Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/258/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému C.. Z. V., s miestom podnikania M. XX, XXX XX V. V., IČO: 30 574 595, právne zastúpenému JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, so sídlom Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -69 z 11. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Súčasne žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 300,- Eur s príslušenstvom ako primeranej odmeny za verejný prenos zaznamenaných výkonov výkonných umelcov a za verejný prenos zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ku ktorým v rokoch 2013, 2014 a 2015 dochádzalo v reštaurácii žalovaného B&B Café restaurant na Tajovského ulici č. 29 v Banskej Bystrici.

3. Aplikujúc primárne ust. a autorského prvoinštančný súd konštatoval, že pokiaľ nebolo sporným, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva (a teda ide o „bezzmluvný“ vzťah) a sporným bolo vykonávanie verejného prenosu technickými prostriedkami v prevádzke žalovaného v rozhodnom období rokov 2013 až 2015 (a tiež premlčanie časti žalovaného nároku týkajúceho sa obdobia od 01. 01. 2013 do 27. 03. 2014), žalobca nepreukázal vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia v prevádzke žalovaného (napr. záznamom z kontrolnej činnosti, o ktorej tvrdil, že ju vykonal). Primeraná odmena pritom v zmysle uvedených ustanovení patrí výkonným umelcom, výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za verejný prenos umeleckého výkonu, resp. záznamu a žalobca nepreukázal ani existenciu a ani umiestnenie technických zariadení v reštaurácii žalovaného, pretože predložené fotografie to nedokazujú (nevyplýva z nich, kedy boli zhotovené a či to bolo v rozhodnom období). Podľa okresného súdu iba v prípade uzavretia zmluvy s prevádzkovateľom

sa nevyžaduje preukázanie uskutočnenia verejného prenosu, prevádzkovateľ vyslovením súhlasu so zmluvou deklaruje, že k verejnému prenosu dochádza. Žalobca nepreukázal, že do prijímačov bol v danom období prenášaný vysielaný signál a tak nemá nárok na odmenu za verejný prenos. Okresný súd ešte dodal, že časť žalovaného nároku bola premlčaná v objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa (ďalej len „“), pretože nešlo o obchodnoprávny záväzkový vzťah v zmysle , a a strany si ani nedohodli jeho použitie podľa . O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a (ďalej len „“) konštatujúc, že priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prvej časti odvolania rozoberal podstatu právnej úpravy nároku na primeranú odmenu oprávnených subjektov (t. j. výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov) argumentujúc, že nárok na odmenu im vznikol v dôsledku toho, že žalovaný umožnil použitie ich diela vo svojom reštauračnom zariadení. Podľa neho nebola spornou prítomnosť technických zariadení umožňujúcich prenos, sporným bolo, či do prijímačov bol v danom období prenášaný vysielaný signál. Toto preukázal fotografiami z webových stránok Google Street View z marca a júla roku 2012, podľa ktorých už vtedy bol do budovy prevádzky žalovaného prijímaný rádiový, či televízny signál prostredníctvom satelitných prijímačov. Uskutočnenie verejného prenosu v prevádzke žalovaného je podložené aj jeho kontrolnou činnosťou v rozhodnom období.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Podľa žalovaného okresný súd objektívne a správne posúdil skutkový aj právny stav veci. Žalobca (ani fotografiami) nepreukázal vykonávanie verejného prenosu výkonov, resp. záznamov v žalovanom období, t. j. prítomnosť technických zariadení v jeho prevádzke ani prenos signálu do nich a nepreukázal ani žiadnu kontrolnú činnosť.

8. V replike žalobca zopakoval, že na základe vlastnej kontrolnej činnosti zistil, že v prevádzke žalovaného dochádza k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia a teda bolo povinnosťou žalovaného uhradiť primeranú odmenu výkonným umelcom a výrobcom záznamov. Opätovne tiež poukázal na už spomínané fotografie zhotovené v roku 2012.

9. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil ako vecne správny.

10. Podľa ust. a , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

11. V zmysle citovaného ustanovenia je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní.

13. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vychádzajúc zo žalobcom formulovaných odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne v celom rozsahu. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu (či dokonca požadované zrušenie) napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotil a vyvodil z nich zodpovedajúci správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. Ani v odvolacom konaní potom žalobca neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal už prvoinštančný súd.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že okresný súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na závere, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje a v tomto smere dodáva, že žalobca sa mýli, pokiaľ v odvolaní namietal, že nebola spornou prítomnosť technických zariadení (umožňujúcich verejný prenos) v prevádzke žalovaného (a sporným bolo, či do prijímačov bol v danom období prenášaný vysielaný signál). Žalovaný totiž už v odpore proti vo veci vydanému platobnému rozkazu (a aj následne) namietal, že žalobca nepreukázal, že by v rokoch 2013 až 2015 disponoval vo svojej prevádzke zariadeniami takéhoto typu. Okresný súd tak správne identifikoval, že sporným nebola neexistencia zmluvy týkajúcej sa vysporiadania nárokov na primeranú odmenu výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov za verejný prenos v zmysle ust. a a Autorského a že sporným bolo práve vykonávanie verejného prenosu technickými prostriedkami v prevádzke žalovaného v rozhodnom období rokov 2013 až 2015. V tejto situácii preto bolo na žalobcovi, aby preukázal realizáciu verejného prenosu predmetov ochrany (zaznamenaných výkonov a záznamov) v priestoroch žalovaného počas žalovaného obdobia, lebo len v takom prípade mohla v zmysle označených ustanovení vzniknúť žalovanému povinnosť uhradiť primeranú odmenu.

17. Odvolací súd potom v zhode s okresným súdom konštatuje, že toto žalobca nepreukázal, pretože predložil len fotografie zaobstarané z verejne prístupných webových stránok (zobrazujúcich časť exteriéru a interiéru prevádzky žalovaného) a z týchto po prvé nie je zrejmé umiestnenie nejakých technických zariadení umožňujúcich verejný prenos v reštaurácii žalovaného a po druhé, už vôbec nie to, že by v danom období bol verejný prenos aj reálne uskutočnený. Záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom bol preto plne opodstatnený a tak bolo nadbytočným konštatovanie o premlčaní (bližšie okresným súdom nešpecifikovanej) časti žalovaného nároku.

18. Ak žalobca v priebehu sporu uvádzal, že bola vykonaná kontrola verejného prenosu predmetov ochrany v prevádzke žalovaného, čo žalovaný takisto popieral, tak aj toto zostalo len v rovine tvrdení žalobcu bez preukázania, že k takejto kontrole (a s akými výstupmi z nej) skutočne v rozhodnom období vo vzťahu k žalovanému došlo. Je pravdou, že žalovaný nárok nie je podmienený vykonaním kontroly, resp. spísania záznamu, avšak nárok musí byť preukázaný. Z autorského zákona totiž nevyplýva, že ak prevádzka disponuje zodpovedajúcim technickým zariadením (napr. televíznym prijímačom), je povinnosťou prevádzkovateľa automaticky platiť primeranú odmenu, pretože nemusí vôbec dochádzať k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia takéhoto zariadenia a jeho prítomnosť v prevádzke nezakladá automatický nárok na primeranú odmenu (napríklad môžu byť premietané vlastné videá, vlastné autorské nahrávky, televízny prijímač môže slúžiť len ako zobrazovací monitor pri prezentáciách, atď.).

19. Vzhľadom na to, že ďalšie relevantné odvolacie námietky žalobca neprezentoval a vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil v celom rozsahu, t. j. vrátane výroku o trovách konania (ktorý žalobca ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi).

20. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa s použitím a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).