Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-467-2008.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7Er/467/2008
Uznesenie
Okresný súd Brezno v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, U., o vymoženie povinnosti zaplatiť 497,91 Eur (15 000,- Sk) pokuty s príslušenstvom vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX * zo dňa 04.06.2008 bola súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková poverená vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 497,91 Eur (15 000,- Sk) pokuty s príslušenstvom.
2. Súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková bola dňa 09.01.2018 z funkcie súdneho exekútora odvolaná. Jej náhradníkom sa stala súdna exekútorka JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen.
3. Uznesením Okresného súdu Brezno, č.k. 7Er/467/2008-39 zo dňa 03.04.2019 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a to tak, aby namiesto pôvodného oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, vstúpil do konania nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
4. Exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku, č.p. ORP-K-243/DI-2006 zo dňa 13.11.2006, vydané Okresným dopravným inšpektorátom v Brezne, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2006 a vykonateľnosť dňa 27.12.2006.
5. Dňa 12.12.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uviedol, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „ZoP“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), z úradnej povinnosti a na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku (napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2008 sp.zn. 20Cdo/1802/2007, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011, čl. 50 ods. 6 zákona č. 460/1990Zb. Ústava Slovenskej republiky).
6. V nadväznosti na podanie oprávneného mu súd oznámil, že v zmysle platnej právnej úpravy nebude o podnete na zastavenie exekúcie rozhodovať, keďže trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008 celá neuplynula do 31.08.2008, je možné v konaní o výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pokračovať, pretože od 01.09.2008 zákon o priestupkoch žiadnu lehotu na výkon rozhodnutia neustanovuje.
7. Dňa 18.03.2019 oprávnený opätovne doručil tunajšiemu súdu podanie, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona. Zákonodarca pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. S poukazom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcna a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného ako aj súkromného, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť verejného práva, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by bola situácia pre adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je zákonom upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platných v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre adresáta nevýhodnejšia. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Oprávnený poukazuje na závery vyplývajúce aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR Snj 84/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „...právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách vyplývajúcich z právneho predpisu platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“ Na základe uvedeného oprávnený uviedol, že trvá na svojom oznámení, že existuje zákonný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie pre preklúziu.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 15. Súd podanie oprávneného posúdil podľa obsahu ako návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu.
16. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
17. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
18. Podľa § 88 ods. 1 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
19. Podľa § 88 ods. 1 ZoP v znení účinnom od 01.09.2008 do 31.01.2009, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (§13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.
20. Podľa § 51 ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
22. Zánik práva v zmysle § 583 Občianskeho zákonníka je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase ustanovenom zákonom (ide o prepadnú, resp. prekluzívnu dobu). Pre prepadné doby je charakteristické, že ich uplynutím nastane zánik subjektívneho práva a súd na to prihliada aj bez návrhu. K zániku práva preklúziou dochádza na základe toho, že uplynula doba na uplatnenie práva a oprávnený do jej uplynutia svoje právo neuplatnil určeným spôsobom. Zákon totiž v prípade, keď na uplatnenie práva ustanovuje prepadnú dobu, určuje jej dĺžku i spôsob uplatnenia, a to podľa povahy jednotlivých konkrétnych práv. Zákonné prepadné doby nemožno dohodou strán predĺžiť. Rozdiel medzi preklúziou a premlčaním práva spočíva v tom, že právo, ktoré zaniklo v dôsledku preklúzie, nemožno priznať. A ak niekto splnil prekludovaný dlh, má právo žiadať jeho vydanie ako bezdôvodné obohatenie, pretože išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Naproti tomu právo, ktoré sa premlčalo, súd môže priznať, ak dlžník nevzniesol námietku premlčania.
23. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb.. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdne moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Účastníci v exekučnom konaní sú si rovní, súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
24. Z § 88 ods. 1 ZoP v znení účinnom do 31.8.2008 vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začatá, ale i skončená. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stáva neúčinným. Súd má z exekučného titulu za preukázané, že sa stal vykonateľným dňa 27.12.2006 a vydaný bol za účinnosti staršej právnej úpravy, teda v období, keď platil § 88 ods. 1 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. od 27.12.2006. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 ods. 1 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008, by sa potom skončila 27.12.2009. Trojročná lehota podľa § 88 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008 sa tak v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 s účinnosťou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú na právne vzťahy založené aj v minulosti. Z uvedeného podnetu vyplýva, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008 celá neuplynula do 31.08.2008, je možné v konaní o výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pokračovať, pretože od 01.09.2008 zákon o priestupkoch žiadnu lehotu na výkon rozhodnutia neustanovuje. Súd tiež dopĺňa, že Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok neustanovuje. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
25. Pri riešení otázky, či v predmetnom exekučnom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového predpisu treba vychádzať zo zásad typických pre procesné právo, pre ktoré vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon v nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré v deň, keď novela nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.z. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26. 06. 2013). Vzhľadom na uvedené, ak bol exekučný titul vydaný pred 01. 09 . 2008 a trojročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia o pokute začala plynúť pre týmto dátumom, pričom pokračovala aj plynula aj po 01. 09. 2008, ako je to aj v predmetnom exekučnom konaní, je nutné posudzovať ho už podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 292/2008 Z.z., ktorým bolo ustanovenie § 88 ods. 1 z pôvodnej právnej úpravy bez prechodných ustanovení vypustené.
26. S poukazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Snj 84/02 v súvislosti s právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktorý z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady je typické pre oblasť práva verejného, ale aj práva súkromného, aj keď s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že k preklúzií predmetného exekučného titulu nedošlo a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.