Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-19-2019.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: L. M. FINANC, s.r.o., so sídlom Tehelná 5711/8, Trnava, IČO: 36 250 244, zast. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, Q., proti žalovanému: D.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, T., zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, Bratislava, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Ž a l o v a n ý má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému Trnava dňa 29.10.2018 domáhal proti žalovanému určenia, že právny úkon, nájomná zmluva zo dňa 23.03.2012, je neplatný a náhrady trov konania. Na základe námietky žalovaného bol spis dňa 22.03.2019 postúpený tunajšiemu súdu. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/115/2008-121 zo dňa 11.02.2009 bol Q. E. ustanovený za opatrovníka v tom čase nezvestnému A. E., s tým že bol oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jeho majetok v celom rozsahu, najmä uzatvárať za opatrovanca zmluvy, vrátane zmlúv o prevode nehnuteľností, disponovať s jeho finančnými prostriedkami a vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti L.M. FINANC, s.r.o., so sídlom Tehelná 8, Trnava, IČO: 36 250 244. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/27/2012-185 zo dňa 13.09.2012 bol z funkcie opatrovníka odvolaný. K predmetu sporu žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - budovy so súpisným číslom XX nachádzajúcej sa na pozemku registra ". s parcelným číslom XXX, o výmere 1052 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku registra ". par. č. XXX, o výmere 1052 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Q., obec Q. na Okresnom úrade Q., katastrálnom odbore. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 23.03.2012 uzatvorená nájomná zmluva, ktorou sa mal žalobca zaviazať prenechať žalovanému "na dočasné užívanie nebytové priestory, diskotéka 300 m2, reštauračný priestor J. H. prízemie 250 m2, second hand 64 m2". Ako dôvod určenia neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy žalobca uviedol, že v čase výkonu opatrovníckej funkcie opatrovníkom ustanoveným zomrelému spoločníkovi a konateľovi žalobcu, ani následne po zmene a ustanovení novej opatrovníčky, vo vzťahu ku spoločníkovi a konateľovi žalobcu neprebehlo úspešne súdne konanie, ktorým by bol právny úkon - nájomná zmluva zo dňa 23.03.2012, za opatrovanca súdom právoplatne schválený v prospech žalobcu. Poukazuje pritom na ustanovenia § 28 a §29 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia článku III. bodu 1 nájomnej zmluvy "Výška nájomného je stanovená dohodou zmluvných strán za nebytové priestory a predstavuje hodnotu výšky nákladov za prevádzku týchto zariadení / energií, vodné, stočné, plyn, elektrická energia, telekomunikácie, ktoré bude nájomca samostatne uhrádzať na základe predloženej faktúry dotknutými dodávateľmi". Má za to, že prenechanie
nehnuteľnosti - národnej kultúrnej pamiatky nachádzajúcej sa v centre mesta Q., patriacej do vlastníctva žalobcu do užívania tretej osoby na dobu 20 rokov, a to bezodplatne, nemožno považovať za bežnú vec. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že prevzatie záväzku nebolo bežnou vecou, ktorú by mohol opatrovník konateľa žalobcu uskutočniť v rozhodnom čase bez následného schválenia súdom. Na perfektnosť tohto právneho úkonu je potrebné, aby právny úkon za dotknutú osobu bol schválený opatrovníckym súdom. V prípade, že ku schváleniu právneho úkonu, ktorý nie je bežnou vecou nedošlo, nemožno takýto úkon považovať za úplný a dovŕšený. Právny úkon opatrovníka sa stane perfektným až schválením súdu. V súvislosti s predmetnou právnou vecou žalobca upriamuje pozornosť na súdne konanie, ktoré sa tiež týkalo predmetnej nehnuteľnosti. V odvolacom konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sžr/46/2011 predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Trnava, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcu v prospech tretej osoby, vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne deklaroval povinnosť opatrovníka obrátiť sa na príslušný opatrovnícky súd za účelom schválenia právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež uviedol, že opatrovník konateľa žalobcu uzatvoril predmetnú nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorý bol v tom čase jeho právnym zástupcom, ktorý vyvíjal sústavný psychický nátlak na jeho osobu, pričom mu sústavne tvrdil, že sa jedná ú bežnú vec a schválenie súdom sa nevyžaduje. Naliehavosť právneho záujmu žalobca preukazuje a odôvodňuje aj tým, že by sa mohol žalovaný pokúsiť bez jeho vedomia vstúpiť násilím do predmetnej nehnuteľnosti s cieľom spôsobenia škody ako aj z dôvodu, že ju ako neplatnú nie je možné bez adekvátneho zásahu súdu vypovedať. Dohoda o bezodplatnosti a dĺžke doby prenechania nehnuteľnosti do užívania je zmluvnou podmienkou, ktorú nebolo možné posúdiť ako právny úkon v záujme konateľa žalobcu. Dohodnuté zmluvné podmienky svojim obsahom zodpovedajú zmluve o výpožičke, znižujú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, a to aj v súvislosti s jej potenciálnym predajom tretej osobe. V prípade, ak by sa žalobca rozhodol predmetnú nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu, zmluvné podmienky dohodnuté v nájomnej zmluve by výrazne ovplyvnili potenciálnych kupujúcich. Ustanovenia obsiahnuté v nájomnej zmluve z veľkej časti dosahujú charakteristiku zmluvy o zriadení vecného bremena, a tým nepochybne znižujú cenu predmetnej nehnuteľnosti. V prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti by kúpna cena výrazne klesla práve z dôvodov existujúcich záväzkov v nájomnej zmluve. Aby mohol byť platný právny úkon - prenechanie nehnuteľnosti do užívania tretej osoby, zmluvné podmienky by museli obsahovať dohodu o nájomnom minimálne vo výške, ktorá by zodpovedala sume nájomného vynakladaného obvykle na danom mieste a v čase užívania nehnuteľnosti a súčasne dĺžka doby nájmu by musela byť dohodnutá na dobu významne kratšiu ako je 20 rokov. Dlhodobosť záväzku v trvaní 20 rokov súvisí s procesom schvaľovania právneho úkonu opatrovníckym súdom. Nepochybne aj dĺžka viazanosti predmetným právnym úkonom je len ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou, že v rozhodnom čase nešlo o bežný úkon. Má za to, že žalovaný ako advokát a osoba disponujúca informáciami s predmetnou nehnuteľnosťou nemohol byť dobromyseľný vo veci platnosti právneho úkonu - nájomnej zmluvy v čase jej podpisu, teda nájomná zmluva je od počiatku neplatná.
2. Dňa 30.09.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že nájomná zmluva je platná a zaväzujúca zmluvné strany v rozsahu zmluvných záväzkov v nej dohodnutých. Táto bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi medzi spoločnosťou L.M.FINANC s.r.o, v tom čase zastúpenej osobou Q.Á. E., ktorý na základe rozhodnutia OS Trnava č. k. 36 C/115/2008 zo dňa 11.02.2009 bol ustanovený za opatrovníka svojho nezvestného otca A. E.. Bol oprávnený vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti L.M.FINANC s.r.o. Doposiaľ Q. E. ani spoločnosť L.M.FINANC nepodala ani sa nedožadovali neplatnosti všetkých ostatných právnych úkonov, ktoré Q. E. realizoval ako konateľ spoločnosti, a to až do dňa ukončenia svojej funkcie, ktorú dobrovoľne odovzdal H. A.. Je zrejmé, že tu nie je žiaden naliehavý právny záujem s prihliadnutím k tomu, že návrh podáva spoločnosť L.M.FINANC zastúpená osobou Q. E. a teda majoritný vlastník spoločnosti a v tomto konaní ako zástupca spoločnosti. Tento sa ako majoritný vlastník aj ako súkromná osoba domáha rozhodnutia súdu, že konal v rozpore s právnymi predpismi a teda sú všetky právne úkony, ktoré realizoval od roku 2009 ako konateľ neplatné z dôvodu, že prekročil svoje právomoci konateľa. Spoločnosť je v tomto konaní zastúpená práve osobou, ktorá podľa svojho vlastného vyjadrenia mala spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, čo je absurdné a právne neakceptovateľné. Žalovaný trvá na tom, že osoba Q. E. dňa 23.03.2012 disponovala nespochybniteľne na základe rozhodnutia súdu oprávneniami konateľa spoločnosti L.M.FINAC s.r.o. a táto osoba v mene spoločnosti aj uzavrela nájomnú zmluvu dňa 23.03.2012. Nie je možné vylúčiť tento právny úkon od všetkých ostatných, ktoré Q. E. v tomto čase realizoval. Poukazovanie na ustanovenia Občianskeho
zákonníka § 28 a 39 sú čisto špekulatívne a právne neúčinné. Zmluvu podpísal oprávnený konateľ s druhou zmluvnou stranou, a teda zmluva je plne platná. Poukázal aj na čestné prehlásenie Q.Á. E. zo dňa 05.02.2015 pred notárkou D.. W., v ktorom prehlásil po uplynutí 3 rokov od uzatvorenia nájomnej zmluvy, že ako opatrovník v rozhodnom čase a taktiež ako výlučný a jediný dedič v plnom rozsahu uznáva znenie a platnosť nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v plnom rozsahu s tým ,že ju uzatvoril na základe jeho slobodného a uváženého rozhodnutia. Všetky práva a povinnosti zavedené zmluve prehlásil za naďalej platné v plnom rozsahu a žiadal, aby táto skutočnosť bola tretími stranami bez výhrad akceptovaná. Je teda zrejmé, že zmluva je platná a bola uzatvorená na základe jeho vôle a rozhodnutia.
3. Na pojednávaní dňa 02.10.2019 žalobca trval na žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný nevyužil prostriedky procesnej obrany včas, nie je možné ich preto akceptovať. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení, predmetnú nájomnú zmluvu považuje za platnú, na určenie jej neplatnosti chýba naliehavý právny záujem.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou spolu s doplnením jej odôvodnenia, vyjadrením žalovaného a listinnými dôkazmi, a to najmä uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36C/115/08-121 zo dňa 11.02.2009, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 16C/27/2012-185 zo dňa 13.09.2012, nájomnou zmluvou zo dňa 23.03.2012, čestným prehlásením zo dňa 05.02.2015, výpisom z obchodného registra žalobcu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36C/115/08-121 zo dňa 11.02.2009 bol Q. E. ustanovený za opatrovníka nezvestnému A. E., ktorý bol v tom čase spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu. Z výroku predmetného uznesenia vyplýva, že opatrovník bol oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jeho majetok v celom rozsahu, najmä uzatvárať za opatrovanca zmluvy, vrátane zmlúv o prevode nehnuteľností, disponovať s jeho finančnými prostriedkami a vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti L. M. FINANC, s.r.o.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2009. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 16C/27/2012-185 zo dňa 13.09.2012 bol Q. E. odvolaný z funkcie opatrovníka nezvestnému A. E. a zároveň bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36C/115/2008-121 zo dňa 11.02.2009, ktorým bol to tejto funkcie ustanovený. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2012. Žalobca, ako prenajímateľ, so žalovaným, ako nájomcom, dňa 23.03.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie nájomcovi na dočasné užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve prenajímateľa, a to nebytové priestory, diskotéka 300 m2, reštauračný priestor Stará pošta prízemie 250 m2, second hand 64 m2. Doba nájmu bola dohodnutá od 23.03.2012 do 23.03.2032. Z bodu III. zmluvy je zrejmé, že výška nájmu bola stanovená dohodou zmluvných strán, a to vo výške mesačných nákladov na prevádzku týchto zariadení, ktoré bude uhrádzať nájomca samostatne na základe predloženej faktúry dotknutými dodávateľmi. Zo záhlavia nájomnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ, v tomto konaní žalobca, bol zastúpený konateľom - Q. E.Č. - opatrovníkom podľa OS Trnava č. k. 36C/115/08. V čestnom prehlásení Q. E. dňa 05.02.2015 prehlásil, že nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi prenajímateľom L. M. FINANC s.r.o., ktorú uzavrel a podpísal ako opatrovník svojho otca A. E. s nájomcom D.. D. I. na obdobie od 23.03.2012 do 23.03.2032, v plnom rozsahu uznáva ako platnú aj ako jediný dedič po svojom otcovi. Zároveň prehlásil, že ako opatrovník v rozhodnom čase ako aj výlučný a jediný dedič v plnom rozsahu uznáva znenie a platnosť predmetnej nájomnej zmluvy v plnom rozsahu a túto uzatvoril na základe svojho slobodného a uváženého rozhodnutia. Vyhlásil tiež, že prehlásenie dal z dôvodu právnej istoty svojej osoby, ako aj osoby oprávneného nájomcu, D.. D. I.. Čestné vyhlásenie bolo Q. E. vlastnoručne podpísané pred poverenou pracovníčkou notárskeho úradu D.. Ľ. W.. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu, ktorý do spisu zabezpečil súd, vyplýva, že jedným z predmetov činnosti žalobcu je od 01.08.2002 aj prenájom nehnuteľností vrátane poskytovania základných služieb a doplnkových činností (čistiace a upratovacie práce).
6. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
7. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
9. K návrhu žalobcu, ktorý bol súdu doručený dňa 01.05.2019 a ktorým žalobca navrhoval vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd uvádza, že v danej veci neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku. Z citovaného ustanovenia § 273 CSP je zrejmé, že rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť len o žalobe podľa § 137 písm. a), teda o splnenie povinnosti. V danom prípade však ide o žalobu podľa § 137 písm. c), teda o určovaciu žalobu.
10. Podľa § 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 47 ods. 1 OZ, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
13. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
16. Vzhľadom na to, že predmetom tohto konania je určovacia žaloba podľa citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP, súd musel v prvom rade skúmať, či na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.03.2012 existuje naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu žalobca preukazoval a odôvodňoval tým, že žalovaný by sa mohol bez jeho vedomia pokúsiť vstúpiť násilím do predmetnej nehnuteľnosti s cieľom spôsobenia škody, ďalej tým, že nájomnú zmluvu ako neplatnú nie je možné vypovedať bez zásahu súdu, ako aj z dôvodu, že dohodnuté zmluvné podmienky, ako výška nájomného, doba nájmu, znižujú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, a to aj v súvislosti s predajom nehnuteľnosti tretej osobe. Žalobcom uvádzané dôvody sa týkajú najmä ekonomickej nevýhodnosti nájomnej zmluvy vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky ohľadne dĺžky nájmu, či výšky nájomného. Pri tvrdení žalobcu, že nájomnú zmluvu, ako neplatnú, nie je možné vypovedať bez zásahu súdu, je potrebné uviesť, že práve určenie jej neplatnosti je predmetom tohto konania. Prezumpcia jej neplatnosti a tým odôvodnená nemožnosť zmluvu vypovedať nie je opodstatnená. Platnosť nájomnej zmluvy bude riešiť súd ako predbežnú otázku v tomto konaní. To isté platí aj v súvislosti s obavou žalobcu, že žalovaný by bez jeho vedomia mohol do nehnuteľnosti vstúpiť s cieľom spôsobenia škody, pričom dôvodnosť tejto obavy ani nijako nepreukázal. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, jej uplynutím sa nájomný vzťah skončí. Súd má za to, že medzi sporovými stranami nie je stav právnej neistoty, u žalobcu teda neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
17. Po preskúmaní samotnej nájomnej zmluvy zo dňa 23.03.2012 súd dospel k záveru, že táto je platná. Obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. K žalobcom namietanej absencii určenia výšky nájomného, súd uvádza, že dohodu o výške nájomného obsiahnutú v bode III. nájomnej zmluvy pokladá za dostatočnú a tiež v súlade s citovaným ustanovením § 7 zákona a nájme a podnájme nebytových priestorov. Samotná výška takto dohodou určeného nájomného nemôže spôsobiť neplatnosť nájomnej zmluvy a nezakladá ani naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy. Zároveň je potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde o výpožičku (§ 659 a nasl. OZ), bezodplatné užívanie nehnuteľnosti, tak ako to uvádza žalobca v žalobe. K dobe nájmu dohodnutej v II. ods. 1) nájomnej zmluvy, od 23.03.2012 do 23.03.2032, teda 20 rokov, súd uvádza, že takto určená doba nájmu je v súlade s ustanovením § 7 zákona a nájme a podnájme nebytových priestorov.
18. Žalobca v žalobe navrhoval určiť neplatnosť nájomnej zmluvy s poukazom na nedodržanie ustanovení § 28 a § 39, na pojednávaní tiež podľa § 47 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že v danom prípade pri uzatváraní nájomnej zmluvy nešlo o bežnú vec, a preto bolo potrebné schválenie súdom. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že jedným z predmetov činností žalobcu je od 01.08.2002 aj prenájom nehnuteľností. Súd preto uzavretie nájomnej zmluvy opatrovníkom konateľa, ktorý sa pri jej podpise odvoláva na uznesenie Okresného súdu Trnava, ktorým bol ustanovený za opatrovníka konateľovi prenajímateľa na vlastnú žiadosť, nepokladá za vec, ktorá nie je bežná. Nebolo preto potrebné schválenie nájomnej zmluvy súdom. Navyše, sám Q.Š. E., v čestnom prehlásení zo dňa 05.02.2015 v plnom rozsahu uznal platnosť nájomnej zmluvy. Tu je tiež potrebné uviesť, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/46/2011 zo dňa 17.01.2012, na ktorý v tejto súvislosti žalobca poukazuje sa týkal návrhu na zrušenie rozhodnutia Správy katastra Trnava, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy. Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 24S/13/2010, pričom súd prvého stupňa žalobu zamietol, o odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžr/46/2011 zo dňa 17.01.2012 tak, že rozhodnutie správy katastra zrušil. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že v danej veci išlo o nakladanie s majetkovým súborom (predaj), ktorý tvorilo niekoľko desiatok pozemkov o výmere dosahujúcej 10.000 m2 spolu so stavbou označenou ako národná kultúrna pamiatka. V 47. odseku predmetného rozsudku, na ktorý poukazuje aj žalobca, sa Najvyšší súd zaoberal aj postupom pri určovaní charakteru bežnej veci, pričom uviedol, že za bežnú vec je možné podľa Najvyššieho súdu považovať akékoľvek nakladanie so zvereným majetkom, a to aj obchodnej spoločnosti, a to až dovtedy, ak nevzniknú pochybnosti, že takýto dispozičný úkon opatrovníka so zvereným majetkom podnikateľa nespĺňa, napríklad v rámci obchodných zvyklostí zaužívaných v danom obchodnom odvetví, charakteristiku predpokladanú u bežnosti. Potom je povinnosťou opatrovníka pred zamýšľaným nakladaním s konkrétne vymedzeným majetkom sa v zmysle § 28 OZ obrátiť na príslušný súd, aby ten v rámci svojho dozoru nad činnosťou opatrovníka potvrdil, že ide o bežnú vec, resp. v prípade, že tak tomu nie je, navrhovaný úkon opatrovníka odsúhlasil. Opätovne, aj s ohľadom na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu, preto súd konštatuje, že má za to, že pri prenájme nehnuteľnosti s dobou nájmu 20 rokov ide o bežnú vec. V prípade, ako sa žalobca domnieval, že o bežnú vec nešlo, nemalo ísť, bolo jeho povinnosťou sa pred podpisom nájomnej zmluvy obrátiť na príslušný súd s návrhom na schválenie tohto právneho úkonu. Žalobca nielenže tak neurobil, naopak, nájomnú zmluvu podpísal (v jej záhlaví s odkazom na uznesenie Okresného súdu Trnava, ktorým bol ustanovený za opatrovníka A. E.) a dňa 05.02.2015 vo svojom čestnom prehlásení, okrem iného, prehlásil, že ako opatrovník v rozhodnom čase ako aj výlučný a jediný dedič v plnom rozsahu uznáva znenie a platnosť predmetnej nájomnej zmluvy v plnom rozsahu a túto uzatvoril na základe svojho slobodného a uváženého rozhodnutia.
19. K namietanému nedodržaniu ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by mala vyplývať neplatnosť právneho úkonu, nájomnej zmluvy, z dôvodu, že jej obsah alebo účel odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. K namietanému nedodržaniu ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že žalobca neuviedol rozhodnutie akého orgánu považoval za potrebné pre účinnosť nájomnej zmluvy, a preto sa tým súd nemohol zaoberať.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).