Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudcov JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. a JUDr. Kataríny Morozovej-Nemcovej, v právnej veci žalobcu G. s.r.o., so sídlom V. XXX, L., N.: XXX XXX XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Pállom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Baureova 14, proti žalovanému K. riaditeľstvu U. republiky, I. XX, X. X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. januára 2018, číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.01.2018 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2017, ktorým v zmysle o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 40.012,60 eur na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie december 2013 tak, že podľa daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 15.05.2017 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február - december 2013, ktorá bola začatá dňom 17.03.2014 podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, o čom bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sof. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015, bol žalobcovi doručený dňa 15.05.2015. Pripomienky a dôkazy platiteľa uvedené v podanom vyjadrení (zaevidované pod č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.02.2017) boli so žalobcom (platiteľom) prerokované dňa 03.05.2017, o čom spísal správca dane Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola poslednou zápisnicou spísanou platiteľom v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2017, ktorým vyrubil platiteľovi dane (žalobcovi) rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 40.012,60 eur za zdaňovacie obdobie december 2013. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 03.06.2017.

4. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov podal žalobca odvolanie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tieto odvolacie námietky citoval.

5. Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola u platiteľa za zdaňovacie obdobia február

- december 2013 bola zameraná na dodržiavanie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ..zákon o DPH“). Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 nepriznal platiteľovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“) uvedenej v predložených záznamoch DPH, z dodávateľských faktúr č. XXXX/XXX (interné č. 4326) zo dňa 16.12.2013, ktorej predmetom je poskytnutie prác podľa „súpisu vykonaných prác“, celková výška DPH 1 807,03 eur; č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 16.12.2013, ktorej predmetom je poskytnutie prác podľa „súpisu vykonaných prác“, č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 23.12.2013, ktorej predmetom je poskytnutie prác podľa „súpisu vykonaných prác“, č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 23.12.2013, ktorej predmetom je poskytnutie služby - prenájom lešenia (30 kompletov), č. XXXX/XX (interné č. XXXX) zo dňa 31.12.2013, predmetom ktorej je poskytnutie prác podľa „súpisu vykonaných prác všetky od dodávateľa J. s.r.o., U. XXXX/X, K., N. XX XXX XXX, J. XXXXXXXXXX, IČ J. U Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil porušenia ustanovení a v nadväznosti na zákona o DPH tým, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatej dodávky služby.

6. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, Vložka číslo: 24010/V vyplýva, že spoločnosť J. s.r.o., bola dňa 04.12.2014 zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou T s.r.o.. V. XXXX, P. nad O.. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, Vložka číslo: 30538/P vyplýva, že spoločnosť T. s.r.o. bola dňa 05.01.2015 zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou H. s.r.o. U. (právny nástupca 16 spoločností), ktorej konateľom je P. (od 20.02.2015), s trvalým pobytom v Rumunsku (Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 26737/S).

7. Dňa 28.05.2014 uskutočnil správca dane miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti J.. a zistil, že na adrese sídla - ul. U. XXXX/X, K., spoločnosť je označená (rodinný dom), avšak na adrese sa nenachádzala žiadna osoba uvedenej spoločnosti (Úradný záznam č. 9701401 /5/2374838/2014/Sof zo dňa 28.05.2014). 8. Konateľom spoločnosti J. s.r.o. bol v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu G. R. (od 29.10.2011 do 04.12.2014), ktorý bol súčasne konateľom aj v spoločnosti T. s.r.o. (od 11.10.2011 do 05.01.2015). Správca dane uskutočnil v sídle spoločnosti T. s.r.o. (V. XXXX, P. nad O.) dňa 20.08.2014 miestne zisťovanie, a to za účelom predloženia daňových dokladov spoločnosti J. s.r.o. za zdaňovacie obdobia 2012, 2013 a 3/2014. G. R. informoval správcu dane, že daňové doklady sa nachádzajú u J. W. (účtovník) a zaviazal sa, že budú správcovi dane predložené v lehote do 02.09.2014, ktoré v uvedenej lehote predložené neboli. Správca dane dňa 04.09.2014 uskutočnil telefonický hovor s G. R., ktorý uviedol, že doklady nemôže predložiť a správcu dane bude kontaktovať jeho právny zástupca, aby uviedol termín predloženia dokladov a taktiež uviedol, že sa nemôže dostaviť na daňový úrad nakoľko je odcestovaný (Úradný záznam č. 970401/5/4078707/2014/Sof). 9. Nakoľko sa G. R. nedostavil na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 26.06.2014 ani dňa 29.07.2014 (Predvolanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 02.06.2014 a Predvolanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 01.07.2014) správca dane požiadal Okresné riaditeľstvo PZ o jeho predvedenie (Žiadosť o predvedenie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 23.10.2014). Dňa 12.11.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď Obvodného oddelenia PZ zaevid. pod č. 5/5014166/2014 z ktorej vyplýva, že G. R. sa na adrese - T. XXXX, P. nad O. nezdržiava (Žiadosť o predvedenie - oznámenie č. ORPZ-VT-OPP3-1803/2014). 10. Z platiteľom predložených účtovných a daňových dokladov vyplýva, že predmetnú službu (prenájom lešenia), ktorú mala dodať spoločnosť J. (dodávateľské faktúry interné číslo: 4316, 4317, 4319. 4329) mal platiteľ v účtovníctve zaúčtované faktúry za jej následné poskytnutie na základe faktúr č.: XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX pre spoločnosti J. s. f., s.r.o., W. XX, N. XX XXX XXX a V. spol. s r.o., W.. V. XX. W., N. XX XXX XXX.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane vykonal dňa 08.09.2014 ústne pojednávanie s Y. J., konateľom spoločnosti J. s. f., s.r.o., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Sof. Z dokladov predložených Y. J. vyplýva, že spoločnosť J. s.f., s.r.o. má zaúčtované

faktúry od dodávateľa G. s.r.o., ktorých predmetom je prenájom lešenia (č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX. č. XXXXXXX), ktoré boli uhradené bezhotovostne. Y. J. pri ústnom pojednávaní okrem iného uviedol, že lešenie sa nakladalo v Prešove na Budovateľskej ulici, prepravu vykonal autodopravca L. V., Ľ. L. XX, L., N. XXXXXXXX, IČ J. U faktúra za prepravu interné číslo XXXXXXX. faktúra dodávateľa XXXXXX. dátum dodania 04.10.2013, v sume 1 440,00 eur, motorovým vozidlom - kamiónom a vyložené bolo v Košiciach v US Steel, divízny závod koksovňa, pri preberaní lešenia bol skladový majster p. J., pri ukončení prenájmu spoločnosť G. s.r.o. lešenia „stiahla" späť z US Steelu; vlastníkom lešenia bola spoločnosť G. s.r.o.; lešenie bolo objednané na základe reklamy, ktorú videli v US STEEL s.r.o.; obchod dohol p. P. s p. A. zo spoločnosti G. s.r.o. 12. Dňa 19.12.2014 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie s N.. P. P., konateľom spoločnosti H O P E spol. s.r.o., ktorý pri ústnom pojednávaní predložil k nahliadnutiu účtovné doklady z ktorých vyplývalo, že faktúry, ktorých predmetom je prenájom lešenia od platiteľa (č. XXXXXXX. č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX) má zaúčtované vo svojom účtovníctve a boli uhradené bezhotovostne (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXX/Sof). N.. P. P. ďalej uviedol, že spoločnosť V. spol. s r.o., W. vykonávala stavebné práce pre spoločnosť J. s.f., s.r.o., W. pomocou živnostníkov v objekte U.S. Steel Košice; vlastní cca do 7 000 m2 lešenia, ktoré prenajíma spoločnosti J. s.f., s.r.o.; prepravu tovaru vykonal autodopravca L. V., Ľ. L. XX, L., nakladalo sa v Prešove na Budovateľskej ulici a vyložené bolo v Košiciach US Steel, divízny závod koksovňa, pri preberaní lešenia bol skladový majster p. J., pri ukončení nájmu si spoločnosť G. s.r.o. lešenie „stiahla" späť z US Steelu na vlastné náklady; vlastníkom lešenia bola spoločnosť G. s.r.o.; lešenie bolo objednané na základe reklamy, ktorú videli v US STEEL s.r.o.; obchod dohol s p. A. na základe telefonického kontaktu. 13. Správca dane na základe vyjadrenia Y. J. a N.. P. P. za účelom preverenia uskutočnenia prepravy tovaru uskutočnil dňa 19.01.2015 ústne pojednávanie s L. V., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sof. Z dokladov predložených Petrom V. vyplýva, že pre spoločnosť J. s.f. s.r.o. L. V. vystavil v roku 2013 faktúru č. XXXXXX, ktorej predmetom je preprava tovaru na trase Prešov - Košice, dátum dodania 04.10.2013, prílohu faktúry tvorila objednávka spoločnosti J. s.r.o., č. XX/XX zo dňa 12.08.2013, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, faktúra bola uhradená bezhotovostne dňa 28.11.2013. Ďalej pri ústnom pojednávaní L. V. uviedol, že miesto nakládky bolo v areáli VAP, Jilemnického, Prešov, lešenie bolo uložené na jeho voľnom priestranstve, avšak nevedel uviesť komu patrilo. 14. Správca dane Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 20.01.2015 prerušil odo dňa 21.01.2015 daňovú kontrolu za zdaňovacia obdobie február - december 2013 do doručenia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o MVI uvedené v predmetnom rozhodnutí. Dňa 01.04.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobia február - december 2013 prerušená (Oznámenie zo dňa 08.04.2015 č. XXXXXXXX/XXXX). 15. Ďalej z platiteľom predložených účtovných a daňových dokladov vyplýva, že stavebné práce vykonané podľa súpisov vykonaných prác priložených k sporným faktúram, ktorých prijatie deklaruje od spoločnosti J. s.r.o. (dodávateľské faktúry interné číslo: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. XXXX) mal na základe faktúr č.: XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX zaúčtovaných vo svojom účtovníctve ďalej poskytnúť spoločnostiam Podzemní stavby Kosper, a.s. organizačná zložka a spoločnosti KN - SERVIS s.r.o. 16. Daňový subjekt G.. s.r.o. deklaruje na základe faktúr č. XXXXXXX a XXXXXXX poskytnutie služieb

- práce podľa súpisu prác spoločnosti W. D. ktorá je od 26.06.2014 vymazaná ex offo. 17. Správca dane v súvislosti s preverovaním prijatia predmetných stavebných prác dodaných spoločnosťou G. s.r.o. miestnym zisťovaním zistil, že spoločnosť Podzemní stavby KOSPER, a.s., organizačná zložka, vykonáva ekonomickú činnosť v oblasti stavebných prác, zamestnancov zamestnáva materská spoločnosť Podzemní stavby W., a.s. so sídlom v Čechách, daňový subjekt v roku 2013 prijal od spoločnosti G.. služby na základe faktúr č. XXXXXXX - XXXXXXX a XXXXXXX (zaúčtované pod interným číslom: J J J J predmetom prijatých služieb (J J boli stavebno - montážne práce. t.j. sanačné práce a reprofilácia železobetónových konštrukcií na moste na Hlinkovej ulici v Košiciach, daňový subjekt stavebno - montážne práce ďalej fakturoval odberateľovi IB.s., L. 7, W., N.: XX XXX XXX. IČ J.: U práce na moste Hlinková v Košiciach daňový subjekt realizoval na základe zmluvy o dielo s objednávateľom Inžierske stavby, a. s., Košice, predmetom prijatých služieb (J DF XXXXXX) boli zváračské práce na železničnej trati Devínske Jazero - Zohor, daňový subjekt zváračské práce na železničnej trati Devínske Jazero - Zohor ďalej fakturoval pre odberateľa Železničné stavebníctvo Bratislava a.s., faktúry boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu, úhrady faktúr boli realizované bezhotovostne, práce na moste Hlinková v Košiciach, ako aj práce na železničnej trati boli odkontrolované p. Ing. J. W.. vedúcim organizačnej zložky, stavebný denník daňový subjekt viedol

na stavbe železničnej trati Devinske Jazero - Zohor, na stavbe - most Hlinková v Košiciach stavebný denník podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne viedol dodávateľ, t.j. G. s.r.o. (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 12.12.2014). 18. Správca dane dňa 27.04.2015 na základe telefonického predvolania (Úradný záznam č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 21.04.2015) uskutočnil ústne pojednávanie s T.. T. A., konateľkou platiteľa za účelom oboznámenia so zisteniami v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február - december 2013 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX). Pri ústnom pojednávaní T.. T. A. okrem iného uviedla, že vlastníkom lešenia, ktoré bolo predmetom poskytnutej služby - prenájom, bol p. R. zo spoločnosti J. s.r.o.; skladalo sa z trubiek, spojek a išlo o celé sady tohto lešenia; v súčasnosti neprenajíma lešenie. V súvislosti so stavebnými prácami pre Podzemní stavby W.. a.s. organizačná zložka Mgr. T. A. nevedela uviesť, kto vykonal tieto stavebné práce a uviedla, že sa niektoré vykonali v Košiciach; túto zákazku jej sprostredkoval p. T. P. z Košíc, ktorý pozná p. W. z Podzemných stavieb zo Spišskej Novej Vsi, práce boli vykonané v subdodávke. V závere predmetnej zápisnice v časti „Vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam správcu dane“ Mgr. T. A. uviedla, že sa vyjadrí písomne v lehote do 05.05.2015, čo bolo predmetom opatrenia a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní (t.j. vyjadrenie platiteľa sa k oboznámeniu so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly). 19. Dňa 05.05.2015 bola správcovi dane doručená písomnosť ..Vyjadrenie k zápisniciam“ (zaevid. pod č. 6/07684249/2015) z ktorej vyplýva, že stavebné práce pre spoločnosť Podzemní stavby W., a.s., organizačná zložka boli vykonané v subdodávke, ktoré vykonala spoločnosť J. s.r.o., práce boli vykonané v Košiciach - akcia most Hlinková a pri Bratislave, Devinské Jazero, akcia Zohor - železničná trať. Vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že správca dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 27.04.2015 popisným spôsobom uviedol, aké zdaniteľné obchody preveroval a aký skutkový stav zistil, avšak neuviedol, ako hodnotí zistený skutkový stav z hľadiska platného právneho stavu, neuviedol ani súlad, ani rozpor zisteného skutkového stavu s právnymi predpismi, teda neuviedol „zistené skutočnosti" v ich plnom význame a k takto opísaným „zisteným skutočnostiam" správcu dane nie je možné zaujať stanovisko, vyjadriť sa nakoľko mu nie je známe, či z hľadiska DPH niečo porušil, alebo nie. 20. Dňa 04.06.2016 bola správcovi dane doručená písomnosť ..Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly" (zaevid. pod č. X/XXXXXXXX/XXXX-X), v ktorom navrhol aj vypočutia svedka, L.. Nakoľko jeho podanie v súvislosti s námietkou bolo neúplné správca dane zaslal dňa 26.06.2015 platiteľovi Výzvu na doplnenie nedostatkov časti podania zo dňa 04.06.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, v ktorej určil lehotu 15 dní na doplnenie nedostatkov podania (doručená dňa 15.07.2015). Lehota na doplnenie podania uplynula dňom 30.07.2015, avšak platiteľ predmetné podanie doplnil až dňa 31.07.2015. t.j. po lehote určenej vo výzve. Správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.08.2015, v ktorom platiteľovi oznámil, že jeho doplnenie podania bolo podané po lehote a takéto podanie sa považuje za nepodané. Dňa 17.09.2015 platiteľ podal námietku zaujatosti voči zaslanému oznámeniu (zaevid. pod č. X/XXXXXXXX/XXXX). Platiteľ v čase vykonávania vyrubovacieho konania podal na zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu ako aj navedúceho oddelenia daňovej kontroly 1 viaceré námietky zaujatosti, rozhodnutie o vybavení poslednej námietky zaujatosti bolo platiteľovi doručené dňa 22.12.2015 (Rozhodnutie o námietke zaujatosti č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2015. Rozhodnutie o námietke zaujatosti č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2015. Rozhodnutie o námietke zaujatosti č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2015).

21. Správca dane dňa 25.05.2016 uskutočnil ústne pojednávanie s Mgr. T. A., konateľkou platiteľa za účelom prerokovania pripomienok platiteľa k Protokolu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2015, v rámci ktorého oboznámil Mgr. T. A. s priebehom daňovej kontroly, jej ukončením a úkonmi vykonanými v rámci vyrubovacieho konania, ako aj s dôvodmi neuskutočnenia vypočutia G. R. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX). Vo vzťahu k návrhu platiteľa o vypočutie svedka G. R. správca dane v predmetnej zápisnici uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania G. R. nevypočul, nakoľko sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, keď v súvislosti s iným daňovým konaním, zaslal Žiadosť o poskytnutie údajov správcovi dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ŠlaZ zo dňa 16.02.2015, ktorou žiadal Kriminálny úrad finančnej správy o oznámenie aktuálnej adresy trvalého bydliska G. R.. Z odpovede zaslanej správcovi dane dňa 16.02.2016 vyplýva, že adresa trvalého bydliska G. R. je od 10.05.2006 Sídlisko I. XXX/XX, P. nad O.. Správca dane naposledy predvolal G. R. ako svedka (Predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ŠlaZ) dňa 18.03.2015 v rámci iného konania, avšak G. R. sa na výsluch svedka nedostavil (poznámka poštového doručovateľa - adresát neznámy). Pri ústnom pojednávaní T.. T. A. uviedla telefónne číslo G.a R..

22. Na základe vyššie uvedených skutočností dňa 28.06.2016 správca dane uskutočnil na základe telefonického dohovoru (Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016) a Predvolania na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016, ústne pojednávanie s G. R., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. V súvislosti s faktúrami č. XXXX/XXX, XXXX/ XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX vystavené spoločnosťou J. s.r.o., ktorých predmetom je prenájom lešenia a stavebné práce podľa súpisov vykonaných prác pre platiteľa G. R. okrem iného uviedol, že spoločnosť J. s.r.o. v roku 2013 vykonávala obchodnú činnosť, veľkoobchod a maloobchod s nábytkom, zemné a montážne práce; v roku 2013 nemala zamestnancov, mala prenajaté skladové priestory v Humennom v areály COOP Jednoty; v rokoch 2012 a 2013 nevlastnila majetok; v roku 2013 obchodovala s nábytkom, zrkadlami, porcelánom; na odberateľov a dodávateľov spoločnosti J. s.r.o. v roku 2013 sa svedok nepamätá. Konkrétne k faktúre č. XXXX/XXX uviedol, že je vlastníkom lešenia, ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, avšak komu bolo prenajímané uviesť nevedel, nepamätal sa ani od koho bolo zakúpené, išlo o hliníkové lešenie, ktoré sa skladalo z trubiek; faktúry vystavila p. T. W. z Humenného. ktorá pre spoločnosť J. s.r.o. vystavovala faktúry, účtovníctvo nevie preukázať, podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti. K faktúram súvisiacich s realizáciou stavebných prác G. R. uviedol, že pri stavebných prácach vystupoval ako sprostredkovateľ, práce vykonala subdodávateľská firma, na ktorú si nespomína, na týchto stavbách vôbec nebol, k uskutočneniu týchto zákaziek došlo cez známeho, avšak na meno si nepamätá; súpis vykonaných prác vykonala fakturantka. Platiteľ sa ústneho pojednávania nezúčastnil napriek zaslanému Upovedomeniu o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016 (doručené dňa 07.06.2016).

23. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane nadobudol pochybnosti o tom, že dodávateľ platiteľa (J. s.r.o.) v rozhodujúcom období vykonával dodávateľskú činnosť, platiteľovi dodal služby (resp. práce podľa súpisov vykonaných prác) deklarované vyššie uvedenými faktúrami ako aj skutočnosť, že dodávateľovi platiteľa vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Taktiež nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení dodania služby - prenájom lešenia.

24. V ďalšom konaní správca dane pri ústnom pojednávaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2016) oboznámil platiteľa so všetkými zistenými skutočnosťami v priebehu vyrubovacieho konania, vyhodnotil skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly. Vo vyjadrení k zisteniam správcu dane platiteľ nesúhlasil s obsahom zápisnice, požiadal o vyjadrenie sa v lehote do 15 dní odo dňa jej spísania. Dňa 13.12.2016 sa platiteľ k predmetnej zápisnici písomne vyjadril (zaevid. pod č. X/XXXXXXXX/XXXX).

25. Dňa 07.02.2017 správca dane prerokoval pripomienky platiteľa uvedené vo Vyjadrení k zápisnici o prerokovaní vyjadrenia k zisteniam z daňovej kontroly, v súvislosti s ukončenou daňovou kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie február - december 2013 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX).

26. Dňa 17.02.2017 platiteľ doručil správcovi dane písomnosť „Vyjadrenie k zápisnici o prerokovaní vyjadrenia k zisteniam daňovej kontroly zo dňa 16.02.2017 (zaevid. pod č. X/XXXXXXXX/XXXX).

27. Následne správca dane dňa 03.05.2017 opätovne prerokoval pripomienky platiteľa uvedené v predmetnej písomnosti, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.

28. V rozhodnutí ďalej žalovaný citoval § 24 ods. 1 - 4 daňového poriadku a uviedol, že správca dane rozhodnutím na základe zistení uvedených v Protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2016 a zistení z vyrubovacieho konania prijal záver, že zo strany platiteľa ani zo strany spoločnosti J. neboli hodnoverne preukázané a predložené vecné dôkazy, argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné poskytnutie služby, z ktorých by jednoznačne a preukázateľne vyplývalo, že sa nejednalo iba o tvrdenie o týchto udalostiach uvedených na faktúrach, t.j. len fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Platiteľ nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých dodávok tovarov a služieb z faktúr č. XXXX/XXX až XXXX/XXX a č. XXXX/XXX (prenájom lešenia, práce vykonané podľa súpisov vykonaných prác) a teda vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov a služieb.

29. Ďalej žalovaný citoval , , a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH).

30. V danom prípade správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených platiteľom, ale za týmto účelom vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom J. s.r.o. Platiteľ deklaroval dodanie služieb - prenájom lešenia, práce vykonané podľa „súpisov vykonaných prác“. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval realizáciu dodania v zmysle predmetných faktúr, avšak nebola predložená žiadna účtovná, daňová prípadne iná obchodná dokumentácia od dodávateľa spoločnosti J. s.r.o., ktorej právnym nástupcom sa stala spoločnosť T.. a jej ďalším právnym nástupcom sa následne stala spoločnosť H. s.r.o., ktorá by nespochybniteľne osvedčila všetky údaje uvedené na faktúre, z ktorej si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane a zároveň by deklarovala, popísala a zdokumentovala jeho ekonomickú činnosť.

31. Vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH sa viaže na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, čo v danom prípade nebolo vierohodne preukázané. Bolo úlohou platiteľa, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a plynúce zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.

32. Vykonaným dokazovaním správcu dane (ústne pojednávania, zaslané dožiadanie, svedecké výpovede, miestne zisťovania) nebolo preukázané, že spoločnosť J. s.r.o. bola reálne dodávateľom sporných služieb - prenájom lešenia, práce vykonané podľa „súpisov vykonaných prác" uvedených na dodávateľských faktúrach č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 16.12.2013, č. XXXX/XXX (interné č.XXXX) zo dňa 16.12.2013, č. XXXX/XXX (interné číslo: XXXX) zo dňa 23.12.2013, č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 23.12.2013 a č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 32.12.2013.

33. Vo vzťahu k predmetu faktúry č. XXXX/XXX zo dňa 23.12.2013 (prenájom lešenia) U. R., ktorý bol v čase uskutočnenia predmetného zdaniteľného plnia konateľom spoločnosti J. s.r.o. uviedol, že v rokoch 2012 a 2013 spoločnosť nevlastnila majetok, pričom na odberateľov a dodávateľov v roku 2013 sa svedok nepamätal a následne sám uviedol, že je vlastníkom lešenia (teda majetku), ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, ale nevedel uviesť komu bolo prenajímané, nevedel uviesť ako bolo lešenie prepravené, kde bolo uskladnené, nepamätal sa ani od koho bolo zakúpené len uviedol, že išlo o hliníkové lešenie. U. R. síce predmetný zdaniteľný obchod potvrdil, ale nevedel správcovi dane predložiť daňové a účtovné doklady a tým preukázať zaúčtovanie, zaevidovanie DPH v evidencii a odvedenie dane, čo zdôvodnil tým. že podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti. U. R. bol personálne prepojený v spoločnostiach J. s.r.o. a T., s.r.o., a to ako štatutárom spoločností, tak aj ich spoločníkom. V čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu bol konateľom a spoločníkom oboch spoločností, a teda z uvedeného vyplýva, že mal vedomosť resp. mohol mať vedomosť aj o dokladoch, ktoré „odovzdal novej spoločnosti“. U. R. počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil ani nenavrhol také skutočnosti, ktoré by preukázali reálnosť, vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť skutočností uvedené na predmetnej faktúre. Správca dane aj v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správanie U. R. (opakované predvolania, avšak nedostavenie sa na daňový úrad v čase výkonu daňovej kontroly, zlúčenie spoločnosti, podávanie daňových priznaní k DPH s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami, nespomenutie si na detaily zdaniteľných obchodov) vyvolali pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou J.., tak ako je uvedené na faktúre č. XXXX/XXX zo dňa 23.12.2013,, nakoľko výpoveď U. R. dňa 28.06.2016 bola uvedená len vo všeobecnej, nekonkrétnej a nepresnej rovine. V rámci daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania nebol platiteľom, ani jeho dodávateľom preukázaný prenájom lešenia.

34. Vo vzťahu k sporným faktúram (č.XXXX/XXX. č.XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX), ktorých premetom je dodanie služieb - prenájom lešenia, práce vykonané podľa predmetných „súpisov vykonaných prác“ U. R. uviedol, že vystupoval ako sprostredkovateľ, práce boli vykonané subdodávateľský, avšak nevedel uviesť s kým jednal, aké spoločnosti práce reálne vykonali, sám uviedol, že na týchto stavbách ani vôbec nebol a uviedol, že k uskutočneniu týchto zákaziek došlo cez

známeho, ktorého však meno uviesť nevedel, pričom súpis vykonaných prác vykonala fakturantka, bez uvedenia, čo tvorilo základ pre ich vytvorenie.

35. Správca dane zistil a daňový subjekt aj sám potvrdil, že dodanie služieb deklaruje len vystavenými faktúrami (súpismi vykonaných prác, v ktorých však absentuje uvedenie skutočnosti kto práce reálne vykonal, kto práce prevzal a odovzdal) a predloženým účtovníctvom. Hodnotenia správcu dane vychádzajú z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov (miestne zisťovanie, dožiadanie), čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane.

36. Platiteľ počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz o reálnom uskutočnení sporných zdaniteľných plnení. Predložil len faktúru č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 23.12.2013, bez bližšej špecifikácie (popisu) jej predmetu, prípadne dodacieho listu, nepreukázal dodanie - prepravu služby (prenájom lešenia) dodávateľom uvedeným na spornej faktúre spoločnosťou J. s.r.o.

37. Ďalej k faktúram č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, všetky vystavené spoločnosťou J. s.r.o., platiteľ síce predložil súpis vykonaných prác z ktorých však nevyplýva podstatná skutočnosť, a to kto uvedené práce aj reálne vykonal, prípadne kto ich odovzdal, prevzal (vznik daňovej povinnosti). Z uvedeného vyplýva, že kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že platiteľ nepreukázal reálne uskutočnenia dodávok prác (v danej veci - práce vykonané podľa súpisu prác - stavebné práce) konkrétnym dodávateľom (resp. jeho subdodávateľom) tak, ako to bolo deklarované vo faktúrach predložených správcovi dane. Napriek skutočnosti, že sa jedná o vysoké sumy zdaniteľných plnení predmetných faktúr, špecifický druh vykonanej práce, potreba ich uskutočnenia pracovnou silou, išlo o neobvyklé konanie platiteľa, čo by mohlo kolidovať s predpismi o odbornej starostlivosti jeho konateľa, nakoľko platiteľ nevedel dostatočne predmetné obchodné transakcie opísať, a to z pohľadu ich reálneho uskutočnenia. V danom prípade je však dôkazná povinnosť platiteľa, ktorý- je povinný v daňovom konaní preukazovať rozhodujúce skutočnosti (čo predstavuje daný prípad), pričom takouto skutočnosťou je pri uplatnení odpočítania DPH aj fakt, že príslušný zdaniteľný obchod zrealizoval konkrétny platiteľ, t.j. v danom prípade dodávateľ predmetných stavebných prác, ktorý mal aj vyhotoviť predmetné dodávateľské faktúry. Platiteľ si preto musí (viď najmä povinnosť štatutárnych orgánov vykonávať v zmysle dotknutých ustanovení svoju funkciu s riadnou starostlivosťou) zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie obchodov deklarovaných predloženými faktúrami, ako aj to, že jeho realizáciu zabezpečil dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takého dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. V prípade stavebných prác, o ktoré ide v danej veci, je namieste požadovať od platiteľa napríklad svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu, doklady o obstaraní stavebného materiálu, jeho preprave a pod. Avšak takéto dôkazné prostriedky platiteľ nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázanie reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom alebo jeho subdodávateľom.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa výpovede U. R. v spojení s námietkou platiteľa (bod D. 1. odvolania), že správca dane ignoroval predmetnú výpoveď, odvolací orgán má za to. že námietky sú nedôvodné. 39. Daňové konanie je riadené zásadou, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, ale rovnako aj povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno nastáva na strane daňového subjektu vtedy, keď správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, ten je potom povinný tvrdené skutočnosti preukázať. 40. Odvolací orgán má za to, že platiteľ bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo primáme na ňom. Ďalej odvolací orgán zastáva názor a taktiež vo vzťahu k námietke platiteľa na nekontaktnosť, na nemožnosť získať informácie, nepreberanie zásielok, dokladov, že je potrebné, aby si sám platiteľ pri uzatváraní obchodných transakcii preveroval svojich obchodných partnerov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že platiteľ si žiadnym spôsobom neoveroval svojho dodávateľa. Overenie obchodného partnera nie je síce povinnosťou platiteľa, ale v prípade, ak si platiteľ uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov dostáva sa do dôkaznej núdze, ako to bolo v danom posudzovanom prípade, keď platiteľ nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov uskutočnených medzi ním a jeho dodávateľom spoločnosťou J. s.r.o.

41. Ďalej z predloženého administratívneho spisu k odvolaniu vyplýva, že sám správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na skutočnosti, na ktoré sa neviaže dôkazné bremeno platiteľa, z ktorého vyplynuli skutočnosti oprávnene spochybňujúce vznik daňovej povinnosti u platiteľovho dodávateľa J. s.r.o., a teda aj splnenie základnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry u platiteľa v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. 42. K platiteľom v odvolaní uvedenému, že zistenia a závery daňovej kontroly sú nezákonné, že správca dane nevzal do úvahy a neuznal relevantné dôkazy, ktoré však platiteľ nekonkretizoval, že ako dôkazy použil nezákonné prostriedky a vykonštruované subjektívne pochybnosti a na základe nich rozhodoval bez uvedenia právnych predpisov, ktoré porušil, konal nad rámec svojich zákonných oprávnení, odvolací orgán uvádza, že po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností (len na základe predložených listinných dokladov, ako to očakával daňový subjekt), nemohol mu uznať odpočítanie dane tak, ako si ho sám platiteľ uplatnil. Správca dane preveroval ďalšie skutočnosti obchodných transakcii (reálne dodanie služieb - prenájom lešenia, stavebné práce podľa predmetných súpisov vykonaných prác), chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Domnienka platiteľa, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov (faktúry, účtovníctvo a pod.) je nesprávna, až špekulatívna. Je to práve daňový subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci, že služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prevaha pochybností na strane správcu dane je naproti dôkazom predložených platiteľom značná. Samotná faktúra je v dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle hmotnoprávneho zákona o DPH nepostačujúca. Námietka platiteľa nie je dôvodná. 43. K námietke platiteľa (bod 2. odvolania) vo vzťahu k dôkaznému bremenu odvolací orgán uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ako judikoval Ústavný súd SR v Uznesení -17 platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že platiteľ podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si platiteľ splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, čo v danom prípade bolo preukázateľne správcom dane spochybnené , potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Námietka platiteľa nie je dôvodná. 44. Námietku platiteľa, že správca dane mu neuznal relevantné dôkazy považuje odvolací orgán za irelevantnú, nakoľko platiteľ v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní okrem faktúr (dodacích listov, súpisov práce z ktorých ale nevyplývalo kto reálne práce vykonal) nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťou J. Platiteľ nepreukázal správcovi dane, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účely jeho hospodárskej činnosti. 45. Taktiež nie je dôvodná ani námietka platiteľa týkajúca sa neuvedenia a citácie konkrétneho ustanovenia Smernice Rady 2006/112/ES a jej implementácii do právneho poriadku SR (námietka v časti odvolania D2). Správca dane v rámci ústneho pojednávania pri prerokovaní pripomienok dňa 25.05.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) vo svojom vyjadrení uviedol, že v Smernici Rady 2006/112/ES sa kodifikujú všetky zmeny šiestej smernice Európskej únie (ďalej EU) v oblasti dane. Táto smernica sa uplatňuje v zákone o DPH od 01.01.2007. Cieľom uznaným a podporovaným smernicou Rady 2006/2006/112/ES je boj proti podvodom a daňovým únikom a prípadným zneužívaniam. Správca dane v predkladacej správe uviedol, že nakoľko zákon o DPH

vychádza z tejto smernice okrajovo sa na ňu odvolal, avšak v protokole predovšetkým poukazuje na ustanovenia § 49 ods. 1, a 2, § 52 ods. 1 písm. a) a § 43 zákona o DPH. 46. K námietkam týkajúcich sa protokolu (časť D4. D6 odvolania), s poukazom na nevyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXX/Sof - P. P. a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Sof - Y.), ako aj námietky týkajúce sa Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 27.04.2014, ktorej premetom bolo oboznámenie platiteľa so zisteniami správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február - december 2013, odvolací orgán uvádza, že nie sú opodstatnené. Odvolanie je možné podať proti rozhodnutiu. Uvedené námietky týkajúce sa protokolu a zápisníc, ktoré platiteľ prerokoval so správcom dane, o ktorých boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní a správca dane ich uviedol aj v napadnutom rozhodnutí, boli predmetom prieskumu v odvolacom konaní, neboli však zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Správca dane sa k námietkam vyjadril a zaujal k nim stanovisko (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.05.2016, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2016, XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2017). 47. Ďalej odvolací orgán uvádza, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe platiteľom predložených dokladov a vykonaného dokazovania, správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo aj reálne uskutočnené spoločnosťou J. s.r.o. Podľa zásady zákonnosti (§ 3 ods. 2 v spojitosti s § 24 ods. 2 daňového poriadku), správca dane vykonáva dokazovanie tým, že zameriava pozornosť na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom dôkazným bremenom je zaťažený daňový subjekt. Nakoľko správca dane dôvodne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, daňových dokladoch, musí daňový subjekt preukázať, že k zdaniteľným obchodom od deklarovaného dodávateľa (v danom prípade spoločnosť J. s.r.o.) skutočne došlo. Nakoľko správcovi dane nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie služieb deklarovaných spornými faktúrami dodávateľa, nemohlo byť zároveň uznané právo platiteľa na odpočítanie dane z deklarovaných plnení. 48. Nie sú dôvodné ani námietky platiteľa (časť odvolania bod D.7.), v ktorých poukazuje na skutočnosť, že nekontaktnosť, nemožnosť získať informácie, nepreberanie zásielok, nepredloženie dokladov, nepodanie daňových priznaní dodávateľmi, vysoké obraty, nízke daňové povinnosti, podvodný spôsob, nárazníková spoločnosť, nemá vplyv na uplatnenie odpočítania dane. Odvolací orgán dáva do pozornosti, že faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené zodpovedajú skutočnosti. Uskutočnením zdaniteľného obchodu sa totiž podľa zákona o DPH rozumie stav faktický, nie formálne vykázaný. Nestačí predložiť doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo a to práve deklarovaným dodávateľom (spoločnosť J. s.r.o.). Pokiaľ si platiteľ uplatňuje odpočítanie dane z dodaných služieb, musí okrem iného preukázať, že tieto dodania boli realizované spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že platiteľ vlastní faktúru od dodávateľa ešte nedokazuje, že dodania boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď doklady majú všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že DPH bola odpočítaná oprávnene. Sama faktúra nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že určité plnenie bolo uskutočnené, je len tvrdením o tejto udalosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie skutočne poskytnuté bolo a to práve dodávateľom na nej uvedenom. 49. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa, musí byť schopný preukázať, že dodanie deklarovaných služieb mu bolo aj reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, a to spoločnosťou J. s.r.o. 50. Jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že zdaniteľné plnenie medzi dodávateľom a odberateľom bolo reálne uskutočnené je to, že dodávateľ prizná a odvedie štátu DPH. Pokiaľ správca dane pri preverovaní dodávateľa zistí, že dodávateľ zo sporných faktúr neodviedol DPH, resp. že to ani nebolo možné v jeho účtovníctve preveriť, vznikli u správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou J. s.r.o. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dospel k záveru, že platiteľ si uplatnil odpočítanie DPH z uvedených faktúr za uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktorým však absentuje materiálny

podklad, keďže rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že k uskutočneniu a dodaniu zdaniteľného obchodu uvedeného na spornej faktúre dodávateľom J. s.r.o. pre platiteľa nedošlo. Odvolací orgán vo vzťahu k nepredloženiu daňových a účtovných dokladov dodávateľom platiteľa poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR: „Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi. Odvolací súd opätovne konštatuje, že žalobca skutočnosti deklarované v predložených účtovných dokladoch nepreukázal, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2017). Na základe uvedeného námietka platiteľa taktiež nie je dôvodná. 51. Vo vzťahu k povinnosti platiteľa preukázať reálnosť predmetného zdaniteľného plnenia (prenájom lešenia, práce - most Hlinková v Košiciach, zváračské práce, zváranie previadzok a hláv kotiev) odvolací orgán považuje za potrené poukázať na skutočnosť, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov napríklad zákon o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem ,.môže" § 49 ods. 2 zákona o DPH). ktorého právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.01.2014). 52. V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil vyššie uvedené objektívne skutočnosti (nepredloženie daňových a účtovných dokladov spoločnosťou J. s.r.o.) ani žiadnych iných dôkazov platiteľom; len všeobecne uvedené služby - prenájom lešenie, práce vykonané podľa predmetných „súpisov vykonaných prác“ uvedených na dodávateľských faktúra č. XXXX/XXX. č. XXXX/ XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX; absencia napr. dodacieho listu, preberacieho protokolu resp. iného dokladu preukazujúceho dodanie prác spoločnosťou J. s.r.o. platiteľovi, rozpor vo výpovedi U. R., ktorý uviedol, že nemá majetok, ale lešenie kúpil za účelom jeho prenájmu, avšak nepamätá si od koho, taktiež uvedenie nedostatočnej špecifikácie predmetu dodania služby, taktiež uviedol, že stavebné práce vykonával subdodávateľský bez uvedenia kto práce reálne vykonal, súpis prác vykonala fakturantka), ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Plnenie deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň plnenie deklarované na faktúrach majú umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie. 53. Odvolací orgán má za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti s platiteľom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce platiteľa a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku). Platiteľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služby (prenájom lešenia, práce podľa predmetných súpisov prác) podľa predložených dodávateľských faktúr č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX. č. XXXX/XXX č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. 54. Platiteľ v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach realizovala spoločnosť J. s.r.o. teda, že nesú v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a nie sú len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle zákona o DPH nemá opodstatnenie. Na takúto transakciu nemožno v daňovom konaní prihliadať. Spravca dane je povinný podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, informácie a dôkazy spolu súvisiace. Nebolo preukázané, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH došlo k naplneniu zákonného pojmu dodanie služby spoločnosťou J. s.r.o. ..Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH" (viď právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Genius Holding BV a výklad článku 17 ods. 2 písm. a/ šiestej smernice rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z

obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia 77/388/EHS). Princíp neutrality dane vyžaduje, aby daň, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. 55. Správca dane uskutočnil pri výkone daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku a použil právne predpisy podľa ktorých sa rozhodovalo. Na základe uvedených skutočností odvolací orgán v zhode s prvostupňovým správnym orgánom posúdil námietky platiteľa ako nedôvodné, nakoľko v danej veci nebolo dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom preukázané, že spoločnosť J.. s.r.o. platiteľovi skutočne dodala služby fakturované spornými faktúrami. II.

56. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Namietal, že pri výkone daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní správca dane nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, keď nevzal do úvahy, neodôvodnene spochybnil, a neuznal relevantné dôkazy, ktoré žalobca ku kontrole predložil, a ktoré boli pri výkone kontroly zaobstarané. Ako dôkazy použil nezákonné prostriedky a vykonštruované subjektívne pochybnosti a na základe nich rozhodoval bez uvedenia právnych predpisov, ktoré žalobca porušil, konal nad rámec svojich zákonných oprávnení, ktoré preň vyplývajú z príslušných ustanovení daňového poriadku, keď pre svoje rozhodovanie použil ako dôkazy úradné dokumenty získané v inom ako daňovom konaní.

57. V žalobe ďalej citoval , , , , zákona o DPH, článok 2 ods. 2 a , , , , , , , , daňového poriadku a uviedol, že správca dane za kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2013 neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane zo všetkých deklarovaných zdaniteľných obchodov. Nespochybnil formálnu stránku predložených dokladov, ale ich obsah.

58. V Protokole i v Rozhodnutí rozsiahlo opisuje vykonané úkony v rámci dokazovania, pričom hlavným dôvodom na neuznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr je predovšetkým dôkazná núdza pri preverovaní dodávateľov, či odberateľov, nemožnosť získania ich svedeckých výpovedí, ich dokladov a účtovníctva, nekontaktnosť, subjektívne pochybnosti správcu dane o celej obchodnej činnosti žalobcu.

59. Podľa DP dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, správca dane vedie dokazovanie a hodnotí vykonané dôkazy. Za situácie, keď v dôsledku objektívnej nemožnosti preveriť niektoré predchádzajúce i nasledujúce obchodné vzťahy (dodávateľov i odberateľov), teda ak nastane stav dôkaznej núdze, nemôže správca dane tvrdiť, že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt. Za nekontaktnosť a nepredloženie dokladov dodávateľmi alebo odberateľmi nie je zodpovedný kontrolovaný subjekt. Ak požadované dôkazy nevie zaobstarať správca dane, ako ich môže zaobstarať daňový subjekt? Spôsob vedenia dokazovania a hodnotenia dôkazov považujeme za nepreskúmateľný a závery kontroly, Rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

60. Miera dôkazného bremena sa odvíja od miery dôvery alebo nedôvery, či pochybností zamestnancov správcu dane k vecnému obsahu kontrolovaných dokladov a vykonaných dôkazov. V prejednávanom prípade je miera ich pochybností vysoká

61. Ku konštatovaniu správcu dane, že J. - nepreukázala poskytnutie stavebných prác ani prenájom lešenia, konateľ R. zámerne nepredložil doklady, úmyselne sa vyhýbal preukázaniu reálneho uskutočnenia, spoločnosť neskôr zanikla zlúčením, reálne nevykonávala ekonomickú činnosť, miliónové obraty, nízke daňové povinnosti - namietame označenie „úmyselné a zámerné" konanie, pretože preukázať úmysel je zložitou úlohou správcu dane, keď úmysel je vedomosť a zároveň vôľa konať protiprávne. Toto správca dane nijako nepreukázal, teda neodôvodnene obvinil osobu GG.o z úmyslu protiprávne konať. Neodôvodnil a nevyhodnotil konštatovanie o miliónových obratoch a nízkych daňových povinnostiach, aké predpisy boli porušené vo vzťahu k našim nárokom k DPH.

62. Ak za porušenie správca dane označil Smernicu Rady 2006/112/ES, namietame, že bez uvedenia a citácie konkrétneho ustanovenia tejto normy a ako a kedy bola implementovaná do právneho poriadku SR.

63. Ak spoločnosti LaM Stav s.r.o. a J. s.r.o. označil za „pochybné", lebo pre ich nespoluprácu nemohol preveriť účtovanie sporných faktúr a ich daňové povinnosti, tak namietame, že správca dane v dôsledku vlastnej dôkaznej núdze vyvolanej subjektívnymi pochybnosťami o našich obchodoch, prenáša absolútne bremeno dôkazov na nás, čo považujeme za neprijateľné, ako to uvádzame v úvode bodu 2 vyjadrenia k Protokolu.

64. Správca dane v Protokole nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, nevzal do úvahy dôkazy a výpovede svedčiace v náš prospech (zápisnice XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof ' - Dubas. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof - Vaník, XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof - Pozemní stavby Kosper a.s., ďalej overenie účtovníctva DUBAS s.f., s.r.o., HOPE s.r.o. a iné), teda nevzal do úvahy všetko čo vyšlo v konaní najavo, nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. 65. K textu Protokolu i Rozhodnutia citujeme: „že na základe vyššie uvedených skutočností bolo zistené, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plneniach, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií čo nie je v súlade s cieľom uznaným v Smernici Rady XXXX/XXX/ES týkajúceho sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa DPH, preto neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od LaM Stav s.r.o., J. s.r.o., R. A. a dodanie do ČR pre ENLIVEN s.r.o.“ sme v písomných vyjadreniach namietali: správca dane neuviedol a necitoval konkrétne ustanovenia Smernice... , ktoré boli porušené, ako je Smernica... implementovaná do právneho poriadku SR. Správca dane neuviedol, ako zistil, že sme vedeli, či mohli vedieť že svojou kúpou sa zúčastňujeme na plneniach, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií ... týkajúceho sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa DPH. Správca dane nevysvetlil, v čom spočívala odlišnosť od bežných obchodných transakcií, akým spôsobom došlo k zneužitiu práva. Takéto „zistenie“ považujeme za neodôvodnenú subjektívnu úvahu a vykonštruované obvinenie našej firmy z nekalej činnosti. Trváme na uvedených námietkach i v tejto žalobe.

66. Správca dane dňa 27.4.2015 spísal so žalobcom zápisnicu č. XXXXXXXX/XXXX, (ďalej označená ako „zápisnica 1"), predmetom ktorej bolo: Oboznámenie kontrolovaného daňového subjektu so zisteniami správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február december 2013 .

67. K tejto zápisnici 1 žalobca podal v určenej lehote písomné vyjadrenie, kde uviedol, citujeme: „Predpokladáme, že správca dane nám umožňuje realizovať právo uvedené v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku „...vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

68. Naše vyjadrenie je nasledovné: Správca dane v zápisnici 1 uvádza popisným spôsobom, aké zdaniteľné obchody preveroval a aký skutkový stav zistil. Správca dane však neuviedol, ako hodnotí zistený skutkový stav z hľadiska platného právneho stavu, neuviedol ani súlad, ani rozpor zisteného skutkového stavu s právnymi predpismi, teda neuviedol „zistené skutočnosti“ v ich plnom význame tak, ako to cit. ustanovenie predpokladá. Zo zápisnice 1 sme sa teda nedozvedeli, aký vplyv bude mať zistený skutkový stav na výsledky kontroly. K takto opísaným „zisteným skutočnostiam“ správcu dane nie je možné zaujať stanovisko alebo sa k nim vyjadriť, pretože nevieme, či sme z hľadiska DPH niečo porušili, alebo nie.

69. Keďže nám na základe zápisnice 1 nie je známe, či sme niečo porušili, zanedbali alebo nepredložili, nemáme vedomosť ani o tom, či je potrebné predkladať ďalšie, a či vôbec nejaké dôkazy.

70. Navrhujeme, aby toto vyjadrenie bolo uvedené v protokole z kontroly.

71. Správca dane toto vyjadrenie prijal, doslova odcitoval v Protokole, ale nezaujal k nemu žiadne stanovisko, ani ho nijako nevyhodnotil.

72. Na základe uvedeného namietame nezákonnosť postupu správcu dane a porušenie § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, pretože správca dane nás ako žalobcu do doručenia Protokolu neoboznámil so svojimi zisteniami, neumožnil nám vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, čím nás ukrátil

na našich právach. Správca dane, ani žalovaný sa touto námietkou, jej podstatou, právnymi predpismi, ktoré sme uviedli, nezaoberali, iba sucho tvrdili, že nás oboznámili so zisteniami.

73. Dôkaz podľa teórie práva je procesný prostriedok, ktorý priamo alebo nepriamo preukazuje určitú skutočnosť. Dôkazmi podľa § 24 ods. 4 DP sú najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Iba na základe dôkazov vykonaných v súlade so zákonom možno určiť povinnosť alebo nepriznať právo. 74. Nekontatnosť, nemožnosť získať informácie, nepreberanie zásielok, nepredloženie dokladov, nepodanie daňových priznaní dodávateľmi, vysoké obraty, nízke daňové povinnosti, podvodný spôsob, nárazníková spoločnosť, obvinenie, že sme vedeli alebo mali vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňujeme na plneniach, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií a že sa podieľame zneužívaní práv týkajúcich sa DPH, atď. - to všetko použil správca dane v rámci vykonaného dokazovania ako dôvody a dôkazy, na základe ktorých spochybnil a neuznal nami, v súlade so zákonom predložené relevantné doklady preukazujúce právo na odpočítanie dane. Jeho „zistenia“, resp. nezistenia sú však výsledkom dôkaznej núdze, čo je stav objektívny, za ktorý nemôže niesť zodpovednosť daňový subjekt.

75. Ide o zjavný rozpor s dôkazmi, ktorých vykonanie v rámci dokazovania pripúšťa citované ustanovenie zákona.

76. V rámci vyrubovacieho konania spísal so žalobcom správca dane 4 zápisnice. Ku všetkým zápisniciam, i k poslednej zápisnici z vyrubovacieho konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.5.2017, sme podali celý rad pripomienok, ktoré sme zhrnuli v našom poslednom písomnom vyjadrení z. 15.5.2017 nasledovne, citujeme: „Správca dane sa nevysporiadal so žiadnou z našich pripomienok k Protokolu, nevzal do úvahy žiadne naše dôvody a tvrdošijne odmieta akékoľvek naše návrhy. Správca dane sa doposiaľ nikde v zápisniciach, vo vyrubovacom konaní, nevyjadril k žiadnej z námietok uvedených v bodoch 8. A - N nášho vyjadrenia z 13.12.2016 k zápisnici č. XXXX XXX XX/XXXX z 29.11.2016, ktoré boli obsiahnuté už aj v Protokole.“

77. Správca dane na toto naše posledné písomné vyjadrenie z 15.5.2017 k zápisnici č. XXXXXXXXX/ XXXX nereagoval, a vydal Rozhodnutie, ktorého obsah presne kopíruje text Protokolu i uvedených zápisníc z vyrubovacieho konania. Neuznal množstvo jasných dôkazov svedčiacich v náš prospech, naopak za dôkazy označil neoverené informácie, zápisnice vykonané orgánmi KÚFS a polície, bez našej účasti a bez možnosti uplatnenia nášho práva klásť svedkom otázky, a ďalej vlastné úvahy a pochybnosti, ktoré nie sú dôkazom v daňovom konaní.

78. Celá daňová kontrola i vyrubovacie konanie zo strany správcu dane sa niesli v duchu absolútnych pochybností o celej činnosti našej firmy, v duchu negatívneho prístupu k všetkému nášmu snaženiu preukázať nami uplatňované nároky, čo nakoniec vyústilo do záverov, ktoré okrem ich nezákonnosti poukazujú na nekompetentnosť alebo zaujatosť pracovníkov daňovej správy.

79. Žalobca v žalobe namietal porušenie , , a daňového poriadku. Tiež uviedol, že správca dane i žalovaný boli viazaní zásadou zákonnosti ustanovenej v článku 2 ods. 2 a v daňového poriadku. V protokole i v rozhodnutí správca dane rozsiahlo opísal vykonané úkony a údajnú nespoluprácu a nekontaktnosť tretích osôb, pričom žalobca namietal, že konanie tretích osôb nie je skutočnosťou rozhodujúcou pre správne určenie dane a vo vzťahu k žalobcovi nemá vplyv na daňovú povinnosť žalobcu. Žiadne ustanovenie zákona o DPH neupravuje vo vzťahu k daňovým povinnostiam alebo uplatňovaným nárokom zodpovednosť za konanie tretích osôb alebo preukazovanie konania tretích osôb. V tejto súvislosti preukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XS/XXX/XXXX.

80. Postup správcu dane, keďže vykonával zisťovania mimo rámca rozsahu a účelu kontroly, považuje za nezákonný. Správca dane aj žalovaný v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku nevyhodnotili každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, neprihliadali na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

81. Ani vo vyrubovacom konaní ani pred vydaním rozhodnutia daňové orgány žalobcu nevyzvali, aby sa k zisteniam vyjadril, nebol oboznámený s dôvodmi a závermi, ktoré viedli k rozhodnutiu. Správca dane

naviac v svojich zisteniach a vo vyhodnotení dôkazov neuviedol jedinú právnu normu, ktorú mal žalobca porušiť. Spôsob vedenia dokazovania, zistenia a vyhodnotenia dôkazov považuje za nepreskúmateľný, napadnuté rozhodnutia sú nezákonné.

82. Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania v rozsahu 100%.

83. Zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

III.

84. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tak ako to vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia uvádza, že v danom obchodnom prípade správca dane posudzoval dodanie služby a odberateľa, posudzoval jednotlivé zistenia osobitne a navzájom. Výsledkom boli zistenia správcu dane, ako aj skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, a to, že v čase uskutočnenia predmetného zdaniteľného plnenia bol konateľom spoločnosti J. s.r.o. U. R., ktorý síce potvrdil zdaniteľný obchod (prenájom lešenia), avšak nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady, nakoľko podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti, ďalej uviedol, že v rokoch 2012 a 2013 spoločnosť nevlastnila majetok (t.j. ani lešenie ktoré bolo predmetom zdaniteľného plnenia), pričom na odberateľov a dodávateľov v roku 2013 sa svedok nepamätal a následne sám uviedol, že je vlastníkom lešenia (teda majetku), ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, ale nevedel uviesť komu bolo prenajímané, nepamätal sa ani od koho bolo zakúpené. U. R. bol personálne prepojený v spoločnostiach J. s.r.o. a T., s.r.o. (od 05.12.2014 ako právny nástupca J. s.r.o.), a to ako štatutár spoločností, tak aj ich spoločník. V čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu bol konateľom a štatutárom oboch spoločností, a teda z uvedeného vyplýva, že mal vedomosť resp. mohol mať vedomosť o dokladoch, ktoré „odovzdal novej spoločnosti“.

85. K sporným faktúram č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX s predmetom plnenia

- fakturovanie služieb žalobcovi podľa súpisu vykonaných prác s poukazom na ich charakter a rozsah U. R. uviedol, že „pri týchto prácach som bol sprostredkovateľ. Práce vykonala subdodávateľská firma, na ktorú si nespomína. Na týchto stavbách som vôbec nebol“, taktiež názov spoločnosti (subdodávateľa), ktorá mala predmetné práce (služby) vykonať U. R. nevedel uviesť a taktiež uviedol, že súpis vykonaných prác, ktoré sú súčasťou predmetných faktúr vystavila „fakturantka“.

86. U. R. počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil ani nenavrhol také skutočnosti, ktoré by preukázali reálnosť, vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť skutočností uvedené na predmetnej faktúre. Správca dane aj v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správanie U. R. (opakované predvolanie, avšak nedostavenie sa na daňový úrad v čase výkonu daňovej kontroly, zlúčenie spoločnosti, podávanie daňových priznaní k DPH s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami, nespomenutie si na detaily zdaniteľných obchodov) vyvolali pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov spoločnosťou J. s.r.o., tak ako je uvedené na sporných faktúrach, nakoľko výpoveď U. dňa 28.06.2016 bola uvedená len vo všeobecnej, nekonkrétnej a nepresnej rovine. V rámci daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania nebol platiteľom ani jeho dodávateľom preukázaný prenájom lešenia ani reálne uskutočnenie fakturovaných vykonaných prác podľa súpisov. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz o reálnom uskutočnení sporných zdaniteľných plnení, predložil len faktúry č. XXXX/XXX., č. XXXX/XXX č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX (vystavené spoločnosťou J. s.r.o.) ku ktorým bol uvedený „Súpis vykonaných prác“ bez prípadných dodacích listov, preberajúcich a odovzdávajúcich protokolov, nepreukázal dodanie sporných služieb (prenájom lešenia, práce vykonané podľa súpisov k jednotlivým sporných faktúram) dodávateľom uvedeným na sporenej faktúre. Dodanie služieb nenapĺňalo skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daň uvedená na sporných faktúrach od dodávateľa spoločnosti J. s.r.o. , sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňovom doklade faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného dodania služieb v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH. Takto splatná daň z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie dane u platiteľa nie je pri samotnom právnom úkone hmotno- právneho predpisu (zákon o DPH) použiteľná. Právo odpočítať daň z tovaru a služby má platiteľ jedine v prípade, keď pri tomto tovare alebo službe vznikne daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH).

87. K námietke žalobcu, že konanie tretích osôb nie je skutočnosťou rozhodujúcou pre správne určenie dane a vo vzťahu k žalobcovi nemá vplyv na jeho daňové povinnosti žalovaný poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s Rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za dodržania zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet D PH uznaný ako oprávnený.

88. Správca dane vykonával dokazovanie, viedol daňové konanie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom, mal povinnosť žalobca, tieto podmienky vyplývajú priamo z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku.

89. K námietkam žalobcu v ktorých namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane, žalovaný opätovne uvádza, že správca dane vykonával v rámci daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého preukázateľne spochybnili reálnosť uskutočnenia dodania služieb dodávateľom - prenájom lešenia a vykonanie služieb podľa súpisov prác uvedených na sporných faktúrach. V zmysle § 49 ods. I zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká žalobcovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. I písm. a) zákona o DPH), pričom dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 zákona o DPH (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Zákon o DPH vyžaduje pre vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúra, na základe ktorej si uplatňuje odpočet dane. sa presne zhoduje so skutočne realizovanými plneniami. Zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí bolo pre žalovaného za preukázané, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik daňovej povinnosti predmetných zdaniteľných plnení.

90. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. O nariadenie pojednávania nežiadal.

IV.

91. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa v stanovisku nevyjadril k podstate veci.

92. Nereagoval na obsah hlavných dôvodov podanej žaloby, v ktorej sme poukazovali predovšetkým na nezákonnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to:

- nevyhodnotil dôkazy jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach, neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, ako mu to ukladá § 3 ods. 3 daňového poriadku,

- v napadnutom rozhodnutí svoje zistenia opísal popisným spôsobom, nijakým spôsobom ich nekomentoval, neuviedol ich negatíva, ani pozitíva pre nami uplatnené práva vo vzťahu k DPH, neuviedol žiadne právne predpisy, ktoré boli porušené, - za hlavné a jediné dôvody neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr od J.. považoval vlastné pochybnosti o vecnom naplnení obsahu preverovaných faktúr. Svoje pochybnosti odôvodnil nepredložením účtovníctva tohto dodávateľa, jeho zlúčením a inými nepodstatnými zisteniami opísanými na str. 19 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Tieto dôvody považuje za nepodstatné, spôsobili jeho nepreskúmateľnosť, čo podrobne odôvodnil v podanej žalobe. Celé stanovisko žalovaného je iba opakovaným opisom dôvodov napadnutého rozhodnutia. 93. Naše ďalšie vyjadrenie k niektorým častiam stanoviska: 94. K textu na str. 2. tretí odsek uvádzame: Za nepredloženie účtovnej dokumentácie dodávateľom nemôže niesť zodpovednosť žalobca, pretože táto dokumentácia mu nepatrí, nemá, ani nikdy k nej

nemohol mať prístup; nemožnosť získať účtovnú dokumentáciu správcom dane je stavom dôkaznej núdze na strane správcu dane. nie dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. 95. K textu na str. 2. druhý odsek uvádzame: Bezhotovostné úhrady preverovaných faktúr realizované žalobcom na účet dodávateľa sú dôležitou vecnou stránkou reťazca pri preukazovaní uskutočnenia fakturovanej dodávky, obzvlášť, ak sa jedná o takéto vysoké fakturované sumy; ak správca dane (ďalej ,SD“) vyslovil úvahu o možnom „predstieraní“ platieb, a túto úvahu nijako neodôvodnil, žalobca ju považuje za čisto teoretickú, a nepreskúmateľnú. SD ignoroval a nevzal do úvahy skutočnosť, že prevody fakturovaných súm na účet dodávateľa, jednoznačne potvrdzujú uskutočnenie dodávok i naplnenie obsahu neuznaných faktúr. 96. SD tvrdí, že „ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr priznané právo na odpočet DPH. nakoľko ide o fiktívne faktúry.“ Tento zásadný záver, že sa jedná o fiktívne faktúry, SD vyslovil iba na základe vyššie opísanej vlastnej dôkaznej núdze týkajúcej sa nemožnosti získať účtovníctvo dodávateľa, na základe nepodložených úvah o predstieraní platby, ako aj ďalších neodôvodnených, vykonštruovaných pochybností, nie na základe relevantných dôkazov preukazujúcich, že sa jednalo o fiktívne faktúry. 97. K textu na str. 2. piaty odsek, uvádzame: Svedok R. ako konateľ dodávateľa J. s.r.o., vo výpovedi svedka neuviedol konkrétne, že „lešenie nebolo majetkom firmy J. s.r.o.“, teda toto neuznanej faktúry. 98. K textu na str. 3, 4, posledný a prvý odsek, uvádzame: K opakovaným dôvodom SD o jednoznačnej ťarche dôkazného bremena na žalobcovi uvádzame: SD svoje pochybnosti o uskutočnení dodávok firmou J. s.r.o. pre žalobcu opieral iba o subjektívne dohady, nie o konkrétne dôkazy. V stave dôkaznej núdze mu zákon a zásada zákonnosti neumožňuje vysloviť záver, že k dodaniu služieb a prác nedošlo, pretože takýto záver nie je odôvodnený, preto považujeme napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Na podporu dôvodov našich námietok k otázke dokazovania, dôkazného bremena a dôkaznej núdze, vyberáme z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. lSžf/120/2015 z 8.6.2017. citujeme: „Z judikatúry Najvyššieho súdu i z aplikovateľných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, ibaže by vedel alebo mohol vedieť, že obchod je poznačený podvodom (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z rozsudkov Najvyššieho súdu. na ktoré poukázal žalobca (sp. zn. 3Sžf/l/20II, , ), okrem iného vyplýva, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ 99. K obsahu predloženého spisu v závere stanoviska na str. 5 uvádzame: Žalovaný nepredložil súdu zásadný dôkaz, a to zápisnicu o výpovedi svedka R., č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.6.2016. Svedok v zápisnici fakturované dodávky pre žalobcu potvrdil. Správca dane ignoroval potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu svedkom, ale to že si nepamätal detaily, zhodnotil tak, že neuznal jeho uskutočnenie i právo na odpočítanie dane. 100. Trváme na všetkých uvedených dôvodoch podanej žaloby i na žalobnom návrhu. Súhlasíme s tým, aby súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

V.

101. Podľa (ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

102. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

103. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

104. Podľa predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania b) vykonáva dokazovanie

c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon.

105. Podľa v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

106. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

107. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil podľa v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom.

108. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 40.012,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 19 zákona o DPH, lebo žalobca v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na kontrolovaných faktúrach realizovala spoločnosť J.., teda že nesú v sebe ekonomický charakter a že došlo k naplneniu zákonného pojmu o dodaní služby v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH spoločnosťou J.

109. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 zákona o DPH.

110. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

111. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

112. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ ma faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

113. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

114. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

115. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

116. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

117. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

118. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

119. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

120. Žalobca v žalobe namietal v procesnoprávnej rovine, predovšetkým nesúhlasil s postupom a zisteniami správcu dane, mal za to, že správca dane nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, nedôvodne spochybnil a neuznal relevantné dôkazy predložené žalobcom, ako dôkaz použil nezákonné prostriedky, rozhodnutia sú nepreskúmateľné, lebo neobsahujú citáciu právnych predpisov ktoré mal žalobca porušiť, v rozhodnutiach sa žalovaní nevysporiadal s námietkami žalobcu a správca dane v dôsledku vlastnej dôkaznej núdze nezákonne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, dôkazy vyhodnotil jednostranne, v neprospech žalobcu.

121. V konkrétnom prípade nebol žalobcovi uznaný nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. XXXX/XXX až XXXX/XXX, XXXX/XXX od dodávateľa J. s.r.o. (s predmetom fakturácie: práce podľa súpisu prác, prenájom lešenia) z dôvodu, že zo strany spoločnosti J. s.r.o. nebolo preukázané, že k reálnemu poskytnutiu služieb došlo. Dodávateľ nepreukázal žiadny majetok, v súvislosti so stavebnými prácami spoločnosť J. s.r.o. neuviedla, kto predmetné práce vykonal, nakoľko ona zamestnancov nemala.

122. Vo vzťahu k faktúre č. XXXX/XXX správca dane zistil, že U. R., ktorý bol v čase uskutočnenia predmetného zdaniteľného plnenia konateľom spoločnosti J. s.r.o. uviedol, že v rokoch 2012 a 2013 spoločnosť nevlastnila majetok, pričom na odberateľov a dodávateľov v rokoch 2013 sa pán R. nepamätal a následne sám uviedol, že je vlastníkom lešenia (teda majetku) ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, ale nevedel uviesť komu bolo prenajímané, nevedel uviesť ako bolo lešenie prepravené, kde bolo uskladnené, nepamätal si ani od koho bolo zakúpené len uviedol, že išlo o hliníkové lešenie. U. R. síce predmetný zdaniteľný obchod potvrdil, ale nevedel správcovi dane predložiť daňové a účtovné doklady a tým preukázať zúčtovanie, zaevidovanie DPH v evidencii a odvedenie dane, čo odôvodnil tým, že podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti. V čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov bol pán U. R. konateľom a spoločníkom oboch spoločností t.j. J. s.r.o. a T., s.r.o. a teda z uvedeného vyplýva, že mal vedomosť respektíve mohol mať vedomosť aj o dokladoch, ktoré odovzdal novej spoločnosti. Stanislav R. počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania nepredložil ani nenavrhol také dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť, vierohodnosť , pravdivosť a úplnosť skutočností uvedených na predmetných faktúrach. Správca dane aj v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správanie U. R. (opakované predvolania, avšak nedostavenie sa na daňový úrad v čase výkonu daňovej kontroly, zlúčenie spoločnosti, podávanie daňových priznaní k DPH s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami, nespomenutie si na detaily zdaniteľných obchodov) vyvolali pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou J. s.r.o., tak ako to bolo uvedené na spornej faktúre. Výpoveď U. bola len vo všeobecnej, nekonkrétnej a nepresnej rovine.

123. Vo vzťahu k sporným faktúram, ktorých predmetom boli práce vykonané podľa súpisu prác U. R. uviedol, že vystupoval len ako sprostredkovateľ, práce boli vykonávané subdodávateľsky, avšak nevedel uviesť s kým jednal, aké spoločnosti práce reálne vykonali, sám uviedol že na týchto stavbách ani vôbec nebol a uviedol že k uskutočneniu týchto zákaziek došlo cez známeho, ktoré meno však uviesť nevedel, pričom súpis vykonaných prác vykonala fakturantka, bez uvedenia, čo tvorilo základ pre ich vyhotovenie. Správca dane zistil a žalobca aj sám potvrdil, že dodanie služieb deklaruje len vystavenými faktúrami (súpismi vykonaných prác, v ktorých však absentovalo uvedenie skutočností kto práce reálne vykonal, kto práce prevzal a odovzdal) a predloženým účtovníctvom.

124. V tejto súvislosti je potrené zdôrazniť, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopní preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

125. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, avšak len za splnenia ďalšej podmienky, a to že sú odrazom reálneho plnenia.

126. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočet DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp.zn. zo dňa 23.06.2010 kde judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

127. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.01.2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018 a v ktorom najvyšší súd uviedol: „V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodná otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácií zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval“.

128. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo.

129. Správca dane aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedli a citovali ustanovenia daňového poriadku a zákona o DPH na základe ktorých vo veci rozhodli a z týchto rozhodnutí nesporne vyplýva, z akých dôvodov žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 49 ods. 1, v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, lebo vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania služieb od deklarovaného dodávateľa, spoločnosti J. preto je nedôvodná námietka žalobcu, že správca dane neuviedol žiadne právne predpisy, ktoré mal porušiť.

130. Za nedôvodnú správny súd považuje aj námietku žalobcu, že správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 03.06.2016 k protokolu z daňovej kontroly a absolútne odignoroval obsah zápisnice zo dňa 28.06.2016 vo veci výpovedi pána R., konateľa spoločnosti J. s.r.o.

131. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, (str. 9 prvostupňového rozhodnutia), že ... „správca dane v rámci prerokovania pripomienok k protokolu dňa 25.05.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) informoval daňový subjekt, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania p. R. nevypočul, nakoľko na adrese trvalého bydliska je nezastihnuteľný. Správca dane v súvislosti s iným daňovým konaním zaslal Žiadosť o poskytnutie údajov správcovi dane č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX/ŠlaZ zo dňa 16.02.2015, ktorou žiadal Kriminálny úrad finančnej správy o oznámenie aktuálnej adresy trvalého bydliska G. R., resp. kde sa momentálne zdržiava. V odpovedi, ktorú správca dane prijal dňa 16.02.2015 sa uvádza, že adresa trvalého bydliska G. R. je od 10.05.2006 U. I. XXX/ XX, P. nad O.. Správca dane naposledy predvolal G. R. ako svedka (Predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ŠlaZ) dňa 18.03.2015 v rámci iného konania, avšak L. sa na výsluch

svedka nedostavil. Predvolanie sa vrátilo s poznámkou adresát neznámy. Následne bola konateľka daňového subjektu G. s.r.o. T.. T. A. požiadaná správcom dane o poskytnutie adresy, kde sa p. R. zdržiava. Konateľka daňového subjektu uviedla, že adresu nepozná, ale vie poskytnúť telefónne číslo. V rámci ústneho pojednávania dňa 25.05.2015 konateľka daňového subjektu G. s.r.o. p. T.. T. A. poskytla správcovi dane telefónne číslo na G. R., nakoľko p. R. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava. Správcovi dane sa po niekoľkých neúspešných pokusoch podarilo telefonicky skontaktovať sp. G. R. a dohodnúť termín jeho výsluchu. O tejto skutočnosti správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016. Svedkovi bolo zaslané aj písomné Predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016. O výsluchu svedka správca dane upovedomil aj daňový subjekt Upovedomením o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016. Dňa 28.06.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom p. G. R., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. V rámci ústneho pojednávania správca dane položil svedkovi otázky aj v súvislosti s faktúrami č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX od spoločnosti J. s.r.o. za prenájom lešenia a stavebné práce pre spoločnosť G. s.r.o. Svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že za spoločnosť J. s.r.o. bol oprávnený konať p. G. R.. Spoločnosť J. s.r.o. v roku 2013 vykonávala obchodnú činnosť išlo o veľkoobchod a maloobchod s nábytkom a zemné a montážne práce. V roku 2013 spoločnosť nemala zamestnancov, mala prenajaté skladové priestory v Humennom v areály COOP Jednoty, spoločnosť J. s.r.o. v rokoch 2012 a 2013 nevlastnila žiadny majetok. Spoločnosť v roku 2013 obchodovala s nábytkom, zrkadlami, porcelánom. Na odberateľov a dodávateľov spoločnosti J. s.r.o. v roku 2013 sa svedok nepamätá. K faktúram č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX uviedol, že faktúry vystavila p. T. W. z V., ktorá pre spoločnosť J. s.r.o. vystavovala faktúry, účtovníctvo nevie preukázať, nakoľko podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti. K faktúram súvisiacich s dodaním lešenia uviedol, že vlastníkom bol on, kúpil ho asi v roku 2011 za účelom prenájmu, komu sa prenajímal uviesť nevedel, nepamätal sa ani od koho ho kúpil, uviedol, že išlo o hliníkové lešenie, ktoré sa skladalo z trubiek, dosiek. K faktúram súvisiacim s realizáciou stavebných prác uviedol, že pri stavebných prácach vystupoval ako sprostredkovateľ, práce vykonala subdodávateľská firma, na ktorú si nespomína, na týchto stavbách vôbec nebol, k uskutočneniu týchto zákaziek došlo cez známeho, na meno ktorého si nepamätá, súpis vykonaných prác vykonala fakturantka. Pripomienky k protokolu č. XXXXXXXX/ XXXX, ktoré daňový subjekt podal dňa 04.06.2015 (č. X/XXXXXXXX/XXXX-X) správca dane prerokoval s daňovým subjektom dňa 25.05.2015 v rámci ústneho pojednávania, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX...“

132. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že za porušenie správca dane označil Smernicu Rady 2006/112/ES, bez uvedenia a citácie konkrétneho ustanovenia tejto normy a uvedenia skutočnosti, kedy a ako bola implementovaná do právneho poriadku ustanovenia § 49 a § 52 zákona o DPH. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že túto námietku uplatnil žalobca aj počas daňovej kontroly a k tejto námietke sa správca dane v rozhodnutí riadne vyjadril, keď uviedol, že v Smernici Rady 2006/112/ES sa kodifikujú všetky zmeny pôvodnej Šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS o dani z obratu a spresňujú sa tak aktuálne platné právne predpisy Európskej únie v oblasti dane z pridanej hodnoty. Táto smernica sa uplatňuje v od 01.01.2007. Cieľom uznaným a podporovaným smernicou je boj proti podvodom a daňovým únikom s prípadným zneužívaním. Správca dane konštatoval, že keďže vychádza z tejto smernice, správca dane sa v protokole okrajovo odvolal aj na túto smernicu, avšak predovšetkým v protokole poukázal na porušenie ustanovení a to ustanovenie a a a daňového poriadku.

133. Súd sa nestotožňuje ani s názorom prezentovaným žalobcom, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, pretože z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, aké dôkazy správca dane vykonal, použil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a námietky žalobcu o nesprávnom postupe správcu dane, ak požadoval ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu daného obchodu, súd nepovažuje za také, ktoré by porušovali subjektívne práva žalobcu, lebo správca dane vychádzal z ust. § 24 ods. 4 a § 44 ods. 1 daňového poriadku, a teda jeho postup bol v súlade so zákonom.

134. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim správny súd uvádza, že nezistil porušenie žalobcom namietaných procesných práv. Žalobca bol v priebehu daňového konania upovedomený správcom dane o zistených skutočnostiach, bolo mu umožnené v každej fáze daňového konania vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, takisto navrhnúť zaprotokolovanie ním uvedených vyjadrení. Správca dane uskutočnil dňa 27.04.2015 ústne pojednávanie s konateľom žalobcu T. A., ktorého predmetom bolo oboznámenie s priebehom a zisteniami v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie február - december 2015 (Zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX). Žalobca využil svoje právo a k zisteniam správcu dane sa vyjadril dňa 05.05.2015. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že so žalobcom boli pripomienky k Protokolu č. XXXXXXXX/XXXX dňa 25.05.2016 v rámci ústneho pojednávania prerokované, o čom bola spísaná Z. č. XXXXXXXXX/XXXX a jeho ďalšie pripomienky boli so žalobcom prerokované v rámci ústnych pojednávaní v dňoch 29.11.2016 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/ XXXX), 07.02.2017 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) a dňa 03.05.2017 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/ XXXX). V rámci posledného ústneho pojednávania dňa 03.05.2017, správca dane upovedomil žalobcu, že ide o poslednú zápisnicu v rámci vyrubovacieho konania, pretože žalobca nepredložil žiadny nový dôkaz. Rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX bolo vydané dňa 15.05.2017 a keďže žalobca k predmetnej zápisnici podal vyjadrenie v ten istý deň, správca dane naň nemohol reagovať. Žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly žiadne relevantné dôkazy, naopak správca dane zistil nejasnosti a žalobca ich žiadnym spôsobom nevyvrátil, pričom podával námietky a opakoval tie isté vyjadrenia.

135. S poukazom na správny súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. , ktorý sa týka tých istých účastníkov konania aj rovnakej problematiky (vo veci ide len o iné zdaňovacie obdobie - október 2013).

136. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

137. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný, neboli naplnené ani dôvody uvedené v veta prvá , preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

138. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).