Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-132-2019.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného Y. L. za pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr.zák., s poukazom na ust. § 138 písm. b/, c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 28. novembra 2019 o odvolaní okresného prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 7T/47/2019 zo dňa 30.09.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 2 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 7T/47/2019 zo dňa 30.09.2019 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodujúc sám
o d s u d z u j e
obžalovaného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, L. L., t.č. v ÚVV a ÚVTOS L. L.
podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 39 ods. 1 písm. e/ Tr.zák., § 53 ods. 1 písm. a/, b/, c/ ods. 2 Tr.zák. na trest domáceho väzenia vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 53 ods. 3 Tr.zák. obžalovaný Y. L. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný zdržiavať sa v čase od 00.00 h do 24.00 h, s výnimkou možnosti opustenia obydlia každý deň v týždni v čase od 09.00 h do 15.00 h a s výnimkou v prípade, ak sa zamestná, na nevyhnutne potrebný čas na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce, na adrese V. X, L. L., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami a to:
- osobným identifikačným zariadením podľa § 4 Zákona č. 78/2015 Z.z.
- zariadením na kontrolu prítomnosti podľa § 5 Zákona č. 78/2015 Z.z. (kontrola obžalovaného v určitý čas a v určenom mieste na adrese L. L., V. č. X, X. poschodie, číslo bytu XX)
Podľa § 53 ods. 4 Tr.zák. obžalovanému Y. L. počas výkonu trestu domáceho väzenia u k l a d á:
obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Tr.zák. spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodeným F. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom O. XX, F. X. K., v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a
povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému F. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom O. XX, F. X. K. a to na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, kde sa tento zdržuje.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa ukladá trest prepadnutia veci mobilného telefónu zn. P. H., XX J., A A SN: Z a 2 ks SIM kariet s prideleným mobilnými telefónnymi číslami : XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.
Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 7T/47/2019 zo dňa 30.09.2019 bol obž. Y. L. uznaný za vinného v bode 1,), 2.) a 3.) rozsudku za pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, c/ Tr.zák., ktorých sa dopustil tým, že v presne nezistený čas v septembri 2018 v L. L. na adrese R. XX, navštívil viackrát F. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydliskom O. XX, F. X. K., okres J., ktorému povedal, že si ho niekto objednal, aby ho zbil a dolámal, povedal mu, že sa pokúsi vybaviť, aby k tomu nedošlo, aby dal dokopy nejaké peniaze a s manželkou sa na dobu 2-3 mesiacov odsťahoval z L. L. niekde preč, toto trvalo do polovice decembra 2018, avšak peniaze mu nezohnal, následne v presne nezistený čas v mesiaci január 2019 opätovne navštívil poškodeného na adrese R. XX v L. L., kde od neho požadoval finančnú čiastku vo výške 5 000,00 Eur (za poškodeného) a 1 500,00 Eur (za Y. L.), ktoré mal poškodený dlhovať mužovi pod prezývkou „A.", pričom sa mu vyhrážal osobne, aj formou SMS správ, ak mu tieto peniaze nezaplatí, pričom mu poškodený tieto finančné prostriedky odovzdal dňa 31. 01. 2019 v čase 11.30 h v parku pri J. R. v L. L.,
2. presne nezistený čas v mesiaci február 2019 navštívil opätovne poškodeného v L. L. na adrese R. XX, kde mu povedal, že má dva mesiace na to, aby mužovi pod prezývkou „A." cez neho zaplatil finančnú čiastku vo výške 15 000,00 Eur za to, aby sa vykúpil z objednávky bitky, a keď peniaze zaplatí, aby minimálne na polroka odišiel aj s rodinou mimo L. L. s tým, že peniaze vo výške 15 000,00 Eur mu má doniesť do 15. 03, 2019, pričom ak tieto nezoženie, tak ho doláme, 3. v presne nezistený čas dňa 12. 03. 2019 telefonicky kontaktoval poškodeného s tým, že ide pre neho, že sa chce s ním stretnúť, čo on odmietol, avšak po jeho príchode do obce Y. Z., nasadol poškodený po jeho vyhrážkach do jeho vozidla, kde mu povedal, že sa idú previezť a porozprávať, vozidlom šiel smerom na obec P., okres L. L., kde za P. v smere na S. v oblasti F. odbočil z hlavnej cesty na asfaltovú cestu vedúcu k lesu a zastavil vozidlo pri sklade dreva, poškodeného sa opýtal, či si už niekedy lyžičkou kopal vlastný hrob, povedal mu, aby si vybral miesto, aby si ho radšej kopal pri ňom ako by mali prísť chlapci z L., pričom mu povedal, že s prestreleným kolenom sa mu bude kopať zle, do ruky mu dal polievkovú lyžicu a kázal mu vykopať si svoj vlastný hrob, poškodený ho poslúchol a zo strachu o svoj život 40 minút sa prehrabal pod zamrznutý sneh, potom mu povedal, aby si kľakol, dal ruky za hlavu, čo aj urobil, priložil mu presne nezistený predmet na zátylok hlavy, pričom si ho fotil, potom ho odviezol späť,
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr.zák., § 46 Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, pričom súčasne samosudca podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. uložil dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Taktiež samosudca podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a súčasne podľa § 51 ods. 4 písm.a / Tr.zák. obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej doby uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému F. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom O. XX, F. X. K. a to na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, kde sa tento zdržiava. Taktiež podľa § 51 ods. 5 Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť strpieť kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Napokon podľa § 60 ods. 1 Tr.zák. samosudca uložil trest prepadnutia veci a to mobilného P. H., XX J., A IH SN: Z a 2 ks SIM kariet s prideleným mobilnými telefónnymi číslami : XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.
Svoje rozhodnutie o uznaní viny odôvodnil prvostupňový súd s poukazom na to, že na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného k vine a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výlučne z dôvodu uloženia trestu. Vo vzťahu k uloženiu trestu samosudca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nekonal v rozpore so zákonom, vykonával povolanie, kde sa vyžaduje znalosť zákona a rovnako tak konštatoval, že obžalovaný pochádza z prostredia, v ktorom sa páchanie trestnej činnosti nevyskytovalo a ani sa nevyskytuje. Taktiež akcentuje samosudca skutočnosť, že obžalovaný je prvopáchateľom, pričom medzi ním a poškodeným existoval, resp. existuje vzájomný záväzok, ku ktorému splneniu zrejme nedochádzalo a obžalovaný sa tak rozhodol sám toto riešiť, namiesto toho, aby sa dovolal svojho práva na súde v civilnom konaní, pričom konal v konečnom dôsledku sám a to v rozpore so zákonom. V prípade obžalovaného Y. L. samosudca ďalej konštatuje, že existujú dve poľahčujúce okolnosti, t. j. že pred spáchaním skutku viedol riadny život a že na hlavnom pojednávaní sa priznal k spáchaniu trestného činu a vyjadril snahu aj o ospravedlnenie sa poškodenému. S poukazom na uznanie viny a pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom samosudca mohol ukladať obžalovanému trest v rozpätí od 4 do 8 rokov. V tejto súvislosti však samosudca konštatuje, že dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby je podľa jeho názoru neprimeraná, kde vzal v úvahu osobu páchateľa, ako aj právny pojem spravodlivosti a preto aplikoval v danej veci ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu a to v súlade s ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. v spojení s ustanovením § 39 ods. 3 písm. e/ Tr.zák., pretože podľa jeho názoru na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania, v rámci ktorého je možné ukladať aj podmienečný trest odňatia slobody. Vzal pritom v úvahu i tú skutočnosť, že obžalovaný, hoci je prvopáchateľom, do času vyhlásenia rozhodnutia vykonával väzbu, ktorá svojím spôsobom ( najmä preventívnym ) tiež znamenala a zabezpečovala nápravu obžalovaného. Okrem toho akcentuje samosudca v dôvodoch svojho rozhodnutia, že dospel tiež k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu obžalovaného nie je nevyhnutný a že ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj tak, že bude podrobený probačnému dohľadu, čím bude intenzívnejšie a lepšie motivovaný k náprave, ako by tomu bolo vo výkone trestu. Z týchto dôvodov potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov a zároveň obžalovanému tiež uložil povinnosť spočívajúcu v zákaze priblíženia sa k poškodenému F. W. na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a tiež nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. Podľa názoru samosudcu bude týmto trestom zabezpečená ochrana tých práv poškodeného, ktoré sú chránené aj Trestným zákonom a ktoré obžalovaný svojím konaním porušil. Záverom písomných dôvodov rozsudku samosudca uvádza, že vzhľadom na to, že mobilný telefón obžalovaného bol použitý na spáchanie skutku, bolo preto namieste obžalovanému uložiť i trest prepadnutia veci a to mobilného telefónu, ktorý je špecifikovaný rozsudkom.
Taktiež v súvislosti s možnou náhradou škody samosudca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že keďže si poškodený nárok na náhradu škody nevyčíslil a na hlavnom pojednávaní ani neuplatnil, súd nerozhodoval o tomto nároku vôbec a do úvahy nebral ani skutočnosť, že za poškodeného plnil v danej veci niekto iný.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal blanketové odvolanie okresný prokurátor a to čo výroku o treste. Neskôr potom toto svoje odvolanie doplnil o dôvody prostredníctvom písomného podania, v ktorom okresný prokurátor uvádza, že v danom prípade podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. V tejto súvislosti okresný prokurátor poukazuje najmä na skutočnosť, že protiprávne konanie obžalovaného trvalo od septembra 2018 do marca 2019, jednalo sa teda o dlhodobé konanie, kde počas uvedenej doby obžalovaný neustále kontaktoval poškodeného prostredníctvom elektronickej komunikácie, ale aj osobne, kde neskôr obžalovaný kontaktoval aj manželku poškodeného a počas celého obdobia vyvíjal obžalovaný na poškodeného a jeho rodinu značný psychický tlak, ktorý sa stupňoval. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že psychický nátlak na poškodeného vyvrcholil dňa 12.3.2019, kedy bol poškodený obžalovaným nútený, aby si vykopal vlastný hrob lyžicou, pričom ho obžalovaný snímal mobilným telefónom. Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru okresného prokurátora sa obžalovaný dopustil zločinu po dlhý čas a trýznivým spôsobom. Za danej situácie potom okolnosti prípadu nedávajú možnosť na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. Vo vzťahu k hodnoteniu osoby obžalovaného zdôrazňuje okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania, že obžalovaný v minulosti pracoval ako J. H. J. a musel mať teda vedomosť o protiprávnosti svojho konania a aj napriek tejto vedomosti naďalej páchal trestnú činnosť. Z uvedených dôvodov sa preto okresný prokurátor domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd obžalovanému uložil prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v tejto veci.
Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k nasledovným záverom.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom.
I vo vzťahu k hodnoteniu osoby obžalovaného v súvislosti s ukladaním trestu nemožno opomenúť skutočnosť, že v danom prípade ide o prvopáchateľa tak, ako to uvádza samosudca v odôvodnení svojho rozsudku, že doposiaľ má evidovaný iba jeden jediný priestupok a to priestupok za prekročenie rýchlosti, kde ide o menej závažný priestupok a že v podstate ide o mladého človeka, na ktorého je možné vplývať i alternatívnymi trestami, ktoré môžu významným spôsobom prispieť k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Nezanedbateľnou skutočnosťou je i fakt, že obžalovaný bol počas celého prípravného konania až po rozhodnutie krajského súdu vo väzbe, t. j. od 19.04.2019 do 30.09.2019, kde i samotná väzba mohla splniť svoj preventívny účel. V ostatnom sa krajský súd pridržiava záverov k hodnoteniu osoby obžalovaného uvedeného v rozsudku prvostupňového súdu, kde v podrobnostiach na tieto závery i krajský súd odkazuje.
V nadväznosti na argumentáciu prokurátora uvedenú v odvolaní v prvom rade Krajský súd v Banskej Bystrici zameral svoju pozornosť na skutočnosť a to aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., t. j. mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Argumenty okresného prokurátora uvedené v odvolaní, že obžalovaný sa dopúšťal inkriminovanej trestnej činnosti po dlhší čas a trýznivým spôsobom, považuje krajský súd za irelevantné, nakoľko v danom prípade ide o kvalifikačné znaky skutkovej podstaty, ktorá sa kladie obžalovanému za vinu a ktorú vinu obžalovaný uznal svojím vyhlásením na hlavnom pojednávaní. Ani samotná skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu pracoval ako J. H. J. sama o sebe neznamená, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. Pozornosti krajského súdu neušla skutočnosť, že z výpovedí svedkov Z. J., E. L., S. J. a H. R. vyplývajú závery, že to bol samotný poškodený, ktorý v kritickom čase dlhoval viacerým osobám väčšie množstvo finančných prostriedkov, o ktorej skutočnosti mal obžalovaný vedomosť a vedel teda, že poškodený vedome uvádzal tieto osoby v kritickom čase do omylu ohľadne možnosti navrátenia finančných prostriedkov. Ich vzájomný vzťah, na ktorý poukázal samosudca v odôvodnení svojho rozsudku medzi obžalovaným a poškodeným, nebol v poslednom čase bezproblémový, existovala medzi nimi väzba a to vzájomné záväzky, ktoré boli nielen finančné. I podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici hlavným motívom konania obžalovaného bolo napraviť nesprávne situácie spôsobené samotným poškodeným. Z uvedených dôvodov preto vzhľadom na pomery obžalovaného a na okolnosti prípadu rovnako ako prvostupňový súd i krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade je aplikácia ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. dôvodná a zákonná.
Ďalej krajský súd v Banskej Bystrici v prípade uloženia trestu skúmal, či v danej veci je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. či na splnenie účelu trestu je možné obžalovanému uložiť i niektorý z alternatívnych trestov.
Z hore uvedených dôvodov preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s možnosťou uloženia alternatívneho trestu zvažoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom tak, ako trest uložil prvostupňový súd, resp. či v danom prípade nie je namieste ukladať trest domáceho väzenia. V prípade podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom je základnou metódou prevýchova a pozitívne ovplyvňovanie páchateľa trestného činu, ktorá je založená za účelnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci a poradenstva. Ide o dlhodobú prácu s odsúdeným, v rámci ktorej je odsúdený povinný byť v kontakte s probačným a mediačným úradníkom, spolupracovať pri vytváraní a realizácii probačného programu v skúšobnej dobe a podrobiť sa kontrole dodržiavania podmienok uložených súdom. Na druhej strane, trest domáceho väzenia je trestom, ktorý spočíva v tom, že odsúdený po dobu výkonu tohto trestu je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Tento alternatívny druh trestu menej závažným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd ako trest odňatia slobody a odsúdený pri výkone tohto trestu nie je odlúčený od svojej rodiny, čím nedochádza k pretrhnutiu citových väzieb a nemusí byť odtrhnutý ani od prípadnej práce, resp. ďalšieho vzdelávania sa.
Za účelom možnosti uloženia trestu domáceho väzenia, Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 26. novembra 2019 dal pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi k predbežnému šetreniu v súvislosti s kontrolou výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami pri možnosti uloženia trestu domáceho väzenia. Zo správy probačného a mediačného úradníka, ktorá bola oboznámená na verejnom zasadnutí, vyplýva, že obžalovaný spĺňa všetky podmienky pre prípadné uloženie trestu domáceho väzenia s použitím technických prostriedkov tým, že sa bude zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu. V rámci predbežného šetrenia obžalovaný bol poučený o jednotlivých technických prostriedkoch, zložil písomný sľub, že v prípade uloženia trestu domáceho väzenia sa bude v určenom čase zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Zabezpečené bolo i preverenie materiálno-technických podmienok a poučenia spolubývajúcich vrátane súhlasu spolubývajúcich s kontrolou technickými prostriedkami. Krajský súd v Banskej Bystrici preto s poukazom na uvedené dôvody zvažoval najvhodnejší spôsob represie, tak aby trest nebol ani príliš mierny, ani príliš prísny a aby uložený trest dosiahol naplnenie účelu trestu, prihliadajúc na spôsobený následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu páchateľa a jeho pomery a možnosť nápravy. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade je namieste uložiť obžalovanému trest domáceho väzenia. Takto uložený trest môže zabezpečiť nielen resocializáciu odsúdeného, ale i jeho sociálnu integráciu.
S poukazom na hore uvedené dôvody potom senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovanému uložil trest domáceho väzenia, za súčasnej aplikácie ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. , kde takto uložený trest považuje za trest, ktorý môže splniť úlohu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.