Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci navrhovateľa - manžela: U. O., nar. XX. P. XXXX, bytom P. F. X, Q., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - manželke navrhovateľa: X. O., nar. XX. X. XXXX, bytom S. A. Q. XXX, o návrhu na určenie výživného na manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. októbra 2019 č. k. -263 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 1. augusta 2018 domáhal, aby súd uložil jeho manželke povinnosť platiť mu výživné vo výške 80 eur mesačne.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. , , , , , Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ako aj ust. a o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom v znení neskorších predpisov. Vecne ho odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané uzavretie manželstva účastníkov dňa 11. marca 2017 v Šali, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Šaľa, vo zväzku 19, ročník 2017, strana 69, pod por. č. 4. Obaja účastníci potvrdili, že v manželstve žili krátko cca 3 až 6 mesiacov, pričom z manželstva nepochádza spoločné dieťa. Manželka navrhovateľa má dcéru z prvého manželstva a navrhovateľ je bezdetný. Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh tým, že je na PN, nemá žiaden príjem, iba dávky v hmotnej núdzi a v čase podania nemal ani tento príjem, keďže mu manželka nepriniesla potrebné doklady na vybavenie si dávky v hmotnej núdzi. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd zisťuje najmä, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ale i oprávneného manžela. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia, ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Súd však pri rozhodovaní prihliada aj na dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť, o výchovu detí. Pokiaľ ide o pomery na strane manželov vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ žije u svojej matky, ktorej na bývanie neprispieva, poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom si napriek trvajúcej práceneschopnosti hľadá prácu. Súd poukazuje na výpoveď samotného navrhovateľa,

ktorý niekoľkokrát uvádzal, že sa pokúša nájsť si prácu, že si hľadá prácu, bol sa pýtať na prácu a zároveň aj uviedol, že sa mohol zamestnať ako taxikár v Nitre s tým, že túto prácu nemohol zobrať, nakoľko by sa nemal ako dostať po skončení práce domov. Zároveň uviedol, že prácu v Bratislave si nehľadá, nakoľko nemá prostriedky, aby cestoval do Bratislavy. Z uvedenej výpovede má súd za preukázané, že navrhovateľ je schopný vykonávať prácu a jeho zdravotný stav mu nebráni vo vykonávaní adekvátnej práce, čo konštatoval aj neurológ navrhovateľa. V prípade manželky navrhovateľa v konaní bolo preukázané, že manželka navrhovateľa žije na území Slovenskej republiky v nájme, pričom výdavky na nájom sú asi 5 eur až 10 eur na deň, má jediný stabilný príjem, a to dôchodok, ktorý je jej vyplácaný z Bieloruska, ako živnostníčka je povinná platiť preddavky na odvody do zdravotnej poisťovne a spláca pôžičky, ktoré si zobrala v Bielorusku. V konaní bolo preukázané, že manželka navrhovateľa si zriadila živnosť v októbri 2018, avšak povolenie na pobyt dostala až dňa 6.3.2019 s tým, že uviedla rovnako ako navrhovateľ, že sa snaží nájsť si prácu na živnosť a že jedinú prácu, ktorú si dosiaľ našla bolo tlmočenie v mesiaci august 2019, za ktoré vyfakturovala sumu 560 eur. V danom prípade má súd za to, že súd nemôže znevýhodniť manželku navrhovateľa a zaviazať ju na platenie výživného na manžela iba za to, že si zriadila živnosť. Súd má za to, že obaja manželia vzhľadom na vek majú približne rovnaké možnosti nájsť si prácu a to aj pri zohľadnení zdravotného stavu navrhovateľa a na druhej strane pri zohľadnení toho, že manželka navrhovateľa je cudzou štátnou príslušníčkou a síce ovláda slovenský jazyk, avšak je zreteľné, že slovenčina nie je jej materinským jazykom. Zároveň obaja účastníci sú v procese hľadania si práce, resp. manželka navrhovateľa je v procese hľadania si odberateľov v rámci zriadenej živnosti. Súd poukazuje na to, že samotné zriadenie živnosti ešte neznamená záruku, že dotyčná osoba bude mať dostatok odberateľov. Súd zároveň poukazuje na to, že v súvislosti so zriadením živnosti vzniká živnostníkovi povinnosť platiť preddavky na povinné odvody a to v prípade prvého roka živnosti sú to odvody na zdravotné poistenie, ktoré sú minimálne vo výške 66,78 eur. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na to, že manželia spolu prakticky nežili v spoločnej domácnosti, čo potvrdili obaja manželia, ktorí uviedli, že keď manželka žila na Slovensku, tak žila u známeho navrhovateľa a následne, keď bola na Slovensku po podaní návrhu na výživné, tak žila v nájme, v súvislosti s čím jej oproti navrhovateľovi vznikajú ďalšie výdavky na nájom, keďže navrhovateľ žije u svojej matky. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na to, že manželstvo bolo uzatvorené dňa 11.3.2017 a navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva už dňa 27.2.2018 s tým, že v návrhu uviedol, že spolu žili asi tri mesiace na Slovensku a mesiac v Bielorusku, že manželstvo nebolo harmonické, vôbec neplnilo svoj účel, že manželstvo nechce obnoviť a že nemajú spolu žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súd okrem toho poukazuje aj na to, že predpokladom manželstva je zákonom ustanovená povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, v súvislosti s čím súd poukazuje na to, že tieto základné povinnosti manželov neboli v manželstve naplnené, keď manželia spolu až na pár mesiacov nežili, sám navrhovateľ priznal, že v roku 2018 mal takmer rok intímnu známosť, z manželstva nepochádzajú žiadne deti a obaja manželia zhodne potvrdili, že ani v čase, keď manželka bola na Slovensku, manželia spoločne nehospodárili. Sám manžel v návrhu na rozvod uviedol, že spolu nenadobudli žiaden majetok. Vzhľadom k vyššie uvedenému ako aj vzhľadom k samotnej dĺžke trvania manželstva a trvania vzájomného spolužitia, súd návrh navrhovateľa zamietol. Čo sa týka peňazí, ktoré manželka navrhovateľa nadobudla predajom bytu v Bielorusku, v ktorom predtým žila so svojím prvým manželom a ktorý zdedila po svojom prvom manželovi, že nie je v rozpore s dobrými mravmi ak manželka navrhovateľa väčšiu časť peňazí darovala svojej dcére, ktorá bola aj dcérou zosnulého manžela a ostatné peniaze použila na náklady na svoj pobyt na Slovensku. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom k vyššie uvedenému, aby súd zohľadňoval túto sumu na prípadné výživné pre navrhovateľa. Taktiež by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby peniaze, ktoré manželka navrhovateľa získala predajom strechy nad hlavou, pod ktorou žila pred manželstvom s navrhovateľom, bola manželka nútená použiť iným spôsobom ako tým, že tieto peniaze použije na zabezpečenie vlastného bývania. Poukázal na to, že navrhovateľ nedosahoval takmer žiaden príjem zo zamestnania od obdobia, ako uviedol sám navrhovateľ na pojednávaní, čo sa vrátil z Anglicka, čo bolo v roku 2015. To znamená, že navrhovateľ napriek tomu, že PN bol až od februára 2018 dosahoval minimálny príjem zo zamestnania už minimálne dva roky predtým s tým, že sám navrhovateľ sa vyjadril, že žil z úspor a chvíľu po návrate z Anglicka aj z podpory. Z uvedeného vyplýva, že aj navrhovateľ mal úspory zo života pred uzatvorením manželstva, z ktorých si uspokojoval svoje potreby, keď dlhodobo nepracoval, prakticky od roku 2015 a to zo svojho vlastného rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z ustanovenia § 52 C. m. p.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako odvolací dôvod uviedol argumentoval tým, že súd bral do úvahy len tvrdenia manželky a jeho nie, napr. o nelegálnych príjmoch. Taktiež bolo prehliadnuté aj to, že ju upozorňoval, aby mu odoslala potvrdenie o príjme aj s prekladom, že to bude potrebovať na úrad práce, aby mohol poberať aspoň dávku v hmotnej núdzi.

4. Povinná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( C. m. p.) a dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok aj v závislom výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť, ods. 2 vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, ods. 2 výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Z citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. V zmysle § 77 Zákona o rodine výživné na manžela možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od doručenia žaloby prvoinštančného súdu 4.2.2016. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného manžela, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj osobnej starostlivosti o deti.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím a rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

11. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

12. Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 C. m. p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

14. Podľa § 57 C. m. p. povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

15. Podľa § 58 C. m. p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V mimosporových konaniach upravených C. m. p. platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. C. m. p. pripúšťa výnimky a to v zmysle § 53, ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, teda pre aplikáciu § 55 nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí len v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 C. m. p. Zo spisového materiálu nevyplýva návrh navrhovateľa ani povinnej na rozhodnutie o náhrade trov konania.

17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania právo, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle C. m. p.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).