Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Ca-21-2020.pdf
PDF · 99.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14Ca/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17 310 598, v spore právne zastúpený LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 543/40, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175 proti žalovanému Intergal Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie Mieru 3, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 010 553, v spore právne zastúpený JUDr. Ivan Vozár, advokát, so sídlom Kukučínova 2324/20, Liptovský Mikuláš, IČO: 52 299 881, o zaplatenie 75,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré j e p o v i n n ý žalobca zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 22. 10. 2020 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 75,60 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovaného.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, registrovaný pod č. MV SR: VVS1-900/90-3742. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.
3. Žalobca tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaný Intergal Slovakia, s.r.o. , IČO: 36 010 553, so sídlom
Námestie mieru 3, Liptovský Mikuláš je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje kaviareň s názvom: Liberty cafe na adrese Nám. Oslobobiteľov 63/4, Liptovský Mikuláš.
4. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má preukázané, že v priestoroch svojej prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, pričom žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 75,60 Eur. Túto odmenu určil žalobca v rámci druhu prevádzky kaviarne, rozloha do 100 m2 s televíziou, terasa: áno, s rádiom s ročným paušálom spolu vo výške 75,60 Eur za obdobie od 01. 01. 2019 - 31. 12. 2019, podľa bodu A. „stravovacie a pohostinské prevádzky“ Sadzobníka účinného od 31. 12. 2018.
5. Písomnosťou zo dňa 21. 04. 2020 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, Výzva na úhradu primeranej odmeny“ žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 30. 04. 2020. Žalovaný však žalobcovi dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.
6. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 75,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 75,60 Eur od 01. 05. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
7. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal vo veci pod sp.zn. 12Up/1935/2020 dňa 02. 11. 2020 platobný rozkaz voči, ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
8. V podanom odpore uviedol, že s navrhovateľom nie je ich spoločnosť v postavení dlžníka. Žiadna obchodná zmluva s navrhovateľom uzatvorená nebola. Neobdržali ani žiadnu faktúru a nebola im doručená ani žiadna výzva.
9. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 11. 12. 2020 nestotožnil s argumentáciou žalovaného. Mal zato, že každý subjekt, ktorý si plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu, by si mal ešte pred jej otvorením zistiť všetky svoje povinnosti, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. K takýmto povinnostiam neodmysliteľne patrí aj hradenie odmeny organizáciám kolektívnej správy práv. Práve prevádzkovateľ je ten, kto má prejaviť náležitý záujem na plnení si svojich záväzkov a za účelom uzavretia písomnej zmluvy osloví žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako používateľ vopred neoznámil úmysel používať predmety ochrany podľa Autorského zákona spravované žalobcom, čo znamená, že predmety ochrany použil priamo, bez toho, aby mohlo dôjsť k dohadovaniu podmienok dohody o primeranej odmene. Skutočnosť, že žalovaný nikdy so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu v zmysle Autorského zákona je teda úplne bezpredmetná. Zdôraznil, že žalovaný bol v rozhodnom období prevádzkovateľom kaviarne. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel a teda ide o skutkové tvrdenie, ktoré nie je medzi stranami sporné. V kaviarni žalovaného sa v rozhodnom období, t. j. v roku 2019 nachádzalo technické zariadenie slúžiace na verejný prenos, prostredníctvom, ktorého dochádzalo k verejnému prenosu, čo má žalobca za preukázané z kontrolnej činnosti. Navyše ani túto skutočnosť žalovaný nepoprel, čiže aj v tomto prípade ide o tvrdenie, ktoré nie je medzi stranami sporné. Žalobca zároveň žiadal, aby súd vyžiadal od spoločnosti Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, hromadnú licenčnú zmluvu uzavretú medzi SOZA a žalovaným na obdobie 2019, ako aj faktúru vystavenú spoločnosťou SOZA za obdobie roku 2019, eventuálne, aby hromadnú licenčnú zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou SOZA a žalovaným na obdobie roku 2019 a faktúru, vystavenú spoločnosťou SOZA za rozhodné obdobie predložil priamo žalovaný. Mal zato, že „Výzva na úhradu primeranej odmeny“ bola žalovanému riadne doručená. Žalovaný dokonca na predmetnú výzvu zareagoval písomnosťou zo dňa 21. 05. 2020 označenou ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny - odpoveď“, preto tvrdenie žalovaného je zavádzajúce, klamlivé a účelové, ktorým sa žalovaný len snaží vyhnúť svojej povinnosti vysporiadať nároky výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov za vykonávanie verejného prenosu v rozhodnom období v kaviarni žalovaného.
10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalobcu o tom, že každý subjekt, ktorý si plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu, by si mal ešte pred jej otvorením zistiť všetky svoje povinnosti, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov, nie je relevantné, lebo na otvorenie prevádzky nie je žiadnym zákonným ustanovením prevádzkovateľa viazaný zisťovaním práv a tretích osôb k prevádzkovateľovi. Mal zato, že žalobca potvrdil skutočnosť, ktorú žalovaný v odpore uviedol, že žiadna obchodná zmluva uzatvorená nebola a tým pádom, ani žiadny daňový doklad na základe, ktorého by bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 75,60 Eur, vystavený nebol a nebol ani žalovanému doručený. Skutočnosťou je, že žalovaný so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu v zmysle Autorského zákona. Táto skutočnosť je rozhodujúca, lebo keď neexistovala zmluva, neexistoval ani daňový doklad, a teda žalovaný ani žiadnu čiastku uhradiť ani nemohol. Žalovanému bola doručená písomnosť zo dňa 21. 04. 2020 označená ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov ;Výzva na úhradu primeranej odmeny“. Žalovaný na predmetnú výzvu zareagoval písomnosťou zo dňa 21. 05. 2020 označenou ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny - odpoveď“, v ktorej žalovaný uviedol „obdržali sme vašu korešpondenciu zo dňa 21. 04. 2020 a oznamujeme vám, že žiaden záväzok voči spoločnosti Slovgram neevidujeme“. Na základe uvedených skutočností, žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Súd vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti ospravedlnených sporových strán, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Vysporiadaním nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, Výzvou na úhradu primeranej odmeny zo dňa 21. 04. 2020, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu spolu s plnomocenstvom zo dňa 03. 07. 2019 zo dňa 11. 12. 2020, výzvou na úhradu primeranej odmeny - odpoveď zo dňa 21. 05. 2020, vyjadrením žalovaného zo dňa 22. 04. 2021, ospravedlnením neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní spolu s plnomocenstvom zo dňa 19. 04. 2021 doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20. 05. 2021, žiadosťou právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24. 05. 2021, ospravedlnením žalovaného a jeho právneho zástupcu z účasti na pojednávaní doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09. 06. 2021 a ospravedlnením neúčasti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu na pojednávaní spolu s plnomocenstvom zo dňa 19. 04. 2021 doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09. 06. 2021.
12. V konaní bolo nesporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019, t.j. ide teda o bezzmluvný vzťah.
13. Spornou sa stala tá skutočnosť, že žalovaný napriek tvrdeniam žalobcu považoval jeho tvrdenia ohľadne nároku na úhradu primeranej odmeny za nepreukázanú, resp. spornou sa stala aj skutočnosť, že v prevádzke žalovaného dochádzalo k akémukoľvek vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných umeleckých výkonov a zvukových, či audiovizuálnych záznamov v rozhodnom období (2019).
14. Podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2015 Z.z., kolektívnou správou práv je správa práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
15. Podľa § 145 ods. 2, písm. f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
16. Podľa § 165 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy,
d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
17. Podľa § 169 ods. 4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
18. Podľa § 27 ods. 1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
19. Podľa § 99 ods. 1 a 2 citovaného zákona, na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním. ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas.
20. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
21. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle uvedených právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.
23. Z Vysporiadania nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov
- Výzvy na úhradu primeranej odmeny zo dňa 21. 04. 2020 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny 75,60 Eur, nakoľko neeviduje splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia Autorského zákona, t.j. vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových (audiovizuálnych) záznamov za vykonávanie verejného prenosu vo vzťahu k prevádzke: Liberty cafe, Nám. Osloboditeľov 63/4, Liptovský Mikuláš. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu uvedenej odmeny v lehote do 30. 04. 2020.
24. Z Výzvy na úhradu primeranej odmeny - odpoveď žalovaného zo dňa 21. 05. 2020 bolo súdom zistené, že tento v uvedenej odpovedi reagoval na uvedenú výzvu v znení „obdržali sme vašu korešpondenciu zo dňa 21. 04. 2020 a oznamujeme vám, že žiaden záväzok voči spoločnosti Slovgram neevidujeme“.
25. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu, resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správa má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spracovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
26. Predmetom sporu je tzv. renumeračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu, alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia roku 2019 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom neuhradil žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.
27. Súd konštatuje, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v prevádzke v rozhodnom období, teda od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019 bolo technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov a k vykonávaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo. Pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá, preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že vedomosti nadobúda prostredníctvom napr. tretích osôb, kedy vôbec netvrdí, kedy a či vôbec takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva, teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickým zariadením. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, je povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tejto veci nestalo.
28. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly, prípadne spísania záznamu, avšak takýto nárok musí byť preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či to je vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý.
29. Ak žalobca v priebehu sporu uvádzal, že bola vykonaná kontrola verejného prenosu predmetov ochrany v prevádzke žalovaného, toto zostalo len v rovine tvrdení žalobcu bez preukázania, že k takejto kontrole skutočne v rozhodnom období vo vzťahu k žalovanému došlo. „Je pravdou, že žalovaný nárok nie je podmienený vykonaním kontroly, resp. spísania záznamu, avšak nárok musí byť preukázaný. Z autorského zákona tiež nevyplýva, že ak prevádzka disponuje zodpovedajúcim technickým zariadením, je povinnosťou prevádzkovateľa automaticky platiť primeranú odmenu, pretože nemusí vôbec dochádzať k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia takéhoto zariadenia a jeho prítomnosť v prevádzke nezakladá automatický nárok na primeranú odmenu (napr. môžu byť premietané vlastné videá, vlastné autorské nahrávky, televízny prijímač môže slúžiť len ako zobrazovací monitor pri prezentácií, atď.“ (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/258/2018-106 zo dňa 30. 09. 2019).
30. Pretože strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť, proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana, ktorá táto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu zato, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech, teda zamietnutím žaloby.
31. V tejto situácií preto bolo na žalobcovi, aby preukázal realizáciu verejného prenosu predmetov ochrany (zaznamenaných výkonov a záznamov) v priestoroch žalovaného počas žalovaného obdobia, lebo len v takom prípade mohla v zmysle označených ustanovení vzniknúť žalovanému povinnosť uhradiť primeranú odmenu.
32. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žaloba nie je dôvodná a nebolo jej možné za takéhoto skutkového a právneho stavu vyhovieť, pričom jediným legálnym výsledkom bolo potom zamietnutie žaloby žalobcu. Súd preto žalobu musel pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, naopak žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný. Preto súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
34. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).