Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-3790-2000.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/3790/2000
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s, Cintorínska 21, Bratislava, IČO. 35776005, proti povinnému Agroranch Mojín, v.o.s., Mojín 1, Rimavská Sobota, IČO: 31637302, o vymoženie 4046,14 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, Francisciho 1044/69, Zvolen, pod sp. zn. EX 742/00 o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e ju.
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Cimermanovej, trovy exekúcie vo výške 43,49 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 24.8.2000 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť spolu sumu 4046,14 eur s príslušenstvom na základe rozhodnutia oprávneného zo dňa 8.4.1999, č.. 88C/99 MZ- EO, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť sumu 4046,14 eur. Rozhodnutie podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť zhodne dňa 4.5.1999. Súdny exekútor bol dňa 1.12.2000 poverený vykonaním exekúcie.
2. Oprávnený podaním doručeným dňa 22.8.2019 požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súdny exekútor pre prípad zastavenia exekúcie si uplatnil trovy exekúcie v sume 79,39 eura.
3. Oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, preto oprávnený nenesie zavinenie na zastavení exekúcie a na náhradu trov exekúcie má byť zaviazaný povinný.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 1. 2004 pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
7. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
8. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1. 4. 2002 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
10. Predložený exekučný titul bol vydaný dňa 8.4.1999 teda za účinnosti zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Tento zákon bol s účinnosťou k 1. 1. 2004 nahradený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý však neobsahoval prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali beh premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré začali plynúť podľa skoršej právnej úpravy. Za tejto situácie je potrebné vychádzať z účinkov, ktoré plynutiu času priznávala právna úprava platná a účinná v čase vydanie rozhodnutia, ktoré je predmetom vymáhania. V tejto súvislosti súd odkazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Sjn 84/02 (v Zb. sr. zverejnené pod č. 21/2003, ASPI ID: JUD31482SK), ktoré je aplikovateľné aj v tejto veci: „V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s urči tými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu (v konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa ako právnická osoba, poverená zo zákona vykonávaním dôchodkového zabezpečenia) musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa Sociálna poisťovňa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Premlčacie lehoty, ktoré začali plynúť od protiprávneho konania v právnych vzťahoch zo sociálneho zabezpečenia a dôchodkového poistenia a ktoré preto patria do oblasti práva verejného, nemožno posudzovať podľa zásad, používaných v prípade spätnej účinnosti právnych noriem v oblasti práva súkromného. Poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, penále a pokuty podľa zákona o Sociálnej poisťovni a predtým podľa zákona o Národnej poisťovni sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a majú nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie premlčacích lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia premlčacie lehoty podľa práva, platného v čase, kedy premlčacie lehoty začali plynúť. Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie premlčacích lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Vzhľadom na skutočnosť, poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále majú sankčný charakter, a teda charakter správneho trestania, nie je dôvod, aby sa postup pri ukladaní týchto
správnych sankcií uvedenými ústavnými zásadami neriadil. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení. Aplikácia zákona o Sociálnej poisťovni je z hľadiska plynutia premlčacej lehoty pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje správne trestanie v dlhších lehotách, ako predchádzajúca právna úprava. Zákon o Sociálnej poisťovni ohľadom plynutia premlčacích lehôt preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy premlčacie lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v sporných veciach to bol najmä zákon o Národnej poisťovni). Tie premlčacie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť. ...Správne kolégium preto uzavrelo, že právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“
11. Exekučný súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v citovanom stanovisku s tým, že záver o aplikácii zákona platného v čase vzniku nároku sa uplatní nielen na vymáhané penále (t. j. plnenie sankčného charakteru), ale aj na uplatnené poistné, ktoré tvorí súčasť vymáhaného nároku. Aj tento nárok totiž vyplýva z ustanovení verejného práva, preto nemôže nastať situácia, že zákonodarca zmenou zákona ex post privodí zhoršenie právneho postavenie občana, ktorý je zaviazaný platiť štátu (prostredníctvom Sociálnej poisťovne) poistné na sociálne zabezpečenie. Z praktického hľadiska je však irelevantné, ktorý právny predpis sa použije, keďže oba zákony ustanovovali rovnakú - 10 ročnú lehotu na výkon rozhodnutia, počítanú od právoplatnosti príslušného rozhodnutia. V danom prípade to znamená, že pokiaľ predložené rozhodnutie č. 88C99/MZ-EO, sa stalo právoplatným dňa 4. 5. 1999, bolo ho možné vykonať najneskôr do 4. 5. 2009. Uplynutím tohto dňa sa stal výkon rozhodnutia (ergo aj exekúcia) neprípustným. Súd preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
12. Súd zároveň so zastavením exekúcie rozhodol o náhrade trov exekúcie konštatujúc, že oprávnený nenesie zavinenie na zastavení exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty (v tomto smere súd odkazuje na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR reprezentovaný napr. rozhodnutiami sp. zn. 3 M Cdo 11/2009, 5 M Cdo 20/2011, 6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011). Aplikujúc základné pravidlo o náhrade trov exekúcie súd podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal povinného.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 4. 2008 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
15. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
16. V zmysle citovaných ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu tak podľa času vynaloženého na exekučnú činnosť, ako aj paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ak sa tieto nachádzajú v taxatívnom výpočte ustanovenia § 15 vyhlášky, nikdy však za tie isté úkony. Pokiaľ zákonodarca určil osobitný spôsob odmeňovania v prípade konkrétnych procesných úkonov (§ 14 ods. 3, § 15 vyhlášky), odmenu je potrebné priznať podľa tejto špeciálnej úpravy. Za iné, účelne uskutočnené úkony smerujúce k vymoženiu nároku oprávneného, nespadajúce do taxatívneho výpočtu § 15, prichádza do úvahy priznanie tzv. časovej odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Pokiaľ je určitý úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky, nemožno si za ten istý úkon uplatniť aj odmenu podľa času vynaloženého na ten - ktorý úkon, pretože takto by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora (viď napríklad uznesenie NS SR zo dňa 21. 3. 2012, č. k. 6 M Cdo 6/2011, strana 9).
17. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu exekútora počítanú podľa § 15 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu za získanie poverenia v sume 3,32eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 eura, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3, 32 eura, doručenie príkazu na začatie exekúcie 3, 32 eura, zisťovanie účtu povinného 3, 32 eura.
18. Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 3 x 6,64 eura majúc za to, že odmena mu patrí za každý z nasledovných úkonov exekučnej činnosti: prevzatie, kontrola, zaevidovanie a založenie spisu 30 minút, spracovanie návrhu na zmenu účastníka konania 15 minút, podnet na zastavenie exekúcie 50 minút, oznámenie o ukončení exekúcie 20 minút, ukončenie, archivácia 25 minút. Za úkony odmeňované paušálnou sumou odmenu nebolo možné priznať (viď vyššie). Odmena s ohľadom na ustanovenie § 25 vyhlášky nepatrí ani za administratívne úkony nesmerujúce priamo k vymoženiu nároku oprávneného (práce pri prijatí návrhu, podnet na zmenu účastníka konania, podnet zastavenie exekúcie, oznámenie o ukončení exekúcie, archivácia). Keďže predložená špecifikácia pozostáva výlučne z úkonov týchto dvoch kategórií, súd odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v súhrnnej výške 19,92 eura nepriznal.
19. Súdny exekútor si právo na náhradu hotových výdavkov uplatnil za poštovné v sume 10,85 a kancelársky materiál - kopírovanie vo výške 8,80 eur, ktoré súd priznal v žiadanej výške. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd jeho odmenu priznal zvýšenú o túto daň, spolu vo výške 7,24 eur.
20. Súd uplatnené náklady na archiváciu spisu v sume 10,- eur nepovažuje za preukázane vzniknuté trovy exekúcie. Ide o náklady, ktoré sa viažu k fungovaniu exekútorského úradu ako celku a nie sú nákladmi viažucimi sa k predmetnej exekúcii. Nie je možné týmto spôsobom rozvrhnúť náklady, ktoré zabezpečujú bežnú prevádzku exekútorského úradu.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis aj s prílohami.