Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-74-2017.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-6Csp/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v spore žalobcu: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Č., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35792752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie spotrebiteľského úveru bez úrokov a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo zmluvy XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2017 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.02.2015 vzhľadom na to, že neobsahuje všetky náležitosti, ako by mala v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, tak úver vyplývajúci z tejto Zmluvy o revolvingovom úvere je bez úrokov a bez poplatkov. Návrh vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.02.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 930,- EUR. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na určení úveru bez úrokov a bez poplatkov najmä rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdo 1338/96, podľa ktorého má určovacia žaloba v zmysle § 80 Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) preventívny charakter. Prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke žalobca - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Žalovaný mal porušiť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, konkrétne § 9 ods. 2 písm. c), f), i), k) a l). Zmluva o úvere podľa žalobcu neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, a tiež výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splácania. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov.
2. Dňa 15.06.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom namieta neprípustnosť podanej žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, žalovaný zdôrazňuje, že zmluva o úvere je tvorená všetkými zmluvnými dojednaniami, obsah zmluvy teda tvoria aj tie dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, teda jej prílohy. Z obsahu zmluvných dojednaní vyplýva: konečná splatnosť úveru - deň splatnosti poslednej splátky (článok 4, ods. 4.5), skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na dobu neurčitú (článok 9, ods. 9.1). Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Žalovaný tvrdí, že čo sa týka počtu, výšky a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, zmluva o úvere obsahuje výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu v mesiaci) a počet splátok (42 splátok), pričom zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. V súvislosti s absenciou adresy pre uplatnenie reklamácií a sťažností žalovaný poukazuje na to, že zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o úvere, pričom v obsahu ich textu, konkrétne z bodu 14. zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ale sú jej súčasťou aj z hľadiska technického vyhotovenia. Údaj o indexe a referenčnej úrokovej sadzbe a podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, sa nachádza v bode 6 zmluvy o úvere, pričom tieto podmienky prichádzajú do úvahy v prípade, ak je spotrebiteľský úver viazaný na variabilnú úrokovú sadzbu, čo sa v tomto prípade nestalo. Žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu z 23.02.2015, splátkovým kalendárom a ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 23.02.2015 bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Predmetom úveru bol úverový rámec vo výške 930,- EUR, ktorý bol žalobcovi reálne poskytnutý. Úver mal byť splatený v 42 splátkach po 29,25 EUR mesačne. Predpokladaná RPMN po poskytnutí bola v zmluve uvedená vo výške 25,36 %, priemerná hodnota RPMN 34,42 %, ročná úroková sadzba 17,69 %, poplatok za poskytnutie revolvingu bol vo výške 93,- EUR a celkové náklady pri revolvingu v sume 1.321,50 EUR.
5. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
6. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
7. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti
právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie neplatnosti. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty navrhovateľa a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.
11. Súd konštatuje, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
12. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že účastníci uzatvorili dňa 23.02.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť mu 42 splátkach po 29,25 EUR mesačne. Jedná sa o typovú, formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Citovaný zákon presne určuje aké majú byť podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú kogentne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona. Po oboznámení sa so zmluvou, súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti, a to minimálne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f); počet a termíny splátok podľa § 9 ods. 2 písm. l citovaného zákona, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona spôsobuje, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na tieto právne závery, s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., súd žalobe v tejto časti vyhovel. V predmetnej veci bol uzatvorený revolvingový úver, pričom revolvingový úver je termínovaný úver, ktorý môže byť obnovovaný za rovnakých podmienok, vždy však po ukončení jedného cyklu. Jedným cyklom sa rozumieme obdobie od poskytnutia úveru do jeho amortizácie. Splátky úveru sú vopred dohodnuté v splátkovom kalendári, ktorý je uvedený v úverovej zmluve. V rámci revolvingového úveru môže klient opakovane vyčerpať nový úver až do výšky stanoveného limitu. Podmienkou začatia nového cyklu (vyčerpanie nového úveru) je plné splatenie úveru predchádzajúceho cyklu a plnenie všetkých ustanovení úverovej zmluvy zo strany žalovaného, teda na základe týchto podmienok bolo možné už v čase podpisu zmluvy uviesť počet splátok a termín ukončenia úveru v rámci jedného úverového cyklu.
13. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je predpokladaná priemerná RPMN uvádzaná vo výške 25,36 %, čo je v priamom rozpore s dobrými mravmi, pričom tento údaj bolo možné určiť ihneď s presnosťou. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný mal preto povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny. 14. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania (stranami sporu) dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť, aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
15. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
18. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 9,55 % a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 17,69 %, čo je takmer jeden a pol násobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
19. Tým, že žalobca ako dlžník nemal možnosť vopred sa s obsahom uvedených častí Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2015 dôkladne oboznámiť a reálne ovplyvniť ich znenie, zakladá skutočnosť, že tieto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z tohto dôvodu súd určil, že úver vyplývajúci z úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne reálne trovy konania nezvnikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).