Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cbi-51-2014.pdf
PDF · 127.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cbi/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský so sídlom: Legionárska č.1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: TLP media plus, a.s., so sídlom: Bratislavská 79, 902 01 Pezinok, IČO: 31 328 008 právne zast.: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Legionárska č.1/C, 831 04 Bratislava, IČO: 36 720 500, proti žalovanému v 1. rade: A. G., nar. XX.XX. XXXX trvale bytom M. X, XXX XX Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom: Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 862 746 a žalovanému v 2. rade: O.. L.. H. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., právne zast.: JUDr. Marta Gehérová advokátka so sídlom Grősslingova 58 Bratislava v konaní o neúčinnosť právneho úkonu
rozhodol:
Súd pripúšťa zmenu petitu a to tak, že petit znie:
I. Právny úkon úpadcu urobený s žalovaným v I. rade - prevod časti obchodného podielu úpadcu vo veľkosti 1 v spoločnosti TK Libri, s.r.o. (aktuálne LIBRI s.r.o.) so sídlom Bratislavská 79, 902 01 Pezinok ( aktuálne Radničné nám. 1, 902 01 Pezinok), IČO: 17 054 346 z úpadcu na žalovaného v I. rade je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinný.
II. Právny úkon úpadcu urobený s žalovaným v II. Rade - prevod časti obchodného podielu úpadcu vo veľkosti 1 v spoločnosti TK Libri, s.r.o. (aktuálne LIBRI s.r.o.) so sídlom Bratislavská 79, 902 01 Pezinok ( aktuálne Radničné nám. 1, 902 01 Pezinok), IČO: 17 054 346 z úpadcu na žalovaného v II. rade je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinný. III. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 207 601 EUR. Žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 207 601 EUR. IV. Žalovaný v I. a II. rade sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
V. Súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný v I. a II. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenie bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2014 doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 01.08.2014 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom v zmysle ustanovenia § 58 a ustanovenia § 60 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa TLP media plus, a.s., so sídlom: Bratislavská 79, 902 01 Pezinok, IČO: 31 328 008 o návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka rozhodol o vyhlásení konkurzu uznesením sp.zn.: 6R/52013 zo dňa 07.10. 2013 publikovaným v OV č. 197/2013 zo dňa 11.10. 2013. V predmetnom konaní súd do funkcie správcu ustanovil žalobcu JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, zn. správcu: S 1378.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:
3. Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade boli v čase od 10.11. 2011 do 25.09. 2012 členmi štatutárneho orgánu - predstavenstva - úpadcu, žalovaný v I. rade vo funkcii člena predstavenstva, žalovaný v II. rade vo funkcii predsedu predstavenstva. Žalovaný v I. a II. rade boli zároveň aj členmi štatutárneho orgánu spoločnosti TK Groupe, a.s., ktorá bola v čase od 10.11. 2011 do 11.03. 2013 jediným akcionárom úpadcu.
4. V zmysle vyššie uvedeného je medzi úpadcom a žalovaným v I. a II. rade vzťah spriaznených osôb podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ( ďalej aj ,,ZoKR“).
5. Úpadca bol v čase od 08.10. 2009 do 17. 07. 2012 jediným spoločníkom spoločnosti TK Libri, s.r.o., so sídlom Bratislavská 79, 902 01 Pezinok, IČO: 17 054 346.
6. V čase podania tejto žaloby v presne nezistený deň v období od 10.07. 2012 do 17.07. 2012 došlo k prevodu obchodného podielu úpadcu v spoločnosti LIBRI s.r.o., v časti 1 na žalovaného v I. rade a v časti 1 na žalovaného v II. rade. Tento prevod sa udial prostredníctvom zmlúv o prevode časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti TK Libri, s.r.o. uzatvorených: a) medzi žalovaným v I. rade a úpadcom, na základe ktorej došlo k prevodu časti obchodného podielu vo výške 207.601,- EUR v spoločnosti TK Libri, s.r.o. z úpadcu na žalovaného v I. rade, b) medzi žalovaným v II. rade a úpadcom, na základe ktorej došlo k prevodu časti obchodného podielu vo výške 207.601,- EUR v spoločnosti TK Libri, s.r.o. z úpadcu na žalovaného v II. Rade.
7. Na uzatvorenie zmlúv o prevode obchodného podielu bol dňa 10.07. 2012 daný súhlas jediného spoločníka spoločnosti TK Libri, s.r.o., ktorým bol v tom čase úpadca. Za úpadcu tento súhlas udelili členovia štatutárneho orgánu úpadcu - a to žalovaného v I. rade ako člena predstavenstva a žalovaného v II. rade ako predseda predstavenstva, pričom obe osoby boli zároveň nadobúdateľmi častí obchodného podielu, teda o tomto úkone úpadcu nemala vedomosť žiadna iná osoba.
8. Nakoľko žalobca v čase podania tejto žaloby nedisponoval zmluvami o prevode obchodného podielu, navrhol, aby súd zabezpečil z úradnej moci ako účastníkom označený dôkaz, a to od žalovaného v I. a II. rade alebo od spoločnosti LIBRI s.r.o..
9. Ďalej uviedol, že do konkurzu na majetok úpadcu je prihlásených cca 170 veriteľov s viac ako 1300 prihlásenými pohľadávkami v celkovej výške presahujúcej 6,00 mil. EUR. Pritom majetok zapísaný do všeobecnej podstaty, ktorá je určená na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, je tvorený najmä skladovými zásobami v majetku úpadcu, skladovým zariadením a ďalším bežným majetkom, ktorého celková hodnota je momentálne odhadovaná na nie viac ako 200.000,- EUR, pričom časť majetku už bola speňažená, úpadca nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani iný hodnotnejší majetok, ktorý by mohol výraznejšie prispieť k uspokojeniu veriteľov.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a navrhované dôkazy je evidentné, že zo strany úpadcu za ktorého konali žalovaný v I. a II. rade, šlo o odporovateľný úkon urobený so spriaznenými osobami úpadcu, ktorým úpadca ukrátil svojich veriteľov.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie bolo začaté dňom 12.04. 2013 a kúpne zmluvy boli uzatvorené dňa 03.12. 2012, je konkurzný správca toho názoru, že právny úkon uzatvorenia kúpnych zmlúv na hnuteľný majetok bol urobený počas úpadku. Uvedené tvrdenia preukazuje žalobca účtovnými úpadcu počas uvedeného obdobia, na základe ktorých tvorili Záväzky ku dňu 23.05. 2013 do lehoty splatnosti sumu 5 708,25 EUR, po lehote do 60 dní sumu 180,- EUR, po lehote do 120 dní 12 972,38 EUR, po lehote do 180 dní sumu 169 811,72 EUR, po lehote nad 180 dní sumu 347 695,87 EUR, ako
aj zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ktorých vznik a splatnosť je okrem iného aj z roka 2012.
12. Konkurzné konanie vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu začalo dňa 12.10. 2013, t.j. v rovnaký deň ako bol vyhlásený konkurz, keďže konkurzu predchádzala neúspešná reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné konanie začalo 25.06.2013 s poukazom na ust. § 57 ods. 5 ZoKR je tento dátum rozhodujúci pre určenie, akým úkonom spätne do minulosti možno odporovať.
13. Z uvedených skutočností je teda evidentné, že napadnutý úkon bol urobený v zákonom predpokladanej lehote pred začatím konkurzného resp. reštrukturalizačného konania, vzhľadom na to je v prípade napadnutého úkonu v prospech žalovaného v I. a II. rade zachovaná päťročná lehota. Ďalej je potrebné poukázať na to, že napadnutý úkon bol urobený medzi úpadcom a s ním spriaznenými osobami, keďže v čase vykonania tohto úkonu bol urobený medzi úpadcom a s ním spriaznenými osobami, keďže v čase vykonania tohto úkonu boli žalovaný členom štatutárneho orgánu úpadcu.
14. Spoločnosť LIBRI s.r.o., je prevádzkovateľom siete kníhkupectiev, do ktorej sa radí viac ako 30 predajní po území celej Slovenskej republiky. V čase, keď bol medzi úpadcom a žalovanými urobený predmetný úkon, bolo základné imanie spoločnosti vo výške 415.202 EUR, splatené v celom rozsahu. Trhová hodnota spoločnosti LIBRI s.r.o., pritom musela byť vyššia, než je výška základného imania zapísaného v obchodnom registri. Pre prípad, že bude potrebné osvedčiť skutočnú hodnotu spoločnosti LIBRI s.r.o. ku dňu vykonania predmetného odporovateľného úkonu, žalobca navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty podniku spoločnosti LIBRI s.r.o. ku dňu vykonania sporného úkonu. Je dôvodné predpokladať, že sieť kníhkupectiev prevádzkovaná spoločnosťou TK Libri, s.r.o. by v prípade, ak by zostala vlastníctvom úpadcu, generovala zisk, ktorý by takisto mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov prihlásených do konkurzu, a teda k ukráteniu veriteľov úpadcu došlo nielen samotným prevodom obchodných podielov z úpadcu na žalovaného v I. a II. rade, ale sčasti aj ušlým ziskom, ktorý by inak úpadcovi ako jedinému spoločníkovi prislúchal, ak by nedošlo k vykonaniu odporovateľného úkonu.
15. Na základe vyššie uvedeného s tým, že sú splnené predpoklady na vydanie predbežného opatrenia, navrhuje jeho vydanie, tak ako je podrobne a bližšie špecifikované v podanom žalobnom návrhu. Taktiež z vyššia uvedeného navrhuje, aby súd vydal rozsudok, tak ako je podrobne a bližšie špecifikovaný petit v podanom žalobnom návrhu.
16. Dňa 12.08. 2014 vydal súd uznesenie č.k.: 9Cbi/51/2014-5 v ktorom rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21.07. 2014 doručený súdu dňa 01.08. 2014 v celom rozsahu zamietol.
17. Dňa 02.02. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v I. rade k podanému žalobnému návrhu. Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že na Okresnom súde Pezinok pod. sp. zn. 37Cb/18/2012 v tej dobe prebiehalo konanie Navrhovateľa OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., IČO: 17 054 346 v rozsahu 50% základného imania spoločnosti žalovaného v I. rade a v rozsahu 50% základného imania spoločnosti žalovaného v II. rade. V tomto konaní žalovaný v I. a II. rade podali návrh na prerušenie konania, ktorý súd prvého stupňa zamietol. Žalovaný v I. a II. rade podali odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co/431/2014-98 zo dňa 30. júna 2014, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v I. rade má za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 9Cbi/51/2014 je prítomná prekážka skôr začatého konania. S poukazom na príslušnú judikatúru najvyšších súdnych autorít má žalovaný v I. rade za to, že v prejednávanej veci je prekážka litispendencia pre podanie identickej žaloby na inom súde. Na základe uvedeného navrhujú súdu, aby konanie zastavil.
18. Dňa 12.02. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v II. rade k podanému žalobnému návrhu. Žalovaný v II. rade vo svojom vyjadrení uviedol tie isté skutočnosti ako žalovaný v I. rade a to k prekážke litispendencie. Okrem uvedeného vo svojom vyjadrení uviedol, že samotná skutočnosť, že majetok dlžníka TPL media plus, a.s. bol dňa 12.10. 2013 vyhlásený konkurz nijako nepreukazuje ukrátenie veriteľov v dôsledku právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu časti obchodného podielu v spoločnosti TK Libri, s.r.o., IČO: 170 54 346 z úpadcu na neho.
19. Ďalej uvádza, že k prevodu predmetnej časti 1 obchodného podielu v spoločnosti TK Libri, s.r.o., z TPL media plus, a.s. na neho došlo na základe zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 10.07. 2012. Prevod obchodného podielu vo výške 207.601 EUR v spoločnosti TK Libri, s.r.o., z TPL media plus, a.s. ako prevodcu na neho ako nadobúdateľa sa uskutočnil odplatne za dohodnutú cenu 207.601 EUR.
20. Z vedeného a cit. Zákonných ustanovení vyplýva, že odporovateľným je právny úkon, ktorý spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, k ukráteniu dochádza vtedy, keď konkrétnym právnym úkonom dlžníka sa zmenší jeho majetok. To znamená, že na preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľa ako jednej z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu je povinnosť žalobcu preukázať faktické zmenšenie majetku dlžníka, ku ktorému došlo práve v dôsledku napadnutého právneho úkonu, v tomto prípade musí preukázať konkrétne zmenšenia majetku dlžníka TLP media plus a.s. v dôsledku uzatvorenia Zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 10.07. 2012 medzi mnou a dlžníkom TLP media plus, a.s. v opačnom prípade nemôže dôjsť k úspešnému odporovaniu právneho úkonu.
21. Prevodom obchodného podielu z prevodcu TK Belimex, a.s., na žalovaného v II. rade ako nadobúdateľa na základe zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 10.07. 2012 došlo iba k zmene štruktúry majetku TLP media plus, a.s., tzn. Hodnota majetku TPL media plus, a.s. sa uvedeným odplatným právnym úkonom nezmenila, preto ani nemohlo v dôsledku uvedeného právneho úkonu dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľov. Naviac odporovateľnosť odplatného právneho úkonu prichádza do úvahy len v tom prípade, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, vtedy môže ísť o ukrátenie veriteľa, ale len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou, tzn. cenou obvyklou v čase a mieste urobenia právneho úkonu. Žalobca vo svojom návrhu bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že trhová hodnota spoločnosti TK Libri, s.r.o., musela byť vyššia než je výška základného imania zapísaného v obchodnom registri a uvádza hodnotu cca 1 milión EUR. Ako však žalobca dospel k uvedenej absurdnej sume a tiež k tvrdeniu, že TK Libri s.r.o. mala v majetku údajné fungujúcu maloobchodnú sieť kníhkupectiev, ktoré generovali zisk ale nevysvetlil.
22. Podľa názoru žalovaného v II. rade základné imanie je vo svojej podstate iba účtovnou veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu stavu majetku spoločnosti. Skutočná hodnota majetku spoločnosti závisí od výsledkov jej hospodárenia, teda môže byť vyššia i nižšia ako základné imanie. Spoločnosť TK Libri, s.r.o., bola dlhoročne vysoko stratová, k 31.12. 2011 vykazovala výsledky hospodárenia - 250.490 EUR, k 31.12. 2012 vykazovala výsledok hospodárenia - 195.176 EUR. V čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu vlastné imanie spoločnosti predstavovalo zápornú hodnotu -73.140 EUR. Z uvedeného teda vyplýva, že trhová hodnota spoločnosti TK Libri, s.r.o., nemohla dosahovať hodnotu vyššiu ako bolo zapísané základné imanie 415.202 EUR, ale práve naopak jej trhová hodnota bola oveľa nižšia. Preto ak dlžník TLP media plus a.s., ako prevodca previedol časť obchodného podielu 1 na neho ako nadobúdateľa za odplatu v sume 207.601 EUR, ak išlo o cenu nadhodnotenú, viac ako cenu primeranú, ktorá by bola v čase a mieste urobenia právneho úkonu obvyklá, a preto napadnutým právnym úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov dlžníka.
23. Dňa 29.01. 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v I. rade k podanému žalobnému návrhu. Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení s poukazom na ustálenú súdnu prax uviedol, že dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil. Podľa názoru žalovaného v I. rade nie je splnená základná podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu, a to, že ide o ukracujúci právny úkon.
24. Ďalej uviedol, že žalovaný v I. a II. rade v dobe podania vyjadrenia už neboli spoločníkmi spoločnosti TK Libri, s.r.o.. Po tom, ako sa žalovaný v I. a II. rade stali spoločníkmi spoločnosti TK Libri, s.r.o., na rokovaní valného zhromaždenia konaného dňa 23.07. 2012 rozhodli o znížení základného imania spoločnosti zo 415.202 EUR na sumu 5.000 EUR s tým, že uvedené prostriedky budú použité na úhradu strát. Zníženie základného imania bolo zapísané v obchodnom registri spoločnosti ku dňu 17.01. 2013. Všetky prostriedky získané znížením základného imania boli použité na úhradu strát spoločnosti. Žalovaný v I. svoj obchodný podiel v spoločnosti TK Libri, s.r.o. vo výške 3.375 EUR previedol zmluvou o prevode obchodného podielu na nadobúdateľa spoločnosť PARTRIMONIUM a.s, za nominálnu hodnotu
3.375 EUR. Žalovaný svoj obchodný podiel v spoločnosti TK Libri, s.r.o. nadobudol za cenu 207.601 EUR, pričom pri prevode nadobudnutého podielu na ďalšieho nadobúdateľa bola cena 3.375 EUR, žalovaný v I. rade teda nemohol mať z uvedených prevodov žiaden prospech.
25. V ostatnom sa jeho vyjadrenie zhoduje s vyjadrením žalovaného v II. rade s poukazom na príslušnú judikatúru k prejednávanej veci.
26. Na záver uviedol, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov spočíva výlučne na strane žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že právny úkon, ktorým bol prevedený obchodný podiel v spoločnosti TK Libri, s.r.o., v rozsahu 50% základného imania spoločnosti žalovaného v I. rade napĺňa znaky ukracujúceho právneho úkonu.
27. K vyjadreniu žalovaného v I. rade sa vyjadril žalobca doručeným súdu dňa 28.11. 2017, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s jeho názorom v závere jeho vyjadrenia, kde úpadca bol jediným spoločníkom spoločnosti v tom čase s názvom TK Libri, s.r.o.. Obchodný podiel úpadcu v spoločnosti, teda aj spoločnosť samotná bola prevedená na žalovaných celkovo za sumu 415.202,- EUR, pričom reálna hodnota spoločnosti bola evidentne vyššia. To, že hodnota spoločnosti bola vyššia vyplýva predovšetkým z jej postavenia na trhu v danom čase, spoločnosť mala v roku 2012 podiel na trhu cca vo výške 25-30% a bola v podstate druhov najväčšou spoločnosťou v danom predmete podnikania na tuzemskom trhu. Pre prípad potreby ohľadom dokazovania uvedeného tvrdenia navrhneme svedkov z radov odbornej verejnosti, ktorí majú prehľad o veľkosti aj parametroch trhu a uvedené skutočnosti vedia preukázať pred súdom. Z dôvodu opatrnosti označujeme jedného z takých svedkov priamo v tomto vyjadrení, je ním konateľ spoločnosti OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, Grősslingova 45, 811 09 Bratislava, RSDr. Vlastimil Svoboda. Uvedené preukazuje aj článok z roku 2013, kde je okrem iného uvedený aj zoznam predajní - sieť kníhkupectiev spoločnosti, ktorá pozostáva z viac ako 30 maloobchodných predajní. Tento článok vznikol po tom, ako sa do spoločnosti dostal nový vlastník, ktorý obchodné podiely nadobudol od žalovaných.
28. Uvedené tvrdenie žalobcu ohľadom hodnoty spoločnosti preukazujeme aj účtovnými závierkami spoločnosti za roky 2014 a 2015, kde už je majetok spoločnosti viac ako 3 mil. EUR, pričom záväzky boli vo výške cca 1,8 mil. EUR, a teda podľa nich je zrejmé, že spoločnosť bola v dobrom finančnom stave, a keby jej jediným spoločníkom bol naďalej úpadca, teda keby nedošlo k predmetným sporným úkonom úpadcu, mohla mu táto spoločnosť produkovať zisk, z ktorého by mohli byť uspokojovaní jeho veritelia, ktorí následne museli svoje pohľadávky prihlásiť do konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že hodnota takejto spoločnosti bola v skutočnosti výrazne vyššia ako hodnota jej základného imania. V prípade, ak má súd naďalej pochybnosť o tom, že hodnota spoločnosti bola v čase prevodu vyššia ako hodnota jej základného imania, a teda ide o ukracujúci úkon, navrhuje, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorý určí hodnotu spoločnosti v čase vykonania sporných úkonov.
29. Ďalej poukazuje na to, že v čase vykonania sporného úkonu boli obaja žalovaní spriaznenými osobami úpadcu pričom sa v tomto prípade úmysel ukrátenia ako aj vedomosť druhej strany o tom sa predpokladá. S poukazom na ust. § 60 ZoKR vyplýva, že sú splnené všetky základné predpoklady vedenia súdneho konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov vykonaných v zákonom predpokladanom období medzi úpadcom a s ním spriaznenými osobami.
30. Záverom žalobca dáva do pozornosti, že akým spôsobom boli údajné uhradené pohľadávky za prevod obchodných podielov úpadcovi, pretože išlo o započítanie vzájomných pohľadávok, pričom aj spoločnosť TK Groupe a.s. bola v čase vykonania započítania spriaznenou osobou úpadcu, a teda aj tu mohlo ísť o účelový úkon, pretože úpadca týmto započítaním prakticky znížil svoje dlhy iba voči vybraným veriteľom, navyše, s ním spriazneným. Na základe uvedeného má za to, že pri úmysle ukrátenia veriteľov na strane úpadcu ako aj vedomosti druhej strany o takomto úmysle sa uplatňuje zákonná prezumpcia v zmysle citovaných zákonných ustanovení, teda taký úmysel úpadcu a zároveň vedomosť druhej strany o ňom sa predpokladá.
31. Dňa 13.12. 2017 žalovaný v I. rade doručil súdu svoje vyjadrenie k navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu, ktoré žalobca predniesol na pojednávaní konanom dňa 29.11. 2017. Žalovaný v I. rade zhodne
ako na uvedenom pojednávaní, uvádza, že vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov je nadbytočné a nehospodárne, nakoľko sa nimi nemôže nijako objasniť predmet sporu.
32. Dňa 15.12. 2017 žalovaný v II. rade doručil súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.11. 2017 a k navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2017. K navrhovaným svedkom uvádza, že sú súkromní podnikatelia a veritelia dlžníka/úpadcu TLP media plus, a.s., ktorí sa nachádzajú v priamom konflikte záujmov. Je odôvodnene očakávať, že majú ako veritelia priamu finančnú motiváciu na podaní subjektívneho obrazu tak, aby sa dosiahli zo strany žalovaných finančné plnenie nad rámec reálnej trhovej hodnoty podniku. Taktiež nie sú odborne kompetentní vyjadrovať sa k hodnote prevedených obchodných podielov. Popri priamom finančnom prospechu, ktoré pramení z ich svedectva, sú navyše dlhodobo vzájomne obchodne prepojení s ďalším navrhovaným svedkom p. N. - konateľom a spoločníkom Panta Rhei, s.r.o., ktorého výsluch tiež namieta. V ostatnom sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 10.02. 2015 ako aj vyjadrení žalovaného v 1. rade.
33. K predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní a k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom žalovaný v II rade uvádza, že spoločnosť TK Belimex a.s., mala po vykonaní napadnutých právnych úkonov pozitívne vlastné imanie, teda mala po vykonaní napadnutých právnych úkonov pozitívne vlastné imanie, teda dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, a preto napadnutými právnymi úkonmi nemohlo dôjsť k ich ukráteniu. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov zo strany žalobcu. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutí NS ČR sp. zn.: 30Cb/2435/2006 zo dňa 05.03. 2008 a tiež sp. zn. 31Cdo/2088/2000 zo dňa 22.06. 2001, na ktoré poukazuje žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 24.03. 2015 doručené 29.01. 2016 a tiež vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 3Obdo/39/2010 zo dňa 31.10. 2001. Preto s poukazom na vyššie uvedené, nakoľko nebol preukázaný ani len základný predpoklad odporovateľnosti - zmenšenia majetku dlžníka, považuje návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru - oceňovania a hodnotenia podnikov - za účelom zistenia hodnoty spoločnosti TK Libri, s.r.o., v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, za právne irelevantné, neúčelné a nehospodárne.
34. K hodnote obchodného podielu v spoločnosti TK Libri, s.r.o., v čase napadnutých právnych úkonov uvádza, že všetky žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia v tomto konaní popieram, sú subjektívne, zavádzajúce, nepravdivé a k predmetu žaloby irelevantné, nakoľko hodnota podniku sa primárne určuje podľa ziskovosti podnikania a hodnoty majetku.
35. Dňa 19.03. 2018 doručil súdu svoje vyjadrenie žalobca v ktorom uvádza, že obrana žalovaného v I. a II. rade nemá žiadnu oporu v dokazovaní a z jeho pohľadu sa jedná o účelovú obranu žalovaných. Zo súvahy úpadcu je zrejmé, že za rok 2011 ako aj rok 2012 sú hodnoty zapísané v riadku č.021 a 022, ktoré zodpovedajú podielom v obchodných spoločnostiach danej účtovnej jednotky, rovnaké, v hodnote 1002000 EUR, zdôrazňujeme, aj za rok 2011 a 2012. Znamená to, že v účtovníctve úpadcu prevod obchodného podielu v spoločnosti TK Libri nebol zachytený, a preto sa žalovaní nemôžu ďalej týmto argumentom brániť, keďže je zrejmé, že majetok v tejto časti zostal nezmenený a teda taký argument žalovaných je zavádzajúci, nepravdivý, a nepodložený. Uvedené len potvrdzuje názor žalobcu, že so súvahou mohlo byť účelovo manipulované a evidentne súvaha nekorešponduje so skutočným stavom. Tým pádom sú argumenty žalovaných opierajúce sa o predmetnú súvahu irelevantné, pretože súvaha nemôže byť dôveryhodným dôkazným prostriedkom, pretože jej vierohodnosť je značne spochybnená. Okrem vyššie uvedeného, pokiaľ by sme hypoteticky odpočítali na strane aktív čo i len nominálnu hodnotu obchodného podielu úpadcu v spoločnosti TK Libri, majetok úpadcu by sa tým znížil o 415.202,00 EUR, čo znamená, že správna hodnota majetku by bola = 4620159 EUR a potom rozdiel medzi hodnotou majetku a hodnotou záväzku by bol len 350.350,00 EUR oproti deklarovanej, avšak nesprávnej výške 765.552,00 EUR, čo je menej ako polovica uvedenej hodnoty. Za daných okolností nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že napadnutým úkonom úpadcu, t.j. prevod častí obchodného podielu v TK Libri, úpadcu majetkovo poškodil a ukrátil tak veriteľov. V ostatnom sa pridržiava žaloby a svojich predchádzajúcich vyjadrení.
36. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
37. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa TLP media plus, a.s., so sídlom: Bratislavská 79, 902 01 Pezinok, IČO: 31 328 008 o návrhu na povolenie reštrukturalizácie na majetok dlžníka rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania a následne o vyhlásení konkurzu uznesením sp.zn.: 6R/52013 zo dňa 07.10. 2013 publikovaným v OV č. 197/2013 zo dňa 11.10. 2013. V predmetnom konaní súd do funkcie správcu ustanovil konkurznej podstaty žalobcu JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, , zn. správcu: S 1378.
38. Správca postupom prísl. ust ZoKR, ktorými je ako správca pri svojej činnosti viazaný, podal uvedenú žalobu.
39. Podľa ust. § 57 ods. 1 ZoKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“
Podľa ust. 57 ods. 2 ZoKR: „Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.“
Podľa ust. § 59 ZoKR ods.: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo mak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúci právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol Úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo mak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR ak: ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty precedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Podľa § 3 ods. 1 ZoKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
40. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného v I. a II. a konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ukracujúci charakter napadnutého úkonu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že už netrvá na vyhotovení znaleckého posudku a ani výsluchu ním navrhovaných svedkov. Uviedol, že ide o posledné incidenčné konanie, ktoré bráni ukončeniu vyššie uvedeného konania.
41. Súd má za preukázané, že napadnuté úkony - zmluvy o prevode časti obchodného podielu - medzi úpadcom TLP media plus a.s. a žalovaným v I. rade a v II. rade boli uzavreté dňa 10.07. 2012. Z predloženej účtovnej súvahy spoločnosti TK Belimex a.s. za rok 2012 vyplýva, že vlastné imanie spoločnosti, ktoré vyjadruje majetok spoločnosti po odčítaní všetkých jej účtovných dlhov, predstavovalo ku dňu 31.12. 2012 sumu 446.831 EUR. Z tej istej účtovnej súvahy spoločnosti TK Belimex a.s., vyplýva že vlastné imanie spoločnosti za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie ku dňu 31.12. 2011 predstavovalo sumu 434.88 EUR. Z uvedeného, tak potom vyplýva, že napadnutými právnymi úkonmi zo dňa 10.07. 2012 nedošlo žiadnym spôsobom k zmenšeniu majetku spoločnosti TK Belimex a.s. ( teraz úpadca TLP media plus a.s.). Spoločnosť TK Belimex a.s., mala po vykonaní napadnutých právnych úkonov pozitívne vlastné imanie, teda mala po vykonaní napadnutých právnych úkonov pozitívne vlastné imanie, teda dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, a preto napadnutými právnymi úkonmi nemohlo dôjsť k ich ukráteniu. V zhode s poukazom žalovaného v I. a II. rade na právny názor vyplýva aj z rozhodnutí NS ČR sp. zn.: 30Cb/2435/2006 zo dňa 05.03. 2008 a tiež sp. zn. 31Cdo/2088/2000 zo dňa 22.06. 2001 a tiež vyplývajúci z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. sp. Zn. 3Obdo/39/2010 zo dňa 31.10. 2001, kde sa uvádza, že ........ ,,žalobca ako konkurzný veriteľ musí preukázať, že v čase, kedy došlo k ručiteľskému vyhláseniu došlo k takému úbytku majetku dlžníka, že z neho nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov, čím došlo k ukráteniu uspokojenia ich pohľadávok.“
42. K hodnote obchodného podielu spoločnosti TK Libri, s.r.o., kde žalobca uvádza, že jej trhová hodnota musí byť vyššia a podľa jeho odhadu minimálne 1.000.000 EUR, sa súd nebude zaoberať vzhľadom na procesné pravidlá CSP, kde v rámci procesného útoku, je žalobca povinný svoje tvrdenia preukázať a súd má za dostatočne preukázané, že uvedené tvrdenie žalobcu je ničím nepodložené, neodôvodnené a nijak nepreukázané.
43. Na záver súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu ohľadom predkladania súvah v konkurzných konaniach, kde nie je ich možno použiť ako dôveryhodný dôkazný prostriedok, pretože môže byť ich vierohodnosť spochybnená, keďže súvahy sa v niektorých konaniach ( dlžníckych návrhoch) podľa príslušných ustanovení ZoKR podstatnou časťou návrhu na začatie konkurzného konania s ktorých následne súdy a správcovia vychádzajú, sa orientujú.
44. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že v uvedenom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR a § 60 ZoKR.
45. Súd záverom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v rámci písomného vyhotovenia rozsudku sa zaoberal podstatnými časťami argumentácie oboch sporových strán ako bola z ich strany prezentovaná v konaní. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v spore. Keďže žalovaný v I. a II. rade boli v konaní úspešný, súd im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v treťom odseku výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).