Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcov: 1/.Y. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXX/ XX, XXX XX U. U. P., 2/ N.. Š. Č., B.. X.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, XXX XX U. U. P., 3/ N.. Š. T.Č., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX, XXX XX U. U. P., 4/ N.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/XX, XXX XX W., 5/ Š. T., B.. X.X.XXXX, X. Š. XXX, XXX XX U. U. P., 6/ T.. Y. T.W., B.. XX.X.XXXX, X. Y. XXX, XXX XX U. U. P., 7/ Y. K., B.. XX.X.XXXX, X. Y. XXX, XXX XX U. U. P., 8/ T. J., G.. K., B.. X.X.XXXX, X. I. XX, XXX XX U. Ľ., 9/ Y. K., B.. XX.X.XXXX, X. L. XXX/X, XXX XX T., všetci právne zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát, ul. 1. mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1/ H. Č., G.. P., B.. XX.X.XXXX, X. P. I. XXX, XXX XX P. I., 2/ Y. P., B.. X.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, XXX XX L., 3/Y. P.W., B.. X.X.XXXX, X. L. XXXX/X, XXX XX L., 4/ T. W., G.. P., B.. XX.XX.XXXX, U.. C. XXX, XXX XX L., všetci právne zastúpení: JUDr. Jana Murárová, advokátka, so sídlom ul. 1.mája 220/19, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25. júna 2018 č. k. -93 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„ I. Súd návrh zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným právo na náhradu trov konania proti žalobcom v plnej výške. O trovách konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku v merite veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami , a , o úprave vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení do 30.11.2000, .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobným návrhom sa žalobcovia Y. K. a spol., teda žalobcovia v 1. až 9. rade voči žalovaným H. K. a spol., teda žalovaným v 1. až 4. rade, dožadovali určenia, že do dedičstva po nebohej T. K., rod. P. nar. X.X.XXXX a zomrelej dňa XX.X.XXXX naposledy bytom v T. XXX, v podiele 8/20-ín k celku patria nehnuteľnosti parc. č. KN-E č. XXXX o výmere XXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre trvalé trávne porasty zapísané na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., že do dedičstva po nebohej T. K., rod.

K. nar. X.X.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/XX, U. U. P. v podiele 2/15- iny k celku patria tieto nehnuteľnosti parc. č. KN-E č. XXXX o výmere XXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre trvalé trávne porasty zapísané na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., že do dedičstva po nebohej T. T., rod. K., nar. XX.X.XXXX a zomrelej dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, U. U. P. v podiele 2/15 -iny k celku patria tieto nehnuteľnosti parc. č. KN-E č. XXXX o výmere XXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre trvalé trávne porasty zapísané na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., že T. J. , rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, U. O., je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/15-iny k celku týchto nehnuteľností parc. č. KN-E č. XXXX o výmere XXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre trvalé trávne porasty zapísané na LV č. XXX k.ú. U. V., parc. KN-E č. XXXX o výmere XXXX m2 v kultúre orná pôda zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. V.. Žalovaní v 1. až 4. rade s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť. Dôvodili, že ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti niekedy v 50- tych rokoch odkúpili na základe neformálnej zmluvy, dlhodobo nehnuteľnosti bez akéhokoľvek rušenia užívali ako vlastníci, v roku XXXX ich odovzdali do poľnohospodárskeho družstva a právni nástupcovia doteraz berú z nájmu pôdy dividendy, resp. dostávajú platby za prenajaté poľnohospodárske pozemky. V neposlednom rade žalovaní v 1. a 4. rade, poukázali na to, že sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom vydržania, keďže v roku XXXX formou notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade Y.. N. K. urobili prehlásenie, že sa cítia výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností tak, ako ich požadujú žalobcovia.

4. Podľa žalobcov právni predchodcovia žalobcov v 1. až 9. rade Y. K. a jeho manželka T. K., rod. P., na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.11.1946 nadobudli okrem iného podiel vo výške 16/20 k pozemkom parc. č. XXXX a č. XXXX, v tom čase zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XX U. V.. Na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.11.1946 boli právni predchodcovia žalobcov zapísaní v pozemnoknižnej vložke č. XX v podiele Y. K. 8/20 a T. K., rod. P. X/XX. Po nebohom Y. K., nar. X.X.XXXX a zomrelom dňa X.X.XXXX prebehlo dedičské konanie a bolo vydané uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. D XXX/XX, J. 3/XX zo dňa 1.10.1993, v zmysle ktorého sa spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. U. V., konkrétne č. XXXX a č. XXXX stali T. K., rod. K., nar. X.X.XXXX v podiele 2/15, T. T., rod. K., nar. XX.X.XXXX v podiele 2/15, T. J., rod. K., nar. X.X.XXXX v podiele 2/15. Podľa identifikácie parciel č. XXXX/XX zo dňa 21.7.1993 v prípade pozemnoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX k. ú. U. V. sa jedná o nehnuteľnosti parc. KN-E č. XXXX, parc. KN-E č. E. a parc. KN-E č. XXXX v tom čase zapísaných na LV č. XXX v k. ú. U. V.. Žalobcovia v 1. až 9. rade podľa žaloby preukazujú svoje právne nástupníctvo dedičskými rozhodnutiami sp. zn. OS Poprad D XXX/XX po nebohom Y. K., osvedčením o dedičstve Y.. Y. I., notár sp. zn. D XXX/XX po nebohej T. K., osvedčením o dedičstve Y.. Y. I., notár sp. zn. XD/XX/XXXX po nebohej T. K., osvedčením o dedičstve Y.. U. J., notár sp. zn. 4D XXX/XX po nebohej T. T.. Žalobcovia v 1. až 9. rade majú za to, že žalovaní v 1. až 4. rade nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko im chýba a chýbal spôsobilý titul od kedy mali vstúpiť do dobromyseľnej držby. Preto žalovaných vyzvali listom mimosúdna pokonávka - pokus o zmier zo dňa 22.3.2017, avšak bezvýsledne.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov a listinnými dôkaznými prostriedkami doloženými k návrhu v priebehu konania, ďalej výsluchom svedkov zistil, že žalovaní v 1. až 4. rade sa na základe notárskeho osvedčenia spísaného u Y.. N. K. v L. pod č. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 20.12.1994 a rovnopisu notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX stali „odmienenými“ vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Na základe notárskeho osvedčenia spísaného podľa u notára Y.. N. K. sa dňom 20.12.1994, resp. 22.12.1994 žalovaní dňom uplynutia desaťročnej lehoty stali výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Zamietol žalobu s poukazom na ust. v znení do 30.11.2000 na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone, že táto zmena bola vyznačená v evidencii nehnuteľností. Uviedol, že zohľadnil nielen záležitosť týkajúcu sa vydaného osvedčenia notárstva, ale aj iné skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Žalovaná strana totiž svedecky dokázala (výsluchom svedkov a potvrdením poľnohospodárskeho družstva), že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užívala ako vlastné, dokonca počas doby existencie Y. v U. V., právni predchodcovia a ich nástupníci, poberali nájom za poľnohospodársku pôdu v PD, ktorá bola poľnohospodárskemu družstvu zverená. V potvrdení z poľnohospodárskeho družstva sú uvedené aj parcely, ktoré sú predmetom konania. Naviac poukazovali,

že približne v roku 1950 právni predchodcovia žalovaných odkúpili na základe neformálnej zmluvy predmetné nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov. Pri zohľadňovaní dôkaznej situácie súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žiaden zo žalobcov nevie kde sú predmetné nehnuteľnosti, naopak svedkovia tvrdili, že pamätajú právnych predchodcov žalovaných ako nehnuteľnosti užívali a, že vždy ich tam videli a teda ich považovali prinajmenšom za dobromyseľných v užívaní predmetných nehnuteľností. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 16.3.2016, kde konštatoval, že vo vlastníckych veciach je potrebné používať princíp všeobecnej spravodlivosti. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere. V tejto súvislosti zdôraznil, že od smrti nebohých právnych predchodcov žalobcov, uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej žalobcovia nevenovali pozornosť situácii s parcelami a žaloba bola podaná až v roku 2017. S poukazom na ust. súd prvej inštancie poukázal, že do katastra nehnuteľností bol zapísaný nový vlastník, pričom po dobu 10 rokov od zápisu tohto nového vlastníka bolo možné tento zápis a toto vlastnícke právo spochybniť v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách. Spochybňovanie kúpnej zmluvy užívania predmetných pozemkov právnymi predchodcami žalovaných žalobcami nemá teda vo vzťahu ku podmienkam osvedčenia zásadný dôvod, keďže dňom zápisu do katastra nehnuteľností sa žalovaní dostali od 22.12.1994 prinajmenšom do postavenia oprávneného držiteľa zo zákona. Konštatoval, že po uplynutí 10 rokov aj v zmysle sa žalovaní stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností, najneskôr dňom 22.12.2014. Za tejto situácie uzavrel, že žaloba, ktorou by bolo možné napadnúť postavenie oprávnenej držby, bola podaná oneskorene.

6. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie včas. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom voči žalovaným náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia majú za to, že žalovaní nemajú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe ani na základe žiadnej inej právnej úpravy. Podľa platilo, že podľa účelom zákona je a) upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky 1) do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov, b) zmierniť niektoré majetkové krivdy. Žalobcovia poukazujú na to, že nehnuteľnosti uvedené v Osvedčení N XXX/XX, Z XXXX/XX a spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam týkajúce sa tohto sporu boli v čase jeho vydania riadne evidované na LV č. XXX k.ú. U. V. (zo dňa 26.6.1995), ktorý bol súdu prvej inštancie predložený spolu so žalobou. Teda podľa žalobcov nebol naplnený účel právnej úpravy podľa , na ktorý odkazovali žalovaní. Žalobcovia mali už časť týchto nehnuteľností zdedených po nebohom Y. K. (OS Poprad sp. zn. D 863/91). Vo svojom podaní ďalej žalobcovia uvádzajú, že žalovaní sa mohli najneskôr dňom 01.01.1992 domáhať určovacou žalobu určenia svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k vlastníkovi zapísanému vo verejnej - pozemkovej knihe alebo LV. Uvedené však neurobili napriek tomu, že mali byť presvedčení o svojom vlastníctve. Ak potom po nadobudnutí účinnosti požiadali o vydanie osvedčenia o vydržaní, ktoré bolo výsledkom postupu, v rámci ktorého nedošlo ku konfrontácii s dovtedajším pozemnoknižným vlastníkom, nemožno vychádzať z toho, že konali v dobrej viere.

7. Podľa osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja doklady o skutočnostiach vyplývajúcich z ustanovenia v a pripojí sa čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v (a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť v nájme, tieto vyjadrenia nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje (), čo však neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok. Podľa názoru žalobcov uvedené osvedčenie vyhlásenia o vydržaní spolu s dodatkami nespĺňa ani formálne náležitosti a podmienky podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30.11.2000 samotný držiteľ, čo podľa žalobcov v danom prípade splnené nebolo.

8. Vo svojom odvolaní ďalej žalobcovia poukazujú na to, že žalovaní okrem iného aj vo svojom vyjadrení zo dňa 28.6.2017 v podstate uvádzali, že nehnuteľnosti mali byť fakticky predmetom dedičského konania

po ich nebohých rodičoch, čo pre nedostatok písomných listín možné nebolo, a preto žalovaný v 3.rade urobil vyhlásenie o vydržaní za všetkých súrodencov, čím prakticky obišli dedičské konanie. V konaní žalobcovia poukázali aj na to, že v danom prípade išlo o obchádzanie zákona, nakoľko už v danom čase platný a účinný upravoval postup v rámci dedičského konania a tento postup nebolo možné žiadnym spôsobom obchádzať. Navyše právni predchodcovia žalovaných zomreli v roku XXXX, resp. XXXX. Žalovaný v 3. rade Y. P. na pojednávaní dňa 18.01.2018 (zvukový záznam) uviedol, že jeho otec mu pred smrťou povedal, že nemá vysporiadané pozemky a že tieto má vysporiadať. Tu žalobcovia poukazujú na to, že ani právni predchodcovia žalovaných aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 3. rade nemohli byť dobromyseľní v tom, že im uvedené spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam patria. Toto naše tvrdenie posilňuje a umocňuje aj fakt, že samotní právni predchodcovia žalovaných vedeli, že prevody nehnuteľností sa musia realizovať písomnou formou, nakoľko sami v konaní predložili dôkaz a to písomnú kúpnu zmluvu z 30.3.1954 (ide o podanie žalovaných 11.9.2017). Žalovaný v 3. rade Y. P. na pojednávaní dňa 18.01.2018 (zvukový záznam) uviedol, že aj právny predchodca žalobcov neb. Y. K. mal osloviť p. neb. P., aby to papierovo dotiahli. Aj toto tvrdenie preukazuje fakt, že právni predchodcovia žalovaných nemohli byť objektívne dobromyseľní o tom, že im nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu vlastnícky patria. Tak isto ani reálna deľba tak, ako vyplýva z notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 20.12.1994 nebola v spore preukázaná a dokonca žalované sú stále spoluvlastnícke podiely a nie celok. Poukazujem aj na skutočnosť, že v čase vydania osvedčenia o vydržaní - notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/ XX zo dňa 20.12.1994 bola právna predchodkyňa žalobcov T. K., rod. P. nažive, nakoľko táto zomrela až dňa XX.XX.XXXX a teda bola zapísaná na LV XXX k.ú. U. V. ako vlastníčka a teda žalovaní ju mohli osloviť s otázkou vysporiadania sporných nehnuteľností. Naproti tomu žalovaní požiadali notára o spísanie notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 20.12.1994, aby sa tak vyhli s konfrontáciou s vlastníčkou zapísanou na LV.

9. Žalobcovia vo svojom odvolaní poukázali na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali obdobnou problematikou inak, ako sa s ňou vysporiadal súd prvej inštancie. Namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie a porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie pre nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastník na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda riadne možnosť konať pred súdom.

10. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie žalovaní. Uviedli, že spochybňovanie ústne uzavretej kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností v k.ú. U. V. c r. XXXX právnymi predchodcami žalovaných s právnymi predchodcami žalobcov považujú za účelové. Tak rodičia žalobcov ako aj rodičia žalovaných boli súkromne hospodáriaci roľníci, teda gazdovia odovzdávajúci kontigent. V tom čase bolo nepredstaviteľné, aby gazda nevedel, kde sa nachádzajú jeho pozemky, a aby ich skutočne aj nevyužíval. Ak by nebolo došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, právni predchodcovia žalovaných by v žiadnom prípade vzhľadom na ich vtedajšiu dostatočnú orientáciu, čo je ich vlastníctvom a kde sa ich vlastníctvo nachádza nedovolili držať a užívať cudziemu a brať z neho úžitky. Od r. 1951 sa právni predchodcovia žalovaných na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy ujali skutočnej držby pozemkov, ktoré kúpili, tieto užívali ako svoje vlastné, následne ich združili do PD Z. so sídlom v U. V. až v roku XXXX. Spory ohľadne držby a užívania pozemkov medzi nimi neboli a neboli ani po ich smrti. Žalobcovia v súdnom konaní neboli orientovaní, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú, ani kto ich v tom čase užíva. Že sú vlastníkmi i nehnuteľností v k.ú. U. V. s presným určením týchto pozemkov žalovaných informoval ich nebohý otec tesne pred smrťou, keď ich upozornil, že tieto úplne majetkovo- právne nevysporiadal. Uzavretie kúpnej zmluvy potvrdila aj svedkyňa Z. W., ktorá v súčasnosti už nie je dostatočne orientovaná, avšak v čase uzatvárania neformálnej kúpnej zmluvy a odovzdávania peňazí medzi kupujúcimi a predávajúcimi bola. Opakom ovládania veci je nečinnosť vlastníka, ktorá bola relevantným spôsobom preukázaná, a to v období od r. 1951 až do r. 1991 (Y. K. zomrel dňa X.X.XXXX). Rovnako aj v nasledujúcom období a to až do smrti T. K. i po jej smrti. Dedičia žalobcov ani v čase po smrti T. K. si dostatočne nepreverovali zápisy vlastníctva k pozemkom v katastri nehnuteľností, čo mali, ak si chceli ustáliť, čo do dedičstva po nebohej T. K. skutočne patrí. Žalovaní 1/ až 4/ od vydania osvedčenia o vydržaní notárom podľa nehnuteľnosti držali, užívali ako svoje vlastné dobromyseľne bez sporov od r. 1994 - 2017.

11. K vyjadreniu žalovaných podali vyjadrenie žalobcovia. Naďalej trvajú na podanom odvolaní a na všetkých skutkových tvrdeniach v ňom uvedených. Poukázali, že žalovaní ako v priebehu konania, tak aj vo svojom vyjadrení zo dňa 5.12.2018 opätovne tvrdia tie isté skutočnosti, a to, že ich právny predchodca, (otec) vedel, že nehnuteľnosti nemá majetko-právne vysporiadané a tesne pred svojou smrťou ich (svojich potomkov) na to mal upozorniť, tak aj to, že vzhľadom na takéto vyjadrenie žalovaní nemohli byť objektívne, ale ani subjektívne dobromyseľní v tom, že im uvedené spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam patria a poukázali na fakt, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali oprávnenú držbu spoluvlastníckych podielov k žalovaným nehnuteľnostiam od roku 1951.

12. K tomuto vyjadreniu žalobcov podali vyjadrenie žalovaní. Trvajú na obsahu vyjadrenia zo dňa 5.12.2018 v celom rozsahu. K spochybňovanému svedectvu svedkyne Z. W. uviedli, že dôvod, že v súčasnosti je liečená v psychiatrickej ambulancii neznamená, že jej výpovedi nemožno veriť. Nie je osobou ktorá by nebola spôsobilá činiť právne úkony. Je orientovaná v priestore a čase. Nakoniec sú tu ďalšie dôkazy listiny, svedecké výpovede ktoré potvrdzujú užívanie pozemkov v k.ú. U. V. žalovanej strany, ktoré trvalo od r. 1951 až do r. 2017 a ktoré bolo dobromyseľné a nerušené.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou , účinnou od 1.apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou účinnosť od 1.januára 1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.januárom 1992, pričom držba nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 1.januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej podobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným, bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. k dobromyseľnosti držiteľa konštatoval cit.: „Ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že titul tu je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.“

16. Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa odseku 2 držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

17. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa odseku 2 ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa odseku 3 oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

18. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Podľa odseku 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa odseku 4 pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

19. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov v 1/ až 9/ rade Y. K. a jeho manželka T. K., rod. P. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.11.1946 nadobudli okrem iného podiel vo výške 16/20 k pozemkom parc. č. XXXX a č. XXXX v tom čase zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XX U. V.. Podľa identifikácie parciel č. XXXX/XX zo dňa 21.07.1993 v prípade pozemnoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX k.ú. U. V. sa jedná o nehnuteľnosti parc. KN-E č. XXXX, parc. KN-E č. XXXX, parcela KN-E č. XXXX v tom čase zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. V.. Po nebohom Y. K., nar. X.X.XXXX a zomrelom dňa X.X.XXXX uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn. D XXX/XX, J. X/XX zo dňa 1.10.1993, v zmysle ktorého sa spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. U. V., č. XXXX a č. XXXX stali T. K., rod. K., v podiele 2/15, T. T., rod. K., v podiele 2/15, T. J., rod. K., v podiele 2/15. Žalobcovia v 1/ až 9/ rade preukazujú svoje právne nástupníctvo dedičskými rozhodnutiami sp. zn. Okresný súd Poprad D836/91 po nebohom Y. K., Osvedčením o dedičstve Y.. Y. I., notár sp.zn. D XXX/XX po nebohej T. K., osvedčením o dedičstve Y.. Y. I., notár, sp. zn. 3D XX/XXXX po nebohej T. K., osvedčením o dedičstve Y.. U. J., notár sp.zn. 4D XXX/XX po nebohej T. T.. Žalovaní v 1/ až 4/ rade nadobudli vlastnícke právo k prejednávaným nehnuteľnostiam na základe vydaného Osvedčenia o vydržaní notárom JUDr. N. K. pod sp.zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 20.12.1994 a rovnopisu notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 22.12.1994 podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zápisom do katastra nehnuteľností s účinnosťou od 24.5.1995. Po dobu desiatich rokov od uvedeného zápisu neuplatnili žalobcovia ani ich právni predchodcovia vlastnícke právo k týmto sporným pozemkom. K mimosúdnej pokonávke zo dňa 22.3.2017 žalobcovia v 1/ až 9 /rade vyzvali žalovaných v 1/ až 4/ rade prostredníctvom právneho zástupcu žalobcov. Žalovaní reagovali na výzvu osobnou návštevou právneho zástupcu žalobcov, kde mu oznámili, že pozemky v minulosti kúpili ich rodičia, o čom mali vedomosť aj deti K.. Právni predchodcovia žalovaných tieto nehnuteľnosti vydržali, po kúpe nehnuteľnosti na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy v minulosti za prítomnosti svedkov, a po zaplatení riadne dohodnutej kúpnej ceny sa uchopili držby a užívali ich až do smrti. V roku 1977 boli tieto pozemky združené do družstva PD Z. so sídlom v U. V. 20. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní sa dostali dňom zápisu do katastra nehnuteľností od 24.5.1995 do postavenia oprávneného držiteľa zo zákona. Po uplynutí desiatich rokov aj v zmysle sa žalovaní stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žiada sa spresniť ako to vyplýva z č.l. 45, 46 a 47 preskúmavaného spisu za deň zápisu do katastra nehnuteľností bol 24.5.1995. To znamená, že až týmto dátumom sa žalovaní dostali do postavenia oprávneného držiteľa. Lehota na vydržanie vlastníckeho práva neskončila skôr ako 24.5.2005. S ohľadom na uvedené však skutkové a právne závery súdu prvej inštancie boli prijaté správne.

21. Odvolací súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16.marca 2016, ktorý k ochrane vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa vyslovil názor, že „Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“

22. Aj zo záverov prvoinštančného súdu vyplýva, že v prospech žalovaných svedčia svedecké výpovede a fakt, že od roku 1951 (ako uvádzajú žalovaní prezentovali jasnú vôľu nakladať s nimi ako s vlastnými), fakticky ovládali pozemky, na ich strane bola dobrá vôľa a dlhoročná dobromyseľná držba, ktorá nebola právnymi predchodcami žalobcov nikdy rušená. Svedkyňa Z. W. potvrdila, že bola prítomná keď právni predchodcovia žalovaných odovzdávali peniaze za sporné nehnuteľnosti na základe ústnej kúpnej zmluvy právnym predchodcom žalobcov. Z obsahu spisu plynie aj to, že svedkovia potvrdili pokojné užívanie právnymi predchodcami žalovaných.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov prvoinštančného súdu možno uzavrieť, že žalovaní svedeckými a listinnými dôkazmi preukázali svoju dobromyseľnosť a nepochybne aj odo dňa zápisu do katastra nehnuteľnosti dňa 24.5.1995 užívali nehnuteľnosti dobromyseľne do roku 2017, viac ako dvadsať rokov. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ustanovenia , a a s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).