Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-43-2019.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/43/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Y. XXX/XX, F. V., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 10Er/544/2015-7 zo dňa 27.10. 2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 je vylúčený z tohto exekučného konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 5 ods. 2, § 30 ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
3. Vychádzal zo zistenia, že súdu bolo dňa 14.10.215 v predmetnej exekučnej veci doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V uvedenom podaní súdny exekútor poukázal aj na obsah nálezu Ústavného súdu SR z 13.4.2011, sp.zn. III. ÚS 322/2010 a vyhlásil, že v zmysle § 30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť súdu skutočnosti na základe ktorých by mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie s tým, že rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení ponecháva plne na rozhodnutí okresného súdu.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že požiadavka nestrannosti exekútora vyplýva nielen z § 3 Exekučného poriadku, ale možno ju odvodiť aj z judikatúry ESĽP. Nestrannosť sa vzťahuje aj na orgány verejnej moci. Exekučný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu obsiahnutom v jeho náleze III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011, podľa ktorého skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania každej exekúcie uskutočňovanej v prospech tohto oprávneného a to podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z judikatúry ESĽP vytvorenej tzv. teórie zdania vyplýva, že súd resp. aj niektorý iný orgán, ktorý vykonáva justičné funkcie musí byť nielen subjektívne nezávislý, ale musí sa tak javiť aj objektívne v očiach strán. Podľa názoru exekučného súdu aj skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, bez ohľadu na jeho konkrétnu pracovnú náplň a väzby s inými zamestnancami oprávneného, bez ohľadu na jeho konkrétnu náplň a väzby s inými zamestnancami oprávneného, spolu s ďalšími skutočnosťami môže vyvolať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Ďalej uviedol, že právny názor podľa ktorého nemožno v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť o vylúčení exekútora nie je správny, a preto skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho zo začatého
exekučného konania aj pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že je toho názoru, že nález Ústavného súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukázal aj na početné rozhodnutia okresných súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Podľa jeho názoru, skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo len o radového zamestnanca a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní vydal rozhodnutie, ktorým uznesenie okresného súdu zruší.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Uviedol, že napadnuté uznesenie veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie súdneho exekútora. Tvrdil, že samotný postup súdu prvej inštancie ako aj samotné rozhodnutie je nelegitímne a nelegálne. Namietal, že okresný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 30 Exekučného poriadku a bez existencie námietky zaujatosti, racionálnych obáv a bez posúdenia splnenia formálnych a materiálnych podmienok námietky zaujatosti a bez uskutočnenia testu objektívnej a subjektívnej stránky zaujatosti súdneho exekútora, uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu. Namietal, že súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo exekútora na súdnu ochranu. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že súdny exekútor je zaujatý voči oprávnenému. Namietal, že ako strana nebol oboznámený s tým, že všeobecný súd vedie konanie, v ktorom rozhoduje o jeho právach a právnom postavení, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že konanie pred všeobecným súdom nebolo spravodlivé ako celok a v jeho prípade nie je možné hovoriť o tom, že došlo k spravodlivému výkonu súdnictva. Nakoľko súd posudzuje nestrannosť ex offo a účastníkom konania musí byť aj samotný súdny exekútor, nakoľko ide o konanie ktoré možno začať aj bez návrhu a zároveň v konaní o vylúčení sa koná o právach a povinnostiach súdneho exekútora.
7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného a súdneho exekútora nie je dôvodné.
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
10. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
11. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
12. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
13. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti, resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie § 30 ods. 1 Exekučného poriadku je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá.
14. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom exekučného konania - § 30 ods. 5 Exekučného poriadku, alebo na základe oznámenia exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený - § 30 ods. 3 Exekučného poriadku.
15. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych skutočností. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré v minulosti vykonával.
16. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti. skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne.
17. Zamestnanecký vzťah, hoci aj bývalý medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie.
18. Odvolací súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania - oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.
19. Pracovný pomer je vzťah nadriadenosti a podriadenosti, kde zamestnanec vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa za mzdu. Zamestnanec je povinný plniť príkazy zamestnávateľa, je ním za prácu odmeňovaný. Tento závislý vzťah nemožno vyhodnotiť inak, než taký, ktorý vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora, i keď už pracovný pomer netrvá. Z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z ďalšieho vedenia exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému z úradnej moci, keďže námietka zaujatosti zo strany povinného nebola podaná.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).