zo dňa 05. 09. 2013, v ktorom uplatnený jeho nárok neuznal z dôvodu, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a v tomto štádiu ani nenamietal svoju vecnú nepríslušnosť na prerokovanie nároku. Keďže skutkové tvrdenia a právna argumentácia uvádzané v žalobe sa oproti Žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 03. 04.2 013 nezmenili, bolo by bezpredmetné a neúčelné žalovaného opätovne žiadať o vyjadrenie k tej istej spôsobenej škode, ku ktorej žalovaný už raz jednoznačne zaujal negatívne stanovisko s poukazom na argumentáciu žalovaného v priebehu tohto konania, kde zotrval na svojich predchádzajúcich právnych argumentoch, ktoré uvádzal v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Podľa jeho názoru boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu z dôvodu jeho nesprávneho úradného postupu a to aj vrátane príčinnej súvislosti medzi nedodržaním postupu žalovaného upraveného v a spôsobenou škodou na jeho strane.

Súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že žalovaný, majúci právne oddelenie, už v štádiu predbežného prerokovania nároku mohol a mal posúdiť, či je žalovaný vôbec príslušným orgánom na prerokovanie jeho žiadosti. Je nepochybné, že pokiaľ by si žalovaný splnil svoju povinnosť v zmysle a jeho žiadosť postúpil vecne príslušnému orgánu na prerokovanie, bol by si svoj nárok uplatnil včas na súde voči subjektu, ktorý bol vecne legitimovaný t.j. voči Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a nedošlo by k premlčaniu nároku. Skutočnosť, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť v zmysle , nemôže byť na jeho ujmu. Slovenská republika je v zmysle čl. I ods. 1 SR právnym štátom, a teda aj v jej právnom poriadku sa uplatňuje právna zásada nemo turpitudinem suam allegare potest, t.j. nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14. 02. 2012).

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolaniu ,,nevyhovel“ a rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ho nepožiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu (nesprávny úradný postup mal spočívat' v tom, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia žalovaný žiadosť žalobcu nepostúpil príslušnému orgánu, ale sa ňou meritórne zaoberal) v zmysle Túto nesprávnu argumentáciu žalobcu už spochybnil vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 06. 2018, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 15. 06. 2018. Podľa jeho názoru zo strany žalobcu nebola preukázaná ani jedna z troch , teda nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobcovi sa v prvoinštančnom konaní nepodarilo preukázať, že by sa on voči žalobcovi dopustil žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, preto nemohol ani preukázať, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca na základe svojej žaloby domáhal, vznikla v príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom žalovaného. Skutočnosť, že sa žalobcovi nepodarilo uspieť v konkrétnom súdnom konaní, nemôže byt' v žiadnom prípade jeho vinou žalovaného. Žalobca mal dispozičné právo využiť dostupné zákonné prostriedky na vymoženie svojho nároku. Obviňovanie iného subjektu z vlastného neúspechu neobstojí.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

5. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Z definície verejnej moci vyplýva, že sa jedná o takú moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov, ktorými sú: a) územné samosprávne a správne celky, b) záujmové, resp. profesijné (stavovské) samosprávy, c) verejnoprávne inštitúcie, d) fyzické osoby, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci (napr. činnosť notára alebo súdneho exekútora). Verejná moc teda predstavuje vo svojej podstate určitý ucelený, presne organizovaný systém konkrétne (ústavou, príp. zákonom) definovaných prvkov a vzťahov, ktorý je determinovaný vývojom spoločnosti.

10. Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto predpokladov (podmienok): 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), prípadne právne relevantná udalosť spôsobujúca škodu (škodná udalosť); 2. nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma); 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

11. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci. Ide o činnosť orgánu verejnej moci, ktorá je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nesprávnym úradným postupom , c/ rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v ), d/ rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v ).

12. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (t. j. vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo vo forme nemajetkovej ujmy.

13. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnosťou (nezákonnosťou) pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku (ako priamy následok) nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, inak povedané, ak nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Príčinou škody môže byť len taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, resp. presnejšia ako absolútna objektívna zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie len vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu, ako by to bolo v prípade, ak by zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bola založená na subjektívnom princípe - na zavinení zodpovedného subjektu (t. j. ak by sa jednalo o subjektívnu zodpovednosť).

14. Súčasná právna úprava ( až ) ako podmienku uplatniteľnosti nároku na súde obligatórne vyžaduje v prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, v prípade náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Obligatórnosť predbežného prerokovania nároku spočíva v tom, že podľa ustanovenia , s použitím sa poškodený môže (úspešne) domáhať uplatnenia nároku (alebo jeho neuspokojenej časti) na súde len v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí jeho nárok na náhradu škody (alebo jeho časť) do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku.

15. Z daného vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predstavuje zákonom stanovenú podmienku procesného charakteru pre to, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Pri určovaní príslušných orgánov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody explicitne odkazuje na konkrétne orgány, ktoré sú v jednotlivých zodpovednostných vzťahoch oprávnené konať za štát () . Ak príslušný orgán neuspokojil nárok poškodeného na náhradu škody (alebo jeho časť), poškodený sa po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa ako oprávnený orgán prijal jeho žiadosť (t. j. odo dňa keď mu bola fakticky doručená), môže domáhať uspokojenia nároku (alebo jeho neuspokojenej časti) na súde ( ). Táto šesťmesačná lehota má význam v tom, že až po jej uplynutí je nárok poškodeného splatný.

16. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

17. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody a náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov uplatneného z titulu nezákonného rozhodnutia vydaného žalovaným dňa 10. 03. 2010 pod sp. zn. 2119/2010/ODDSV, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb v zmysle o sociálnych službách v znení neskorších právnych predpisov, keďže sa v posudzovanej veci malo jednať o škodu, resp. nemajetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť pri výkone štátnej správy prenesenej na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

18. Jedným, osobitne vymedzeným zákonným dôvodom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je zodpovednosť za nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v ustanovení uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

19. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu - nepostúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovaným na príslušný orgán - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zmysle , keďže žalobca v

pozícii poškodeného nepožiadal o predbežné prerokovanie predmetného nároku v zmysle .

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť (, ) vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa považuje taktiež za správny.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s ustanovením . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).