Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Pc-13-2018.pdf
PDF · 116.83 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, v právnej veci navrhovateľa - manžela: U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F.. F. X, Š.Y., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - manželke navrhovateľa: X. O., A.. XX.XX.XXXX, W. S. A. Q. XXX, o návrhu na určenie výživného na manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 01.08.2018 doplneným dňa 31.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal jeho manželku na výživné vo výške 80,-Eur mesačne, nakoľko je v hmotnej núdzi, nemá žiaden príjem a momentálne je práceneschopný, takže si ani nemôže hľadať prácu. Uviedol, že manželka mu neposkytla žiadne dokumenty, ktoré od neho požadoval UPSVaR Š., keď chcel požiadať o dávku v hmotnej núdzi, takže od podania žiadosti o rozvod (27.02.2018) je bez akéhokoľvek príjmu. Navrhovateľ uviedol, že o jeho životné potreby sa stará jeho matka, ktorá žije z penzie.
2. Manželka sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila vo vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 06.02.2019, v ktorom uviedla, že jej jediným príjmom, ktorý má, je dôchodok v W. vo výške asi XXX,-Eur mesačne. Stará sa o svojich rodičov a zároveň sa snaží podporovať dcéru, a dve vnučky. Zamestnanie momentálne nemá, ale snaží sa ho získať na Slovensku, pričom čaká na odpoveď polície ohľadom získania prechodného pobytu na Slovensku. Manželka navrhovateľa uviedla, že sú v rozvodom konaní. Ďalej uviedla, že napriek rozvodovému konaniu sa snažila navrhovateľovi pomôcť, aby dostával dávku v hmotnej núdzi tým, že zistila, aké doklady navrhovateľ potrebuje a tieto mu priniesla v júli 2018.
3. K vyjadreniu manželky sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 11.03.2019, kde uviedol, že keď manželka pomáha svojim rodičom a dcére, prečo odmieta platiť výživné manželovi, ktorý je dlhodobo práceneschopný. Uviedol, že manželka predala 3-izbový byt a disponuje nemalou čiastkou. Otvorila si živnosť a podnikateľský účet, kde má vklad minimálne X.XXX,-Eur. Navrhovateľ uviedol, že manželka celý čas ilegálne pracovala na Slovensku, napriek jeho nesúhlasu.
4. Manželka navrhovateľa sa vyjadrila k vyjadreniu navrhovateľa podaním zo dňa 11.06.2019, v ktorom uviedla, že nie je pravda, že predala byt v Bielorusku, keďže tento bol vo vlastníctve dcéry. Manželka je držiteľkou osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 09.10.2018, avšak zatiaľ nevykonáva podnikateľskú činnosť z dôvodu, že povolenie na pobyt obdržala dňa 06.03.2019 a osvedčenie o DIČ dňa 10.06.2019. Žije zo skromných úspor, ktoré si vytvorila ešte v W.. Náklady manželky sú ubytovanie
200,-eur, strava 150,-Eur, zdravotná starostlivosť 40,-Eur, zdravotné poistenie 65,-Eur, cestovanie 120,- Eur kvôli hľadaniu si zamestnania a za rodinou do W., hygiena, oblečenie, obuv 50,-Eur. Manželka navrhovateľa je vyštudovaná učiteľka hudby a v tejto oblasti chce rozvíjať aj pracovné aktivity na X., prípadne si chce otvoriť škôlku a rozbehnúť podnikanie v oblasti upratovacích prác.
5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Žiada výživné 80,- Eur odo dňa podania návrhu. Poberá sociálnu dávku v hodnote 35,- Eur a maródku cez 30,- Eur. Jeho situácia je horšia ako manželkina. Maródi od februára 2018. V máji 2019 prerušil maródku, pokúšal sa pracovať. Pracoval 2 dni, v spoločnosti E., robil šoféra v taxislužbe. Má posunuté platničky. Prácu ukončil dohodou, lebo mal bolesti. PN mal prerušenú na 4-5 dní zhruba. Manželstvo uzatvorili dňa 11.03.2017. Spoznali sa asi dva roky predtým. Nikdy v spoločnej domácnosti nežili až na pár dní. Nesúhlasí s tým, že spolu nežili od 04/2019, nakoľko na pár dní, čo strávil v Bielorusku a čo manželka trávila na Slovensku, spolu prakticky nežili. V Bielorusku bol asi mesiac, už vtedy mal problémy s platničkou, absolvoval tam pobyt v nemocnici aj cvičenia. Keď manželka prišla prvýkrát na Slovensko, tak spolu strávili 5-6 dní a takto to bolo aj druhýkrát aj tretíkrát. Keď to zráta, tak v spoločnej domácnosti žili možno 3 mesiace od uzatvorenia manželstva a to je tam zarátané aj to, čo bol v Bielorusku. Veľa sa hádali. Na ďalšom pojednávaní navrhovateľ upresnil, že po svadbe s manželkou žili mesiac, dva. Potom manželka odcestovala do Bieloruska. V lete prišla na Slovensko, bola tu asi 2 mesiace. Potom on šiel do Bieloruska v januári 2018 a strávil tam mesiac. Navrhovateľ uviedol, že v čase keď bola manželka v Bielorusku, tak mu neposielala žiadne peniaze a ani on jej neposielal žiadne peniaze. Uviedol, že prakticky spolu s manželkou nehospodárili. V 01/2018 odchádzal z Bieloruska a povedal manželke, že podá návrh na výživné a chcel od nej doložiť doklady, aby mu priznali dávku v hmotnej núdzi. Doklady manželka doložila v lete 2018. Navrhovateľ uviedol, že keď bol na úrade, povedali mu, že je ženatý a nedajú mu ani korunu, keď manželka nedá dokumenty a povedali mu, že ju musí zažalovať za výživné. Uviedol, že tento súd vôbec nechcel. Musel manželku zažalovať, lebo inak by mu štát nedal ani korunu. Počas manželstva sa často hádali, nebolo to dobré. Navrhovateľ uviedol, že z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľ uviedol, že spravil chyby aj on aj manželka. Medzičasom mal známosť v roku 2018, občas sa stretol s jednou ženou tu na Slovensku, keď zistil, že manželka chodí na sex stránky. Mali intímny styk. Trvalo to zhruba rok. V októbri začal maródiť, tak si povedal, že si dá život do poriadku a že pôjde do Bieloruska. Ale tam sa podozvedal veci, čo mu manželka zatajila. Manželka si zháňala milencov na internete. To zistil z počítača. Zatajila mu, že počas 5 rokov absolvovala 8 potratov, údajne od vlastného manžela, povedala mu to bieloruská lekárka. Potom odišiel z Bieloruska. Manželka potom pricestovala na Slovensko. Už spolu prakticky neboli. Predala byt, pricestovala, pracovala, otvárala si živnosť, to sa dozvedel od ľudí. Prakticky spolu neboli minulý rok. Tento rok áno, v marci/apríli 2019. Manželka bývala v S. A. Q., strávil tam 4 dni. Myslel si, že obnovia vzťah a zabudnú na všetko. Stále sa však hádali. V rokoch 2008-2015 pracoval v Anglicku. Navrhovateľ uviedol, že po príchode z Anglicka pracoval v pár zamestnaniach krátkodobo. Uviedol, že toto obdobie jeden čas poberal podporu a potom žil z úspor. Na Slovensku pracoval naposledy na jeseň v roku 2017. Pracoval ako šofér, rozvážal stravu. Pracovný pomer ukončil, lebo už vtedy mal problém s platničkami, len nemaródil. CT absolvoval až vo 02/2018. Trpel bolesťami. Neurológ povedal, že nesmie dlho stáť ani sedieť. Nebol na žiadnej operácii. Neurológ povedal, že je to tak 50 na 50, že má skúsiť rehabilitácie a cvičenia. Navrhovateľ uviedol, že jeho stav posudzoval z úradu práce nejaký lekár. Ale ohľadom dôchodku nebol u žiadneho posudkového lekára. Navštevuje P.. X. (obvodný) a P.. U. S. (neurológ). Navrhovateľ uviedol, že jeho príjem od 08/2018 bol asi 93-94,- Eur. Mal 60,- Eur dávku v hmotnej núdzi a tých 30,- dačo Eur bola PN asi zo Sociálnej poisťovne. Pred 08/2018 nemal žiaden príjem. Nižší príjem má od 05/2019. Žije u mami, ktorá je dôchodkyňa. U matky žije posledné 4 roky. Jej príjem je okolo 450,- Eur. Má výdavky len na stravu, vyše 100,- Eur, do 200,- Eur. Iné výdavky nemá, nakoľko matke nemusí prispievať na nájom. Žijú v Š. v byte, ktorý patrí mame. Občas fajčí, 5 krabičiek má na mesiac. Nevlastní motorové vozidlo ani žiadnu nehnuteľnosť. Navrhovateľ uviedol, že sa snaží nájsť si prácu, rozposiela životopisy, zatiaľ neúspešne. Aj včera si posielal životopis. Buď ako šofér alebo ako obchodný zástupca. Mohol by pracovať ako šofér, ale nie na diaľkové linky a nemôže dvíhať nič ťažké. Poprípade nejakého predavača by zvládol v novinovom stánku. Podľa neurológa môže vykonávať len ľahšiu prácu, nesmie dlho stáť a ani nič dvíhať. Má ukončené úplné stredné vzdelanie, má vojenskú školu. Je bývalý vojak, ale nemá odslúžených toľko rokov, aby poberal dôchodok, pracoval ako vojak necelých 13 rokov. Teraz by tú prácu nemohol vykonávať z fyzického a vekového hľadiska. Priebežne posielal žiadosti do práce aj počas PN, keď sa lepšie cítil, bol ochotný ukončiť PN a nastúpiť do zamestnania. Napríklad nočného vrátnika by zvládol robiť. Navrhovateľ uviedol, že si hľadal prácu v Nitre v Centre v predajni, ale keď zavrú obchodné centrum, tak sa nemá ako dostať domov. Takisto sa hlásil aj do Nitry do taxislužby, tiež by sa však o
pol noci nemal ako dostať domov. Uviedol, že cestovať do Bratislavy nemá za čo. Uviedol, že v Nitre do taxislužby by ho zobrali a že by túto prácu zvládol. Neurológ mu povedal, že keby dlho nesedel, tak by to zvládol. Navrhovateľ uviedol, že nevie pomenovať za akú manželku by manželku označil, Uviedol:“, nech mi dá pokoj, nech si ide po svojom. Nebudem na ňu nadávať. Nech ju už v živote nevidím.“
6. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že návrh považuje za bezdôvodne podaný. Od 09/2015 je na dôchodku. Výška jej dôchodku je cez XXX,- BYN, čo je asi XXX,- Eur. Išla do dôchodku skôr, v súvislosti s tým, že jej zomrel syn, ktorý bol invalid. Byt bol manžela. Manžel zomrel. Byt dostala ona, lebo dcéra bola vtedy študentka. Manžel chcel, aby peniaze išli aj dcére. Byt predala v 06/2018 za 20.000,- Eur. Peniaze išli dcére, a ona si vzala toľko peňazí, aby tu z nich mohla bývať. Dcéra jej dala z týchto peňazí X.XXX,- Eur. Z týchto peňazí tu býva, už rok nerobí. Peniaze na účtoch má z predaja bytu. Okrem dôchodku nemá iný príjem už rok. V roku 2018 bola na Slovensku od konca júla do konca augusta. A od septembra do konca októbra. Brali sa dňa 11.03.2017. Predtým spolu žili 3 mesiace. Poznali sa pred manželstvom 2 roky, ale väčšinou si iba písali. V roku 2017 boli s manželom na Slovensku 3 mesiace. Počas manželstva spolu žili asi pol roka. Po sobáši cestovala po 3 mesiacoch do Bieloruska, lebo nemala vízum. Keď boli po svadbe na Slovensku žili s navrhovateľom u jeho kamaráta. Keď bývali na Slovensku väčšinu vecí kupovala ona. Bývali u Y. Y.. Vtedy kupoval veci aj Y. a niekedy niečo doniesol aj navrhovateľ. Navrhovateľ za ňou došiel do Bieloruska 28.12.2017 a cestoval na Slovensko na začiatku 02/2018. Od podania návrhu s navrhovateľom žili u jeho mami v 10/2018 a potom v roku 2019 na jar. Chodil ku nej do S., niekoľko krát. Dokopy spolu žili v roku 2019 asi mesiac. Mali v manželstve problémy. Chcela s navrhovateľom spoločné bývanie, ale nepodarilo sa to. Navrhovateľ mal inú ženu. Kvôli tomu sa hádali. Vedela, že navrhovateľ má inú ženu už pred manželstvom, ale napriek tomu si ho zobrala, veľmi ho ľúbila. Manželka navrhovateľa uviedla, že nesúhlasí s tým, že by mala akýkoľvek iný vzťah okrem navrhovateľa. Má kamarátov, aj si s nim píše cez internet, ale nikdy s nimi nemala intímny vzťah. Boli to čisto kamarátske vzťahy. Od 10/2018 žila v S. A. Q. do 04/2019 u známeho, spoločného kamaráta, kde platila nájom 7,- Eur/deň. Žije v Šali od 28.05.2019 v dome, kde má prenajatú izbu, platí nájom 10,- Eur/deň. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Momentálne sa snaží nájsť si prácu na živnosť. Je hudobníčka, hrá na piano a akordeón. V rámci živnosti by si chcela nájsť prácu v škôlkach súkromných. Chce si urobiť kurz opatrovania detí a zlepšiť sa v jazyku. Manželka navrhovateľa uviedla, že keď bola na Slovensku, tak platila a všetko kupovala, čo navrhovateľ potreboval. Na ďalšom pojednávaní manželka uviedla, že si hľadá prácu na živnosť. Poslala životopisy. Je pravda, že je veľa práce na Slovensku, ale keď pošle človek životopisy, nič sa nedeje. Na Slovensku bývala za peniaze, ktoré má z Bieloruska. Momentálne nemá žiaden príjem, okrem dôchodku z Bieloruska. Zostali jej peniaze z Bieloruska, z predaného bytu. Má posledných 200,- Eur. Do septembra 2019 býva v Nitre. Platí 125,- Eur mesačne. Hľadá si bývanie. Manželka navrhovateľa uviedla, že v auguste 2019 robila tlmočníčku v Jaguári. Mala príjem 560,-Eur a faktúru predložila. Teraz nerobí nikde, hľadá si prácu. Manželka navrhovateľa uviedla, že za sídlo pre firmu platí 100,- Eur. Ďalej platí zdravotné poistenie 66,78,- Eur, sociálnu bude platiť až druhý rok, telefón 20,- Eur mesačne, 150,- Eur za bývanie za mesiac, jedlo a kozmetika 140-150,- Eur, cestovanie, lebo si hľadá prácu, 50-60,- Eur. Platí pôžičky, ktoré má v Bielorusku, mesačne v sume 80-90,- Eur. Z pôžičky nesplatila asi 3.000,- Eur. V tejto sume však nie je zarátaný úrok. Prvé dve pôžičky si brala ešte ona a dve pôžičky si brala počas manželstva. Tretiu pôžičku si brala na to, aby mohla chodiť z Bieloruska na Slovensko a štvrtú pôžičku si brala, keď bol manžel v Bielorusku a liečil sa tam, mal pokryté poistenie len čiastočne a ostatné platila ona, plus kupovala lieky, ktoré potreboval. Výdavky, ktoré má, platí z dôchodku a z peňazí za byt.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a manželky navrhovateľa (osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné), oboznámil sa s obsahom spisu ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18Pc/5/2018.
8. Podľa § 24a zák.č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom v znení neskorších predpisov vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
9. Podľa § 38a zák.č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom v znení neskorších predpisov právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
10. V danom prípade je navrhovateľ štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a manželka navrhovateľa je štátnou príslušníčkou Bieloruskej republiky a obaja majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, a preto je v zmysle citovaných ustanovení daná právomoc slovenského súdu a rozhodným právom je slovenské právo.
11. Podľa § 154 zák.č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
12. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
13. Podľa § 71 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len Zákon o rodine/ manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
14. Podľa 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
15. Podľa 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa čl. 1 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
17. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z inštitútu manželského zväzku. Prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Podľa citovaného ustanovenia § 18 Zákona o rodine sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z citovaného ustanovenia § 19 Zákona o rodine zasa vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX Q. Š., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Š., vo zväzku XX, H. XXXX, X. XX, F. F.. Č.. X. Navrhovateľ uviedol, že spolu s manželkou vlastne spolu až na pár dní nežili v spoločnej domácnosti. Uviedol, že maximálne spolu žili 3 mesiace. Takisto manželka navrhovateľa uviedla, že počas manželstva žili spolu asi 6 mesiacov. Súd mal za preukázané, že z manželstva
nepochádza spoločné dieťa. Navrhovateľka má dcéru z prvého manželstva a navrhovateľ je bezdetný. Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh tým, že je na PN, nemá žiaden príjem, iba dávky v hmotnej núdzi a v čase podania nemal ani tento príjem, keďže mu manželka nepriniesla potrebné doklady na vybavenie si dávky v hmotnej núdzi. Z konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 18Pc/5/2018 vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 27.02.2018 na súd návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie bolo zastavené podľa § 97 ods. 1 CMP, nakoľko navrhovateľ sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia a manželka netrvala na prejednaní veci.
21. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 31.07.2018, zo dňa 27.05.2019 a zo dňa 25.06.2019 mal súd za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a od 19.02.2018 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá trvá. Navrhovateľovi boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi od júla 2018 do marca 2019 vo výške 96,30,- Eur, v mesiaci apríl 2019 vo výške 101,10,-Eur a v mesiaci máj 2019 v sume 36,40,-Eur. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 07.08.2019 vyplýva, že od 01.07.2019 bol navrhovateľovi znížený preddavok v hmotnej núdzi na sumu 64,70,-Eur. Z potvrdenia lekára P.. H. X., praktického lekára pre dospelých zo dňa 19.07.2019 vyplýva, že navrhovateľ mu nedoložil zdravotné nálezy za mesiace máj a jún 2019 a v prípade ak ich nepredloží, tak bude musieť pracovnú neschopnosť navrhovateľa z disciplinárnych dôvodov ukončiť. Z predloženej PN vyplýva, že navrhovateľ bol PN od 21.02.2018 s tým, že z potvrdenia P.. H. X.Á. zo dňa 02.09.2019 vyplýva, že PN trvá a je v starostlivosti odborného lekára P.. S.-neurológa. Z potvrdenia P.. U. S., neurológa navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ by z hľadiska neurologického nemal vykonávať prácu s ťažkými mechanizmami, resp. v prostredí kde by sa mohol závažnejšie zraniť alebo ublížiť spolupracovníkom, nemal by vykonávať prácu vyžadujúcu zvýšenú pozornosť a opatrnosť, z hľadiska driekovej chrbtice sa musí vyvarovať prudkej záťaži, dvíhaniu bremien, chladovým inzultom, dlhodobému státiu a sedeniu. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, navrhovateľ od roku 2015, kedy sa mal podľa jeho výpovede vrátiť z Anglicka, bol zamestnaný od 28.06.2016 do 10.08.2016, od 03.11.2016 do 27.11.2016 a od 28.11.2016 do 03.01.2017, od 25.08.2017 do 23.11.2017 a od 07.05.2019 do 09.05.2019 a celkový vymeriavací základ za toto obdobie predstavuje sumu 701,30,-Eur, čo zodpovedá aj výpovedi navrhovateľa na pojednávaní, keď uviedol, že počas PN prerušil pn-ku a že po príchode z Anglicka v roku 2015 pracoval na Slovensku sporadicky a žil prevažne z úspor.
22. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení vyplýva, že manželka navrhovateľa je od 09.10.2018 živnostníčkou, pričom z lustrácie z registra obyvateľstva vyplýva, že povolenie na pobyt jej bol vydaný dňa 06.03.2019 a je platný do 27.08.2020. Z potvrdenia Úradu práce, zamestnanosti a sociálnej ochrany z Bieloruska vyplýva, že manželka navrhovateľa poberá dôchodok v Bielorusku. V roku 2018 bola výška jej dôchodku v priemere vo výške 351 BYN (151,-Eur) mesačne a v roku 2019 za obdobie január až máj bola výška jej dôchodku vo výške v priemere 386,-BYN mesačne (166,-Eur). Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.06.2018, mal súd za preukázané, že manželka navrhovateľa predala v roku 2018 byt, ktorý nadobudla dedením, a to za XX.XXX W. (XX.XXX,-Eur). Z potvrdení ASB Belarusbank, a.s. zo dňa 20.06.2019 vyplýva, že manželka navrhovateľa spláca niekoľko pôžičiek s výškou mesačných splátok 150 BYN (65 Eur), 60 BYN (26,-Eur), 30 BYN (13,-Eur) a 40 BYN (17,-Eur). Z výpovede manželky navrhovateľa vyplýva, že manželka navrhovateľa sa snaží nájsť si prácu, resp. odberateľov služieb, ktoré ponúka v rámci živnosti s tým, že zatiaľ sa jej podarilo na základe živnosti vyfakturovať iba sumu 560,- Eur za mesiac august 2019.
23. Na základe zisteného skutkového stavu, súd návrh navrhovateľa- manžela na určenie výživného posúdil ako nedôvodný. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd zisťuje najmä, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ale i oprávneného manžela. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia, ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Súd však pri rozhodovaní prihliada aj na dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť, o výchovu detí. Pokiaľ ide o pomery na strane manželov, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ žije u svojej matky, ktorej na bývanie neprispieva, poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom si napriek trvajúcej práceneschopnosti hľadá prácu. Súd poukazuje na výpoveď samotného navrhovateľa, ktorý niekoľkokrát uvádzal, že sa pokúša nájsť si prácu, že si hľadá prácu, bol sa pýtať na prácu a zároveň aj uviedol,
že sa mohol zamestnať ako taxikár v Nitre s tým, že túto prácu nemohol zobrať, nakoľko by sa nemal ako dostať po skončení práce domov. Zároveň uviedol, že prácu v Bratislave si nehľadá, nakoľko nemá prostriedky, aby cestoval do Bratislavy. Z uvedenej výpovede má súd za preukázané, že navrhovateľ je schopný vykonávať prácu a jeho zdravotný stav mu nebráni vo vykonávaní adekvátnej práce, čo konštatoval aj neurológ navrhovateľa. V prípade manželky navrhovateľa, v konaní bolo preukázané, že manželka navrhovateľa žije na území Slovenskej republiky v nájme, pričom výdavky na nájom sú asi 5,- Eur až 10,-Eur na deň, má jediný stabilný príjem, a to dôchodok, ktorý je jej vyplácaný z Bieloruska, ako živnostníčka je povinná platiť preddavky na odvody do zdravotnej poisťovne a spláca pôžičky, ktoré si zobrala v Bielorusku. V konaní bolo preukázané, že manželka navrhovateľa si zriadila živnosť v októbri 2018, avšak povolenie na pobyt dostala až dňa 06.03.2019 s tým, že uviedla rovnako ako navrhovateľ, že sa snaží nájsť si prácu na živnosť a že jedinú prácu, ktorú si dosiaľ našla bolo tlmočenie v mesiaci august 2019, za ktoré vyfakturovala sumu 560,-Eur. V danom prípade má súd za to, že súd nemôže znevýhodniť manželku navrhovateľa a zaviazať ju na platenie výživného na manžela iba za to, že si zriadila živnosť. Súd má za to, že obaja manželia vzhľadom na vek majú približne rovnaké možnosti nájsť si prácu a to aj pri zohľadnení zdravotného stavu navrhovateľa a na druhej strane pri zohľadnení toho, že manželka navrhovateľa je cudzou štátnou príslušníčkou a síce ovláda slovenský jazyk, avšak je zreteľné, že slovenčina nie je jej materinským jazykom. Zároveň obaja účastníci sú v procese hľadania si práce, resp. manželka navrhovateľa je v procese hľadania si odberateľov v rámci zriadenej živnosti. Súd poukazuje na to, že samotné zriadenie živnosti ešte neznamená záruku, že dotyčná osoba bude mať dostatok odberateľov. Súd zároveň poukazuje na to, že v súvislosti so zriadením živnosti, vzniká živnostníkovi povinnosť platiť preddavky na povinné odvody, a to v prípade prvého roka živnosti sú to odvody na zdravotné poistenie, ktoré sú minimálne vo výške 66,78,-Eur. Okrem uvedeného, súd poukazuje aj na to, že manželia spolu prakticky nežili v spoločnej domácnosti, čo potvrdili obaja manželia, ktorí uviedli, že keď manželka žila na Slovensku, tak žila u známeho navrhovateľa a následne, keď bola na Slovensku po podaní návrhu na výživné, tak žila v nájme, v súvislosti s čím jej oproti navrhovateľovi vznikajú ďalšie výdavky na nájom, keďže navrhovateľ žije u svojej matky. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na to, že manželstvo bolo uzatvorené dňa 11.03.2017 a navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva už dňa 27.02.2018 s tým, že v návrhu uviedol, že spolu žili asi tri mesiace na Slovensku a mesiac v Bielorusku, že manželstvo nebolo harmonické, vôbec neplnilo svoj účel, že manželstvo nechce obnoviť a že nemajú spolu žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súd okrem toho poukazuje aj na to, že predpokladom manželstva je zákonom ustanovená povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, v súvislosti s čím súd poukazuje na to, že tieto základné povinnosti manželov neboli v manželstve naplnené, keď manželia spolu až na pár mesiacov nežili, sám navrhovateľ priznal, že v roku 2018 mal takmer rok intímnu známosť, z manželstva nepochádzajú žiadne deti a obaja manželia zhodne potvrdili, že ani v čase keď manželka bola na Slovensku, manželia spoločne nehospodárili. Sám manžel v návrhu na rozvod uviedol, že spolu nenadobudli žiaden majetok. Vzhľadom k vyššie uvedenému ako aj vzhľadom k samotnej dĺžke trvania manželstva a trvania vzájomného spolužitia, súd návrh navrhovateľa zamietol. Čo sa týka peňazí, ktoré manželka navrhovateľa nadobudla predajom bytu v Bielorusku, v ktorom predtým žila so svojím prvým manželom a ktorý zdedila po svojom prvom manželovi, súd má za to, že nie je v rozpore s dobrými mravmi ak manželka navrhovateľa väčšiu časť peňazí darovala svojej dcére, ktorá bola aj dcérou zosnulého manžela a ostatné peniaze použila na náklady na svoj pobyt na Slovensku. Súd má za to, že v danom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom k vyššie uvedenému, aby súd zohľadňoval túto sumu na prípadné výživné pre navrhovateľa. Súd má za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby peniaze, ktoré manželka získala predajom strechy nad hlavou, pod ktorou žila pred manželstvom s navrhovateľom, bola manželka nútená použiť iným spôsobom ako tým, že tieto peniaze použije na zabezpečenie vlastného bývania. Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ nedosahoval takmer žiaden príjem zo zamestnania od obdobia ako uviedol sám navrhovateľ na pojednávaní, čo sa vrátil z Anglicka, čo bolo v roku 2015. To znamená, že navrhovateľ napriek tomu, že PN bol až od februára 2018 dosahoval minimálny príjem zo zamestnania už minimálne dva roky predtým s tým, že sám navrhovateľ sa vyjadril, že žil z úspor a chvíľu po návrate z Anglicka aj z podpory. Z uvedeného vyplýva, že aj navrhovateľ mal úspory zo života pred uzatvorením manželstva, z ktorých si uspokojoval svoje potreby, keď dlhodobo nepracoval a zároveň, že navrhovateľ dlhodobo nepracoval, prakticky od roku 2015 a to zo svojho vlastného rozhodnutia.
24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre manželku navrhovateľa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdala.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).