Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/39/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 203

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členiek JUDr. Jany Zemaníkovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci

ţalobcu: Z., s. r. o., R., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., R.,

Bratislava proti ţalovanému: Č., a. s., G., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Š.

s. r. o., P., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá sa viedla na Okresnom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 10. decembra 2009, č. k. – 144, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. júna 2009 č. k. – 78 určil,

ţe právny úkon - ručiteľské vyhlásenie spoločnosti O. a. s., ( neskorší úpadca )

ako avalistu na vlastnej zmenke č. 1/169 vystavenej spoločnosťou S., s. r. o.

( predtým S., spol. s. r. o. ) so sídlom J., IČO: X. z 9. februára 2007 je neúčinný voči všetkým

účastníkom konkurzu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. .

2

Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania a rozhodnutie

o výške priznaných trov ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe návrhom, ktorý bol súdu doručený

17. marca 2009, ţalobca ( konkurzný veriteľ ) ţiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu,

uvedeného vo výroku rozsudku. V ţalobe uviedol, ţe sú splnené predpoklady

odporovateľnosti právneho úkonu, pretoţe odporovať právnemu úkonu moţno v prípade

právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58, alebo ak sa jedná o zvýhodňujúci

právny úkon podľa § 59, ak bol príslušný právny úkon urobený v priebehu jedného roka

pred začatím konkurzného konania. Správcovi konkurznej podstaty dal podnet

na odporovanie právnemu úkonu, ktorý mu bol doručený dňa 6. marca 2009 s lehotou

na odporovanie do 13. marca 2009, správca konkurznej podstaty na podnet nereagoval,

preto je ţaloba podaná včas. Pasívnu legitimáciu ţalovaného odôvodnil tým, ţe podľa

§ 62 ods. 1 konkurzného zákona právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,

kto s dlţníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlţník takýto úkon

urobil, alebo kto z takéhoto úkonu dlţníka priamo nadobudol prospech. Vzhľadom

na skutočnosť, ţe spriaznená osoba, v prospech ktorej bol právny úkony vykonaný,

spoločnosť S., s. r. o. zanikla výmazom z obchodného registra z úradnej moci ku dňu

7. marca 2009 je pasívne legitimovanou osobou veriteľ zo zmenky. Ručiteľským vyhlásením

dlţníka v konkurze na zmenke č. 1/169, ktoré je odporovaným právnym úkonom, nadobudol

veriteľ priamy prospech a to vo forme zlepšenia jeho postavenia veriteľa z pôvodného

právneho úkonu medzi ním, ako veriteľom a spoločnosťou S., s. r. o., ako dlţníkom. Ţalobca

ďalej uviedol, ţe podmienky pre odporovanie podľa § 58 Zákona o konkurze a

reštrukturalizácii sú splnené, pretoţe sa jedná o právny úkon urobený bez primeraného

protiplnenia, počas úpadku a v prospech osoby spriaznenej s dlţníkom, ktorý bol vykonaný

v prospech spoločnosti S., s. r. o., a tieţ zodpovedá podmienkam pre odporovanie podľa § 59,

pretoţe sa jedná o právny úkon v neprospech dlţníka, neodôvodnene zvýhodňujúci veriteľa –

ţalovaného, ktorý súčasne bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlţníkom, ţe

zodpovedá aj podmienkam pre odporovanie podľa § 60, pretoţe sa jedná o ukracujúci právny

úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlţníkom v prospech spoločnosti S., s. r. o.

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie, v ktorom ţiadal zmeniť rozsudok súdu

prvého stupňa tak, ţe sa ţaloba zamietne. V odvolaní poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého

stupňa sa vôbec nezaoberal základným posúdením a charakteristikou právneho vzťahu medzi

vystaviteľom, avalistom a remitentom zmenky z hľadiska právnej úpravy zmenkových

3

vzťahov podľa Zákona zmenkového a šekového, pretoţe predmetom

sporu je vzťah vyplývajúci zo zmenky, na ktorý prvostupňový súd nesprávne aplikoval

§ 308 Obch. zák. Uviedol, ţe avalovanie zmenky avalistom je jednostranný právny úkon,

ktorý je adresovaný remitentovi, nie je preto moţné zo vzťahu medzi avalistom

a vystaviteľom, hoc by aj išlo o vzťah spriaznenosti, vyvodzovať dôsledky majúce vplyv

na posúdenie vzťahu medzi avalistom a remitentom, a teda nie je moţné aplikovať osobitnú

3-ročnú lehotu na odporovanie právneho úkonu podľa § 58 ods. a 59 ods. 4 zákona

o konkurze ale je potrebné aplikovať všeobecnú jednoročnú lehotu poľa § 58 a 59 zákona

o konkurze., ktorá v čase podania návrhu uţ uplynula. Okrem toho uviedol, ţe avalovanie

zmenky nie je moţné povaţovať za úkon bez primeraného protiplnenia a ani za zvýhodňujúci

právny úkon. Taktieţ namietal nesprávny postup ţalobcu pri doručovaní podnetu

na odporovanie právneho úkonu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

ţe ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového

a odvolacieho konania.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe lehota na podanie návrhu na určenie neúčinnosti

ručiteľského vyhlásenia bola zo strany konkurzného veriteľa primeraná, a keďţe správca

návrh na súd nepodal, bol veriteľ v konkurznom konaní oprávnený podať takýto návrh na súd

sám. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca ako konkurzný veriteľ musí preukázať,

ţe v čase, kedy došlo k ručiteľskému vyhláseniu došlo takému úbytku majetku dlţníka, ţe

z neho nie je moţné uspokojiť konkurzných veriteľov, čím došlo k ukráteniu uspokojenia ich

pohľadávok. Ţalobca neuviedol, akú výšku majetku mal úpadca ku dňu vykonania

napadnutého právneho úkonu, nepreukázal ako dlţník ručiteľským vyhlásením ukrátil

veriteľov a ani to, či po vyhotovenia ručiteľského vyhlásenia zostal dlţníkovi

taký majetok, z ktorého by bolo moţné uspokojiť pohľadávky veriteľov. Len samotná

skutočnosť, ţe úpadca prevzal ručenie za priameho dlţníka, a to za podmienok vzájomného

ručenia, nemôţe sama o sebe spôsobiť ukrátenie veriteľov. Skutočnosť, ţe si ţalovaný

prihlásil pohľadávku z ručenia do konkurzu, nebol dôsledok správania ručiteľa, ale toho,

ţe spoločnosť S., s. r. o., ktorá nezaplatila dlh a pred vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka

ako úpadca zanikla, spôsobila, ţe s jej zánikom zanikol aj jej dlh. Na zmenkové ručenie nie je

moţné aplikovať ustanovenia Obchodeného zákonníka, tak ako to nesprávne urobil

prvostupňový súd. Zmenkové ručenie je záväzkom rovnocenným so záväzkom dlţníka a aj

4

povinnosť úpadcu – ručiteľa zaplatiť dlh zo zmenky namiesto vystaviteľa zmenky

je povinnosťou rovnocennou, ktorá vznikla aţ vyplnením blankozmenky odporcom. Dovtedy

avalovanie zmenky dlţníkom nemalo ţiadne účinky, pretoţe blankozmenka sa riadnou

zmenkou stala aţ okamihom jej vyplnenia. Odvolací sú sa z uvedených dôvodov nestotoţnil

s názorom, ţe k ukráteniu konkurzných veriteľov skutočne došlo a ţe by tak bol daný

základný predpoklad neúčinnosti právneho úkonu a to ukrátenie veriteľa.

K posúdeniu pasívnej legitimácie ţalovaného prvostupňovým súdom, odvolací súd

uviedol, ţe ţalovaný, ţiaden prospech z napadnutého právneho úkonu nezískal, a preto

ani konkurzní veritelia nemohli byť v dôsledku neho ukrátení. Ţalobca v konaní

ani nepreukázal, ţe by sa bol na základe napadnutého právneho úkonu majetok úpadcu

akýmkoľvek spôsobom zmenšil. Ţalobcovi sa tak nepodarilo preukázať, ţe právnym úkonom

dlţníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju

pohľadávku, v dôsledku čoho aj napriek tomu, je jeho návrh bol na súd podaný včas,

nie sú splnené základné zákonné podmienky pre uplatnenie práva odporovateľnosti právneho

úkon, a to ukrátenie konkurzných veriteľov, ako základnej podmienky pre odporovanie

právneho úkonu, v dôsledku čoho sa uţ odvolací súd tvrdeniami ţalobcu, týkajúcimi

sa ďalších zákonných podmienok pre jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti právneho

úkonu a ani inými námietkami nezaoberal.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 26. januára 2010.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie a navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia dovolania

vyplýva, ţe ţalobca ho podal z dôvodov uvedených v § 241 ods. c) a 237 ods. f) O. s . p.

pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci resp.,

ţe účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca vidí v tom, ţe sa odvolací súd

nevysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie ţalovaného, keď v odôvodnení svojho

rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia vo vzťahu k pasívnej legitimácii ţalovaného

v konaní, avšak vec posúdil len podľa § 62 ods. 1 zákona o konkurze, pričom ostatnými

zákonnými podmienkami pre určenie pasívnej legitimácie sa nezaoberal. Zo ţaloby je pritom

5

zrejmé, ţe ţalobca označil dôvody pre ktoré je ţalovaný v konaní pasívne legitimovaný.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ţalobcu vyplýva zo skutočnosti, ţe odvolací

súd nevzal do úvahy celkový rozsah právnej úpravy odporovateľnosti v zákone o konkurze

a nesprávne právnu úpravu aplikoval na preukázaný skutočný stav veci. Keďţe odvolací súd

vyhodnotil pasívnu legitimáciu ţalovaného v konaní výlučne podľa § 62 ods. 1 zákona

o konkurze, pričom dospel k záveru, ţe ţalovaný v zmysle tohto ustanovenia nebol pasívne

legitimovaný, týmto vec nesprávne právne posúdil, nakoľko neposúdil vec aj podľa ďalších

ustanovení zákona o konkurze upravujúcich pasívnu legitimáciu, podľa ktorých je ţalovaný

pasívne legitimovaný.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ho povaţuje za neopodstatnené.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku objektívne vysporiadal so všetkými

vykonanými dôkazmi, na základe vykonaných dôkazov dospel k správny skutkovým

zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a a vydal rozhodnutie, ktoré je vecne

aj po právne stránke správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa

( ide o rozsudok, ktorým bol zmenený rozsudok súde prvého stupňa ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného

nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa aj odvolací súdu pri rozhodovaní vychádzali z rovnakého

skutkového zistenia, ktorý v podstate nebol sporný ani medzi účastníkmi. Podľa neho

9. marca 2007 spoločnosť S., s. r. o. ( dlţník ţalovaného ) vystavila vlastnú zmenku

s označením 1/169. Vystavená bola ako zmenka nevyplnená (blankozmenka) v prospech

ţalovaného. Zmenku za vystaviteľa podpísal jeho konateľ Ing. Marián Duraj. Vystaviteľ sa

zmenkou zaviazal zaplatiť ţalovanému v deň splatnosti, ktorý mal podľa zmluvy o

vyplňovacom práve doplniť ţalovaný peňaţnú čiastku, ktorú do nej ţalovaný

ku dňu splatnosti uvedie. Ţalovaný určil splatnosť dlhu pre dlţníka, ktorý mal uţ v tom čase

zmenené obchodné meno na S., s. r. o. na 9. januára 2008 a ako zmenkovú sumu doplnil

6

33 148 662 Sk. Zmenka bola avalovaná šiestimi avalmi, medzi nimi aj spoločnosťou O. a. s. (

ďalej len úpadca ). Súčasne s vystavením zmenky, vystaviteľ zmenky uzavrel so ţalovaným aj

zmenkovú zmluvu o práve ţalovaného vyplniť ( doplniť zmenku ). Vystaviteľ zmenky bol 7.

marca 2009 vymazaný z obchodného registra. Na majetok úpadcu bol 9. septembra 2008

vyhlásený konkurz.

Dovolací súd sa, z dôvodov ďalej uvedených, nestotoţňuje s názorom odvolacieho

súdu, ţe ručenie vo všeobecnosti, ani zmenkové ručenie, je úkonom urobeným v prospech

dlţníka ( v prejednávanej veci v prospech emitenta vlastnej zmenky ). Nesúhlasí

ani s jeho názorom, ţe predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, ţe z majetkovej

podstaty uţ bol odňatý majetok, ktorý sa práve vyhlásením neúčinnosti úkonu vráti

do podstaty. Z § 62 ods. 6 zákona výslovne vyplýva moţnosť odporovať právnemu úkonu

proti prihlásenej pohľadávke ( plnením z majetku budúceho úpadcu pohľadávka zanikla

a veriteľ by ju uţ nemohol prihlásiť ). Vyplýva aj z § 58 ods. 1 zákona, podľa ktorého

je odporovateľným úkonom nielen úkon, na základe ktorého dlţník uţ poskytol plnenie,

ale aj úkon ktorým sa k poskytnutiu plnenia ( ešte len ) zaviazal.

Napriek uvedenému však dovolací súd povaţuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu za vecne správne. Odvolací súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu

dospel aj k správnemu záveru o nedôvodnosti odporovacej ţaloby, i keď interpretáciou

( čiastočne nesprávnou ) právneho predpisu odchylnou, od interpretácie ktorú pouţil dovolací

súd.

Podľa ţaloby sa ţalobca dovoláva odporovateľnosti sporného úkonu z dôvodov

uvedených v § 58 ( právne úkony bez primeraného protiplnenia ), § 59 ( zvýhodňujúci

úkon ) a ( ukracujúci úkon ) o konkurze a reštrukturalizácii

( ďalej len zákon ).

Okrem znakov tvoriacich skutkovú podstatu odporovateľnosti právneho úkonu

bez primeraného protiplnenia uvedených v § 58 ods. 1 zákona je ďalšou podmienkou

pre ich odporovanie skutočnosť, ţe úkon spôsobil úpadok dlţníka alebo bol urobený počas

úpadku dlţníka ( ods. 2 ). Predmetom odporovania môţu byť len úkony, ktoré boli urobené

počas jedného roka pred začatím konkurzného konania ( ods. 3 ). Obmedzovacie podmienky

odporovania uvedené v ods. 2 a 3 sú zmiernené v prípade, ţe odporovaný úkon bol urobený

7

v prospech osoby spriaznenej s dlţníkom. V takom prípade platí vyvrátiteľná domnienka,

ţe v čase urobenia úkonu bol dlţník v úpadku. Rozšírené je v uvedenom prípade aj časove

obdobie v ktorom urobené úkony moţno odporovať ( 3 roky ).

Ţalobca tvrdí, ţe osobou spriaznenou s úpadcom je ( bol ) dlţník ţalovaného,

teda spoločnosť S., s. r. o. O ţalovanom to ani netvrdí a jej spriaznenosť v konaní

ani nebola preukázaná. Podľa názoru odvolacieho súdu sporný úkon bol urobený v prospech

ţalovaného. Zabezpečenie pohľadávky ručením je nepochybne v prospech veriteľa. Poskytuje

mu popri pôvodnom práve domáhať sa plnenia od dlţníka dodatočné právo ţiadať plnenie

aj od ručiteľa, ak svoju povinnosť nesplnil dlţník. Keďţe zmenkové ručenie nie je zaloţené

na princípe subsidiarity, v prejednávanej veci nemusela byť pre vznik povinnosti ručiteľa

( úpadcu ) splnená ani podmienka, ţe dlh nesplnil dlţník. Na rozdiel od toho, je prevzatie

ručenia, z uvedeného hľadiska, vo vzťahu dlţníkovi úkonom neutrálnym. Dlţníkovi

neposkytuje ţiadne dodatočné právo ani povinnosť. Dlţník, má rovnako ako pred prevzatím

ručenia povinnosť plniť. Plniť musí alebo veriteľovi alebo ručiteľovi, ktorý za neho plnil.

Vo vzťahu k veriteľovi sa nemôţe zbaviť povinnosti plniť poukazom na rovnocennú

povinnosť ručiteľa a nemôţe proti veriteľovi pouţiť ţiadnu námietku, ktorú by mal

len ručiteľ. Z uvedeného vyplýva, ţe v prejednávanej veci, bol úkon urobený v prospech

veriteľa ( ţalovaného ), ktorý vo vzťahu k úpadcovi ne je spriaznenou osobou

a nie v prospech dlţníka. Na ţalovaného sa preto uvedené zmiernenie obmedzovacích

podmienok nevťahuje.

Návrh na vyhlásenie konkurzu proti úpadcovi bol podaný 3. júla 2008. Od urobenia

úkonu ( 9. februára 2007 ) uplynula lehota dlhšia ako jeden rok. Keďţe koniec lehoty

do ktorej musí spadať urobenie odporovateľného úkonu nie je viazaný na podanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu ale na začatie konkurzného konania ( § 14 zákona ), prekročenie

lehoty je teda ešte výraznejšie. Bola tým naplnená jedna z obmedzujúcich podmienok,

ktorá vylučuje úspešné odporovanie predmetnému úkonu podľa § 58 zákona. Je teda

uţ bez významu skutočnosť ţe prevzatie ručenia nemohlo byť dôvodom úpadku ručiteľa

( úpadcu ) a nebolo preukázané ani, ţe v čase prevzatia ručenia bol v úpadku ( z uţ uvedených

dôvodov neplatila prezumpcia úpadku ).

Neboli splnené znaky skutkovej podstaty odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho

úkonu podľa § 59 zákona. Odporovaný úkono sa netýkal záväzkov úpadcu. Úpadca

8

nim neplnil, neupravil ani nezabezpečil svoj záväzok ( zabezpečil záväzok iného ), nevzdal

sa svojho práva ani neodpustil dlh svojho dlţníka. Predovšetkým však platí rovnaký záver,

ako v prípade § 58, ţe od urobenia úkonu do začatia konkurzného konania uplynula doba

jedného roka ( ods. 4 ). Rovnako aj to, čo bolo uvedené k § 58 zákona pre obmedzujúcu

podmienku uvedenú v ods. 3 ( úkon spôsobil úpadok alebo urobený v čase úpadku ).

Podmienkou odporovania ukracujúcemu úkonu podľa § 60 zákona je, ţe úkon dlţníka

bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ktorý musel byť druhej strane známy.

Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlţníkom, úmysel dlţníka

a vedomosť druhej strany úkonu sa predpokladá ( ods. 2 ). Keďţe úkon nebol urobený

v prospech osoby s dlţníkom spriaznenej, úmysel dlţníka a zároveň vedomosť, toho

v prospech koho bol úkon urobený, o tomto úmysle, nestačilo prezumovať ale musel byť

preukázaný. Ani úmysel úpadcu ani vedomosť ţalovaného v konaní preukázaný nebol

a ţalobca ho dovolávajúc sa prezumpcie ho ani netvrdil.

Dovolací súd nezistil ţiadnu skutočnosť, ktorá by podľa

zakladala dôvodnosť dovolania podľa niektorého s dôvodov uvedených v

Súdy oboch stupňov rozhodovali vo veci, ktorá parí do ich právomoci, účastníci konania majú

spôsobilosť byt účastníkom, v totoţnej veci sa právoplatne nerozhodlo ani o nej neprebieha

iné konanie a vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Účastníci konania mali moţnosť uplatniť

svoje práva, ktoré im priznáva procesný poriadok. Za odňatie moţnosti konať pred súdom

nemoţno povaţovať nesprávne právne hodnotenie veci ani vecne nesprávne rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe podmienky,

ktoré by zakladali dôvod pre určenie neúčinnosti sporného úkonu úpadcu nie sú dané a ţaloba

nie je dôvodná. Ustanovenie umoţňuje dovolaciemu súdu zmeniť

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorého nesprávnosť spočíva

len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutočného stavu. Podľa názoru

dovolacieho súdu, môţe dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vychádza

zo správneho skutkového zistenia a je vecne správne, ktorého odôvodnenie ( právne

hodnotenie ) však čiastočne spočíva na neprávnej aplikácii zodpovedajúceho právneho

ustanovenia, potvrdiť. Nepripustiť, aby v obdobnej situácii ako je upravená v druhej vete

, v ktorej môţe dovolací súd zmeniť nesprávne rozhodnutie, mohol

vecné správne rozhodnutie, ktoré však k svojmu rozhodnutiu dochádza z iných právnych

9

dôvodov z akých vychádza záver dovolacieho súdu o jeho vecnej správnosti, mohol dovolanie

zamietnuť, by bolo prehnaným formálnym postupom. Znamenal by, ţe reparácia rozhodnutia,

ktorého nesprávnosť okrem nesprávneho právneho posúdenia spočíva aj v nesprávnom

rozhodnutí v uţšom význame ( nesprávnosť výroku rozhodnutia ) je podľa § 243b

ods. 2 moţná zmenou rozhodnutia dovolacím súdom ale náprava rozhodnutia,

ktoré z uvedených dvoch chýb trpí len nesprávnym právnym posúdením, je moţná

len zrušením rozsudku a jeho vrátením odvolaciemu súdu. Z uvedeného dôvodu dovolací súd,

povaţujúc napadnuté rozhodnutie za vecne právne i keď z iných dôvodov, dovolanie ţalobcu

podľa zamietol.

Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech má preto podľa § 243b ods. 5 v spojení

s a právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Vo vyjadrení k dovolaniu náhradu trov konania síce uplatnil, nevyčíslil však ich výšku.

Nevyčíslil ich ani v lehote stanovenej v ( tri pracovné dni od vyhlásenia

rozsudku ). Keďţe okrem trov právneho zastúpenia mu v dovolacom konaní iné trovy

nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov podľa nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková