Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Trnava so sídlom

Vajanského ulica č. 22, proti žalovanej: Správa katastra Trnava so sídlom Vajanského ulica

č. 2, Trnava, za účasti: 1/ L.M.FINANC, s.r.o., so sídlom Tehelná č. 8, Trnava,

IČO: 36 250 244, v zastúpení konateľom Ladislavom Matovičom s adresou Tehelná č. 8,

Trnava, t.č. na neznámom mieste, zast.: opatrovníkom T., T., a 2/ P., bytom O.O., obaja zast.:

JUDr. Petrom Tóthom, advokátom z Advokátskej kancelárie so sídlom Bartoškova č. 7, 831

04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom

konaní, na odvolanie Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty č. 1, Trnava proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. januára 2011 č. k. -70, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 26. januára 2011 č. k. -70 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. V 1055/09 zo dňa 03. apríla 2009 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobkyni a zúčastneným osobám 1/ L.M.FINANC, s.r.o., Trnava a 2/ P., O. právo na

náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Žalovaná vyznačila postupom podľa o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku

tiež „“) dňa 03.04.2009 rozhodnutie č.: V 1055/09, ktorým povolila

v zmysle podaného návrhu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

k nehnuteľnostiam zapísaným pod

1. parc. č. X. až X.X., všetko záhrady, v obci T., k. ú. T. na LV č. X., ďalej

2. parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria, a stavba (budova) súp. č. 47 v obci T., k.

ú. T. na LV č. X., ako aj

3. parc. č. X. až X., všetko zastavané plochy a nádvoria, v obci T., k.ú. T. na LV č. X.,

v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.03.2009 medzi obchodnou spoločnosťou

L.M.FINANC s.r.o., zast.: opatrovníkom T. na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.

k. zo dňa 11.2.2009 ako predávajúcim a P. ako kupujúcim.

Podľa rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda

právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje,

nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo

odvolacieho konania.

Ia.

Protest prokurátora

2. Proti uvedenému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností č. V 1055/09 podala dňa 04.08.2009 žalobkyňa protest prokurátora

č. Pd 169/09-4 z 27.07.2009, v ktorom uviedla, že uvedeným rozhodnutím boli porušené

ustanovenia , a ďalej vyhlášky

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. a v spojitosti

s aj ust. , a Správneho poriadku.

3

3. Verejný záujem na prejednanie protestu prokurátora mal byť preukázaný

tou skutočnosťou, že advokát JUDr. Roman Cibulka prostredníctvom podnetu požiadal

orgány prokuratúry preskúmať rozhodnutia Správy katastra Trnava vo vkladových konaniach

č. V 557/09, V 558/09, V 604/09, V 1055/09, V 1056/09 a V 1057/09. V uvedených veciach

namietal, že na povolenie týchto vkladov podľa neho malo predchádzať pre nakladanie

s prevádzaným majetkom schválenie súdu v zmysle ustanovenia § 28 Občianskeho

zákonníka, nakoľko predmetné kúpne zmluvy za predávajúceho nezvestného Ladislava

Matoviča uzatváral jeho syn T., ktorý ho zastupoval ako súdom ustanovený opatrovník.

4. Prokuratúra zdôraznila tú skutočnosť, že za predávajúceho L. M. FINANC s. r. o.,

ktorého konateľom je Ladislav Matovič, uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu T., ktorý bol

uznesením Okresného súdu v Trnave č. -121 právoplatným dňa 11.2.2009

ustanovený za opatrovníka. Za tejto situácie dôvodila okresná prokurátorka, že bez toho, aby

ku kúpnej zmluve nebol priložený v zmysle súhlas súdu pre

disponovanie s majetkom nezvestného opatrovanca Ladislava Matoviča, nemohol byť

žalovanou vklad povolený.

Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia citovanej zmluvy

platí, že ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú,

a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

5. Prokuratúra z textu ust. vyvodila záver, že vyplýva

zákonné obmedzenie pre zákonných zástupcov spravujúcich majetok iných osôb pri nakladaní

s takýmto majetkom nad rámec tzv. bežných úkonov. Toto obmedzenie sa vzťahuje

tak na rodičov ako zákonných zástupcov maloletých detí pri nakladaní s ich majetkom,

ako aj na poručníkov, ktorí spravujú cudzí majetok, či opatrovníkov ustanovených osobám

nespôsobilým k právnym úkonom alebo ustanoveným súdom v zmysle ust. § 29 Občianskeho

zákonníka. Z daného potom prokuratúre vyplynulo, že pokiaľ nejde o bežnú vec, potrebuje

opatrovník schválenie súdu vždy. Súd schvaľuje úkony až vtedy, keď už boli urobené. Svoj

4

súhlas súd nemôže dať vopred, keďže obsah právneho úkonu nie je ešte známy. Tým menej

môže súd zákonným zástupcom vopred schvaľovať ich právne úkony.

6. Na základe argumentácie žalobkyne Katastrálny úrad v Trnave v súlade s § 26

ods. 6 o prokuratúre (ďalej na účely tohto rozsudku

tiež „“) a o správnom konaní protestu

prokurátora č. Pd 169/09-4 zo dňa 27.7.2009 vyhovel a rozhodnutím č. Vo 3/2009

z 30.09.2009 rozhodnutie žalovanej o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností č. V 1055/09 zo dňa 03.04.2009 zrušil a vec jej vrátil na nové konanie

a rozhodnutie.

7. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky konajúci ako odvolací

orgán na základe odvolania P. zo dňa 23.10.2009 postupom podľa § 59 ods. 2 správneho

poriadku zmenil hore uvedené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trnave č. Vo 3/2009 zo dňa

30.9.2009 tak, že vyslovil nový výrok: Katastrálny úrad v Trnave podľa § 27 zákona č.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Trnava č. Pd 169/09 – 4 zo dňa 27.7.2009 nevyhovuje a rozhodnutie Správny

katastra Trnava o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 1055/09

zo dňa 3.4.2009 potvrdzuje.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa v zmysle svojho oprávnenia podľa § 35 ods. 1

písm. b) podala na Krajský súd v Trnave žalobu

zo dňa 26.02.2010.

9. Krajský súd ako súd prvého stupňa po zistení, že napadnuté rozhodnutie

nie je vylúčené zo súdneho prieskumu ( ), že žaloba podľa obsahu má všetky

5

náležitosti a bola podaná v 2-mesačnej lehote, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru,

že žalobu je potrebné zamietnuť.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd v prvom rade vysporiadal

s námietkou účastníka, či má právomoc a príslušnosť vo veci konať a v tejto súvislosti

aj s namietanou pasívnou legitimáciou. Krajský súd dospel k záveru, že vecná aj miestna

príslušnosť je Krajskému súdu v Trnave daná a správne bola žalovaná Správa katastra

v Trnave ako pasívne legitimovaná osoba.

11. K meritu veci ďalej krajský súd vyslovil názor, že správny orgán rozhodoval

v intenciách zákona, dôkazy, ktoré predložil správny orgán a na základe ktorých založil svoje

rozhodnutie nie sú pochybné a vykonané dôkazy logicky robia možným skutkový záver,

ku ktorému správny orgán dospel. Rozhodnutie správneho orgánu nepovažuje za nehumánne,

neefektívne ani nemorálne.

12. K ďalšej námietke žalobkyne, že je potrebné, aby takýto úkon - uzavretie kúpnej

zmluvy, bol schválený súdom v zmysle , lebo nešlo o bežnú vec,

krajský súd zdôraznil, že už takýto úkon súd schválil tým, že v zmysle

vo výroku právoplatného rozhodnutia vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka

aj v súvislosti s predajom nehnuteľností, pričom svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil

s odkazom na vznikajúce problémy pri spravovaní rozsiahleho majetku nezvestného,

ako aj s prihliadnutím na verejný záujem, napr. možných veriteľov. Výklad žalobkyne,

že raz vymedzené práva a povinnosti opatrovníka v právoplatnom súdnom rozhodnutí by bolo

nutné ešte opätovne schvaľovať v súdnom konaní, by nepochybne prinieslo ďalšie praktické

problémy so starostlivosťou o majetok, s navyšovaním sporov, nehospodárnosťou a pod.

13. Krajský súd na záver upozornil na skutočnosť, že v rozhodnutí Okresného súdu

v Trnave o ustanovení opatrovníka je nutné rozlišovať oprávnenia opatrovníka v dvoch

rovinách, kde v prvej rovine je opatrovník oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca

pri všetkých úkonoch a spravovať jeho majetok v celom rozsahu, najmä uzatvárať

za opatrovanca zmluvy, vrátane zmlúv o prevode nehnuteľnosti a disponovať s jeho

finančnými prostriedkami ako fyzickej osoby a v druhej rovine uznesenie Okresného súdu

v Trnave o ustanovení opatrovníka vymedzuje práva a povinnosti opatrovníka vykonávať

6

za svojho otca práva a povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti

L.M.FINANC, s.r.o. V danom prípade boli predmetom prevodu vlastníctva na základe kúpnej

zmluvy nehnuteľnosti, ktoré nepatrili fyzickej osobe a to nezvestnému Ladislavovi

Matovičovi, ale boli vo vlastníctve iného právneho subjektu a to obchodnej spoločnosti

L.M.FINANC, s.r.o., teda iného právneho subjektu, pričom opatrovník v tomto prípade konal

na základe poverenia súdu vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa, ku ktorým

nepochybne patria aj práva rozhodovať o predaji majetku obchodnej spoločnosti.

III.

Odvolanie Krajskej prokuratúry/stanoviská

14. Vo včasnom odvolaní zo dňa 18.02.2011 (č. l. 81) podanom v súlade s § 6 ods. 1

písm. b) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobkyňa prezentovaná

Krajskou prokuratúrou Trnava poukázala na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

žalovanej.

Podľa platí, že ak nie je ďalej ustanovené

inak, nadriadený prokurátor je oprávnený vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo

rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

15. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že katastrálny orgán mal povinnosť preskúmať

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťami, resp. oprávnenie opatrovníka

stanoveného uznesením súdu nakladať s prevádzaným majetkom. V súlade s § 28

bolo potrebné na prevod nehnuteľného majetku schválenie takejto

kúpnej zmluvy súdom a k návrhu na vklad bolo potrebné predložiť nielen uznesenie

o ustanovení opatrovníka, ale aj listinu dokladujúcu schválenie úkonu vykonaného

opatrovníkom v mene opatrovanca zo strany súdu.

16. Nestotožnila sa ani s názorom krajského súdu, že vo výroku uznesenia

o ustanovení opatrovníka v zmysle určený rozsah práv a povinností

opatrovníka predstavuje schválenie úkonu a že prípadné ďalšie schvaľovanie súdom

7

by predstavovalo zvyšovanie sporov, nehospodárnosť ako i ďalšie praktické problémy

v súvislosti so starostlivosťou o majetok. Takto prezentovaný názor krajským súdom podľa

žalobkyne popiera celú podstatu opatrovníckeho konania a umožňoval by nekontrolovateľné

nakladanie opatrovníka s majetkom opatrovanca. Výrok rozhodnutia o ustanovení

opatrovníka určuje rozsah opatrovníckych práva a povinností a nie je schválením súdu,

ani nahradením schvaľovacieho úkonu zo strany súdu tak, ako to má na mysli § 28 Občiansky

zákonník. Navyše žalobkyňa zastáva názor, že súd nemôže svoj súhlas dať vopred,

keďže obsah právneho úkonu mu ešte nie je známy.

17. Ďalej v svojom odvolaní poukázala na rozpornosť záverov krajského súdu v tom,

že na jednej strane tvrdil, že stanovením rozsahu práv a povinností vo výroku uznesenia

o ustanovení opatrovníka došlo k schváleniu všetkých právnych úkonov opatrovníka naraz,

na druhej strane tvrdil, že schválenie právneho úkonu súdom nie je potrebné. Znenie výroku

uznesenia o ustanovení opatrovníka spôsobilo zmätočnosť jeho výkladu a aplikácie.

V napadnutom rozhodnutí sa súd nezaoberal jeho platnosťou, resp. neplatnosťou,

ale vo svojom odôvodnení sa upokojil s konštatovaním, že žiadny orgán nespochybnil jeho

zákonnosť a preto je platný a vykonateľný.

18. V odvolaní tiež žalobkyňa uviedla, že sa domnieva, že funkcia konateľa

a spoločníka môže vzniknúť len na základe ustanovení . Vzhľadom

na rešpektovanie právoplatného rozhodnutia okresného súdu o ustanovení opatrovníka

do funkcie konateľa a spoločníka za základe ustanovení

a , je možné akceptovať vznik tejto funkcie aj na základe týchto

ustanovení, avšak len za podmienky následného schválenia právneho úkonu opatrovníka

súdom.

19. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobkyňa nestotožnila s právnymi závermi

krajského súdu, ktoré nemajú oporu v zákone a sú podľa nej zmätočné. Je toho názoru,

že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

20. Záverom žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8

21. Na odvolanie žalobkyne podaním zo 04.03.2011 (č. l. 89) prostredníctvom svojho

právneho zástupcu zareagovala zúčastnená osoba 1/ L.M.FINANC, s.r.o. Úvodom vyjadrila

svoje hlboké znepokojenie nad osobným odvolaním osoby KP JUDr. Ľ. K., ktorý nebol

aktívnym účastníkom konania pred správnymi orgánmi ako aj pred súdom. Ďalej namietala

nesprávne uvedené označenie zákona o prokuratúre, keďže je

vyhláškou Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácii SR.

22. Podané odvolanie preto považuje za neobjektívne a účelovo podané bez opory

v skutkových zisteniach ako aj procesne neadekvátne. Skutkové a právne závery uvedené

v rozhodnutí krajského súdu považuje za skutkovo ako aj právne odôvodnené a v plnom

rozsahu preukázané a žiadal preto odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie

prvostupňového súdu.

23. V nasledujúcom podaní z 13.09.2011 zúčastnená osoba 1/ L.M.FINANC, s.r.o.,

Trnava predložila žiadosť o prednostné rozhodnutie veci. Svoj nárok na prednostné

rozhodnutie veci, tzn. výskyt objektívneho dôvodu, ktorý v zmysle judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva odôvodňuje zmenu poradia došlých vecí tým, že legálne uprednostňuje

vybavovanie tejto veci súdom pred inými, obchodná spoločnosť L.M.FINANC, s.r.o. bližšie

nespresnila.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru,

9

že odvolanie je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ),

je vydané v súlade so zákonom, a preto postupom podľa v spoj. s

rozsudok zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v napadnuté

rozhodnutie žalovanej postupom podľa zrušil a vrátil mu späť na ďalšie

konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

25. Predovšetkým Najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania

ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozsudku krajského súdu, je právna

otázka, či môže orgán správy katastra povoliť vklad vlastníckeho práva predložený

opatrovníkom vlastníka bez súhlasu súdu. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné

medze skutkového zistenia. K pochybnostiam žalobkyne, či vôbec môže byť inštitút civilného

opatrovníctva využitý na zákonné zastupovanie pri výkone funkcie orgánu obchodnej

spoločnosti v celosti, ak sa konateľ a súčasne spoločník spoločnosti s ručeným obmedzeným

nachádza t.č. na neznámom mieste, sa Najvyšší súd vzhľadom na existenciu právoplatného

uznesenia Okresného súdu Trnava z 11.02.2009 č. k. -121 nebude vyjadrovať.

26. Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd musel na prvom mieste zaoberať otázkou

aktívnej legitimácie prokuratúry najmä v tom rozsahu, kedy je tento štátny orgán dohľadu

nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (najmä § 4 ods. 1 písm. e/ zákona

č. o prokuratúre) oprávnený za danej situácie domáhať sa nápravy zistenej

nezákonnosti (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu z 08.11.2011 sp. zn. ).

A) K medziam aktívnej legitimácie konajúcej prokuratúry:

27. Na prvom mieste Najvyšší súd akceptuje oprávnenie Krajskej prokuratúry

ako nadriadenej prokuratúry v zmysle a

(nesprávne bolo v odvolaní uvedené číselné označenie zákona 151/2003, čo však bolo

napravené riadnym označením citovaného zákona „o prokuratúre“) vykonať procesné úkony

podriadeného prokurátora v súdnom prieskume. Toto oprávnenie nepochybne po stránke

10

procesnej v zmysle svojho oprávnenia ( ) využil krajský

prokurátor.

28. Avšak celkom odlišnou otázkou je to, či prokurátor v tomto súdnom prieskume

rozhodnutia správneho orgánu preukázal naplnenie osobitných zákonných predpokladov,

ktoré ho v zmysle v spojení s legitimizujú na podanie žaloby. Najvyšší súd

tu má na mysli striktné obmedzenie právomoci prokurátora zákonodarcom v tom duchu,

aby iba výnimočne zasiahol do súkromnej autonómie právnych vzťahov.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa

(ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté.

29. Práve posledne uvedená maxima zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi

v dobrej viere (materiálna podmienka aktívnej legitimácie) orgánmi prokuratúry je pre tento

súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov

a s tým nerozborne súvisiaci záujem na ich ochrane. Akého charakteru a kto je účastníkom

právneho vzťahu v katastrálnom konaní posudzovanom, o tom vypovedá administratívny spis.

30. Z priloženého administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva,

že dňa 24.03.2009 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

k tam uvedeným nehnuteľnostiam v zmysle priloženej kúpnej zmluvy z 23.03.2009 uzavretej

v ten istý deň medzi obchodnou spoločnosťou L.M.FINANC s.r.o., Trnava ako predávajúcim

a P., O. ako kupujúcim. Na základe podpisu uvedenej zmluvy došlo k vzniku súkromného

právneho vzťahu, obsahom ktorého sú jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán, a to

11

najmä práva kupujúcej na prevod vlastníckeho práva (viď článok IV.) k uvedeným

nehnuteľnostiam.

31. Práve takto je vymedzený súkromno-právny vzťah, pri ktorom, ak chcela

prokuratúra využiť svoje oprávnenie podľa , musela preukázať, že dbá o to,

aby práva, ktoré hore uvedené zmluvné strany nadobudli v dobrej viere, boli čo najmenej

dotknuté.

32. Spochybnenie dobrej viery konajúcich osôb (a contrario bona fide) v zmysle

požadovanom v musí vychádzať (viď )

z nepreukázania presvedčenia konajúcich osôb, že ide o správnu vec. Hranicu uvedeného

spochybňovania vymedzuje také konanie jednotlivca (malus), ktoré je vedené nečestnou

pohnútkou, vykazuje znaky nemorálneho, zavádzajúceho, simulovaného alebo iného,

spoločensky nežiaduceho správania účastníkov konkrétneho právneho vzťahu alebo vyšší

stupeň neistoty, či je zákon správne vykladaný. Potom, ak je prokuratúra zaťažená

povinnosťou ( ) rešpektovať takúto charakteristiku súkromnej autonómie

právnych vzťahov a súčasne naplniť svoje ústavné poslanie, potom sa od nej celkom

oprávnenie očakáva, že práva jednotlivcov, ktoré nezvratne vykazujú uvedené nedostatky,

bude pri výkone svojho dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti takto preverovať.

33. Ako už Najvyšší súd citoval z podaného protestu prokurátora (p. č. 3), žalobkyňa

v svojich podaniach konkretizovala (informácia o podnete súkromnej osoby), prečo vôbec

zavkladovanie vlastníckeho práva (svojim rozsahom značným a dotýkajúcim sa aj národno-

kultúrnej pamiatky) do katastra nehnuteľností je už mimo rámec dobrej viery (opatrovník

konal samostatne mimo rámec súdneho dohľadu zakotvenom v ,

čo je v rozpore s bežne očakávaným výkladom) a prečo a ako sa mal orgán správy katastra

s touto situáciou vysporiadať (vyžadovať predloženie súhlasu súdu). Preto je celkom

jednoznačné, že takýmto konaním orgánu prokuratúry došlo v prejednávanej veci

k legitímnemu spochybneniu dobrej viery konajúcich osôb pri vklade vlastníckeho práva

na kupujúceho.

12

34. Hore opísaný prístup žalobcu k výkonu svojho oprávnenia chrániť práva

jednotlivcov má oporu v zákone. Najvyšší súd už v svojom rozsudku sp. zn.

vyslovil nielen, že: „Predovšetkým v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kam právne vzťahy

vznikajúce pri evidencii prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepochybne patria,

je nutné kontrolovať dodržiavanie oprávnenosti zasahovania orgánov verejnej moci do týchto

vzťahov, a to v rozsahu článku 2 ods. 2 .“, ale aj vymedzil

základné oprávnenia orgánov prokuratúry vo vzťahu k správnemu súdnictvu. Ak uvedená

procesná podmienka dobrej viery pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva po uzavretí

zmluvy, ktorej účelom bol prevod vlastníctva k viacerým nehnuteľnostiam, bola žalobcom

hodnoverne spochybnená, potom sú orgány prokuratúry oprávnené vyvolať súdny prieskum

zákonnosti vkladu vlastníckeho práva.

35. Na základe hore prezentovaných právnych záverov a úsudkov preto Najvyšší súd

dospel k právnemu názoru, že v prejednávanej veci žalobkyňa bola aktívne legitimovaná

na podanie žaloby.

B) K povinnosti opatrovníka žiadať o súdny súhlas:

36. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas s právnym názorom krajského súdu, že ďalší súhlas

súdu s úkonmi opatrovníka nie je v zmysle potrebný, nakoľko

z uznesenia okresného súdu nevyplýva takýto postup.

37. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na obsah ustanovenia § 28 Občianskeho

zákonníka.

Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia citovanej zmluvy

platí, že ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú,

a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

13

38. Z citovaného textu § 28 s využitím sémantickej metódy výkladu vyplýva

jednoznačný záver zákonodarcu podriadiť činnosť opatrovníka pod dohľad súdnej moci

(vydávaním „a priori“ súhlasu) s pripustením výnimky, že súd oprávňuje opatrovníka ako

zákonného zástupcu pri správe majetku, ktorá nepochybne vykazuje charakter bežnej veci,

aby konal samostatne, tzn. bez ingerencie štátneho dohľadu. Takýto záver nielenže

nespochybňuje znenie procesného ustanovenia , kedy zákonodarca poveril

súd ustanoviť rozsah obsahu výkonu funkcie opatrovníka tým, že konkretizuje jednotlivé jeho

práva a povinnosti, ale aj potvrdzuje nasledovné ustanovenie , ktoré aj na výkon

funkcie opatrovníka pripúšťa subsidiárne účinky oveľa striktnejšej úpravy súdneho dohľadu

pri výkone starostlivosti súdu o maloletých.

Podľa v uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie

i rozsah opatrovníckych práv a povinností.

Podľa ustanovenia až 180 [] platia obdobne.

39. Najvyšší súd ďalej pripúšťa, že napriek uvedeným záverom môže súd konajúci

podľa aj prostredníctvom uznesenia ( ) o ustanovení

opatrovníka schváliť konkrétny úkon opatrovníka pre nakladanie s konkrétnym majetkom

toho, koho zastupuje, ak nejde o bežnú vec, avšak toto schválenie musí byť súdom vložené

do výrokovej časti uznesenia ( ); neprípustné je schválenie nakladania

s majetkom zakomponovať do časti odôvodnenia. Toto však Okresný súd Trnava,

ako vyplýva zo všeobecne sformulovanej druhej časti výroku jeho uznesenia

č. k. -121, nevyslovil.

40. Je potom celkom irelevantné (a na toto tiež poukázal Úrad geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky v závere str. 3 svojho rozhodnutia z 18.01.2010), že okresný

súd sa iba v odôvodnení zaoberal konkrétnym sporom o majetok (odkaz

na sp. zn. ), ktorého aktuálny prevod musí ustanovený opatrovník v blízkej

budúcnosti riešiť. V zmysle uvedených záverov argumentácia krajského súdu, že ak by raz

vymedzené práva a povinnosti opatrovníka v právoplatnom súdnom rozhodnutí by bolo nutné

ešte opätovne schvaľovať v súdnom konaní, by potom nepochybne prinieslo ďalšie praktické

14

problémy so starostlivosťou o majetok, s navyšovaním sporov, nehospodárnosťou,

resp. že takýto postup by značne zbyrokratizoval prístup občana k včasnému usporiadaniu

majetkových záležitostí, sa javí ako právne nepodložená.

41. Na základe uvedených záverov malo byť preto očakávanou súčasťou návrhu

opatrovníka na vklad vlastníckeho práva predovšetkým odôvodnenie, prečo nakladanie

s rozsiahlym majetkovým súborom, ktorý tvorí niekoľko desiatok pozemkov (parc. č. X. až

2

X.X.) o výmere dosahujúcej 10.000 mspolu so stavbou označenou ako národná kultúrna

pamiatka, to všetko zaevidované v k.ú. mesta T., opatrovník pokladá za bežnú vec, a prečo

nepožiadal príslušný súd v zmysle o schválenie takéhoto úkonu

opatrovníka. Až po preskúmaní dôvodov a argumentov opatrovníka ako nenahraditeľných

podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu v katastrálnom konaní (viď § 32 ods. 1 zákona

č. v spojení s ako aj záver zák. č.

), mal orgán správy katastra povoliť vklad vlastníckeho práva alebo zamietnuť

návrh.

Podľa záver pri rozhodovaní o vklade prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

42. Či tak orgán správy katastra chcel konať alebo nie nemôže správny súd

pri prieskume povolenia vkladu oprieť o odôvodnenie tohto rozhodnutia, lebo

prostredníctvom svojho ustanovenia povolil absenciu

odôvodnenia rozhodnutia. Preto postup správneho súdu pri vykonávaní súdneho prieskumu

uvedeného rozhodnutia o povolení vkladu vydaného v zmysle § 31 ods. 4 až 6

musí vychádzať iba z argumentácie tohto orgánu (nadriadeného orgánu)

vyslovenej pri vybavovaní protestu prokurátora.

43. Avšak pri porovnaní obsahu rozhodnutí vydaných tak Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky dňa 18.01.2010, resp. Katastrálneho úradu v Trnave

zo dňa 30.09.2009 Najvyšší súd nachádza celkom odlišnú argumentáciu. Nakoľko

15

argumentácia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je v prejednávanej

veci právne relevantná, nakoľko bola vyslovená vyšší správnym orgánom, musí sa Najvyšší

súd k uvedeným záverom vysloviť.

44. Podľa argumentácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

(viď str. 4 ods. 6 rozhodnutia č. PO-246/2010/Ja z 18.01.2010) v čase uzavretia kúpnej

zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou L.M.FINANC, s.r.o. a kupujúcom bol majetok

uvedenej spoločnosti oddelený od majetku jednotlivých spoločníkov, tzn. podľa úradu

uzatvorením tejto kúpnej zmluvy T. nenakladal s majetkom Ladislava Matoviča, ale

s majetkom spoločnosti L.M.FINANC, s.r.o. potom na základe uvedeného výkladu úrad

vyslovil právny názor, že na nakladanie s jej majetkom schválenie právneho úkonu nie je

potrebné.

45. S takto formulovaným právnym názorom Najvyšší súd nemôže súhlasiť, lebo

práve pri tomto prevode majetku obchodnej spoločnosti opatrovník T. prinajmenej vykonával

oprávnenia v pôsobnosti vyplývajúcej z výkonu funkcie konateľa Ladislava Matoviča pri

nakladaní so zvereným a konkrétne vymedzeným majetkom spoločnosti s ručením

obmedzeným, ak zo spoločenskej zmluvy uvedenej spoločnosti pre scudzovanie

nehnuteľností nevyplývali ešte iné podmienky, ktorých splnenie mal orgán správy katastra

preveriť.

C) K postupu pri určovaní charakteru bežnej veci:

46. Ďalej sa musí Najvyšší súd vyjadriť aj k problematike očakávaného postupu

opatrovníka pri vyhodnocovaní, či nakladanie s konkrétne majetkom je možné

ešte vyhodnotiť ako bežnú vec alebo už nie. Okresný súd Trnava v citovanom uznesení

č. k. -121 príkladmo vymedzil okruh majetkových dispozícií tým, že „potreba

poveriť opatrovníka aj nakladaním s nehnuteľnosťami, a to bez toho aby úkony

opatrovníka súvisiace s prevodom, ale aj s disponovaním finančnými prostriedkami

(napr. výbery a vklady hotovosti z bankových účtov, výbery obsahu bezpečnostných schránok

16

v bankách, výbery z depozit a pod.) podliehali akémukoľvek dodatočnému schválenie

súdom.“, tzn. že podľa neho vykazujú charakteristiku bežných vecí.

47. Za bežnú vec je možné podľa Najvyššieho súdu považovať akékoľvek nakladanie

so zvereným majetkom, a to aj obchodnej spoločnosti, a to až dovtedy, ak nevzniknú

pochybnosti, že už takýto dispozičný úkon opatrovníka so zvereným majetkom podnikateľa

nespĺňa, napríklad v rámci obchodných zvyklostí zaužívaných v danom obchodnom odvetví,

charakteristiku predpokladanú u bežnosti. Potom je povinnosťou opatrovníka

pre zamýšľaným nakladaním s konkrétne vymedzeným majetkom sa v zmysle § 28 obrátiť

na príslušný súd, aby ten v rámci výkonu svojho štátneho dozoru nad činnosťou opatrovníka

potvrdil, že ide o bežnú vec, resp. v prípade, že tak tomu nie je navrhovaný úkon opatrovníka

odsúhlasil.

48. Ako už Najvyšší súd v bode 41. naznačil, pri zmluvnom prevode tak rozsiahleho

majetkového súboru, ktorý tvorí niekoľko desiatok pozemkov (parc. č. X. až X.X.) o výmere

2

dosahujúcej 10.000 mspolu so stavbou označenou ako národná kultúrna pamiatka, to všetko

zaevidované v k. ú. mesta T., pochybnosti o bežnosti takéhoto úkonu by vzniknúť mali.

49. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. ,

pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu

postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie správnym súdom

je v zmysle veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti

možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu

vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne

17

( ) neprípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust.

na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

51. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

podľa v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi

môže právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniknúť; toto ustanovenie sa musí

extenzívnym výkladom (odstraňovanie medzier v práve) aplikovať aj na pozíciu osôb

zúčastnených na súdnom konaní. Nakoľko však úspešná žalobkyňa bola úspešná pri výkone

svojej štátnej moci a zúčastnené osoby 1/ L.M.FINANC s.r.o., Trnava a 2/ P., O., obaja

právne zastúpení, vzhľadom na svoju argumentáciu a procesné návrhy úspešné neboli,

nepriznal im konajúci odvolací súd po zmene rozsudku krajského súdu právo na náhradu trov

konania.

52. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez

pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov týkajúcich

sa vedenia katastrálneho operátu vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 17. januára 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová