Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom na Košickej 56 v Bratislave, IČO: 45 684 618, zastúpeného splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom na Michalskej 14 v Bratislave, IČO: 47 255 706, proti žalovanej T. Q., C. XX.XX.XXXX, S. C. P. Š. XXXX/X A. V., o zaplatenie 93,04 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi súd oproti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 27.2.2017 žalobcu, ktorou žiadal súd, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 93,04 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 17,96 eur od 19.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,95 eur od 23.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 31,95 eur od 20.5.2014 do zaplatenia a zo sumy 17,18 eur od 19.6.2014 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania.

2. Žalobca peňažné plnenie požadoval podľa žaloby po žalovanej z titulu nezaplatenia žalovanou za žalovanej poskytnuté služby spoločnosťou Slovak Telecom a. s., odkazoval na o elektronických komunikáciách, podľa ktorého tento jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb resp. zmluvu o pripojení. Jednalo sa o fixné služby. Dodané služby boli fakturované žalovanej predchodcom žalobcu vo faktúre č. XXXXXXXXXX výške 17,96 eur, splatnej 18.3.2014, č. XXXXXXXXXX vo výške 25,95 eur, splatnej 22.4.2014, č. XXXXXXXXXX vo výške 31,95 eur, splatnej 19.5.2014, č. XXXXXXXXXX vo výške 17,18 eur, splatnej 18.6.2014, ktoré žalovaná nezaplatila. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom a. s, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016, postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bolo žalovanej oznamované listom z 12.2.2016. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca požadoval priznať aj úrok z omeškania podľa ustanovenia , vykonávacieho predpisu k ustanoveniu a jeho ustanovenia .

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie zaslané na adresu v Registri obyvateľov SR, žalovaná si neprevzala zásielku v odbernej lehote, súd má predvolanie za doručené na základe fikcie podľa Súd rozhodol podľa , že bude konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovanej, otvoril pojednávanie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa: s oznámením o postúpení pohľadávky, s faktúrami, so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok postupcu Slovak Telecom a. s. a postupníka žalobcu z 27.08.2015, s odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 8.11.2013 mal súd preukázané, že ju uzatvorili spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom na Bajkalskej 28 v Bratislave, IČO: 36 763 469 a žalovaná, v ktorej sa dohodli, že spoločnosť poskytne program služby Televízia Magio. Zmluvu podpísala žalovaná dňa 8.11.2013, dňa 14.10.2013 podpísala zmluvu za Slovak Telekom, a. s. O. N..

7. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 17,18 eur, splatnou 18.6.2014 má súd preukázané, že žalovanej bol fakturovaný okrem poplatkov za služby aj poplatok prerušenie poskytovania služby pre neplatenie 16,50 eur bez DPH (17,18 eur s DPH).

8. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 31,95 eur, splatnou 19.5.2014 bola žalovanej fakturovaná cena za poskytnuté služby ako aj poplatok za upomienku 4,99 eur (nepodlieha DPH).

9. Faktúra č. XXXXXXXXXX je vystavená na sumu 25,95 eur a splatná 22.4.2014, bola ňou žalovanej fakturovaná cena za poskytnuté služby ako aj poplatok za upomienku 4,99 eur (nepodlieha DPH).

10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 17,96 eur, splatnou 18.3.2014 bola žalovanej fakturovaná cena za poskytnuté služby a neboli jej účtované žiadne iné poplatky (ako poplatok za upomienku, za obmedzenie alebo prerušenie služby pre neplatenie).

11. Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 uzavrel Slovak Telekom, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník. Postupovaná pohľadávka je peňažná pohľadávka postupcu vzniknutá na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako dlžníkom a ktorá je predmetom postúpenia podľa tejto zmluvy a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok. Tiež je špecifikovaná v súlade s článkom I. bod 5 tejto zmluvy, podľa ktorého zoznam znamená zoznam jednotlivých postupovaných pohľadávok. V čl. I bod 4 je Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok špecifikovaný ako jednotlivá listina obsahujúca Zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok postupcu, ktoré touto listinou postupuje postupníkovi a postupník ich prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť dohodnutú odplatu podľa čl. III tejto zmluvy. Ako príloha č. 1 je k zmluve pripojený vzor Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok, príloha č. 2 poverenie pre zamestnanca spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Ing. S. T. samostatne podpisovať za túto spoločnosť Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a. s. a postupníkom - žalobcom, príloha č. 3 je vzor oznámenia o zániku postúpených pohľadávok, ktoré má byť adresované postupníkovi, príloha č. 4 vzor tabuľky - nečitateľné drobné písmo, príloha č. 5 vzor oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorý má byť adresovaný dlžníkovi.

12. Podľa Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 23.6.2016 tento uzatvorili zmluvné strany Slovak Telekom, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník v súlade s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXX z 27.8.2015, pričom zmluvné strany sa dohodli, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému bude určená výška postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu je 6.6.2016, v čl. II je uvedené, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1 tohto Protokolu a postupník ich prijíma a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi odplatu. K účinnému prevodu postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu dochádza podpisom protokolu a pripísaním prvej časti odplaty.

13. Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 4.2.2016 uzatvorili zmluvné strany Slovak Telekom, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník v súlade s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok č.

XXXXXXXXXX z 27.8.2015, pričom zmluvné strany sa dohodli, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému bude určená výška postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu je 27.1.2016, v čl. II je uvedené, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1 tohto Protokolu a postupník ich prijíma a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi odplatu, k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu dochádza podpisom protokolu a pripísaním prvej časti odplaty.

14. Z Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 4.9.2015 vyplýva, že ho uzatvorili zmluvné strany Slovak Telekom, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník v súlade s Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXX z 27.8.2015, pričom zmluvné strany sa dohodli, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému bude určená výška postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu je 31.8.2015, v čl. II je uvedené, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1 tohto Protokolu a postupník ich prijíma a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi odplatu, k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu dochádza podpisom protokolu a pripísaním prvej časti odplaty.

15. Oznámením o postúpení pohľadávky z 12.2.2016, adresovaným žalovanej, spoločnosť Slovak Telekom, a. s. oznamovala žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávok z faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 292,04 eur s príslušenstvom na žalovanú na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a pohľadávky prešli k 12.2.2016 do vlastníctva žalobcu.

16. Podľa o elektronických komunikáciách v znení do 31.12.2013 (ďalej len „“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa v znení v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa a postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej a povinnosť splnenia jej záväzku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb respektíve zmluvy o pripojení, uzavretej medzi

subjektom uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok a žalovanou. V zmysle záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle a ustanovenia aj zmluva uzavretá so žalovanou záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať ( ).

23. Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1., 2. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. Žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že došlo pre postúpením pohľadávky na neho k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. zmluvy o pripojení, toto svoje skutkové tvrdenie však bližšie nešpecifikoval bližším údajom o dátume uzatvorenia zmluvy prípadne číslom zmluvy, iba poukázal na predložené listiny. Na preukázanie svojho tvrdenia súdu predložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorenú medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a žalovanou dňa 8.11.2013. Žalobca v súvislosti s postúpením pohľadávky voči žalovanej v žalobe poukázal iba na Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok z 12.2.2016, svoje skutkové tvrdenia ohľadom postúpenia pohľadávky voči žalovanej na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 12.2.2016 preukazoval Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 s prílohou. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k žalovanej pohľadávke až Odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok z 12.2.2016. Súd mal vedomosť, že sa v registri súdu Spr 18/17 nachádza Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, Odovzdávacie protokoly o postúpení pohľadávok ako aj CD disk s Prílohou k odovzdávacím protokolom. Súd vyhotovil do spisu kópiu Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, Odovzdávacích protokolov o postúpení pohľadávok z 23.6.2016, z 4.2.2016 a z 4.9.2015 ako aj časť prílohy k menu žalovanej, v ktorej sú však uvedené také čísla faktúr, ktoré sa nezhodujú s číslami faktúr označených žalobcom za dôkaz a pripojených k žalobe. Súdu nebol na dôkaz o prechode práva k pohľadávke na žalobcu doručený žiadny písomný odovzdávací protokol z 12.2.2016.

24. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Predpokladom postúpenia pohľadávky je v zmysle písomná zmluva. Súd mal písomnou rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok za dokázané zo strany žalobcu, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom že zmluva z 27.8.2015 bola uzavretá, ktorá však predpokladá prechod práva k pohľadávke na základe Odovzdávacích protokolov o postúpení pohľadávok a k nim prislúchajúcimi prílohami č. 1 obsahujúcimi zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok. Žalobca v žalobe tvrdil, že k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej došlo na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 12.2.2016. Žalobca svoje tvrdenie o prechode vlastníctva k žalovanej pohľadávke dňom 12.2.2016 nepodoprel žiadnym dôkazom, ani žiadnou prílohou č. 1, v ktorej podľa zmluvy o postúpení mala byť pohľadávka voči žalovanej špecifikovaná.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t. j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,

že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t. j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

26. Žalobca v spore nedokázal, že na neho bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a. s. voči žalovanej. I keď súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.2.2016, ktoré spoločnosť Slovak Telekom, a. s. adresovala žalovanej, a bola dokázaná aj existencia Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015, žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že Odovzdávacím protokolom zo dňa 12.2.2016 mu vzniklo právo veriteľa uplatňovať voči žalovanej titulom jej záväzku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.11.2013 žalobou na splnenie povinnosti žalovanej zo zmluvy. Na základe uvedeného súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol.

27. Pokiaľ sa týka jednotlivých nárokov uplatnených žalobou ako na istinu, to čo bolo uvedené vo faktúrach a čo treba podľa žalobcu splniť ako záväzok žalovanej, úrok z omeškania, ide o hmotnoprávne nároky veriteľa, za ktorého sa v žalobe označil žalobca, ktoré z dôvodu, že voči dlžníkovi (žalovanej) súd považuje postúpenie pohľadávky za nedokázané žalobcom, z pohľadu, či sú alebo nie sú v súlade s hmotným právom a v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva, súd neskúmal z dôvodu, že nebolo v konaní žalobcom dokázané, že tieto nároky prislúchajú práve žalobcovi.

28. Žalobca žaluje sumu 93,04 eur a príslušenstvo, v zmysle s 5% úrokom z omeškania zo súm, ako je uvedené v bode 2. rozsudku, pričom žaloba neobsahuje skutkové tvrdenia, prečo žaluje menej ako je uvedené v ním označených dôkazoch, vo faktúrach. Žaluje výlučne odplatu za poskytnuté služby, pričom žalobný návrh podáva o zaplatenie sumáru všetkého, čo je vo faktúrach uvedené, vrátane poplatkov za obmedzenie, prerušenie, upomienok za oneskorené platby, ktoré podľa predpisov občianskoprávnych ( súd použil z dôvodu, že ide aj po postúpení pohľadávky o spotrebiteľský právny vzťah) ani príslušenstvom pohľadávky nie sú (viď ). Žalobca len všeobecne uviedol v žalobe, že ak je žalovaná suma z každej jednotlivej faktúry nižšia ako suma uvedená na faktúre, mohlo dôjsť k úhrade žalovanou. V žalobe chýbajú tvrdenia, aké konkrétne sumy boli na tú ktorú faktúru uhradené a či boli úhrady započítané na cenu služieb alebo na poplatky. Žalobca porušil svoju povinnosť v zmysle pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a neprípustne v zmysle toto opísanie nahradil odkazom na označené dôkazy. Súd nemôže akceptovať názor žalovaného, že skutkové tvrdenia, ktoré strana výslovne alebo účinne nepoprela, sú nespornými, pokiaľ v žalobe absentuje splnenie povinnosti žalobcu uviesť pravdivo rozhodné skutočnosti, tieto v žalobe žalobcu chýbali ak žalobca žaloval iba cenu služieb a žalobný návrh postavil tak, že požaduje na zaplatenie všetky sumy z faktúr. Súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. , zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk, v ktorom ústavný súd vyslovil, že „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“, pod II Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená). Súd dodáva, že tak ako postavil žalobca žalobu, nemá jeho protistrana možnosť žiadnej procesnej obrany pre rozhodné chýbajúce skutkové tvrdenia žalobcu.

29. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ).

30. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (s. 1 ), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.

31. Na základe uvedeného (body 29, 30, poukaz v bode 28 na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky) nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, prezentovaným v jeho žalobách ohľadom jeho

výkladu ustanovenia že súd má na základe akejkoľvek žaloby, bez splnenia povinnosti žalobcu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť ich dôkazmi a pripojiť k žalobe tie, ktorými disponuje, pri procesnej pasivite protistrany žalobe vždy vyhovieť.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

34. Žalovaná bola v konaní stranou v plnom rozsahu úspešnou, preto jej súd priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

Poučenie:

Proti rozsudku je možné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ) .