Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-66-2019.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37927795, proti žalovanej G. Z., P.. XX.X.XXXX, Y. E., XX. N. XXX/ XX, o zaplatenie sumy 71,20 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25. 09. 2018, č. k. 13Csp/96/2017-117 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi nad sumu 60,24 eura do sumy 71,20 eura a vo výroku o úrokoch z omeškania a o trovách konania.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 71,20 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,63 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21,61 eur od 15.1.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 22,96 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %“.
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaná dňa 12. 02. 2015 uzavrela so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. Bratislava zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej jej bolo umožnené využívanie služieb verejnej telefónnej siete tejto spoločnosti. Za poskytované služby mala žalovaná uhrádzať stanovené poplatky. Žalovaná neuhradila faktúry za obdobie od 22. 10. 2015 do 21. 11. 2015 v sume 32,64 eura, za obdobie od 22. 11. 2015 do 21. 12. 2015 v sume 27,61 eura a za obdobie od 22. 12. 2015 do 21. 01. 2016 v sume 38,96 eura. Na základe prvých dvoch faktúr si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 26,63 eura a sumy 21,61 eura, keď oproti pôvodným faktúram si neuplatňuje poplatky za upomienky (2 x 6 eur), ktoré fakturoval jeho právny predchodca. Z tretej faktúry si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 22,96 eura, pričom si neuplatňuje pôvodne fakturované poplatky za upomienky v sumách 10 eur a 6 eur. Žalobca si teda uplatnil nárok predstavujúci služby za hovorné a dodatkové služby v celkovej sumy 71,20 eura. Žalovaná v konaní namietala, že predmetnú SIM kartu užíval jej priateľ D. V.. Namietala tiež, že podľa nej sú účtované poplatky vysoké, čo môže byť spôsobené tým, že jej boli účtované poplatky aj na druhé telefónne číslo. Vzhľadom na obranu žalovanej súd vypočul svedka D. V., že žalovaná mu kúpila na narodeniny SIM kartu, resp. túto kartu predtým používala ona a keď sa prenášalo telefónne
číslo do O2, tak mu ju darovala. K poplatkom za služby sa nevedel vyjadriť, zároveň svedok potvrdil, že každý mesiac mu chodili elektronické faktúry.
3. Súd požiadal aj správu od spoločnosti O2 Slovakia s. r. o., ktorá vo vyjadrení uviedla, že telefónne číslo: XXXX XXX XXX bolo prenesené do siete ich spoločnosti na základe žiadosti o prenesenie čísla zo dňa 12. 02. 2015. Služby boli žalovanej poskytované na základe zmluvy z 12. 02. 2015. K prenosu čísla došlo 20. 02. 2015. Telefónne číslo: XXXX XXX XXX bolo žalovanej pridelené ako dočasné, čo je zrejmé z bodu 4 žiadosti. Dočasné telefónne číslo je účastníkom pridelené na SIM karte len po dobu technického prenosu pôvodného čísla, v momente prenosu zaniká a je nahradené pôvodným - prenášaným telefónnym číslom účastníka. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď dočasné telefónne číslo zaniklo dňa 20. 02. 2015. Reklamácie zo strany žalovanej žalobca neeviduje okrem žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 01. 03. 2016 a takisto neeviduje ani nárok na bonus vo výške 100 eur pre žalovanú.
4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 11. 2016 spoločnosť O2 Slovakia s. r. o. postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu, na základe čoho je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná 12. 02. 2015 požiadala o prenos telefónneho čísla zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s. do siete spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. Zároveň v ten istý deň uzavrela so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V konaní nebolo sporné, že žalovaná neuhradila poplatky za poskytované služby za obdobie od 22. 10. 2015 do 21. 01. 2016 v celkovej výške 71,20 eura. Obrana žalovanej spočívala predovšetkým v tom, že predmetnú kartu užíval D. V., následne začala spochybňovať výšku platieb a namietala tiež, že jej mal byť pri prenose čísla poskytnutý bonus, ktorý jej poskytnutý nebol. Pokiaľ ide o námietku pasívnej legitimácie, rozhodujúce je, že v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. bola nepochybne žalovaná, ktorá požiadala o prenos telefónneho čísla a ktorá uzavrela aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Aj keď predmetnú SIM kartu darovala D. V., je to oprávnenie, ktoré vyplýva z toho, že je užívateľkou SIM karty, avšak nemá to vplyv na skutočnosť, že žalovaná je naďalej v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb, teda je povinná uhrádzať poplatky za poskytované služby. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve uviedla e-mail D. V. ako kontakt pre fakturáciu. Žalovaná ako účastníčka zmluvného vzťahu je povinná uhrádzať poplatky, ktoré jej vznikli využívaním verejnej telefónnej siete, či už užíva SIM kartu osobne alebo umožní jej užívanie inej osobe.
6. Žalovaná v konaní spochybňovala výšku uplatňovaných poplatkov za hovorné. V tomto smere však nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali jej tvrdeniam. Podľa žalovanej jej mohli byť hovory účtované na druhé telefónne číslo (XXXX XXX XXX), ktoré malo byť iba dočasným a vyvodzovala to z toho, že v každej faktúre sa okrem jednej sumy uvádza v rámčeku aj suma ďalšia. V otázke spôsobu používania dočasného telefónneho čísla sa vyjadril jednak žalobca a jeho vyjadrenie potvrdzuje aj správa od spoločnosti O2 Slovakia, s. r.o., z ktorej je zrejmé, že vždy je pridelené dočasné telefónne číslo do doby, kým nedôjde k prenosu telefónneho čísla a toto telefónne číslo v momente prenosu zaniká, teda nie je možné, aby naďalej boli uskutočňované služby prostredníctvom tohto telefónneho čísla. Žalovaná tiež tvrdila, že jej SIM karta s dočasným telefónnym číslom ani nebola doručená, avšak jej vyjadrenie je spochybnené predložením dodacieho listu tak žalobcom, ako aj spoločnosti O2 Slovakia s. r. o., podľa ktorého došlo k odovzdaniu SIM karty žalovanej. Pokiaľ teda žalovaná podpísala prevzatie SIM karty a nepreukázala, žeby niekedy reklamovala u právneho predchodcu žalobcu nedodanie SIM karty, na žalovanej je dôkazné bremeno, aby svoje tvrdenia preukázala, čo však žalovaná neurobila.
7. K ďalšej námietke žalovanej, z ktorej vyvodzovala, žeby mohli byť účtované poplatky za užívanie ďalšieho telefónneho čísla, súd uviedol, že z predloženej faktúry je nepochybne zrejmé, aká výška poplatkov a za aké služby sú fakturované v konkrétnom období a v pravej časti v rámčeku sa okrem faktúry za dané obdobie uvádzajú aj prípadné nedoplatky alebo preplatky z predchádzajúceho obdobia a je tam uvedená aj aktuálna suma na úhradu, pokiaľ sú nejaké nedoplatky za predchádzajúce obdobie. Súd skonštatoval, že zo strany žalovanej neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že poplatky za poskytované služby by boli vyššie ako boli reálne poskytnuté a nakoniec žalovaná ani nepreukázala, žeby niekedy počas trvania zmluvného vzťahu u právneho predchodcu žalobcu reklamovala výšku poplatkov za služby. Zo strany žalovanej a tiež zo spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. bola predložená iba kópia jedného podania z 01. 03. 2016, ktorým oznamuje, že odstupuje od zmluvy a žiada o splátkový kalendár.
8. Žalovaná tiež tvrdila, že nepodpísala zmluvu o poskytovaní služieb, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou a tvrdila, že podpísala zmluvu, ktorej kópiu predložila ona a z tohto dôvodu navrhla vykonať znalecké dokazovanie. Porovnaním kópií týchto zmlúv súd dospel k záveru, že ide o kópie tej istej zmluvy, takže, ak žalovaná nespochybňuje, že podpísala zmluvu, ktorú predložila, súd nepovažoval za potrebné vykonať znalecké dokazovanie, a preto návrh zamietol. Za nedôvodnú súd považoval aj námietku týkajúcu sa skutočnosti, že žalovanej mal byť pri prenose telefónneho čísla poskytnutý bonus 100 eur. Žalovaná však v konaní nepreukázala, žeby niekedy od februára 2015 sa domáhala takéhoto nároku voči právnemu predchodcovi žalobcu. Ani zo zmluvy predloženej žalovanou nevyplýva, žeby jej nejaký bonus mal byť poskytnutý. Spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. vo svojom vyjadrení aj vysvetlila, že ani neevidujú nárok na bonus u žalovanej a žalobca zároveň vo svojom vyjadrení vysvetlil situáciu tak, že nárok na tento bonus vznikol iba za predpokladu, že pôvodný operátor pri prenose telefónneho čísla účtoval účastníkovi zmluvnú pokutu a v takom prípade nový operátor poskytoval bonus za účelom preplatenia tejto pokuty, aby to nešlo na úkor zákazníka. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne doklady, z ktorých by vyplynulo, že si pôvodný operátor voči nej z dôvodu prenosu telefónneho čísla uplatnil zmluvnú pokutu.
9. Keďže žalovaná neuhrádzala poplatky za poskytnuté služby v dohodnutých lehotách splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania a s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel).
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nezohľadnil a nezaoberal sa tým, že žalobca jej, aj svedkovi zasielal nehorázne navýšené sumy skoro o trojnásobok vyššie (207 eur) ako sú uplatňované v konaní a požadoval od nej túto sumu uhradiť pod hrozbou vyhrážok. Žalovaná v konaní predložila faktúry od žalobcu. Už na pojednávaní sa spolu so svedkom vyjadrila, že uznáva sumu 60,24 eura, túto je ochotná zaplatiť, bez úrokov, pretože spoločnosť O2 od nej požadovala zaplatiť nehorázne navýšené sumy, skoro trojnásobok vyššie ako sú uplatňované v konaní. Obe spoločnosti žalovanú, aj svedka uviedli do omylu, zavádzali ich a vyhrážali sa im. Na základe týchto klamstiev a podvodov, žalovanej aj svedkovi, boli odopreté ich práva brániť sa na súde prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil nad sumu 60,24 eura, v plnom rozsahu zrušil úroky z omeškania a priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
12. Žalobca na podané odvolanie reagoval svojim vyjadrením zo dňa 27. 02. 2019. Uviedol, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiaden relevantný dôvod, ktorý by spochybňoval opodstatnenosť povinnosti uloženej rozsudkom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne v celom rozsahu a je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou, aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je vecne správne sa žalobca v plnej miere stotožňuje. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, prejednal podané odvolanie žalovanej a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmaní rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380
ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
17. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré odvolateľka vymedzila v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
18. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu vyporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne žalovaná poukázala, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste zopakovať a ďalej dopĺňať.
19. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku NS SR sp. zn.2Cdo/170/2005, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie a rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce len odkázať na ust. § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
20. Vo vzťahu k výroku o úrokoch z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľky podané odôvodnené námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.
21. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, odvolací súdu postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v odvolaní napadnutej časti, t. j. nad sumu 60,24 eura do sumy 71,20 eura, vo výroku o úrokoch z omeškania a vo výroku o trovách konania.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní na základe podaného odvolania bola neúspešná žalovaná a žalobca ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).