Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/484/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Q. XXX/XX, Q. O., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 697,08 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. -53 zo dňa 13. septembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. sa udelenia poverenia dožadoval na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, pod sp. zn. SR 13804/09 zo dňa 26.08.2009. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), , , , , , , (ďalej len „“), ako aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -37 zo dňa 13. apríla 2011. Dospel k záveru, že pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora pre pomer k oprávnenému z dôvodu, že oprávnený bol v minulosti jeho zamestnávateľom, tu existujú. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, pričom postačí, že daná okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že nie je nezaujatý. Exekútor musí byť nestranný a súčasne sa musí javiť nestranným aj pre externé prostredie. Nevyžaduje sa dokazovať zaujatosť exekútora, na vylúčenie exekútora stačia už pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom náleze Ústavný súd konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ústavný súd ďalej vo svojom náleze poukázal aj na to, že výklad a používanie ustanovení Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a

oprávnených záujmov účastníkov ( ). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. V zmysle uvedeného, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a v neposlednej rade v zmysle práva na súdnu ochranu, na ktorú má v zmysle ustanovenia SR právo každý, súd skutočnosť, že oprávnený bol v nie tak dávnej minulosti zamestnávateľom súdneho exekútora, vyhodnotil ako skutočnosť vzbudzujúcu dostatočne dôvodné obavy o nezaujatosti súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor doposiaľ nebol poverený vykonaním exekúcie a oprávnený bol s nálezom Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 13.4.2011 oboznámený, oprávnený teda vedel o dôvode, pre ktorý by nemal byť súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, resp. by mal byť vylúčený z vykonania exekúcie a napriek tomu sa na tohto exekútora obrátil so svojim návrhom na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie preto pre pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora pre jeho pomer k oprávnenému rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod odvolania okrem iného uviedol skutočnosť, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 ZoRK síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený je toho názoru, že citované ustanovenie súd prvého stupňa nesprávne aplikoval. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie ZoRK právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo . Postupom súdu prvého stupňa v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ZoRK) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený taktiež namieta, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. ZoRK o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený taktiež vo veci námietky súdu prvého stupňa ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. , v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní poukázal na odôvodnenie zákonodarcov (dôvodovú správu), v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený namietal, že v danej veci konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Taktiež namietal, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Namietal, že nález Ústavného súdu sp. zn. , predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukazoval pritom na rozhodnutia okresných súdov SR (uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.4.2010, č.k. -44, uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.9.2010, č. k. -43 a iné), ktoré konštatovali, že JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Jednalo sa iba o radového zamestnanca, ktorý nemohol ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 23.9.1999 a Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. NSS, zaoberajúce sa otázkou zaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania.

3. Podľa Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

4. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa až , podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

6. Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa 11.06.2008 uzavretá zmluva o úvere. V zmluve je povinný označený identifikačnými znakmi fyzickej osoby: menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.

7. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. -53 bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 697,08 EUR s prísl. na základe exekučného titulu

- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, pod sp. zn. SR 13804/09 zo dňa 26.08.2009. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

9. Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom. Exekučný súd v rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak zistí ich rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

10. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

11. Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

12. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (1). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (2).

13. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (1). Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada (2). Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (3). Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora (4). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok (5). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel (6).

14. Z podania súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. doručeného exekučnému súdu dňa 06.05.2015 bolo zistené, že tento v zmysle ust. § 30 ods. 3 EP exekučnému súdu uviedol skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a tiež na skutočnosť, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá vystupuje v tomto konaní ako oprávnený. Podľa neho však je predmetný nález Ústavného súdu individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná na konanie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. . Závery Ústavného súdu preto nemajú všeobecnú platnosť, ale zaväzujú len účastníkov daného konania. Predmetnú skutočnosť súdny exekútor oznámil exekučnému súdu vzhľadom na svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 30 Exekučného poriadku a ponechal na úvahe súdu prvej inštancie, či sa bude týmto nálezom riadiť a z vykonávania predmetnej exekúcie ho vylúči, alebo mu udelí poverenie na vykonanie exekúcie.

15. Vzhľadom na uvedené oznámenie exekútora, bol súd prvej inštancie oprávnený v rámci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému PhD., a teda skúmania zákonnosti jeho žiadosti o udelenie poverenia, zaoberať sa otázkou jeho vylúčenia z vykonávania predmetnej exekúcie.

16. V náleze sp. zn. -37 zo dňa 13.4.2011 Ústavný súd SR konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd ( Exekučného poriadku).V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.

17. Hoci nález Ústavného súdu SR nie je všeobecne záväzným, je potrebné ho vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa jednoznačne a výslovne týka exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a spája sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorým je v tomto konaní oprávnený.

18. V spojení s uvedeným konštatovaním odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že je potrebné dbať i na ust. SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a oprávneným narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod na subjektívnu zaujatosť.

19. Odvolací súd považuje dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie za správne a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď otázku vylúčenia súdneho exekútora riešil už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu hospodárnosti konania by totiž bolo nadbytočným exekútorovi najprv udeliť poverenie a až potom, keď poverený exekútor môže začať vykonávať úkony exekučnej činnosti, rozhodovať o jeho vylúčení. Keďže

dôvody vylúčenia súdneho exekútora boli súdu známe už pri rozhodovaní o udelení poverenia, bol správny postup súdu prvej inštancie, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu jeho vylúčenia pre zaujatosť zamietol.

20. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle ust. a potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie.

22. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).