Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Cb-18-2019.pdf
PDF · 182.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/18/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, zast. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 v konaní o zaplatenie 309,90 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 309,90 EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 309,90 EUR od 12.09.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) doručenou súdu dňa 20.11.2018 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 309,90 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 309,90 EUR od 12.09.2018 do zaplatenia titulom neuhradenia poistného plnenia (náhrady škody). Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 25.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle W. H., C.: D., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti EKOLOR s.r.o., so sídlom: Južná trieda 82, 040 17 Košice, IČO: 31 656 358, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 1758/V (ďalej aj ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 1841028559. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, t.j. : EKOLOR s.r.o. dal svoje poškodené motorové vozidlo W. H., C.: D., opraviť v servise: SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom: Pri Prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548 (zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 18257/V) t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2 420,45 EUR s DPH, resp. 2 017,04 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180041. Poistenému bolo listom zo dňa 27.08.2018 oznámené, že škoda číslo: 1841028559 bola likvidovaná podľa doložených dokladov za opravu v zmysle príslušných Všeobecných poistných podmienok, Zmluvných dojednaní a Osobitných poistných podmienok. Zároveň bola poistenému predložená rekapitulácia plnenia. Podľa Rekapitulácie poistného plnenia zo dňa 27.08.2018 z poistnej udalosti číslo 1841028559 doklad za opravu bol vystavený na sumu 2 017,04 EUR (bez DPH). Nelikvidné položky predstavovali 309,90 EUR bez DPH ( náklady na lakovací materiál boli navýšené o 26,50 EUR bez DPH a navýšená bola aj normohodina o 283,40 EUR bez DPH). Náklady na opravu predstavovali celkom 1 707,14 EUR. Spoluúčasť bola dohodnutá vo výške 5,00% min. 150,00 EUR, t.j. v danom prípade 150,00 EUR. Poistné plnenie predstavovalo 1 557,14 EUR. Neuznaná suma
309,90 EUR bola vlastníkom motorového vozidla W. H., C.: D., ktorým je poistený, t.j. EKOLOR s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.08.2018. Skutočnosti, ktoré žalovaný v liste zo dňa 27.08.2018, resp. v rekapitulácii poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturo-vanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby moto-rové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rov-naké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. V zmysle čl. VI ods. 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie moje auto KASKO: „Po oprave poškodeného poisteného vozidla v opravovni a predložení účtovného dokladu za opravu poisťovateľ uhradí náklady vynaložené na opravu poškodeného poisteného vozidla súvisiace s danou poistnou udalosťou vo výške účtovanej opravovňou, najviac však: a) materiálové náklady maximálne do výšky cien originálnych náhradných dielov a materiálu stanovených výrobcom/dovozcom vozidiel a/alebo výrobcu/dovozcu náhradných dielov a materiálu pre danú značku a typ poisteného vozidla, ktoré boli použité pri jeho oprave, b) náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a poisteného vozidla a hodinovej sadzby za opravu účtovanej opravovňou, v ktorej bolo poškodené poistené vozidlo opravené, maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ poisteného vozidla v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak.“ Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne: a) v spoločnosti Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice je ich cena 56,00 EUR/ 61,00 EUR bez DPH, b) v spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o., Dopravná 5, 040 01 Košice je ich cena 79,17 EUR bez DPH, c) v spoločnosti Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice je ich cena 55,00 EUR/ 61,00 EUR bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle W. H. normohodinu vo výške 55,00 EUR (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Poukázal tiež na ust. § 799 Občianskeho zákonníka. Poistený si riadne splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Všeobecných poistných podmienok pre poistenie moje auto KASKO a taktiež si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho zákonníka. Poistený sa teda nedopustil vedomého porušenia povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že poistený si splnil všetky svoje povinnosti nedôvodne krátil poistné plnenie. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 1841028559 vo výške 309,90 EUR s príslušenstvom, ktoré mu boli neoprávnene krátené. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti č. 1841028559. Žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 797 ods. 3 prvú vetu Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 27.08.2018 oznámil, že dňa 27.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1841028559. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žaloba si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 309,90 EUR od 12.09.2018 do zaplatenia.
3.Okresný súd Banská Bystrica vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 07.12.2018 platobný rozkaz.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odô-vodnením, že pokiaľ je žalobcom pre uplatnenie nároku zvolený alternatívny spôsob upravený zákonom číslo 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, tak zákon osobitne upravuje podmienky pre začatie konania podľa tohto zákona a zároveň taxatívne vymenúva prípady, kedy návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní prípustný nie je. V zmysle predmetného zákona musia byť súdu doručené všetky listiny a dôkazy, ktoré preukazujú nárok žalobcu a na základe ktorých má súd platobný rozkaz v upomínacom konaní vydať. Ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, k
návrhu sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky s ňou súvisiace dokumenty. Žalovaný poukazuje nato, že proces dokazovania je postavený na princípe prejednacom, konktradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade a vzhľadom nato, že súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu táto sa presúva na procesné strany, ktoré v civilnom sporovom konaní majú nielen povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení a dôsledok nesplnenia tejto povinnosti zaťažuje tú stranu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Z doručeného návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je zrejmé, že tento nielen že neuviedol skutočnosti významné pre rozhodnutie ale ani nepredložil dôkazy a to jednak na preukázanie splnenia podmienok (§ 3) na začatie konania v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a z podaného návrhu žalobcu je tiež zrejmé, že nespĺňa náležitosti v zmysle cit. zákona (§ 4). Na základe uvedeného žalovaný mal zato, že návrhu žalobcu konajúci súd nemohol vyhovieť vydaním platobného rozkazu naopak, mal takýto návrh pre nesplnenie zákon stanovených podmienok a náležitosti odmietnuť. Žalobca v žalobe špecifikuje svoj nárok ako neuhradený rozdiel na poistnom plnení zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, z čoho je zrejmé, že uplatňuje nárok zo spotrebiteľských zmlúv, pričom v súlade s vyššie citovaným ust. § 4 cit. zákona o tomto nepredložil žiadne dôkazy a preto pre absenciu spotrebiteľských zmlúv a všetkých ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskými zmluvami vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľské zmluvy odkazujú, nemohol mať konajúci súd za preukázané, že tvrdenia žalobcu sú osvedčené a že uplatnený nárok možno odôvodnene predpokladať a nemal takejto žalobe vyhovieť vydaním platobného rozkazu. Vychádzajúc z toho, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, preto žalovaný s argumentáciou tak, ako mu to podaná žaloba umožňuje, namieta aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie, základ a výšku uplatňovaného nároku vrátane príslušenstva. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný bol v čase škodových udalostí havarijným poisťovateľom poškodeného motorového vozidla, teda dôkaz o existencii majetkového poistenia, z ktorého by mal poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje (§ 806 Občianskeho zákonníka). Zároveň nebol predložený ani dôkaz o tom, že plnenie nebolo poskytnuté podľa podmienok uzatvorenej poistnej zmluvy, čo je nevyhnutným predpokladom pre preukázanie, že pohľadávka skutočne existovala v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a preto žalovaný rozporuje právnu existenciu pohľadávky, tým platnosť uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný poukazuje tiež nato, že žalobca dôkazmi nepreukázal výšku uplatňovaného nároku, keďže predložil jedine faktúru č. 180041 opravcu SPPEDLINES, s.r.o. vystavenú dňa 09.08.2018 pre EKOLOR s.r.o. za opravu motorového vozidla D. XXXHM vo výške 2 420,45 EUR, ktorá spolu s cenníkmi opravcov nie sú relevantným dôkazom, ktorým by bola preukázaná dôvodnosť nároku čo do výšky. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepodoprel svoje tvrdenia dôkazmi, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena ohľadom uplatneného nároku musí nastúpiť jeho procesná zodpovednosť zato, že v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a preto mu nie je možné nárok priznať. Žalovaný podaným odporom sledujúc zrušenie vydaného platobného rozkazu, žiada, aby konajúci súd žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vzniknutých v súvislosti s bránením práva.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok popiera a zároveň tvrdí, že „z doručeného návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je zrejmé, že tento nielen že neuviedol skutočnosti významné pre rozhodnutie ale ani nepredložil dôkazy, a to jednak na preukázanie splnenia podmienok (§ 3) na začatie konania v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a z podaného návrhu žalobcu je tiež zrejmé, že nespĺňa náležitosti v zmysle cit. zákona (§ 4).“ Žalobcovi nie je zrejmé, čo žalovaný rozumie pod pojmom skutočnosti významné pre rozhodnutie. Zo strany žalobcu došlo v návrhu na vydanie platobného rozkazu k jednoznačnému uvedeniu: 1) existencie poistno-právneho vzťahu, 2) špecifikácii poistnej udalosti, vrátane čísla poistnej udalosti, 3) vyčíslenia a preukázania nákladov na opravu motorového vozidla, 4) postupu žalovaného, vrátane predloženia dokumentov žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil vznik poistnej udalosti, ako aj existenciu samotnej poistnej zmluvy či dôvodov krátenia uplatneného poistného plnenia, 5) informácie o tom, že vzniknutá pohľadávka poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bol v konaní predložená zmluva o postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že žalovaný poskytol pri predmetnej poistnej udalosti č. 1841028559 už časť poistného plnenia a teda spornou je len výška poistného plnenia a nie vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia alebo existencia poistnej zmluvy. Poukázal na ust. § 3 ods. 4 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní s tým, že žalovaný vo svojom odpore konkrétne neuviedol aké dôkazy žalobca nepredložil na preukázanie splnenia podmienok uvedených vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení. Žalobca predložil faktúru na preukázanie výšky uplatneného
poistného plnenia ako aj dokumenty žalovaného - Likvidácia škodovej udalostí a ďalšie dôkazy, z ktorých je zrejmá výška uplatňovaného nároku, preto podmienky určené ust. § 3 Zákona o upomínacom konaní sú jednoznačne splnené. Podľa vyjadrenia žalovaného „žalobca v žalobe špecifikuje svoj nárok ako neuhradený rozdiel na poistnom plnení zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, z čoho je zrejmé, že uplatňuje nárok zo spotrebiteľských zmlúv, pričom v súlade s vyššie citovaným ust. § 4 cit. zákona o tomto nepredložil žiadne dôkazy a preto pre absenciu spotrebiteľských zmlúv a všetkých ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskými zmluvami vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľské zmluvy odkazujú, nemohol mať konajúci súd za preukázané, že tvrdenia žalobcu sú osvedčené a že uplatnený nárok možno odôvodnene predpokladať a nemal takejto žalobe vyhovieť vydaním platobného rozkazu.“ Poukázal aj na ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podľa ktorého je k spotrebiteľskému nároku nevyhnutné pripojiť aj spotrebiteľskú zmluvu, pričom je to relevantné len vtedy, ak súčasťou nároku spotrebiteľa je aj dovolávanie sa vyhlásenia niektorej zmluvnej podmienky žalovaného ako neprijateľnej. Iba v takomto prípade je žalovaný povinný pripojiť k návrhu spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, posudzovania zmluvnej podmienky súdom ako neprijateľnej. V prípade ak súd usúdi, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom zároveň táto podmienka má vplyv na uplatňovaný nárok súd návrh odmietne. V prípade ak ale žalobca uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom ale vo svoje argumentácii nenamieta neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nevzniká mu povinnosť predložiť takúto spotrebiteľskú zmluvu, pretože táto okolnosť nemá vplyv na uplatňovaný nárok. Podľa komentára k ust. § 4 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní: „Kvôli nevyhnutnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je potrebné, aby sa k návrhu takéto zmluvy a všetky súvisiace dokumenty, na ktoré odkazujú pripojili.“ Aj z vyššie uvedeného komentára k zákonnému ustanoveniu je evidentné, že účelom § 4 ods. 6 zákona o upomínacom konaní je preskúmanie obsahu zmluvy súdom z dôvodu možného výskytu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom logicky musí strana takéto neprijateľné podmienky namietať. Predmetom tohto sporu však nie je posudzovanie platnosti spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska obsahu neprijateľných zmluvných podmienok, predmetom konania je totiž iba výška nároku na poistné plnenie, na ktoré poškodeným preukázateľne vznikol nárok, pričom výšku svojho nároku poistený, resp. žalobca, jednoznačne v konaní preukázal predloženými faktúrami. Žalovaný v odpore rozporuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, výšku ako aj základ uplatneného nároku, avšak nie je zrejmé z akého dôvodu. Žalovaný iba rozporovanie „všetkého“ konštatuje, avšak svoju konštatáciu neoprel o žiadne odôvodnenie alebo dôkazy. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé v čom vidí to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 a § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poistenému vzniká právo na poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy momentom vzniku poistnej udalosti. Vznik poistnej udalosti je relevantný moment, ktorým poistenému vzniká voči poisťovni nárok na poskytnutie poistného plnenia, pričom už týmto momentom vzniká poistenému pohľadávka spôsobilá k postúpeniu. Poistený v súlade so zákonom postúpil svoju vzniknutú pohľadávku z poistnej udalostí na žalobcu platnou zmluvou o postúpení pohľadávky a teda žalobca je v konaní riadne aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný v podanom odpore namieta aj samotný základ uplatňovaného nároku, čo je však v hrubom rozpore s jeho dokumentmi
- listom zo dňa 27.08.2018, ktorým uznal základ nároku poisteného. Žalovaný namieta aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol v čase poistnej udalosti povinným subjektom z havarijného poistenia. Žalobca poukázal na ust. § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. a mal za to, že vyššie uvedená námietka žalovaného je absolútne nedôvodná a v rozpore s jeho konaním. Žalovaný po uplatnení nároku poisteného z poistnej udalosti nenamietal vo svojich dokumentoch (List zo dňa 27.08.2018), že by v prípade predmetného nároku absentoval dôkaz o existencii majetkového poistenia, ale práve naopak poskytol časť poistného plnenia, čím vlastne uznal existenciu poistnej zmluvy a z nej vyplývajúcich nárokov. Ako už vyššie uviedol spornou v tomto konaní nie je existencia samotného základu, ale spornou je iba výška poistného plnenia. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na
hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 1841028559, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) CSP: „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.“ Ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, t.j. k škodovej resp. poistnej udalosti, došlo na Staničnom námestí v Košiciach (viď List žalovaného zo dňa 27.08.2018), čo zakladá príslušnosť Okresného súdu Košice I. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber, resp. osobitným súdom, patrí výlučne žalobcovi. Žalobca mal možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber v zmysle § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku. V zmysle BECK komentára, je pre určenie miestnej príslušnosti irelevantné podľa akého právneho predpisu vznikla zodpovednosť za škodu, tiež či ide o zodpovednosť objektívnu alebo subjektívnu, či ide o škodu na zdraví alebo majetku, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a pod. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku sa môže posudzovať aj otázka miestnej príslušnosti v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, s čím sa stotožňuje aj ustálená judikatúra: „Vo veciach náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa otázka miestnej príslušnosti posudzuje podľa zásad všeobecnej príslušnosti v zmysle ustanovení § 84 až § 86 OSP a príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia § 87 písm. b) OSP.“ (R 3/1984) Žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2017 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
6.Žalovaný v podaniach z dní 15.03.2019 a 30.04.2019 namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I. Uviedol, že predmetná vec bola s poukazom na ust. § 14 ods. 1 a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.o upomínacom konaní postúpená na miestne príslušný súd, ktorým je v zmysle ust. § 19 b) Civilného sporového poriadku Okresný súd Košice I a to na základe návrhu žalobcu, ktorý navrhoval aby sa v konaní pokračovalo na miestne príslušnom súde Košice 1, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2) zákona č. 307/2016 Z, z. o upomínacom konaní, konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Podľa ustanovenia §2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Podľa ustanovenia §3 ods. 1) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3) zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote 15 dní od doručenia výzvy súdu podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. a) zákona č. 307/2016 Z, z. o upomínacom konaní počas konania sa neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti. Podľa ustanovenia § 161 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Podľa ustanovenia § 41 „CSP“ súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Prvým úkonom žalovaného je ten úkon, ktorým žalovaný po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať a vzhľadom na ust. § 15 ods. 4 písm. a) zák. č. 307/2016 Z. z. a § 41 „CSP“ v danom prípade žalovaný má možnosť v konaní reagovať po prvýkrát potom, čo mu dňa 14.03.2019 bolo doručené upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica 13Up/1064/2018 o postúpení veci Okresnému súdu Košice I a preto uplatňuje a vznáša námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I pre toto konanie. Tak ako to vyplýva zo žaloby, predmetom konania, je nárok žalobcu, na zaplatenie sumy 309,90 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi opravcom/žalobcom
fakturovanou sumou za opravu poškodeného motorového vozidla W. H., C. D., ktoré bolo v čase poškodenia havarijne poistené u žalovaného a plnením žalovaného z poistnej udalosti č. 1841028559 a vychádzajúc z tejto podstatnej a rozhodnej skutočnosti, rozporuje postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý bez toho aby preskúmal návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, bez ďalšieho postúpil vec na prejednanie tomuto súdu a to aj napriek tomu, že tento na konanie podľa ust. § 19 písm. b) CSP nie je miestne príslušným. Pokiaľ je z obsahu žaloby zrejmé, že predmetom konania je nárok na poistné plnenie z titulu poistnej udalosti na základe uzatvorenej písomnej poistnej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, takto niet akýchkoľvek pochýb, že sa žalobca podanou žalobou domáha poistného plnenia a nie náhrady škody a preto je vylúčené, aby v danom prípade bola daná miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I na konanie podľa ust. § 19 písm. b) CSP. V súdenej veci sa pri určovaní miestne príslušného súdu toto spravuje ustanovením § 13, § 15 ods. 1 CSP o všeobecnej miestnej príslušnosti, v zmysle ktorých na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovanej pričom všeobecným súdom právnickej osoby je súd v obvode, ktorého má právnická osoba adresu sídla. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa § 19 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (ods. 2). Podľa § 19a cit. zákona spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Podľa ods. 2) právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 19b cit. zákona právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byt' určený pri ich zriadení. Podľa § 19c cit. zákona sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku. Sídlo žalovaného je podľa zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Dostojevského rad č. 4, Bratislava a preto je zrejmé, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Pre úplnosť argumentácie žalovaný poukázal aj nato, že popri všeobecnom súde žalovaného je v platnej právnej úprave zakotvený aj inštitút osobitnej miestnej príslušnosti súdu pre konanie v zmysle ust. § 19 CSP, avšak túto alternatívnu miestnu príslušnosť, ktorou sa sleduje predovšetkým hospodárnosť konania je možné založiť len za splnenie jednej z podmienok taxatívne uvedených pod písm. a), b), c), d), e), tohto zákonného ustanovenia, pričom v danom prípade ani jedna z podmienok pre založenie osobitnej miestnej príslušnosti pre konanie nie je splnená a preto ust. § 19 CSP nie je aplikovateľné. Vzhľadom nato, že nie sú splnené podmienky pre konanie Okresného súdu Košice I, žalovaný uplatňuje a vznáša námietku miestnej nepríslušnosti pre toto konanie a žiada aby miestne nepríslušný Okresný súd Košice I, vec postúpil na prejednanie Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému.
7.Žalobca v podaní zo dňa 13.05.2019 uviedol, že s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasí. Námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným považuje za bezpredmetnú. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber, resp. osobitným súdom, patrí výlučne žalobcovi. Žalobca mal možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber v zmysle § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku. V zmysle BECK komentára, je pre určenie miestnej príslušnosti irelevantné podľa akého právneho predpisu vznikol nárok a tiež či ide o zodpovednosť objektívnu alebo subjektívnu, či ide o škodu na zdraví alebo majetku, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk alebo ide o poistné plnenie, ktoré v zásade predstavuje škodu a pod. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku sa môže posudzovať aj otázka miestnej príslušnosti v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, s čím sa stotožňuje aj ustálená judikatúra: „Vo veciach náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa otázka miestnej príslušnosti posudzuje podľa zásad všeobecnej príslušnosti v zmysle ustanovení § 84 až § 86 OSP a príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia § 87 písm. b) OSP.“ (R 3/1984) Zároveň apeluje tiež na procesnú ekonómiu, nakoľko by bolo nehospodárne a neefektívne, aby v dôsledku postúpenia veci na Okresný súd Bratislava I, t.j. mimo pobočky, ktorá vykonávala šetrenie poistnej udalosti, sa kvôli pojednávaniam presúvali z miestnej pobočky prípadní svedkovia, samotní účastníci ako aj iné dôkazy. V zmysle ustanovenia § 42 Civilného sporového poriadku: „Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Mal za to, že súd v danom prípade má miestnu príslušnosť ex offo skúmať, ale neznamená to, že má vec automaticky postúpiť inému miestne príslušnému súdu. Jedným z účelov ustanovení o osobitnej miestnej príslušnosti
je aj to, aby zaťaženosť súdov bola primerane rozdelená a napr. aby aj práve Okresný súd Bratislava I, do ktorého príslušnosti spadá väčšina poisťovní ale aj iných veľkých spoločností, nemal veľký nápad vecí, t.j. neriešil všetky poistné udalosti, všetky škody, či iné nároky voči poisťovni. Postupovaním všetkých vecí na Okresný súd Bratislava I by sa stratil zmysel a účel ustanovenia § 19 písm. b) CSP. Postúpením veci na Okresný súd Bratislava I, podľa sídla žalovaného, by v konečnom dôsledku bolo v rozpore so základnými princípmi a článkami Civilného súdneho poriadku, v ktorých je obsiahnutá požiadavka na právnu istotu, princíp všeobecnej spravodlivosti či zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Taktiež opakované postúpenie veci na iný miestne príslušný súd a následne vrátenie veci pôvodne miestne príslušnému súdu by v konečnom dôsledku bolo v rozpore so základnými princípmi a článkami Civilného súdneho poriadku, v ktorých je obsiahnutá požiadavka na právnu istotu, princíp všeobecnej spravodlivosti či zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Na základe vyššie uvedeného s postúpením predmetnej veci na Okresný súd Bratislava I nesúhlasil.
8.Na pojednávaní dňa 25.06.2019 zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca svoj nárok v žiadnom prípade a žiadnymi dôkazmi relevantne nepreukázal. V prvom rade poukazujeme na tú skutočnosť, že žalobca bol povinný v návrhu na začatie konania uviesť všetky náležitosti tak, aby bolo možné tento návrh považovať za prijateľný a aby bolo možné k tomuto návrhu vyhovieť. Mala za to, že návrh žalobcu nie je prípustný v zmysle ust. § 3 zák. o upomínacom konaní, keďže žalobca nepredložil ani poistnú zmluvu a ani výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú by bol žalovanému v zákonnej lehote stanovenej týmto zákonom predložil resp. v tejto lehote si tento nárok uplatnil. Pokiaľ žaloba nespĺňa náležitosti návrhu podľa § 4 ods. 6 cit. zákona tak nie je možné takto vydať platobný rozkaz a ani takémuto návrhu vyhovieť. Žalobca tvrdil, že nie je spornou skutočnosť ako je uplatňovaný tento nárok a že teda ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami postačí pripojiť faktúru, alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. V žalobe, ktorou si uplatňoval žalobca takýto nárok ani jednak z týchto skutočností osvedčená nie je. Je jedine pripojená faktúra, ktorá ale nie je vystavená pre žalovaného. Je tu vystavená faktúra pre iný subjekt a okrem toho tu nie je zmienka ani o tom, aby žalobca evidoval tento nárok vo svojom účtovníctve aj keď vyslovene sa formulár pre podanie takéhoto návrhu na túto skutočnosť pýta, táto kolónka tu zaškrtnutá nie je. Pokiaľ ide o základ nároku, ktorý je uplatňovaný, tento vyplýva z uzatvorenej poistnej zmluvy. Pokiaľ by žalobca bol mal k dispozícii ako poistnú zmluvu tak všeobecné a osobitné poistné podmienky, veľmi ľahko by stotožnil tento svoj nárok resp. základ nároku či je dôvodný, alebo nedôvodný, ktorý je takto uplatňovaný. Podľa osobitných poistných podmienok, ktoré k zmluve uzatvorenej medzi poistníkom a poisťovateľom prináležia je zrejmé, akým spôsobom sa posudzujú náklady na opravu motorového vozidla, za ktoré sa poskytuje poistné plnenie. V zmysle čl. 6 ods. 3 týchto osobitných poistných podmienok je teda presne uvedené, ako sa posudzujú jednak materiálové náklady, jednak náklady na prácu a v danom prípade týmto spôsobom bol realizovaný aj postup pri stanovení výšky poistného plnenia. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré predložil žalobca, t. z. hodinové sadzby niektorých vybraných autoservisov tak ako sú tieto priložené k žalobe, poukázala na tú skutočnosť, že takéto hodinové sadzby resp. takéto preukázanie dôvodnosti nároku absolútne nepostačuje a nie je dôvodné, keďže náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcov pre danú značku a pre daný typ poisteného vozidla a hodinové sadzby za opravu účtované opravovňou, v ktorej bolo poškodené vozidlo opravované je možné priznať maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami, ale obdobnej technologickej výbavy a v rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a daný typ motorového vozidla. Žalobca v žiadnom prípade nepreukázal, aby bol opravovňou, ktorá má obdobnú technologickú výbavu ako opravovne, ktoré ako dôkaz resp. ich hodinové sadzby preukazoval v tomto konaní. Pokiaľ ide o predložené cenníky, tieto nie sú relevantným dôkazom pre preukázanie dôvodnosti takého návrhu. Zastávala ďalej stanovisko a názor, že pokiaľ by mal žalobca k dispozícii poistnú zmluvu ako aj všeobecné a osobitné poistné podmienky, nemohol by dospieť k stanovisku, že tento nárok je oprávnený v celom rozsahu a že takýto nárok mu po práve patrí. Z uvedeného dôvodu sa domáhala zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Pokiaľ ide o poistnú zmluvu a všeobecné a osobitné poistné podmienky tieto v konaní je schopná predložiť. Má ich k dispozícii. Rovnako ako aj zisťované hodinové sadzby, ktoré sú účtované opravovňami s rovnakým technologickým vybavením ako je opravovňa žalobcu. Tvrdila, že žalovaný nikdy neuviedol, žeby krátil poistné plnenie, ale poskytol poistné plnenie v zmysle podmienok poistnej zmluvy. V danom prípade poisťovateľ sa kontaktoval so servisom a zasielal mu kalkulácie opravy. Krátkou cestou doručila súdu email z 21.05.2018 s kalkuláciou opravy. Na túto servis reagoval so svojou kalkuláciou a následne ďalším podaním - e-mailom. Na konci bol servisu zaslaný aj vybavovací list poisteného vo forme e-mailu. Všetky tieto dôkazy doručila súdu, ako aj poistku pre
spoločnosť EKOLOR s.r.o., hlásenie škodovej udalosti, všeobecné poistné podmienky, ktoré sa vzťahujú na predmetné poistenie ako aj osobitné poistné podmienky a takisto hodinové sadzby servisov podobnej kategórie ako je servis žalobcu.
9.Na pojednávaní dňa 01.10.2019 právny zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobcovi neboli preukázané a predložené dôkazy, na základe ktorých by žalovaný preukázal prečo považuje cenu normohodiny 16,61 EUR za primeranú, pričom žalobca preukázal svoje tvrdenia vo vzťahu k cene za normohodinu práce. Žalovaný taktiež nepreukázal, že krátil poistné plnenie zo zákonom stanovených dôvodov. Preto navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Na otázku súdu, či bola preukázaná dôvodnosť krátenia poistného plnenia čo sa týka lakovacieho materiálu odpovedala, že nebolo to preukázané.
10.Na pojednávanie dňa 01.10.2019 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť žia-dal ospravedlniť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
11.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
12.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: List žalovaného adresovaný spoločnosti EKOLOR s.r.o. zo dňa 27.08.2018 (likvidácia škodovej udalosti), Faktúru žalobcu č. 180041, Výpis o registrácii žalobcu, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2018, Osobitné poistné podmienky k poisteniu Moje auto KASKO, Cenník servisných služieb (Auto Gábriel, s.r.o. Košice, MOTOR - CAR Košice s.r.o., Moris Slovakia s.r.o.), kategorizáciu vozidiel, Kalkuláciu nákladov na opravu vozidla vyhotovenú žalobcom.
13.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: e-mail zo dňa 21.05.2018 o doručení kalkulácie k poistnej udalosti č. 1841028559 zo strany žalovaného žalobcovi, kalkuláciu opravy vyhotovenú žalovaným, kalkuláciu nákladov na opravu vozidla vyhotovenú žalobcom, Faktúru žalobcu č. 180041, Faktúru spoločnosti Moris Slovakia s.r.o. vystavenú žalobcovi č. 21 135496 na sumu 1 121,76 EUR za dodaný materiál, e-mail žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 27.08.2018 o doručení záverečného listu k likvidácii poistnej udalosti č. 1841028559, List žalovaného zo dňa 27.08.2018 adresovaný spoločnosti EKOLOR s.r.o., List žalovaného o doručení poistky spoločnosti EKOLOR s.r.o., Poistku číslo 700746683 o poistení vozidla spoločnosti EKOLOR s.r.o. zo dňa 03.01.2018, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie moje auto kasko, Osobitné poistné podmienky k poisteniu moje auto kasko, Cenníky servisov (DEXTTER s.r.o., VEKTOR, s.r.o., Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., Tempus - Car s.r.o., 3H MOBIL s.r.o., AUTO-VALAS s.r.o., AUTO-MOKRAŇ, s.r.o., Tempus-Bavaria s.r.o.).
14.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 25.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle W. H., C.: D., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti EKOLOR s.r.o., IČO: 31 656 358. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., u ktorého má poistený (EKOLOR s.r.o.) uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 1841028559. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, t.j. EKOLOR s.r.o. dal svoje poškodené motorové vozidlo W. H., C.: D., opraviť v servise SPEEDLINES, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli žalobcom vyúčtované vo výške 2 420,45 EUR s DPH, resp. 2 017,04 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180041. Poistenému bolo listom zo dňa 27.08.2018 oznámené, že škoda číslo: 1841028559 bola likvidovaná a bola mu predložená rekapitulácia plnenia. Podľa Rekapitulácie poistného poistné plnenie predstavovalo 1 557,14 EUR. Neuznaná suma 309,90 EUR bola vlastníkom motorového vozidla W. H., C.: D., ktorým je poistený, t.j. EKOLOR s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2018.
15.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca aktívne legitimovaný v konaní, a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 309,90 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 309,90 EUR od 12.09.2018 do zaplatenia voči žalovanému.
16.Faktúrou č. 180041 zo dňa 09.08.2018 splatnou 23.08.2018, na sumu 2 420,45 EUR vrátane DPH (2 017,04 EUR bez DPH) bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti EKOLOR s.r.o., Južná trieda 82, Košice, IČO: 31 656 358 cenu za opravu vozidla W. H., C.: D..
17.Z listu žalovaného adresovaného spoločnosti dňa 27.08.2018 (likvidácia škodovej udalosti) súd zistil, že sa týkal poistnej udalosti č. 1841028559. Dátum vzniku škody bol 25.04.2018. Ku škode došlo na Staničnom námestí v Košiciach. Dotknuté motorové vozidlo malo evidenčné číslo KE977HM. Žalovaný uviedol, že sumu 1 557,14 EUR po odpočítaní DPH, nelikvidných položiek a spoluúčasti poukázal na účet opravcu. Podľa rekapitulácie poistného plnenia doklady za opravu boli vystavené na sumu 2 017,04 EUR (bez DPH). Nelikvidné položky predstavovali 309,90 EUR (lakovací materiál bol navýšený o 26,50 EUR bez DPH a normohodina bola navýšená o 283,40 EUR bez DPH) a boli odpočítané zo sumy 2 017,04 EUR. Náklady na opravu boli celkom 1 707,14 EUR, pričom z tejto sumy bola odpočítaná suma 150 EUR za spoluúčasť. Poistné plnenie teda predstavovalo 1 557,14 EUR.
18.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2018 mal súd preukázané, že postupca (EKOLOR s.r.o., IČO: 31 656 358) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 309,90 EUR na žalobcu (postupníka). Pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 1841028559. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 309,90 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením uhradeným spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odmena za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania. Postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.
19.Cenníkmi servisných služieb mal súd preukázané ceny za servisné a lakovacie práce v príslušnom regióne s tým, že v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70, 040 17 Košice-Barca bola cena týchto prác 56 EUR bez DPH/67,20 EUR s DPH (mechanické práce) a 61 EUR bez DPH/73,20 EUR s DPH (klampiarske a lakovacie práce), v servise MOTOR - CAR Košice s.r.o., Dopravná 5, Košice bola cena týchto prác 79,17 EUR bez DPH (95 EUR s DPH) a v servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice bola cena týchto prác 55 EUR bez DPH (mechanické práce) a 61 EUR bez DPH (karosárske a lakovacie práce).
20.Z kalkulácie nákladov na opravu predmetného vozidla vyhotovenej žalobcom v systéme AUDATEX bolo zistené, že náklady na opravu predstavujú 2 420,45 EUR s DPH (2 017,04 EUR bez DPH). Žalobca účtoval za jednu normohodinu prác 55 EUR bez DPH. Žalobca použil pri nákladoch na lakovanie koeficient (lakovaciu konštantu) 130%.
21.E-mailom zo dňa 21.05.2018 mal súd preukázané, že žalovaný doručil žalobcovi svoju kalkuláciu k poistnej udalosti č. 1841028559.
22.Z kalkulácie opravy vyhotovenej žalovaným súd zistil, že náklady na opravu predstavujú 1 268,64 EUR bez DPH, t.j. 1 522,37 EUR s DPH. Táto bola vyhotovená systémom AUDATEX. Nie je v nej uvedená výška lakovacej konštanty (zrejme bola použitá konštanta vo výške 100%). Žalovaný účtoval za jednu normohodinu prác 16,60 EUR bez DPH.
23.Nebolo medzi stranami sporné a súdu bolo preukázané poistkou č. 700746683, že spoločnosť EKOLOR s.r.o., IČO: 31 656 358 mala so žalovaným uzavreté havarijné poistenie.
24.Z cenníkov servisov predložených žalovaným (DEXTTER s.r.o., VEKTOR, s.r.o., Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., Tempus - Car s.r.o., 3H MOBIL s.r.o., AUTO- VALAS s.r.o., AUTO-MOKRAŇ, s.r.o., Tempus-Bavaria s.r.o.) súd zistil, že cena za normohodinu servisných prác sa pohybuje v nich v rozmedzí od 16,60 EUR do 57,35 EUR (bez DPH). Je potrebné poznamenať, že sa jedná o zmluvné servisy žalovaného.
25.Žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I na prejednanie predmetnej veci.
26.Podľa ust. § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku: Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody
27. Podľa ust. § 19 písm. c) Civilného sporového poriadku: Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.
28.Podľa ust. § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29.Žalovaný má svoju organizačnú zložku - pobočku na adrese Štúrova 7, 040 01 Košice, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice I. Táto vykonávala šetrenie predmetnej poistnej udalosti, a teda spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky, čím sú splnené podmienky na založenie osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. c) CSP. Túto pobočku je možné považovať za organizačnú zložku žalovaného vzhľadom na to, že táto vykonáva komunikáciu s klientmi a zabezpečuje od nich potrebné doklady na posúdenie skutočností dôležitých na riadne posúdenie poistnej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že sú naplnené všetky podmienky na to aby bolo možné túto pobočku považovať za organizačnú zložku žalovaného. Navyše je potrebné uviesť, že aj podľa ustálenej judikatúry v podobných prejednávaných veciach je miestne príslušným súdom Okresný súd Košice I.
30.Je potrebné tiež uviesť, že možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber, resp. osobitným súdom, patrí výlučne žalobcovi. Žalobca mal možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber v zmysle § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku. V zmysle BECK komentára, je pre určenie miestnej príslušnosti irelevantné podľa akého právneho predpisu vznikol nárok a tiež či ide o zodpovednosť objektívnu alebo subjektívnu, či ide o škodu na zdraví alebo majetku, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk alebo ide o poistné plnenie, ktoré v zásade predstavuje škodu a pod. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku sa môže posudzovať aj otázka miestnej príslušnosti v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, s čím sa stotožňuje aj ustálená judikatúra: „Vo veciach náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa otázka miestnej príslušnosti posudzuje podľa zásad všeobecnej príslušnosti v zmysle ustanovení § 84 až § 86 OSP a príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia § 87 písm. b) OSP.“ (R 3/1984)
31.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
32.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
33.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
34.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého listu zo dňa 27.08.2018, ktorým oznámil spoločnosti EKOLOR s.r.o. výsledok likvidácie škodovej udalosti, priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal
súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
35.Žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ale neuviedol konkrétne dôvody a nepredložil dôkazy na preuká-zanie svojich tvrdení.
36.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
37.Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
38.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
40.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi. Je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
41.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
42.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve
sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
43.Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
44.Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
45.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
46.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka: (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
47.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka: (1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
48.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
49.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
50.Podľa ust. § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
51.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
52.Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
53.Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
54.Žalovaný pri poistnej udalosti evidovanej pod č. 1841028559 neuhradil skutočnú škodu, teda nepriznal poistné plnenie v časti 309,90 EUR, t.j. za lakovací materiál v sume 26,50 EUR bez DPH a za vykonané práce v sume 283,40 EUR bez DPH (za cenu práce za jednu normohodinu).
55.Podľa článku VI bodu 1) Osobitných poistných podmienok k poisteniu moje auto Kasko nákladmi na opravu sa rozumejú účelne vynaložené a primerané náklady na opravu poškodeného poisteného vozidla.
56.Podľa článku VI bodu 2) Osobitných poistných podmienok k poisteniu moje auto Kasko poisťovateľ môže odporučiť opravovňu, ktorá vykoná opravu poškodeného poisteného vozidla.
57.Podľa článku VI bodu 3) Osobitných poistných podmienok k poisteniu moje auto Kasko po oprave poškodeného poisteného vozidla v opravovni a predložení účtovného dokladu za opravu poisťovateľ uhradí náklady vynaložené na opravu poškodeného poisteného vozidla súvisiace s danou poistnou udalosťou vo výške účtovanej opravovňou, najviac však: a) materiálové náklady maximálne do výšky cien originálnych náhradných dielov a materiálu stanovených výrobcom/dovozcom vozidiel a/alebo výrobcom/dovozcom náhradných dielov a materiálu pre danú značku a typ poisteného vozidla, ktoré boli použité pri jeho oprave, b) náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a typ poisteného vozidla a hodinovej sadzby za opravu účtovanej opravovňou, v ktorej bolo poškodené poistené vozidlo opravené, maximálne však do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a v rozsahu
opravárenských služieb pre danú značku a typ poisteného vozidla v mieste opravy poškodeného poisteného vozidla v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak.
58.Z kalkulácie nákladov na opravu predloženej žalovaným je zrejmé, že žalovaný svojvoľne určuje cenu práce (bez ohľadu na ceny prác v Slovenskej republike) s tým, že určenú cenu nijak neodôvodnil. Žalovaný predložil len svoju kalkuláciu a cenníky servisných prác svojich zmluvných servisov. Z predložených cenníkov zmluvných servisov žalovaného (DEXTTER s.r.o., VEKTOR, s.r.o., Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., Tempus - Car s.r.o., 3H MOBIL s.r.o., AUTO-VALAS s.r.o., AUTO-MOKRAŇ, s.r.o., Tempus-Bavaria s.r.o.) súd zistil, že sú v nich uvedené rozdielne ceny (nižšie) za opravy vykonávané v súvislosti s poistnými udalosťami poistencov žalobcu a iné ceny (vyššie) za opravy mimo poistných prípadov žalovaného. Z týchto cenníkov nevyplýva ani to ako sú tieto jednotlivé opravovne (servisy) technologicky vybavené. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že ceny za normohodinu opravárenských prác uvedené v týchto cenníkoch bez ďalšieho nemôžu hodnoverne preukazovať skutočnú výšku nákladov na prácu v zmysle článku VI bodu 3) písmena b) Osobitných poistných podmienok k poisteniu moje auto Kasko.
59.Žalovaný nepreukázal a ani nenavrhol dôkaz na preukázanie a porovnanie technologického vybavenia opravovne žalobcu s opravovňami, ktorých cenníky sám predložil.
60.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 55 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj žalobcom predložené cenníky servisov (bod 19. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
61.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného za navýšené normohodiny v sume 283,40 EUR bez DPH je nedôvodné.
62.Žalovaný nepreukázal súdu ani dôvod krátenia poistného plnenia o 26,50 EUR bez DPH za „navýšenie lakovacieho materiálu“. Nie je zrejmé za aký lakovací materiál krátil žalovaný poistné plnenie. Žalovaný nepreukázal, že by pri krátení postupoval v súlade s článkom VI bodom 3) písm. a) Osobitných poistných podmienok k poisteniu moje auto kasko. Takýto rozdiel nevyplýva ani z porovnania položiek „náklady na lakovanie (materiál)“ kalkulácií na opravu vyhotovených žalobcom a žalovaným. V kalkulácii žalobcu je pri tejto položke uvedená vyššie suma (spolu 265,04 EUR) ako v kalkulácii žalovaného (spolu 198,59 EUR).
63.Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia vo vzťahu k lakovaciemu materiálu o sumu 26,50 EUR bez DPH, ako aj vzhľadom na to, že krátenie v tejto časti nevyplýva ani z jeho kalkulácie, súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál uvedeným v jeho kalkulácii a vystavenej faktúre za opravu vozidla.
64.S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 55. až 63. odôvodnenia tohto rozsudku súd mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 309,90 EUR je dôvodný.
65.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (od 27.08.2018), dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 309,90 EUR odo dňa 12.09.2018 do zaplatenia.
66.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.
67.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
69.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).