Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27Csp-85-2019.pdf
PDF · 109.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Hudecovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej R. Y., narodenej XX. mája XXXX, trvale bytom v P., C. XXX/X, zastúpenej zástupcom Bc. B. Y., narodeným XX. marca XXXX, trvale bytom v P., Medňanského XXX/X, o zaplatenie sumy 76,17 €, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 5.2.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 76,17 € titulom zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) uzatvoril so žalovanou XX.X.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe nej bola žalovanej aktivovaná užívateľská SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy je aj dodatok, v ktorom si žalovaná dojednala balík služieb po dobu viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca žalobcu sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Žalovaná žiadosťou o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 22.11.2015 požiadala o ukončenie zmluvy, pričom výpovedná lehota v zmysle čl. 15 bod 15.9. všeobecných podmienok začala plynúť prvým dňom zúčtovacieho obdobia nasledujúceho po doručení výpovede Slovak Telekom a skončila sa uplynutím posledného dňa tohto zúčtovacieho obdobia. V zmysle čl. 8 zmluvy ak dlžník poruší záväzok viazanosti, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Zabezpečovaný záväzok v čase podpisu zmluvy bol 360 € s DPH, t.j. mesačný paušál 15 € s DPH x doba viazanosti 24 mesiacov. Výška zmluvnej pokuty je dohodnutá v tabuľke č. 1 priamo v zmluve. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia 27Csp/85/2019 2
dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle zmluvy vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Zmluvná pokuta bola vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Na základe tohto si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 76,17 € (zo zmluvnej pokuty si neuplatňuje úrok z omeškania). 2. Vo veci bol 11.3.2019 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala včas vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho sa platobný
rozkaz zrušil (§ 11 ods. 1 druhej vety zákona č. 307/2016 Z. z.). Žalobca na výzvu upomínacieho súdu, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), oznámil, že súhlasí s pokračovaním v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. 3. Žalovaná v odpore založila svoju obranu na tvrdení, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Vo vyjadrení k odporu žalobca argumentoval tým, že žalovaná sa mala možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy s jej obsahom a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej obsah, a to vrátane výšky zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu preto nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Priamo v zmluve a dodatku č. 1 k zmluve si žalovaná dohodla služby za zvýhodnenú cenu po dobu viazanosti 24 mesiacov, rovnako si dohodla kúpu mobilného telefónu v akciovej cene 1 € (namiesto pôvodnej neakciovej ceny bez doby viazanosti vo výške 79 €) a základnú - počiatočnú sumu zmluvnej pokuty v prípade porušenia konkrétneho záväzku viazanosti, ktorá však bude postupne počas doby viazanosti klesať v závislosti výlučne od správania sa spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že zmluvná pokuta bola vypočítaná na základe zmluvy a dodatku k zmluve degresívnym spôsobom za neplatenie predchádzajúcich vyhotovených faktúr. Pôvodný veriteľ si plnil všetky svoje záväzky riadne a včas. Poskytol žalovanej mobilné zariadenie za zvýhodnenú cenu 1 € a služby mobilného volania za dohodnutú cenu. Naopak, žalovaná bola v omeškaní pri plnení svojich základných a jediných povinností
- platenie zvýhodnene dohodnutej ceny za poskytnuté služby, a to dňa 10.02.2016. Zmluvná pokuta je dohodnutá jasne, resp. je jasne dohodnutý spôsob jej výpočtu: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých zdoby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ pre výpočet zmluvnej pokuty). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = 128 - (296/731 x 128) = 76,17 € (128 - základ zmluvnej pokuty uvedený v dodatku k zmluve na 1. strane v tabuľke č. 1, 296 - počet dní uplynutých z doby viazanosti a 731 - celkový počet dní viazanosti). Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/142/2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/56/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/569/2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 19Csp/29/2016). 5. V duplike žalovaná poukázala na to, že podľa predmetnej zmluvy zmluvnú pokutu mala platiť výlučne ona ako spotrebiteľ, pričom v zmluve nie je nikde uvedené, že v prípade porušenia zmluvy by zmluvnú pokutu mal platiť aj dodávateľ. Zmluvné ustanovenia o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané. Žalovaná nemohla ovplyvniť obsah týchto 27Csp/85/2019 3
ustanovení - boli jednostranne naformulované dodávateľom, evidentne boli formulované len v prospech dodávateľa. 6. Podľa vyjadrenia žalobcu zo 16.8.2019 žalovaná z vlastnej vôle prišla do predajne právneho predchodcu žalobcu, kde si sama vybrala služby, ktoré jej majú byť poskytnuté a sama si kúpila mobilný telefón podľa vlastného výberu. Nie je a ani nebolo podmienkou poskytnutia služieb zo strany Slovak Telekom, a.s. kúpa mobilného telefónu. Nie je teda pravdou, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť podmienky individuálne ovplyvniť. Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej mobilný telefón za 1 €, pričom hodnota telefónu sa mala vrátiť v rámci doby viazanosti v mesačných splátkach. Ďalej opätovne poukázal na to, že zmluvná pokuta má klesajúcu tendenciu. Každý nepoctivý spotrebiteľ by si mohol špekulatívne zakúpiť mobilný telefón za akciovú kúpnu cenu, pričom by neuhradil ani jednu vystavenú faktúru. Pre tento prípad sa právny predchodca žalobcu a žalovaná písomne dohodli na zmluvnej pokute. V samotnom dodatku je vymedzené, čo predstavuje porušenie záväzku viazanosti a to, že dôsledkom porušenia záväzku viazanosti vznikne spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje náhradu za škody spôsobené Slovak Telekomu, a.s. za poskytnutý mobilný telefón. Žalovaná si bola tohto nároku žalobcu vedomá a na znak súhlasu zmluvu aj dodatok podpísala. Zmluvná pokuta uplatňovaná v konaní bola preto vyfakturovaná oprávnene a žalobca má na jej zaplatenie nárok. 7.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal zástupcu žalobcu a žalovanú. Na pojednávanie sa nedostavil predvolaný zástupca žalobcu, avšak sám žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol na pojednávaní bez jeho účasti. Dostavila sa riadne a včas predvolaná žalovaná, ako aj jej zástupca. Pojednávanie bolo preto vykonané v neprítomnosti žalobcu (§ 180 CSP).
7.2 Na pojednávaní žalovaná doplnila svoju obranu v konaní. Nad rámec toho, čo v konaní uvádzala už v písomných podaniach, poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, napríklad na rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 24Csp/95/2018, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/318/2018, sp. zn. 23Co/248/2018, rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14Csp/38/2018, v ktorých nebol obdobný nárok titulom zmluvnej pokuty priznaný, aj keď pri výpočte zmluvnej pokuty bol odzrkadlený degres. Osobitne poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/318/2018, kde hlavným argumentom, prečo bola zmluvná pokuta súdom vyhlásená za neprijateľnú bolo to, že zmluvná pokuta bola konštruovaná len jednostranne, čo znamená, že v prípade porušenia nejakých povinností mal byť sankcionovaný len spotrebiteľ, nie aj dodávateľ. Ďalším argumentom bolo to, že výška zmluvnej pokuty nie je závislá od výšky dlžnej sumy, ale len od uplynutia doby viazanosti. Žalovaná mala ďalej za to, že podľa vyjadrenia zo 16.8.2019 sa žalobca snaží navodiť stav, že zo strany žalovanej išlo o špekulatívnu kúpu, avšak toto nie je uvedený prípad. Žalovaná za služby poskytnuté žalobcom platila a vzťah musela ukončiť z dôvodu ekonomickej situácie, pretože sa jej navýšili životné náklady. 8.1 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom. Žalovaný nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 8.2 Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že bola uzavretá 28.2.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Právny predchodca žalobcu sa ňou 27Csp/85/2019 4
zaviazal poskytovať žalovanej dojednané služby a žalovaná sa zaviazala predovšetkým platiť riadne a včas cenu za poskytovanie služieb. 8.3 Z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o poskytovaní verejných služieb a medzi tými istými účastníkmi. Účastníci konania sa dohodli na aktivácii programu služieb „Happy XS NAJ“ a na kúpe mobilného zariadenia Samsung S5622 Metallic Silver za akciovú cenu 1 €. V bode 1. písm. b) sa žalovaná ako účastníčka zmluvy zaviazala riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb právnemu predchodcovi žalobcu podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. V bode 3. sa žalovaná zaviazala, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 (v danom prípade po dobu 24 mesiacov) odo dňa uzavretia dodatku: i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Za porušenie záväzku viazanosti bol v tomto bode dodatku označený úkon: a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom po 45 dní po splatnosti, na základe ktoré vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. V bode 3. v spojení s tabuľkou č. 1 bola zároveň dojednaná zmluva pokuta pre prípad poručenia záväzku viazanosti účastníka. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty bol dohodnutý na sumu 128 €, pričom táto suma mala zohľadňovať benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku. Konečná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná podľa vzorca: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých zdoby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ pre výpočet zmluvnej pokuty), ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas planutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku poručenia záväzku viazanosti podľa písm. a) a b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku poručenia záväzku viazanosti podľa písm. c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku. 8.4 Zo žiadosti o ukončenie zmluvy o poskytovaní služby vyplynulo, že 22.11.2015 žalovaná požiadala o ukončenie poskytovania služieb podľa zmluvy k poslednému dňu aktuálneho zúčtovacieho obdobia, t. j. k 21.12.2015. 8.5 Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 76,17 € so splatnosťou 9.2.2016 titulom zmluvnej pokuty. 9.1 Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 27Csp/85/2019 5
9.2 Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9.3 Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9.4 Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 9.5 Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 10. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou uloženou v registri OpP pod spis. zn. 1OpP/60/2018. 11.1 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili 28.2.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách spolu s jeho dodatkom (ďalej len „zmluva o poskytovaní verejných služieb“ alebo len „zmluva“). Zároveň má zmluva aj charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve bola žalovaná označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak. Aj zmluva, aj dodatok k zmluve majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná v nich bola označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak. 11.2 Súčasťou zmluvy bolo dojednanie o zmluvnej pokute, pričom žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej zmluvnej pokuty, vyfakturovanej žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX. Obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dojednanie 27Csp/85/2019 6
o zmluvnej pokute podrobil povinnej súdnej kontrole neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti tohto právneho úkonu. 11.3 Súd v prvom rade konštatuje, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne, vzhľadom na charakter dojednania o zmluvnej pokute a jeho začlenenie do textu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. O individuálne dojednané ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále opakované tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna. Súd tiež podotýka, že ak dodávateľ nepreukáže opak,
v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku. 11.4 Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby, ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až 36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. 11.5 Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času v rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. 11.6 Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. Mohla by nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 €. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným 27Csp/85/2019 7
porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. 11.7 Pozornosti súdu neuniklo ani to, že pre prípad porušenia povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Už pri samotnom uzatváraní zmluvy je tak prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. 11.8 Na základe vyššie uvedeného súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. K primeranosti zmluvnej pokuty je treba dodať, že neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej. Zmluvná pokuta v rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo neobstojí a v takomto prípade niet právny priestor na to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do prijateľnej (primeranej) podoby. 11.9 Súd znenie dojednania o zmluvnej pokute osobitným výrokom nevyhlasoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 298 CSP, nakoľko to považuje za nadbytočné. Rozsudok v tzv. individuálnom spotrebiteľskom spore je záväzný len medzi stranami. Ak by súd postupoval opačne, aj tak by nedosiahol právnou úpravou sledovaný cieľ, ktorým je, aby sa dodávateľ zdržal používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi (§ 53a OZ). Tento cieľ možno v súčasnosti dosiahnuť len cez konanie o abstraktnej kontrole spotrebiteľskej zmluvy, pretože rozsudok
vydaný v tomto konaní je záväzný pre každého. Súdu sa preto javí, že ustanovenie § 298 CSP po prijatí osobitnej regulácie konania o abstraktnej kontrole spotrebiteľskej zmluvy stratilo svoj praktický význam. 12. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, patril by jej s poukazom na § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Súd však rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože na pojednávaní sa výslovne vyjadrila, že trovy konania si neuplatňuje. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Súd preto s použitím čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodnutie najskôr postupom podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená strana si žiadne trovy konania neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.