Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému L. W., bytom M. XXX/XX, XXX XX M. Z., o zaplatenie 2.454,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -40 zo dňa 17. októbra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Z a s t a v u j e konanie v sume 355,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia z uvedenej sumy.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi zmluvnými stranami, právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 29.10.2012 uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , keďže tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru. V zmluve je síce uvedená suma celkových nákladov, čiže jednoduchým súčtom týchto celkových nákladov a poskytnutých peňažných prostriedkov by bolo možné zistiť celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ale je potrebné uviesť, že celková výška nákladov je evidentne nesprávna, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť mesačnú splátku 151,71 Eur v 67 mesačných splátkach, čiže celkovo sumu 10.459,37 Eur. Po odpočítaní poskytnutého úveru vo výške 5.106,04 Eur predstavujú náklady úveru vo výške 5.106,04 Eur. Suma nákladov uvedená v zmluve o úvere predstavuje 5.058,53 Eur, čiže je uvedená nižšia, ako skutočná suma nákladov, čo je v neprospech spotrebiteľa, teda ako keby ani nebola uvedená. Súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa . Keďže

úver súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobca bol oprávnený domáhať sa od žalovaného vrátenia iba poskytnutého úveru vo výške 5.106,04 Eur. Žalovaný však uhradil sumu 5.594,48 Eur a preto žaloba nebola dôvodná. V časti sumy, o ktorú požiadal žalobca písomným podaním zo dňa 16.10.2018, súd zastavil konanie v sume 355 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia z uvedenej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalovaného je subjekt v postavení spotrebiteľa, súd je povinný mu poskytnúť ochranu ex offo. Preto nevzal do úvahy jednostranný právny úkon uznanie záväzku žalovaného. Ide o záväzok ktorý vyplýva zo zmluvy, ktorá je koncipovaná a prieči sa dobrým mravom a spôsobuje tak neplatnosť časti právneho úkonu, zmluvy o úvere, tak ako si ho uplatnil právny predchodca žalobcu. Súd si v prvom rade vysporiadal prejudiciálne otázku, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková, z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na poplatky a úroky. Preto nemožno ani uznať záväzok ktorý sa prieči dobrým mravom.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v zmysle navrhovaného petitu vyhovie. Výrok rozsudku ktorým súd žalobu zamietol je podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením . Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2018 uznal žalovaný nárok. V písomnom podaní zo dňa 15.10.2018 žalobca navrhol, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa .

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.10.2012 uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.106,04 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32 %.

10. Podľa ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že v zmluve absentujú údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (resp. v Zmluve o úvere sú uvedené nesprávne).

13. V Zmluve o úvere boli okrem iných uvedené údaje o schválenej výške úveru (5.106,04 Eur), počte splátok (67), výške splátky (151,71 Eur), mesačnej výške poistenia (4,40 Eur), celkovej sumy pôžičky

(10.164,57 Eur) a celkových nákladoch spotrebiteľa (5.058,53 Eur). Celková mesačná splátka dlžníka tak predstavovala sumu vo výške 156,11 Eur, pričom pri počte splátok 67 by dlžník mal celkovo zaplatiť sumu 10.459,37 Eur. Pod odrátaní istiny poskytnutého úveru, by jeho náklady predstavovali sumu vyššiu, než bola uvedená v Zmluve o úvere.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené tak dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s ohľadom na ustanovenie v spojení s ustanovením . Žalobca v podanom odvolaní v konečnom dôsledku tento záver súdu ani nijakým spôsobom nenamietal.

15. Jediná odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru vo veci samej rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.

16. Podľa ustanovenia , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

17. Právnou úpravou, podľa ktorej súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu, sa má podľa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR prehĺbiť dispozitívny princíp sporového konania, pričom takýto spôsob rozhodnutie súdu nie je v zásade vylúčený ani v spotrebiteľských sporoch, akým spor v tento právnej veci nepochybne je, čo ani žalobca nenamietal.

18. Procesná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie však nestojí nad povinnosťou súdu prihliadať z úradnej moci na existenciu takých zmluvných podmienok v spotrebiteľských sporoch, ktoré spôsobujú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nad povinnosťou poskytnúť v takom prípade ochranu spotrebiteľovi s poukazom na ustanovenie a .

19. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd pri právnej klasifikácii podania strany sporu súd vychádza z jeho obsahu v zmysle Čl. 11 odsek 1 . Zásadným interpretačným pravidlom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok objektívne prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne zo subjektívneho aspektu účastníka zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.10.2010)

20. Odvolací súd, rešpektujúc platnú vnútroštátnu a európsku právnu úpravu spotrebiteľského práva dospel k záveru, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti skúmať, rovnováhu práv a povinnosti strán sporu. Dôsledkom by bolo pozbavenie spotrebiteľa práva na súdnu ochranu a preskúmania podmienok časti výrazne nevýhodného zmluvného vzťahu súdom len na základe pasívnej, či právne neuvedomelej reakcie spotrebiteľa v súdnom konaní. Uznávací prejav spotrebiteľa je často založený na obavách z ďalších dôsledkoch sporu, bez uvedomenia si následkov zahŕňajúcich aj takéto akceptovanie väčšinou neprijateľných a nekalých zmluvných podmienok a ďalšie prehlbovanie tak svojho záväzku, spôsobujúce mu finančné aj iné straty. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí neuvedomelo a z právnej neznalosti dlh pred súdom uznajú prevažne z obavy, že im nebudú umožnené príkladne jeho splácanie v splátkach, z pocitu bezmocnosti voči žalobcovi, ktorý je v konaní právne zastúpený, či v dôsledku neporozumenia procesnej situácie. Za taký možno považovať v predmetnom prípade aj list žalovaného zo dňa 05.10.2018, ktorý nemôže byť v plnom rozsahu akceptovateľným a účinným uznávacím prejavom, ako to má na mysli ustanovenie .

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05 Mostaza Claro, v zmysle ktorého: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).“

22. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, pokiaľ „uznanie dlhu“ neakceptoval.

23. Na základe vyššie uvedeného, vychádzajúc z odvolacieho dôvodu a pre nedostatok ďalších, na základe ktorých by mohol odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle ustanovenia potvrdzuje ako vecne správny. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý odvolací súd podľa citovaného ustanovenia rovnako potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa mu ich náhrada nepriznáva.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).