Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cob-68-2018.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/68/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: REAL GROUP INVEST, s.r.o., so sídlom Abovská 14, Košice, IČO: 36 576 697, zastúpeného JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, Košice, o zaplatenie 1.018,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 33Cb/92/2016-81 z 1.2.2018 takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,16%.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,92% a vyslovil, že vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 54,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 04221 Košice, Thurzova 1, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa podanou žalobou dňa 7.10.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.018,80 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia poistného plnenia v plnej výške. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca písomným podaním zo dňa 5.12.2017 zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu úhrady pohľadávky a jej príslušenstva žalovaným v plnej výške, keď uviedol, že na základe oznámenia zo dňa 5.5.2017 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 325,22 eur a z podania žalovaného zo dňa 3.3.2017 sa žalobca dozvedel, že žalovaný mu uhradil sumu 708,17 eur. Po preverení tejto skutočnosti žalobca zistil, že žalovaný mu uvedenú sumu uhradil dňa 23.10.2015, o čom žalobca dovtedy nemal vedomosť.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1, 2 CSP, a to vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie zastavil.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď konštatoval, že sumu 708,17 eur žalovaný uhradil žalobcovi dňa 23.10.2015, to znamená ešte pred podaním žaloby, preto v tejto časti by žalobca bol v konaní neúspešný. Sumu 325,22 eur zaplatil žalovaný až po podaní žaloby, preto v tejto časti zavinil žalovaný zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalobcovi len tomuto prislúchajúcu časť trov konania, t. zn. 31,92%.
5. Rozhodnutie o vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 11 ods. 3 veta prvá a § 11 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
6. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Zastával názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 7.10.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.080,18 eur (zrejme správne má znieť 1.018,80 eur - poznámka odvolacieho súdu) spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 15.9.2016 do zaplatenia, pričom právnym titulom uplatnenej pohľadávky bolo nevyplatené poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: KE 121IF. Písomným podaním dňa 5.12.2017 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaný poukazujúc na dôvody rozhodnutia uviedol, že podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie (bodu 2) žalobca tvrdil, že sa o úhrade sumy 708,17 eur dozvedel až z podania žalovaného zo dňa 3.3.2017 a po preverení tejto skutočnosti zistil, že k úhrade došlo dňa 23.10.2015, pričom dovtedy nemal o tejto skutočnosti vedomosť. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.10.2015, ktoré je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že žalovaný uhradil priamo žalobcovi sumu 708,17 eur t.j. rok pred podaním žaloby zo dňa 7.10.2016. Žalobca tak mal s určitosťou vedomosť o predmetnej úhrade a to dostatočný čas pred podaním žaloby, z dôvodu ktorého mal žalovaný za to, že žalobca pristúpil k podaniu žaloby so špekulatívnych dôvodov. Žalovaný ďalej uviedol, že sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje, pretože súd nesprávnym spôsobom vypočítal úspech žalobcu v tomto konaní. Žalobca v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur bol úspešný, keďže žalovaný uhradil predmetnú sumu žalobcovi po podaní žaloby a teda v tejto časti je možné žalovanému pripísať na vrub zavinenie zastavenia konania. Žalovaný však bol úspešný vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny vo výške 693,58 eur. Citujúc ust. § 255 ods. 2 CSP mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania správne, keďže nezohľadnil úspech žalovaného v časti o zaplatenie istiny 693,58 eur. V tejto súvislosti uviedol, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur, čo predstavuje 31,92% a žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie časti istiny vo výške 693,58 eur, čo predstavuje 68,08%, keďže späťvzatie žaloby v tejto časti nezavinil a v tejto časti bola žaloba podaná zjavne nedôvodne. V danom prípade tak miera úspechu žalovaného predstavuje 36,16% (68,08% - 31,92%). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 36,16% a zároveň priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V súvislosti s námietkami žalovaného opätovne uviedol, že o oznámení o poistnom plnení zo dňa 2.10.2015 sa dozvedel až z podania žalovaného zo dňa 3.3.2017 a z jeho prílohy. Toto oznámenie žalobcovi predtým doručené nebolo a žalobca o ňom nemal vedomosť, preto nemal vedomosť ani o plnení žalovaného, ktoré mu mal podľa uvedeného oznámenia zo dňa 2.10.2015 poukázať v sume 708,17 eur. Žalovaný síce predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.10.2015, ktoré mal údajne zaslať žalobcovi, avšak toto tvrdenie nepreukázal doručenkou alebo iným hodnoverným spôsobom. Žalobca doručenie predmetného oznámenia o poistnom plnení neeviduje a zo samotného oznámenia nie je možné usúdiť, že toto bolo skutočne žalobcovi doručené. Uviedol, že povinnosť poisťovateľa oznámiť poškodenému plnenie a jeho výšku vyplýva z ust. § 11 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a pokiaľ si poisťovateľ túto zákonnú povinnosť nesplní, musí znášať následné nepriaznivé právne dôsledky, v tomto prípade spočívajúce v povinnosti uhradiť žalobcovi náhradu trov konania. V nadväznosti na to citoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je pre priznanie práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech strany vo veci. Samotný úspech strany v konaní však nie je možné hodnotiť mechanicky, len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, okolnosti prípadu, či zo strany žalovaného došlo k plneniu žalovaného nároku už počas trvania súdneho konania. Hodnotenie úspechu v konaní musí byť prísne individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku, ako aj na všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickom
prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní totiž veľmi jednoducho môže dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom stojí civilné sporové konanie a ktorý je vyjadrený v čl. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia totiž ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Aby boli zachované uvedené základné atribúty súdnej ochrany, a to je spravodlivosť a účinnosť, musí súd na jednotlivé prípady nazerať individuálne, pretože jednotlivé konania sa líšia svojimi okolnosťami a uplatnené nároky, ktoré je možné v súdnom konaní uplatniť, sa líšia svojou povahou, charakterom i konkrétnosťou právnej úpravy. Preto je potrebné vykladať ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania. Ďalej uviedol, že žalovaný časť nároku v sume 325,22 eur plnil až po podaní žaloby, čo žalobcovi oznámil listom z 5.5.2017. V tejto časti bol žalobca nepochybne v konaní úspešný a v tejto časti má žalobca právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovanej sumy, uviedol žalobca, že túto síce žalovaný plnil žalobcovi ešte pred podaním žaloby, ale o tomto plnení žalobca nemal vedomosť, nakoľko neobdržal oznámenie o plnení, ktoré s podaným odporom žalovaný predložil. Vzhľadom k tejto okolnosti bolo nutné práve žalovaného považovať za stranu, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti alebo alternatívne bolo možné na túto časť predmetu konania aplikovať aj ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade nebolo možné v tejto časti priznať náhradu trov konania žalovanému, nakoľko práve porušením právnej povinnosti oznámiť žalobcovi plnenie spôsobil to, že žalobca nemal vedomosť o tomto plnení žalovaného a aj v tejto časti si svoj nárok uplatnil podanou žalobou. Preto v tejto časti súd nemohol považovať žalovaného za úspešného a nemohol mu priznať právo na náhradu trov konania.
8. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval v celom rozsahu na dôvodoch, argumentácii i záveroch, ktoré sú obsiahnuté v podanom odvolaní. Namietal účelovú argumentáciu žalobcu a opakovane zdôraznil, že sumu 708,17 eur uhradil priamo na bankový účet žalobcu, bezmála jeden rok pred podaním žaloby a to dňa 22.10.2015. K podaniu žaloby došlo písomným podaním zo dňa 7.10.2016. Skutočnosť, že k úhrade poistného plnenia v sume 708,17 eur došlo dňa 23.10.2015 bolo konštatované aj v napadnutom uznesení okresného súdu a medzi stranami táto skutočnosť nie je sporná, keďže vyplýva aj zo späťvzatia návrhu na začatie konania podaného žalobcom. Tvrdenie žalobcu, že o tejto skutočnosti mal vedomosť až v čase podania žalovaného zo dňa 3.3.2017 je týmto bez ďalšieho vyvrátené. K ďalšiemu účelovému tvrdeniu žalobcu, a to vo vzťahu k údajnému nedoručeniu resp. nepreukázaniu doručenia oznámenia o poistnom plnení, uviedol žalovaný, že postupoval a riadne si splnil všetky povinnosti uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi, osobitne zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na to, že ust. § 11 ods. 6 písm.a/ zák.č. 381/2001 Z.z. stanovuje povinnosť pre poisťovateľa skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Zastával názor, že predmetné ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona nezakotvuje obligatórnu formu oznámenia o poskytnutí poistného plnenia, pričom žalovaný predložením písomného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.10.2015 preukázal, že si riadne splnil svoju povinnosť. V nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdO/12/2008 vo vzťahu k interpretácii ust. § 256 CSP, v ktorom sa uvádza, že „zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy“. Poukázal na to, že žalobca dňa 5.12.2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia sám skonštatoval, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 708,17 eur dňa 23.10.2015, t.j. pred podaním žaloby, a preto by bol v tejto časti žalobca neúspešný. Zároveň súd uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 325,22 eur po podaní žaloby, preto v tejto časti zavinil žalovaný zastavenie konania.
9. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a ktorým súd prvej inštancie rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu bol teda len výrok o trovách konania.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/20155 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Žalovaný v odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ a f/ CSP.
12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody sú dané, pretože aj keď súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil okolnosti podstatné pre rozhodnutie o trovách konania, o náhrade trov konania nerozhodol v súlade so zákonnou úpravou (§ 256 ods. 1 CSP), ktorú na danú vec ani neaplikoval, v dôsledku čoho vecne nesprávne vo veci rozhodol.
13. Podstata povinností hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu sporovú stranu nahradiť druhej strane sporu celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tomuto druhému účastníkovi vznikli. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP alebo sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo zásady zodpovednosti za zavinenie, ktorá je premietnutá v ust. § 256 ods. 1 CSP.
14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť (napr. bez udania dôvodu), zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania
15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu aj na strane žalovaného.
16. S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či (a ktorý) z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). To znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, ak odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. A ak má také správanie, ktoré spôsobilo následne zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu (žalovaného), musí ísť o procesnú situáciu, keď sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, keď bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Ak však vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide vždy na strane takéhoto žalobcu o procesné zavinenie a takémuto žalovanému patrí náhrada trov súdneho konania.
17. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.018,80 eur, avšak po jej podaní a ešte pred prejednaním veci zistil a to s prihliadnutím aj na vyjadrenie žalovaného, vrátane predložených príloh, že jeho nárok je dôvodný len v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur, keďže vo zvyšnej časti uplatneného nároku bola úhrada zo strany žalovaného realizovaná na účet žalobcu dňa 23.10.2015, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Keďže žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi aj sumu 325,22 eur, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu.
18. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a to v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur žalovaný, keďže uvedenú sumu uhradil žalobcovi po podaní žaloby a vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny 693,58 eur z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, pretože žalovaný úhradu v tejto časti uhradil žalobcovi dňa 23.10.2015 na jeho bankový účet t.j. ešte pred podaním žaloby zo dňa 7.10.2016.
19. Za takejto situácie, keďže platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania má ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu, je potrebné vyvodiť, že úspech žalobcu predstavuje 31,92% a úspech žalovaného predstavuje 68,08%, a teda pomerný úspech žalovaného predstavuje 36,16% (68,08% - 31,92%).
20. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 36,16%.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania ako aj trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).