Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-47-2019.pdf
PDF · 90 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 30. 09. 2019 konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného Y. L., nar. XX. XX. XXXX v L. L., takto
rozhodol:
Y. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. P. F. X, L. L., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica
je v i n n ý, ž e
1. v presne nezistený čas v septembri 2018 v L. L. na adrese R. XX, navštívil viackrát F. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom O. XX, F. X. K., okres Poltár, ktorému povedal, že si ho niekto objednal, aby ho zbil a dolámal, povedal mu, že sa pokúsi vybaviť, aby k tomu nedošlo, aby dal dokopy nejaké peniaze a s manželkou sa na dobu 2 - 3 mesiacov odsťahoval z Banskej Bystrice niekde preč, toto trvalo do polovice decembra 2018, avšak peniaze mu nezohnal, následne v presne nezistený čas v mesiaci január 2019 opätovne navštívil poškodeného na adrese R. XX Y. L. L., kde od neho požadoval finančnú čiastku vo výške 5 000,00 Eur (za poškodeného) a 1 500,00 Eur (za Y. L.), ktoré mal poškodený dlhovať mužovi pod prezývkou „Ičo“, pričom sa mu vyhrážal osobne, aj formou SMS správ, ak mu tieto peniaze nezaplatí, pričom mu poškodený tieto finančné prostriedky odovzdal dňa 31. 01. 2019 v čase 11.30 h v parku pri Pamätníku SNP v Banskej Bystrici,
2. presne nezistený čas v mesiaci február 2019 navštívil opätovne poškodeného v L. L. X. C. R. XX, kde mu povedal, že má dva mesiace na to, aby mužovi pod prezývkou „Ičo“ cez neho zaplatil finančnú čiastku vo výške 15 000,00 Eur za to, aby sa vykúpil z objednávky bitky, a keď peniaze zaplatí, aby minimálne na polroka odišiel aj s rodinou mimo Banskej Bystrice s tým, že peniaze vo výške 15 000,00 Eur mu má doniesť do 15. 03. 2019, pričom ak tieto nezoženie, tak ho doláme,
3. v presne nezistený čas dňa 12. 03. 2019 telefonicky kontaktoval poškodeného s tým, že ide pre neho, že sa chce s ním stretnúť, čo on odmietol, avšak po jeho príchode do obce Veľká Lúka, nasadol poškodený po jeho vyhrážkach do jeho vozidla, kde mu povedal, že sa idú previezť a porozprávať, vozidlom šiel smerom na obec Hrochoť, okres Banská Bystrica, kde za Hrochoťou v smere na Očovú v oblasti Kyslinky odbočil z hlavnej cesty na asfaltovú cestu vedúcu k lesu a zastavil vozidlo pri sklade dreva, poškodeného sa opýtal, či si už niekedy lyžičkou kopal vlastný hrob, povedal mu, aby si vybral miesto, aby si ho radšej kopal pri ňom ako by mali prísť chlapci z Bratislavy, pričom mu povedal, že s prestreleným kolenom sa mu bude kopať zle, do ruky mu dal polievkovú lyžicu a kázal mu vykopať si svoj vlastný hrob, poškodený ho poslúchol a zo strachu o svoj život 40 minút sa prehrabal pod zamrznutý sneh, potom mu povedal, aby si kľakol, dal ruky za hlavu, čo aj urobil, priložil mu presne nezistený predmet na zátylok hlavy, pričom si ho fotil, potom ho odviezol späť,
t e d a
v 1., 2. a 3. bode
iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, trýznivým spôsobom a spôsobil ním väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
v 1., 2. a 3. bode
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, § 46 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa ukladá dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej doby ukladá povinnosť spočívajúca:
- v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému F. W., X.. XX. XX. XXXX Y. P., V. L. O. XX, F. X. K. a to na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, kde sa tento zdržuje.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia vecí - mobilného telefónu zn. Huawei Mate, 20Pro, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX, SN: LHS7N19125029346 a 2 ks SIM kariet s pridelenými mobilnými telefónnymi číslami: XXXX XXX XXX C. XXXX XXX XXX.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 16. 08. 2019 podal na súd obžalobu pod sp. zn. 1Pv 145/19/6601 na obv. Y. L. pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd dňa 28. 08. 2019 po podaní obžaloby postupom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Následne určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.
I.
Obžalovaný Y. L. na hlavnom pojednávaní urobil dňa 30. 09. 2019 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe.
Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a
ostatných procesných strán, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní. Okolnosti žalovanej trestnej činnosti a jej spáchanie obžalovaným v zmysle skutkového stavu tvrdeného obžalobným návrhom preukazujú svedecké výpovede poškodeného F. W., svedkýň H. W. C. H. E. a rovnako aj zabezpečená sms komunikácia, resp. komunikácia prostredníctvom četových aplikácií (komunikácia vo forme krátkych správ prostredníctvom internetu). Poškodený popísal, za akých okolností sa s obžalovaným zoznámil a ako sa následne k nemu správal. Skutočnosť, že poškodený mal niečo vo vzťahu k obžalovanému, resp. prostredníctvom obžalovaného konať alebo nekonať vyplýva aj so zabezpečenej komunikácie prostredníctvom správ, z ktorých tiež vyplývajú skutočnosti, ktoré nasvedčujú pravdivosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia a rovnako nasvedčujú aj tomu, že obžalovaný požadoval od poškodeného zaplatenie finančných prostriedkov pre niekoho iného (Iča), ale aj pre seba.
Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci objektívne i subjektívne znaky stíhaného trestného činu a že jeho vykonanie možno ako priamemu páchateľovi pripísať práve obvinenej osobe - Y. L..
Následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.
Svedok - poškodený F. W. si nárok na náhradu škody nevyčíslil v prípravnom konaní a tento si nárok si už na hlavnom pojednávaní ani neuplatnil.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy: správy a posudky na obžalovaného (č. l. 313 - 324), výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 325) a odpis z registra trestov (č. l. 326).
II.
Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. a) a písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to závažnejším spôsobom konania spôsobiac ním väčšiu škodu a potrestá sa odňatím slobody štyri až desať rokov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je zamestnancom Mesta Banská Bystrica ako príslušník Mestskej polície Banská Bystrica, doteraz je netrestaný, v evidencii priestupkov má zaznamenaný len jeden priestupok (prekročenie rýchlosti), ktoré konanie bolo ukončené vystavením bloku a zaplatením pokuty na mieste. Je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom dvoch zbraní (samonabíjacie pištole, model ČZ 70 a GLOCK 19). V súvislosti s držbou zbraní nie je evidovaný žiadny priestupok. Obžalovaný, napriek tomu, že je v súčasnej dobe trestne stíhaný pre násilnú trestnú činnosť, doteraz viedol riadny život, nekonal v rozpore so zákonom, vykonával povolanie, kde sa vyžaduje znalosť zákona a rovnako je nutné konštatovať, keďže ide o okolnosť súdu známu, že pochádza z prostredia, v ktorom sa páchanie trestnej činnosti nevyskytovalo a ani nevyskytuje. Obžalovaný je tak prvopáchateľom, pričom podľa názoru súdu medzi ním a poškodeným existoval alebo existuje (vzájomný) záväzok (zrejme finančný, keďže z výsluchu obžalovaného vyplýva, že poškodený nikdy nemal peniaze, stále si požičiaval; z výsluchu poškodeného tiež vyplýva, že si požičiavali peniaze navzájom), ku ktorého splneniu (splateniu) zrejme nedochádzalo a obžalovaný sa tak rozhodol vec riešiť, avšak na miesto domáhania sa svojho práva na súde v civilnom konaní, konal v konečnom dôsledku sám obžalovaný - v rozpore so zákonom.
Súd u obžalovaného zistil dve jednu poľahčujúce okolnosti - pred spáchaním skutku viedol riadny život a na hlavnom pojednávaní sa priznal k spáchaniu trestného činu a vyjadril snahu aj o ospravedlnenie sa poškodenému. Poznajúc uvedené, kedy súd mohol aplikovať zníženie hornej hranice trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností, musel pri svojich úvahách o výške trestu vychádzať z upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od 4 rokov do 8 rokov (po znížení hornej hranice trestnej sadzby 10 rokov), čo by ale znamenalo, že v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona by súd musel uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade obžalovaného a s prihliadnutím na zásady ukladania trestu je aj spodná hranica trestnej sadzby (nepodmienečný trest odňatia slobody) v posudzovanom prípade neprimeraná. Berúc do úvahy osobu páchateľa a aj právny pojem spravodlivosti, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v súlade s § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, pretože na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania, v rámci ktorého je už možné ukladať aj podmienečný trest odňatia slobody. Opätovne súd poukazuje, že obžalovaný je prvopáchateľom a do času vyhlásenia rozhodnutia vykonával väzbu, ktorá svojim spôsobom (najmä preventívnym) tiež znamenala a zabezpečovala nápravu obžalovaného.
Pri rozhodovaní o treste súd tiež dospel k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu u obžalovaného nie je nevyhnutný a že ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj tak, že bude podrobený probačnému dohľadu, čím bude intenzívnejšie a lepšie motivovaný k náprave, ako by tomu bolo vo výkone trestu.
Berúc do úvahy vyššie uvedené, pri zistení dvoch poľahčujúcich okolnosti, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na vo výmere troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe v trvaní piatich rokov. Zároveň mu uložil povinnosť spočívajúcu v zákaze priblíženia sa k poškodenému F. W. na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a tiež sa nezdržiavať v blízkosti obydlia poškodeného, čím podľa názoru súdu bude zabezpečená aj ochrana tých práv poškodeného, ktoré sú chránené aj Trestným zákonom (osobná sloboda) a ktoré obžalovaný svojím konaním porušil.
Na spáchanie skutku bol použitý mobilný telefón obžalovaného, prostredníctvom ktorého dochádzalo zo strany obžalovaného ku konaniu smerujúcemu voči poškodenému s cieľom donútiť ho, aby konal (poskytol finančné prostriedky) a to pod hrozbou násilia. Keďže ide o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí - mobilného telefónu zn. Huawei Mate, 20Pro, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX, SN: LHS7N19125029346 a 2 ks SIM kariet s pridelenými mobilnými telefónnymi číslami: XXXX XXX XXX C. XXXX XXX XXX.
Takto uložený trest považoval súd u obžalovaného za správny a zákonný, pretože pri jeho ukladaní rešpektoval princíp zákonnosti a zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie trestu, nakoľko druh a intenzita musí vždy zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd obžalovanému zároveň dáva do pozornosti, že počas plynutia skúšobnej doby je povinný viesť riadny život a vyvarovať sa akéhokoľvek protispoločenského konania, pretože v opačnom prípade sa vystavuje hrozbe, že mu podmienečný trest bude súdom premenený na trest nepodmienečný.
Poškodený F. W. si v prípravnom konaní nárok na náhradu škody uplatnil, ale ho nevyčíslil a na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Prokurátor navrhoval, aby súd zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť škodu vo výške 6 500,00 Eur v prospech poškodeného, pričom sa jedná o peniaze, ktoré poskytla svedkyňa H. E. poškodenému, aby ich odovzdal obžalovanému. S týmto odôvodnením nároku na náhradu škody sa ale súd nestotožnil. Ide o finančnú hotovosť (majetok) svedkyne, v dôsledku čoho jej vznikla pohľadávka vo vzťahu k poškodenému. Aj keď tieto peniaze následne poškodený použil a odovzdal ich obžalovanému, nejedná sa o škodu, ktorá vznikla priamo v majetkovej sfére poškodeného, pretože z jeho majetku v tom čase žiadnym spôsobom neubudlo.
Skutočnosť, že takýmto odovzdaním finančnej čiastky (peňazí) došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi svedkyňou a poškodeným, je otázkou, ktorú súd v súvislosti s vyslovením viny obžalovaného
nemôže riešiť. Svedkyňa si môže, ak nedôjde k plneniu (podľa obsahu práv a povinností záväzkového vzťahu) zo strany poškodeného, uplatniť voči povinnej osobe (poškodenému) v civilnom konaní, avšak túto jej aktivitu a bránenie jej práva nemôže nahrádzať súd v trestnom konaní.
Keďže si poškodený nárok na náhradu škody nevyčíslil a na hlavnom pojednávaní ani neuplatnil, súd nerozhodoval o tomto nároku vôbec a do úvahy nebral ani skutočnosť, že za poškodeného plnil niekto iný.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu senát súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.