Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/150/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXXX/X, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr. Marcel Jurko, advokát so sídlom Dominikánske nám. 11, 040 01 Košice, o zaplatenie 3 000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

2

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 15.05.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 3 000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000,- Eur od 18.12.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 mu bola zo strany Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpená pohľadávka voči žalovaným. Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými uzatvorila dňa 13.12.2010 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca mal za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak banka podaním zo dňa 19.06.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.06.2017, pričom žalovaných vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 13 133,72 EUR a pozostávala z istiny 8 179,16 EUR, riadneho úroku vo výške 4 024,68 EUR, úroku z omeškania vo výške 929,88 EUR a z poplatkov vo výške 0 EUR. Výška a špecifikácia pohľadávky v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky vykonali ešte dve úhrady – dňa 15.02.2019 vo výške 7 EUR a dňa 31.01.2019 vo

výške 10 EUR. Žalovaná suma 3 000 EUR má predstavovať iba časť istiny úveru, pričom zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v konaní neuplatnil.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v plnom rozsahu platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 11.06.2020, voči ktorému žalovaní v 1. a 2. rade podali v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, čím došlo v zmysle zákonnej úpravy o upomínacom konaní k zrušeniu predmetného platobného rozkazu.

3. Žalovaní v odpore so žalobou v celom rozsahu nesúhlasili a navrhli ju v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že by banka poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Uvedené tvrdenie považovali za zavádzajúce a nepravdivé. Zmluvu č. 660383692 uzatvárali A. F., nar. XX.XX.XXXX, C. F., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaným v 1. a 2. rade teda banka neposkytla žiadne plnenie. Žalovaní sa iba na požiadanie A. F. a C. F. boli zaručiť za splnenie poskytnutého úveru voči Slovenskej sporiteľni, a.s. s tým, že ako ručiteľ z ručiteľského vzťahu vypadne p. E. D.. Takto to bolo žalovaným odprezentované A. F. a C. F.. Dňa 22.11.2013 sa spoločne dostavili do Slovenskej sporiteľne, a.s. za účelom zrealizovania ručiteľského vyhlásenia, pričom obaja žalovaní mali za to, že sa stanú ručiteľmi podľa a nasl. . Takto to bolo komunikované aj zo strany všetkých prítomných – A. F., C. F., E. D. i pracovníkov banky (p. G. a p. G.). Obaja žalovaní boli ubezpečovaní, že primárna povinnosť riadne a včas plniť úver leží predovšetkým na tých, ktorým bol úver poskytnutý, t.j. A. F. a C. F.. Boli tiež uisťovaní, že A. F. a C. F. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dvoch rodinných domov a dvoch pozemkov v obci B., H. I. – t.j. súp. č. 128 a 134 a parc. KN C č. XXX/X J. XXX/ X, pričom v prípade akýchkoľvek problémov so splácaním úveru sa bude banka uspokojovať z majetku manželov F.. Boli ubezpečení, že ručenie bude smerovať iba k zaisteniu tých nárokov, ktoré budú prevyšovať príjmové a majetkové možnosti manželov F. a môže ísť rádovo iba o stovky eur, ak vôbec by táto možnosť nastala, a teda sa malo jednať iba o formalitu a ručenie nemalo mať prakticky žiaden význam. Za týchto okolností žalovaní pristúpili k ručeniu. Až doručením žaloby zistili, že v skutočnosti sa nejednalo o ručenie, ale o akési inominátne postúpenie záväzku podľa , ktoré náš právny poriadok ako typizovanú zmluvu ani nepozná, a teda nejedná sa o tom, na čom sa mali dohodnúť – ručenie podľa a nasl. . Zmluvu o postúpení práv a povinností z 22.11.2013 považovali za absolútne neplatný právny úkon podľa , nakoľko obsahom a účelom obchádza zákon v ust. a nasl. . Žalovaní ďalej poukázali na zmysel inštitútu ručenia a skutočnosť, že v danom prípade boli na jednej strane oni ako občania, spotrebitelia bez akýchkoľvek znalostí z oblasti práva, financií a bankovníctva a na druhej strane vystupovala banka, resp. aktuálne profesionálna vymáhačská spoločnosť. Mali za to, že nepomer, prevaha až dominancia veriteľa bola využitá (zneužitá) v neprospech slabšej strany. Záverom podotkli, že A. F. sa dožaduje oddĺženia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a C. F. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. .

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 04.09.2020 poukázal na to, že zo zmluvy zo dňa 22.11.2013 jasne vyplýva, že táto nepredstavuje ručenie podľa a nasl. , ale ide o inominátnu zmluvu podľa . V zmluve sú jasne uvedené strany zmluvy, predmet a práva a povinnosti zmluvných strán. Predmetom zmluvy nebolo ručenie, preto sa právny vzťah nespravuje . Predmetom zmluvy bolo postúpenie všetkých práv a povinností pôvodných dlžníkov na nových dlžníkov (žalovaných). Citoval čl. II bod 3. zmluvy, v ktorom sa uvádza, že dlžník a nový dlžník sú povinní a zaväzujú sa spoločne a nerozdielne banke riadne a včas splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy, pričom banka je oprávnená požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Podľa žalobcu sa žalovaní slobodne rozhodli uzavrieť s pôvodným veriteľom takúto zmluvu v rámci zmluvnej voľnosti. Žalobca zastával názor, že zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, je napísaná zrozumiteľne a viditeľným písmom, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaní nemali možnosť oboznámiť. Žalovaní mali možnosť takúto zmluvu nepodpisovať. Do pozornosti dal nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.03.2012 ohľadom zmluvnej voľnosti a možnosti jej posudzovania súdom. Žalovaní podľa žalobcu neuviedli skutočnosti a nepredložili dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Záväzok si žalovaní neplnili riadne, preto si ho žalobca uplatnil na súde. Čo sa týka žalovanej sumy, žalobca spresnil, že bola mu postúpená pohľadávka v celkovej výške 13 133,72 EUR, avšak v rámci svojho dispozičného práva si uplatňuje iba časť neuhradenej istiny vo výške 3 000 EUR. Záverom navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.

5. Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.09.2020 postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu.

6. Žalovaní nevyužili možnosť dupliky.

7. Na pojednávaní dňa 18.04.2023 súd prerušil konanie najmenej na tri mesiace za účelom mimosúdneho urovnania sporu.

8. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. -224 zo dňa 10.08.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní.

9. Na pojednávaní dňa 22.09.2023 sa strany sporu opätovne pokúsili o uzavretie dohody, avšak bezvýsledne. Následne súd na predmetnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkov A. F. a C. F. nebolo možné vykonať z dôvodu, že sa menovaným nepodarilo včas doručiť predvolanie na pojednávanie (napriek tomu, že predvolanie bolo expedované bezprostredne po doručení žiadosti právneho zástupcu žalovaných o predvolanie svedkov dňa 08.09.2023). Rovnako nebolo možné vykonať dokazovanie výsluchom svedkov ani na pojednávaní dňa 10.11.2023, pretože sa svedkom nepodarilo doručiť predvolanie cestou polície. Vzhľadom na skutočnosť, že doporučenú zásielku si však svedkovia pri predchádzajúcom pojednávaní prevzali, súd sa pokúsil o opätovné predvolanie svedkov na nadchádzajúce pojednávanie na deň 26.01.2024, a to tak cestou polície, ako aj cestou doporučenej zásielky.

10. Podaním zo dňa 07.11.2023 žalobca na výzvu súdu objasnil jednotlivé položky v histórii úverového účtu. Uviedol, že žalovaný (zrejme myslel ale pôvodných dlžníkov) čerpal dňa 13.12.2010 peňažné prostriedky v celkovej výške 13 500 EUR a následne z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 15 205,84 EUR, pričom žalobca rozpísal jednotlivé splátky od 13.12.2010 do 29.11.2018.

11. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter súd na pojednávaní dňa 10.11.2023 uložil žalobcovi predložiť dôkazy potrebné pre ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci, a to dôkazy preukazujúce doručenie upozorňujúcej výzvy zo dňa 24.04.2017 pred zosplatnením, ako aj upozorňujúcej výzvy zo dňa 12.09.2018 pred postúpením pohľadávky obom žalovaným, ďalej preukazujúce odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 obom žalovaným a napokon tiež dôkazy svedčiace o splnení si povinnosti podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu ku všetkým spoludlžníkom, a teda tak ku všetkým pôvodným dlžníkom, ako aj k pristupujúcim novým dlžníkom.

12. Emailovým podaním zo dňa 21.11.2023 žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili, že majú pochybnosti o tom, či im boli doručované listiny – výzva zo dňa 24.04.2017, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 a výzva zo dňa 12.09.2017 – nakoľko vždy si preberajú všetky zásielky adresované na ich trvalý pobyt, avšak predmetné písomnosti nemajú k dispozícii.

13. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 05.12.2023 uviedol, že potvrdeniami o doručení nedisponuje a nemôže ich predložiť, nakoľko sledovanie zásielok na stránke pošty je možné iba 3 roky spätne. Predložil preto súdu iba jednotlivé výzvy adresované žalovaným spolu s podacími hárkami. Citoval viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, z ktorých vyplývalo, že odvolacie súdy postačovali za dostatočné preukázanie možnosti oboznámenia sa spotrebiteľa so zasielanými listinami, a teda že je postačujúce preukázanie odoslania jednotlivých výziev, a teda ako dôkaz postačuje aj podací hárok. Čo sa týka splnenia si povinnosti podľa , žalobca odcitoval znenie uvedeného odseku. Záverom uviedol, že v prípade Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 22.11.2013 zo strany veriteľa nedošlo k zmene zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, a tak nebol veriteľ povinný opätovne skúmať bonitu. K svojmu podaniu zároveň pripojil ako dôkaz Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 13.12.2010, ktorú podpísali A. F. a C. F. a tiež listiny vzťahujúce sa k skúmaniu bonity A. F. a C. F., a to potvrdenia o príjme na základe daňového priznania zo dňa 08.12.2010 a 09.12.2010, potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 a daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009. Žalobca pripojil aj kalkulačku na výpočet príjmu z obratov na účte – známy klient vo vzťahu k skúmaniu bonity E. D..

14. Súd na pojednávaniach (22.09.2023, 10.11.2023 a 26.01.2024) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 7 zmluva o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE zo dňa 17.12.2018, na čl. 13 až 14 prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, na čl. 15 zmluva o splátkovom úvere č. 0660383692 zo dňa 13.12.2010, na čl. 18 zmluva o postúpení práv a povinnosti zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0660383692 zo dňa 22.11.2013, na čl. 19 rubovej strane štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, na čl. 21 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 adresované žalovanému v 1. rade, na čl. 21 rubovej strane oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 adresované žalovanej v 2. rade, na čl. 22 všeobecné obchodné podmienky, na čl. 35 obchodné podmienky I. I., J. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, na čl. 47 sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne platný od 01.10.2010, na čl. 67 výzva zo dňa 12.09.2018 adresovaná žalovanému v 1. rade, na čl. 68 výzva zo dňa 12.09.2018 adresovaná žalovanej v 2. rade, na čl. 69 výzva zo dňa 24.04.2017 adresovaná žalovanému v 1. rade, na čl. 69 rubovej strane výzva zo dňa 24.04.2017 adresovaná žalovanej v 2. rade, na čl. 70 výpis z úverového účtu č. 0660383692, na čl. 163 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019 adresované žalovanému v 1. rade, na čl. 163 rubovej strane oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019 adresované žalovanej v 2. rade, na čl. 164 pokus o zmier zo dňa 04.05.2020 adresované žalovanej v 2. rade, na čl. 164 rubovej strane pokus o zmier zo dňa 04.05.2020 adresovaný žalovanému v 1. rade, na čl. 165 podací hárok č. K. 197688375, na čl. 175 čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie B., obec B., H. I., vyhotovený 29.06.2020, na čl. 244 odpoveď JUDr. Martina Kirňaka, správcu konkurznej podstaty zo dňa 28.09.2023, na čl. 275 výzva zo dňa 24.04.2017 adresovaná žalovanému v 1. rade, na čl. 276 výzva zo dňa 24.04.2017 adresovaná C. F., na čl. 277 výzva zo dňa 24.04.2017 adresovaná žalovanej v 2. rade, na čl. 278 výzva zo dňa 24.04.2017 adresovaná A. F., na čl. 279 a 280 podací hárok č. K., na čl. 281 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 adresované C. F., na čl. 282 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 adresované žalovanému v 1. rade, na čl. 283 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 adresované A. F., na čl. 284 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017 adresované žalovanej v 2. rade, na čl. 285 kópia doručeniek pre A. F., žalovaného v 1. rade a C. F., na čl. 286 podací hárok č. K., na čl. 287 výzva z 12.09.2018 adresovaná žalovanému v 1. rade, n a čl. 288 výzva zo dňa 12.09.2018 adresovaná žalovanému v 1. rade, na čl. 289 výzva z 12.09.2018 adresovaná A. F., na čl. 290 výzva z 12.09.2018 adresovaná C. F., na čl. 291 podací hárok č. K., na čl. 292 oznámenie o postúpení pohľadávky z 03.01.2019 adresované žalovanej v 1. rade, na čl. 292 rubovej strane oznámenie o postúpení pohľadávky z 03.01.2019 adresované C. F., na čl. 293 oznámenie o postúpení pohľadávky z 03.01.2019 adresované žalovanému v 1. rade, na čl. 293 rubovej strane oznámenie o postúpení pohľadávky z 03.01.2019 adresované A. F., na čl. 294 podací hárok č. K., na čl. 295 žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 13.12.2010, na čl. 296 rubovej strane potvrdenie o príjme na základe daňového priznania zo dňa 09.12.2010, na čl. 297 potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 pre A. F., na čl. 297 rubovej strane až 302 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 pre A. F., na čl. 303 kalkulačka na výpočet príjmu z obratov na účte – známy klient, týka sa lustrácie na meno E. D., resp. výpočtu na meno E. D., na čl. 303 rubovej strane potvrdenie o príjme zo dňa 08.12.2010 pre C. F., na čl. 304 potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 pre C. F., na čl. 304 rubovej strane až čl. 309 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 pre C. F. ), oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2010 vyplýva, že pôvodný veriteľ – Slovenská sporiteľňa, a.s. - uzavrel predmetného dňa s dlžníkmi A. F., C. F. a E. D. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej toho istého dňa poskytol dlžníkom vo výške 13 500 EUR, ktorý sa títo zaviazali splatiť v nasledovných splátkach: od prvého čerpania úveru do 31.12.2010 vo výške 102,03 EUR mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (ako splátku vo výške úrokov a poplatkov) a od 15.01.2011 vo výške 220,30 EUR mesačne, a to pri počte splátok 119 od 15.01.2011 s konečnom splatnosťou dňa 15.11.2020. Výška úrokovej sadzby bola 13,90 % ročne fixne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Spracovateľský poplatok vo výške 239 EUR bol uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru a následne poplatok za správu úveru bol 2,99 EUR mesačne odo dňa uzatvorenia zmluvy. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 16,01 % a priemerná RPMN 11,25 %. Celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve vyčíslená v sume 25 663,96 EUR. Ručenie alebo poistenie úveru sa nevyžadovalo.

16. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0660383692 zo dňa 22.11.2013 bola následne dňa 22.11.2013 uzatvorená medzi pôvodným veriteľom – SLSP, a.s. – a dlžníkmi A. F. a C. F., „postupujúcim dlžníkom“ E. D. a žalovanými v 1. a 2. rade ako „novými dlžníkmi“ predmetná zmluva, v ktorej úvode bolo skonštatované uzatvorenie Zmluvy o splátkovom úvere č. 066383692 zo dňa 13.12.2010 a stručne špecifikovaný predmet zmluvy o splátkovom úvere – poskytnutie úveru vo výške 13 500 EUR dlžníkom a postupujúcemu dlžníkovi s poukazom na ich povinnosť dlh splatiť za podmienok uvedených v zmluve. Následne sú v zmluve o postúpení práv a povinností zo dňa 22.11.2013 uvedené základné podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý. V článku II. zmluvy o postúpení práv a povinnosti je vymedzený predmet zmluvy, ktorým je postúpenie práv a povinnosti „postupujúceho dlžníka“ zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0660383692 zo dňa 13.12.2010 na „nového dlžníka“ s tým, že nový dlžník preberá v celosti a bez výhrad dlh postupujúceho dlžníka zo Zmluvy o splátkovom úvere zodpovedajúci výške: a) pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere a ktorú tvorí istina, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené so Zmluvou, alebo b) pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia od Zmluvy alebo v dôsledku jej výpovede, alebo c) pohľadávky na uhradenie nákladov podľa tejto zmluvy a Zmluvy a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi Bankou a Úverovými dlžníkmi, alebo d) pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku zániku Zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, alebo e) pohľadávky a jej príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku plnenia Banky Úverovým dlžníkom bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo f) pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného Zmluvou alebo nahradením záväzku vyplývajúce zo Zmluvy novým záväzkom, a ďalej „nový dlžník“ nastupuje na miesto „postupujúceho dlžníka“ a súčasne, vyhlasujúc, že mu je potrebne známy obsah Zmluvy, súčastí Zmluvy, ktorými sú Obchodné podmienky, VOP, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle Zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, prijíma a preberá v celom rozsahu všetky práva a povinnosti zo Zmluvy a jej súčastí. Banka a Dlžník s týmto súhlasili. V rámci zmluvy ďalej bolo v predmetnom článku uvedené, že sa nový dlžník (teda zrejme obaja žalovaní v 1. a 2. rade) podrobne oboznámil s ekonomickou a finančnou situáciou Dlžníka a dôsledkami, ktoré pre Nového dlžníka vyplynú z pristúpenia k záväzkom vyplývajúcim zo Zmluvy.

17. Z platobnej histórie k úverovému účtu i nesporných tvrdení strán sporu vyplýva, že na základe dotknutej úverovej zmluvy bola dňa 13.12.2010 čerpaná celková suma 13 500 EUR a za účelom splatenia úveru boli doposiaľ uhradené jednotlivé úhrady od 01.01.2011 do 29.11.2018 v súhrnnej výške 15 205,84 EUR.

18. Z výziev zo dňa 24.04.2017, adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade i manželom F., vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil adresátom, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 23.04.2016 vo výške 4 138,92 EUR a ak dlžnú sumu neuhradia najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, tak je pôvodný veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky a adresáti stratia možnosť zaplatiť ju v splátkach.

19. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.06.2017, adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade i manželom F., vyplýva, že pôvodný veriteľ adresátom oznámil, že nastal Prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a ku dňu 16.06.2017 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy č. 660383692 uzatvorenej dňa 13.12.2010. Predmetné oznámenie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 27.06..2017, žalovanej v 2. rade dňa 18.07.2017, C. F. dňa 18.07.2017. A. F. bolo expedované dňa 23.06.2017 (viď doručenky a podací hárok na čl. 285 a 286).

20. Z výziev zo dňa 12.09.2018, adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade i manželom F., vyplýva, že pôvodný veriteľ upozornil adresátov, že ak neuhradia dlžnú sumu 12 681,28 EUR, tak je oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. Výzvy boli adresátom expedované dňa 14.09.2018 (viď podací hárok na čl. 291).

21. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE zo dňa 17.12.2018 (čl.pôvodný veriteľ postúpil okrem iných aj pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 660383692 zo dňa 13.12.2010 voči žalovaným v 1. a 2. rade a manželom F. na žalobcu.

22. Pôvodný veriteľ žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj manželom F. listami zo dňa 03.01.2019 oznámil, že pohľadávku zo spotrebného úveru č. 660383692 postúpil žalobcovi. Predmetné oznámenia boli adresátom expedované dňa 08.01.2019.

23. Čo sa týka overovania bonity pôvodných dlžníkov z úverovej zmluvy (A. F., C. F. a E. D.), z predložených listinných dôkazov – žiadosti o poskytnutie úveru (čl. 295), z potvrdení o príjme na základe daňového priznania a daňových priznaní A. F. a C. F. za rok 2009 (čl. 296 rub až 302 a čl.303 rub až 309) vyplýva, že pôvodný veriteľ si overoval príjem týchto dlžníkov z daňových priznaní, nakoľko títo boli SZČO. Vychádzajúc zo žiadosti o úver títo uviedli svoje mesačné príjmy vo výške 1 100 EUR a 349 EUR. Zároveň uviedli, že splácajú úver v I. v splátkach po 641 EUR mesačne, pričom zostatok tohto úveru je 120 600 EUR. Príjmy menovaných mal pôvodný veriteľ vypočítané na základe výšky základu dane z daňových priznaní (rozpočítané na 12 mesiacov v roku). O overení príjmu pôvodného spoludlžníka E. D. žalobca predložil iba internú kalkulačku na výpočet príjmu z obratov na účte, z ktorej vyplynul priemerný čistý mesačný príjem vo výške 502,59 EUR.

24. Žalobca sa vyjadril, že Zmluvou o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0660383692 zo dňa 22.11.2013 nedošlo k zmene zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, preto pôvodný veriteľ nebol povinný opätovne skúmať bonitu. Na základe uvedeného tvrdenia súd uzatvára, že bonitu žalovaných v 1. a 2. rade pôvodný veriteľ pred uzatvorením uvedenej zmluvy neskúmal.

25. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 26. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) účinného od 11.06.2010 do 31.05.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného od 10.06.2013 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ účinného od 10.06.2013 spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

30. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného od 10.06.2013 do 31.03.2015 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

31. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ účinného ku dňu postúpenia pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 34. Podľa až ods. 4 v znení účinnom do 31.03.2015 (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

36. Podľa kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

37. Podľa zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

38. Podľa námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

39. Podľa Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

40. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá inominátna zmluva vzťahujúca sa na už existujúcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu, pôvodnými dlžníkmi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovanými v 1. a 2. rade mala za cieľ vypostiť zo zmluvného vzťahu pôvodného dlžníka E. D., na ktorého miesto mali nastúpiť žalovaní v 1. a 2. rade. Uvedené súd posudzoval podľa obsahu uzatvorenej zmluvy za prevzatie dlhu E. D. žalovanými v 1. a 2. rade, a to za súhlasu všetkých účastníkov pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

41. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade tak súd považoval za spotrebiteľský, kde žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaní v 1. a 2. rade v pozícii spotrebiteľov. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu súd aplikoval na danú vec ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov obsiahnuté v ( a nasl.), ako aj špeciálny predpis – o spotrebiteľských úveroch, ktorý podrobnejšie upravuje práva a povinnosti zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Hoci zmluva uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade nie je možno úplne štandardnou zmluvou, na ktorú by myslel práve , podľa názoru súdu uzatvorením takejto inominátnej zmluvy, nemôže dochádzať k obchádzaniu účelu a zmyslu tejto špeciálnej normy. 42. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že

podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18 (K.:K.:L.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“

43. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

44. Žalobca sa vyjadril, že pri uzatváraní Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0660383692 zo dňa 22.11.2013 pôvodný veriteľ opätovne neskúmal bonitu spotrebiteľov, nakoľko v danom prípade nedochádzalo k zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúcej v navýšení úveru, a tak nemal túto povinnosť. Súd však zastáva názor, že uvedeným spôsobom následne došlo zo strany pôvodného veriteľa k obchádzaniu spomenutého ustanovenia § 7 ZoSÚ. Je totiž neprípustné, aby sa obdobnou inominátnou zmluvou, akú uzavrel s pôvodnými dlžníkmi a žalovanými v 1. a 2. rade zbavoval povinnosti skúmať, či spotrebitelia – žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí vstupujú do zmluvného vzťahu týkajúceho sa spotrebiteľského úveru ako dlžníci, sú schopní splácať úver, ktorý na seba preberajú. Pre žalovaných v 1. a 2. rade ide prakticky o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými dôsledkami, ktoré táto zmluva prináša, avšak dokonca s tou nevýhodou pre nich, že žalovaní v 1. a 2. rade ani časť peňažných prostriedkov z uvedeného úveru nečerpali, keďže všetky finančné prostriedky z úveru boli čerpané ešte pred ich vstupom do daného zmluvného vzťahu. Hoci žalobca uvádzal, že uvedenou zmluvou nedochádzalo k navýšeniu úveru, je potrebné dodať, že síce pre veriteľa sa výška poskytnutého úveru nemení, avšak pre samotných žalovaných v 1. a 2. rade išlo prakticky akoby o poskytnutie úveru v celom novom rozsahu 13 500 EUR. Je v rozpore so zmyslom a účelom § 7 ZoSÚ pripustiť stav, že by sa dlžníkmi stávali titulom obdobných inominátnych zmlúv nebonitný spotrebitelia.

45. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného ustanovenia pri uzatváraní zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade,

pričom spôsob, akým pristupoval pôvodný veriteľ k uvedenej povinnosti – že si absolútne neoveroval socioekonomickú a majetkovú situáciu na strane žalovaných v 1. a 2.rade a ich schopnosť splácať daný úver – súd považoval za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa, minimálne teda vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.

46. Súd vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru voči žalovaným v 1. a 2. rade sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu i z platobnej histórie k úverovému účtu vyplýva, že z úveru bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 13 500 EUR a pôvodní dlžníci a žalovaní v 1. a 2. rade doposiaľ za účelom splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru uhradili sumu 15 205,84 EUR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy je zrejmé, že poskytnuté peňažné prostriedky (bez úrokov a poplatkov) už boli pôvodnému veriteľovi z úveru už vrátené, súd s poukazom na citovanú právnu úpravu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

47. Výsluchy pôvodne navrhovaných svedkov A. F., C. F. a E. D. súd už nepovažoval za potrebné, nakoľko súd považoval skutkový stav zistený z predložených listinných dôkazov za postačujúci pre rozhodnutie v danej veci, pričom výsluchy uvedených svedkov by nemohli zvrátiť rozhodnutie súdu v danej veci. Na poslednom pojednávaní navyše právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade s ohľadom na predbežný právny názor súdu vzal späť svoj návrh na vypočutie uvedených svedkov.

48. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a na základe pomeru úspechu v konaní tak, že plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.