Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-42-2017.pdf
PDF · 140.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, členov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. M. F., bytom X. č. XX, XXX XX Z. F. nad V., právne zastúpeného T. kancelária P.. M., s.r.o., so sídlom F. námestie č. XX, XXX XX K., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova č. 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1) L. P., bytom C. č. 3, XXX XX K., 2) P. F., bytom X. č. XXX/XX, XXX XX K., 3) T. V., bytom C. č. XXX/X, K., 4) Q. sporiteľňa, a.s., so sídlom K. č. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. H. zo dňa 05.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.06.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OR. zo dňa 05.04.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmeňujúceho rozhodnutie Mesta Trenčín č. Y. XXXX/XXXXX/ XXXXXX/X/Cho, Ki zo dňa 19.10.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu, C., K.“ na pozemkoch parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území K..
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce dodatočné povolenie zmeny stavby, nedošlo na predmetnej stavbe k žiadnej zmene ani z hľadiska jej umiestnenia ani z hľadiska usporiadania susedských vzťahov. Správne orgány sa stále dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že stavba je v rozpore s § 88a vetou prvou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebný zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
3. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, spočíva podľa žalobcu na vlastníkovi stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom podľa žalobcu stavebníčka uvedenú podmienku nesplnila. Následne venoval priestor výkladu pojmu „verejný záujem.“ Hoci nemá v právnom poriadku Slovenskej republiky legálnu definíciu, môžeme zaň označiť taký druh záujmu, ktorý je všeobecne prospešný, t.j. nie je prospešný
len zúženému okruhu konkrétne určených subjektov. Súčasťou verejného záujmu je podľa žalobcu zachovanie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov s vylúčením favorizovania toho, kto koná protiprávne. Podľa žalobcu nachádzať definičný obsah pojmu verejný záujem iba vo vyjadreniach dotknutých orgánov štátnej správy je neprimerané.
4. Žalobca zdôraznil, že správne orgány sú povinné pri rozhodovaní prihliadať aj na spoločenskú závažnosť zásahu, t.j. na faktický vplyv dodatočne povoľovanej nelegálnej stavby na vlastnícke právo susediacich vlastníkov. V uvedenej súvislosti namietol, že umiestnenie povoľovanej stavby pri nedodržaní minimálnych odstupových vzdialeností v zmysle príslušných právnych predpisov nepriamo mení úžitkovú hodnotu žalobcovho pozemku v jeho neprospech. Stav vytvorený napadnutým rozhodnutím podstatne zhoršuje podmienky na prípadný budúci predaj nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu.
5. V správnej žalobe poukázal žalobca aj na niektoré podľa jeho názoru stále nezodpovedané námietky, napr. či stavba, ktorá sa v skutočnosti zrealizovala v priebehu roku 2006, zodpovedá projektovej dokumentácii, ktorá bola vyhotovená až v roku 2007, ďalej na námietku týkajúcu sa otázky zabezpečenia údržby povoľovanej stavby. Poukázal tiež na to, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/50/2014 zo dňa 28.10.2015, ktorým si argumentačne vypomohol žalovaný, ani v čase podania správnej žaloby ešte stále nebol právoplatný.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zdôraznil, že žalobca medzi žalobnými bodmi neuviedol žiadny konkrétny dôvod, ako malo napadnuté rozhodnutie žalovaného a ním uznaný procesný postup prvostupňového orgánu ukrátiť žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že správne orgány postupovali v rámci administratívneho konania v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý následne správne právne posúdili. Prvostupňový správny orgán rozhodol o námietkach odvolateľa a ich zamietnutie riadne odôvodnil. Žalovaný neidentifikoval dôvod na dodatočne nepovolenie zmeny stavby alebo nové prejednanie veci prvostupňovým orgánom.
7. Žalovaný zdôraznil, že sú to dotknuté orgány, ktoré v konaniach podľa stavebného zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona v rámci svojej pôsobnosti. Práve záväzné stanoviská dotknutých orgánov zabezpečujú ochranu verejných záujmov v jednotlivých oblastiach ochrany zložiek životného prostredia ako aj iných osobitných záujmov. Stavebníčka L. P. predložila kladné stanoviská dotknutých orgánov, predloženým zameraním preukázala, že zmena stavby je umiestnená na jej pozemku, čo nepriamo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/50/2014 zo dňa 28.10.2015. V odôvodnení tohto rozsudku je jednoznačne uvedené, že priebeh hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a stavebníčky L. P., určený na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/265/2010-144 zo dňa 10.11.2010, zostal nezmenený.
8. K nerešpektovaniu § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“), podľa ktorého stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, žalovaný uviedol, že pozemok v spoluvlastníctve žalobcu parc. č. XXXX/X v katastrálnom území K. je evidovaný na LV č. XX ako záhrada (pozemok, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny), t.j. dodatočne povoľovanou zmenou stavby nebude obmedzené užívanie susedného pozemku na daný účel.
9. K správnej žalobe sa vyjadrila aj stavebníčka L. P.. Poukázala na to, že zamestnanci prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu postupovali s mimoriadnou dôslednosťou a zodpovednosťou s ohľadom na osobu žalobcu a podľa jej názoru až nad rámec zákona sa zaoberali každou z námietok žalobcu. Vyvinuli nadštandardné úsilie v snahe vysvetliť žalobcovi aplikáciu dotknutých ustanovení stavebného zákona. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť.
10. V následnej replike žalobcu a duplike žalovaného boli zdôraznené ťažiskové body dovtedajšej argumentácie žalobcu a žalovaného. 11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie správnej žaloby pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca. Na pojednávaní, vykonanom v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní.
12. Správny súd pre úplnosť dodáva, že okrem subjektov uvedených v záhlaví tohto rozsudku boli účastníkmi administratívneho konania aj F.. K. G., Mgr. U. G. a Ing. F. O.. Títo sa však svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom účinne vzdali.
13. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H. zo dňa 05.04.2017, zmeňujúceho rozhodnutie Mesta Trenčín č. Y. XXXX/XXXXX/XXXXXX/X/Cho, Ki zo dňa 19.10.2016, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu, C. 3, K. na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K..
14. Z administratívneho spisu vyplýva, že Stavebníčka L. P. začala realizovať zmenu stavby rodinného domu na ulici C. 3, K., bez staveného povolenia. Oznámením k ohláseniu stavených úprav listom č. R./ Sp-XXXX/XXXXX/XXXXX zo dňa 20.03.2006 jej boli povolené stavebné práce spočívajúce vo výmene strešnej krytiny, výmene okien a odstránenie drobnej stavby.
15. Na základe výzvy stavebného úradu stavebníčka predložila dňa 29.06.2007 žiadosť o vydanie dodatočného povolenia zmeny stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu, C.., K.“ realizovanej na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území K., stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a projektovú dokumentáciu vypracovanú autorizovaným architektom (D.. arch. F. J.).
16. Dňa 21.11.2007 bolo administratívne konanie prerušené z dôvodu, že žalobca ako spoluvlastník susediaceho pozemku parc. č. XXXX/X podal na civilný súd žalobu na určenie hranice pozemkov, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, právoplatným dňa 09.12.2010 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu.
17. Mesto K. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. Q. XXX/XXXX-XXX/Zm F. XXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2011 podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona zmenu stavby dodatočne povolilo, stavebníčke určilo záväzné podmienky a súčasne rozhodlo o námietkach, ktorého vzniesol žalobca. Námietky zamietlo.
18. Na odvolanie žalobcu Krajský stavebný úrad v Trenčíne, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. A.-XXXX-XXX/XXX-X Br zo dňa 30.01.2012 zmenil rozhodnutie Mesta K. zo dňa 23.09.2011 nahradením časti pôvodného výroku vlastným výrokom, preformulovaním znenia niektorých záväzných podmienok určených stavebníčke a zmenou výroku o námietke č. 2.
19. Súdny prieskum rozhodnutia zo dňa 30.01.2012 inicioval žalobca podaním správnej žaloby, na podklade ktorej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 13S/75/2012-53 zo dňa 06.02.2013 zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trenčíne č. A.-XXXX-XXX/XXX-X Br zo dňa 30.01.2012 ako aj rozhodnutie Mesta Trenčín č. Q. XXX/XXXX-XXX/Zm F. XXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že správne orgány pre preverenie tvrdenia žalobcu, či zateplenie steny prístavby v hrúbke 8 cm zasahuje alebo nezasahuje na pozemok žalobcu, nevykonali dostatočné dokazovanie a ich záver o tom, že stavba nezasahuje na pozemok žalobcu, je predčasný. Súčasne správny súd skonštatoval, že znenie záväznej podmienky č. 5 uvedenej v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej „stavebník zabezpečí úpravy na stavbe tak, aby jej konštrukcie nezasahovali na susedný pozemok“, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko nie je jednoznačné, ktorých konkrétnych konštrukcií sa uvedená záväzná podmienka týka, v akom rozsahu a akým spôsobom má byť zabezpečená náprava.
20. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/75/2012-53 zo dňa 06.02.2013 bol na odvolanie účastníkov potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31.03.2014.
21. Po vrátení administratívneho spisu stavebný úrad určil termín ústneho konania a miestneho pojednávania na deň 02.09.2014 na mieste stavby. Dňa 02.09.2014 žalobca vzniesol námietky, podľa ktorých stavba vykazuje iné rozmery v teréne ako v dokumentácii, odstupová vzdialenosť stavby od hranice pozemkov má byť 2 metre, ktorú požadoval dodržať. Požiadal o nariadenie úpravy stavby jej skrátením o miestnosť nazvanú hospodárska za účelom vytvorenia priestoru na údržbu nehnuteľnosti stavebníčky a na následnú stavbu plotu stavebníčkou, nakoľko on nemieni stavebníčke umožniť vstup na svoj pozemok za účelom údržby jej nehnuteľnosti. Namietol tiež, že v čase podania jeho vyjadrenia stále neboli odstránené časti prístavby presahujúce na jeho pozemok.
22. Stavebný úrad nariadil na deň 11.08.2016 termín ústneho konania a miestneho pojednávania na mieste stavby. Žalobca predložil námietky, z ktorých, nad rámec už skôr vznesených, vyplýva, že povoľovaná stavba odporuje verejnému záujmu, že niektoré časti prístavby stále presahujú na jeho pozemok, že stavebníčka nesplnila podmienku kolaudačného rozhodnutia, ktorá ju zaväzovala zabezpečiť trvale údržbu a opravy stavby a tiež že stavebníčka nechala fiktívne zamerať prístavbu geodetom za účelom získania dokladu pre stavebný úrad.
23. Mesto Trenčín rozhodnutím č. Y. XXXX/XXXXX/XXXXXX/X/Cho, Ki zo dňa 19.10.2016 znovu rozhodlo o žiadosti stavebníčky L. P. zo dňa 29.06.2007 tak, že zmenu stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu, C. X, K.“, realizovanú na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ XX v katastrálnom území K., dodatočne povolilo. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že sa jedná o dokončenú zmenu pôvodného rodinného domu, o prestavbu a prístavbu, ktorá spočívala v architektonicko-stavebnej úprave jestvujúcich priestorov rodinného, ako aj rozšírení obytnej časti domu na prízemí. Skonštatoval, že stavba bola už ukončená a v konaní sa preukázalo, že nie je v rozpore s verejným záujmom. Stavba bola skolaudovaná rozhodnutím č. Y. XXXX/XXXX/XXXX-X/Zm,Mi,Fo zo dňa 13.08.2012, právoplatným a vykonateľným dňa 21.08.2012. Okrem žalobcu iné osoby námietky nevzniesli. O námietkach žalobcu rozhodol stavebný úrad nasledovne:
- k námietke, že stavba odporuje verejnému záujmu, stavebný úrad uviedol, že všetky vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a správcov inžinierskych sietí sú kladné a vzájomne si neodporujú. K požiadavke na dodržanie odstupovej vzdialenosti stavby od pozemku navrhovateľa stavebný úrad uviedol, že vyhláška č. 532/2002 Z.z. rieši odstupové vzdialenosti vo vzťahu k obytným miestnostiam, pričom povoľovaná stavba susedí so záhradou, kde nezatieňuje ani neobmedzuje užívanie žiadnej inej stavby, nevytvára požiarne riziká ani nezaťažuje okolie nad prípustnú mieru;
- k námietke presahu niektorých častí stavby nad pozemok žalobcu stavebný úrad uviedol, že pri kolaudačnom konaní bol predložený autorizačne overený geometrický plán od D. U. s porealizačným zameraním stavby, podľa ktorého prístavba sa nachádza výlučne na pozemku stavebníčky a jej vzdialenosť od hranice so susedným pozemkom parc. č. XXXX/X je v rozsahu 0,09 až 0,17 metra;
- k námietke, že stavba vykazuje rozdielne rozmery v dokumentácii a v teréne, stavebný úrad uviedol, že projektová dokumentácia bola vypracovaná a overená projektantom v roku 2007 a nakoľko sa jedná o dokumentáciu skutočného realizovania stavby (pasport stavby), jej rozsah nie je spresnený vo vyhláške č. 453/2002 Z.z. Správne rozmery prístavby sú dané geometrickým plánom vypracovaným oprávneným geodetom a predloženým v kolaudačnom konaní;
- k námietke nesplnenia podmienky z kolaudačného rozhodnutia stavebníčkou stavebný úrad uviedol, že ustanovenie § 86 stavebného zákona rieši povinnosti vlastníka stavby riadne ju udržiavať v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že pri miestnom zisťovaní dňa 11.08.2016 nebola preukázaná žiadna zo skutočností nasvedčujúca tomu, že by dochádzalo k znehodnoteniu stavby či ohrozeniu jej vzhľadu. Zároveň nebol preukázaný ani vznik požiarnych a hygienických závad;
- k námietke, že stavebníčka nechala fiktívne zamerať prístavbu geodetom za účelom získania dokladu pre správne konanie, stavebný úrad uviedol, že stavebníčka predložila znalecký posudok znalca z odboru geodézia a kartografia, z ktorého vyplýva, že vzdialenosť prístavby stavebníčky od hranice s pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu (parc. č. XXXX/X) sa zhoduje so vzdialenosťou uvedenou v porealizačnom zameraní predloženom v kolaudačnom konaní a súčasne s vyhlásením spoločnosti U.,
s.r.o. zo dňa 01.06.2015 predloženým stavebnému úradu v konaní o obnove kolaudačného konania. Z posudku vyplýva, že oplotenie šírky 0,14 metra v bode, kde je betónový plot oddeľujúci susedné pozemky opretý tesne o zadnú stenu prístavby, zasahuje do pozemku žalobcu 0,05 metra. Z uvedeného vyplýva, že v tomto bode je prístavba vzdialená od hranice 0,09 metra. 24. Proti rozhodnutiu Mesta Trenčín č. Y. XXXX/XXXXX/XXXXXX/X/Cho, Ki zo dňa 19.10.2016 podal žalobca odvolanie, do obsahu ktorého preniesol ťažisko svojej dovtedajšej argumentácie vyjadrenej v jeho námietkach.
25. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. H. zo dňa 05.04.2017 na základe odvolania žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.10.2016 tak, že v texte za menom stavebníka vypustil časť týkajúcu sa zastúpenia splnomocnenou zástupkyňou a v texte slovo „stavba“ nahradil znením „zmena stavby“. Ostatné časti odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia ponechal bezo zmeny. Stotožnil sa skutkovými zisteniami a právnym posúdením prvostupňového orgánu, ktorého rozhodnutie vyhodnotil ako riadne odôvodnené, aj vo vzťahu k námietkam žalobcu. Zdôraznil, že stavebníčka predložila kladné stanoviská dotknutých orgánov a predloženým zameraním preukázala, že zmena stavby je umiestnená na jej pozemku, čo nepriamo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/50/2014 zo dňa 28.10.2015. V nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o možnosti umiestniť stavbu na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, žalovaný uviedol, že pozemok žalobcu je evidovaný na liste vlastníctva ako záhrada, takže dodatočne povoľovanou zmenou stavby nebude obmedzené užívanie tohto pozemku na predpokladaný účel. Dodržiavanie podmienok kolaudačného rozhodnutia na predmetnú zmenu stavby nie je predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. Namietaný vznik rozdielu v údaji o zastavanej ploche rodinného domu na LV č. XXXX (135 m2) a prvostupňovým rozhodnutím (132,1 m2) je možný zameraním domu aj s priľahlými ochoznými chodníkmi.
26. Správny súd v súvislosti s preskúmavaným administratívnym konaním poukazuje aj zistenia z konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/50/2014. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, ktorý nadobudol dňa 09.12.2010 právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/265/2010-144 zo dňa 10.11.2010, bola určená hranica medzi pozemkami v katastrálnom území Trenčín, a to parc. č. XXXX/X, ktorého spoluvlastníkom je žalobca, a parc. č. XXXX/XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve L. P.. Hranica je vedená medzi pozemkom parc. č. XXXX/X a pozemkami parc. č. XXXX/XX a XXXX/X z dôvodu, že plocha zastavaná prístavbou bola odrátaná od parc. č. XXXX/XX a pripočítaná k parc. č. XXXX/X. Okresný súd Trenčín určil hranicu na základe vykonaného dokazovania tak, že táto je tvorená ako spojnica bodov XX-XX,X a XX-XXX v zmysle geometrického plánu vypracovaného súdom určeným znalcom D.. D. V.. B. XX-XX,X v zmysle geometrického plánu predstavuje zateplený roh rodinného domu (jeho prístavby) L. P., ktorý stál v čase rozhodovania súdu na pozemku parc. č. XXXX/XX. Prístavba k tomuto rodinnému domu nebola v čase rozhodovania súdu skolaudovaná a nebola zakreslená v katastrálnej mape. Súdom určená hranica bola v súlade s geometrickým plánom Ing. D. V. zakreslená do katastrálnej mapy. Následne bola príslušnému katastrálnemu orgánu predložená na vykonanie záznamu ďalšia verejná listina, a to kolaudačné rozhodnutie zo dňa 13.08.2012, č. Y. XXXX/XXXX/XXXX-X/Zm,Mi,Fo, ktorým bola skolaudovaná prístavba rodinného domu súp. č. XXX vo vlastníctve L. P.. Ku kolaudácii bol vypracovaný geometrický plán č. X/XX zo dňa 21.07.2011, ktorý slúžil na zameranie skolaudovanej prístavby. Tento geometrický plán vychádzal z meraní vykonaných optickým zariadením, zatiaľ čo merania Ing. D. V. boli vykonané pásmom. Rozdiel medzi zameraním predmetnej stavby v týchto geometrických plánoch predstavuje 8 cm. Identifikovaná „medzera“ v šírke 8 cm vznikla ako rozdiel spôsobený v zistení meraných hodnôt súdnym znalcom, vykonávajúcim meranie pomocou meracieho pásma, ako je uvedené v zázname podrobného merania zmien č. E XXXX pre geometrický plán vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/126/2007 a geodetom, vykonávajúcim meranie pomocou meracieho prístroja E. TC XXX, ako je uvedené v zázname podrobného merania zmien č. XXXXE pre účely geometrického plánu č. X/XX. Uvedený rozdiel 8 cm, o ktorý je prístavba posunutá smerom do pozemku vo vlastníctve L. P., teda od hranice pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ XX v katastrálnom území K., je v povolenej tolerancii.
27. Žalobca, majúc za to, že zápisom geometrického plánu č. X/XX zo dňa 21.07.2011 sa súčasne zmenila hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území Trenčín, keďže táto bola určená aj bodmi, ktoré tvoria zateplený roh budovy vo vlastníctve L. P., sa na príslušnom
katastrálnom orgáne domáhal opravy chýb podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. Jeho návrh bol zamietnutý rozhodnutím Správy katastra Trenčín, odbor katastrálnych konaní č. X-XXX/XX zo dňa 10.09.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín č. Xo XX/XXXX-M zo dňa 10.01.2014. Žalobca inicioval súdny prieskum uvedeného rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 13S/50/2014-75 zo dňa 28.10.2015 žalobu zamietol, tento rozsudok potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžr/11/2016 zo dňa 13.12.2017 s právnym záverom, že vyhotovenie geometrického plánu v súdnom konaní o určenie priebehu hranice nie je prekážkou pre vyhotovenie iného geometrického plánu na zameranie prístavby rodinného domu, ktorá tu síce už existovala v čase vyhotovenia v poradí prvého geometrického plánu, ale nebola skolaudovaná a vedená v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie súdu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj geometrický plán na určenie hranice, je totiž pre účastníkov a pre orgány záväzný len pokiaľ ide o určený priebeh hranice medzi pozemkami, vyslovený aj vo výroku súdneho rozhodnutia. K námietke nesprávnosti meraní v zmysle geometrického plánu č. X/XX zo dňa 21.07.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pri zapisovaní záznamovej listiny do evidencie katastra je správny orgán povinný skúmať verejné listiny a ich prílohy len z hľadiska kritérií ich spôsobilosti na vykonanie zápisu do katastra záznamom, nie je však oprávnený skúmať samotnú správnosť merania, pokiaľ bol geometrický plán, ktorý bol prílohou verejnej listiny (kolaudačného rozhodnutia), riadne autorizačne a úradne overený. Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že nebolo zistené, že by v dôsledku zamerania prístavby rodinného domu vo vlastníctve L. P. došlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území K., určenej v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/126/2007. Priebeh tejto hranice zostal nezmenený. Jedinou zásadnou zmenou je, že na základe inej verejnej listiny bol zakreslený do katastrálnej mapy pôdorys rodinného domu vo vlastníctve L. P., ktorý sa nachádza pri takto určenej hranici. Samotná hranica určená súdom však zostala v katastrálnej mape nezmenená, keď pre jej zakreslenie bol záväzný obsah geometrického plánu vypracovaného Ing. D. V.. Následné zmeny vykonané v katastri záznamom na základe inej verejnej listiny sa tohto predchádzajúceho záznamu nedotkli.
28. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
29. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
30. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
31. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
32. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
33. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
34. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66.
35. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
36. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
37. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
38. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
39. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
40. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
41. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
42. Po vykonaní súdneho prieskumu prejednaním veci na pojednávaní a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
43. K námietke týkajúcej sa pretrvávajúceho rozporu povoľovanej stavby s verejným záujmom správny súd poukazuje na skorší rozsudok sp. zn. 13S/75/2012 zo dňa 06.02.2013, ktorý verejný záujem v súvislostiach tohto konkrétneho prípadu vyjadril ako záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami technických noriem a pod. Správny súd dopĺňa, že súlad alebo nesúlad s parciálnymi súčasťami tohto verejného záujmu je artikulovaný práve záväznými stanoviskami orgánov a inštitúcií podľa § 140b stavebného zákona. Hoci dôkazné bremeno zaťažuje stavebníka, je to správny orgán a nie účastník stavebného konania, ktorý je zákonom povolaným subjektom na posúdenie a vyhodnotenie, či dodatočne povoľovaná stavba je alebo nie
je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že verejný záujem nemožno stotožňovať so záujmami či vyjadreniami orgánov štátnej správy a správcov inžinierskych sietí. Ustanovenie § 88a stavebného zákona priamo predpokladá, že proces posudzovania súladu s verejným záujmom sa uskutočňuje najmä na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak teda správny orgán pri riešení otázky súladnosti povoľovanej stavby s verejnými záujmami pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia poukázal ťažiskovo na súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a inštitúcií, postupoval v súlade s ustanovením § 88a ods. 1 stavebného zákona.
44. K námietke ne/dodržania minimálnych odstupových vzdialeností medzi nehnuteľnosťami a s tým súvisiacej otázky skutočného aj potenciálneho znehodnotenia nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu správny súd taktiež poukazuje na skorší rozsudok sp. zn. 13S/75/2012 zo dňa 06.02.2013, podľa ktorého sporné ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. („stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel“) treba interpretovať tak, že sa použije len pri posudzovaní vzájomných odstupov stavieb rodinných domov. Pokiaľ na susednom pozemku stavba rodinného domu nie je, ani v danom čase nebeží územné konanie týkajúce sa budúceho zastavania susedného pozemku, stavebný úrad pri svojom rozhodovaní nie je viazaný odstupovými vzdialenosťami stanovenými citovanou vyhláškou. Je pritom irelevantné, že v budúcnosti by eventuálne na pozemku žalobcu mohol byť rodinný dom postavený. Správny súd dopĺňa, že použitý tvar slovesa „určiť“ (particípium perfekta pasíva), poukazujúci na dej v minulosti už ukončený, tu znamená, že ak sa má zohľadniť „určený účel“ užívania susedného pozemku, tak je to ten účel, ktorý je správnym orgánom a účastníkom konania v čase správneho konania aspoň na úrovni územného rozhodnutia už známy. V čase rozhodovania správnych orgánov bol pozemok v spoluvlastníctve žalobcu parc. č. XXXX/X v katastrálnom území K. v katastri nehnuteľností z hľadiska druhu pozemku evidovaný ako záhrada, spôsob využitia „pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny.“ Z verejne dostupných údajov katastra vyplýva, že uvedený stav platí aj v roku 2019. Z gramatického ani systematického výkladu uvedeného ustanovenia nemožno odvodiť, že by správne orgány pro futuro mali zohľadňovať akékoľvek možné (hypotetické) variácie prejavov vôle vlastníkov susediacich pozemkov pri nakladaní so svojimi pozemkami, ku ktorým by eventuálne v bližšie neurčenej budúcnosti títo susediaci vlastníci mohli dospieť.
45. K námietke presahu niektorých častí povoľovanej stavby nad pozemok žalobcu považuje správny súd za akceptovateľné a argumentačne zvládnuté vysvetlenie správnych orgánov, ktoré uvedenú námietku posúdili v nadväznosti na v kolaudačnom konaní predložený autorizačne overený geometrický plán Ing. D. U. s porealizačným zameraním stavby, podľa ktorého prístavba sa nachádza výlučne na pozemku stavebníčky a jej vzdialenosť od hranice so susedným pozemkom parc. č. XXXX/X je v rozsahu 0,09 až 0,17 metra. K spochybňovaniu uvedeného dôkazu žalobcom poukazovaním na rozpor so skôr zhotoveným geometrickým plánom Ing. D. V., predloženým v konaní o určenie hranice medzi pozemkami stavebníčky a žalobcu, možno odkázať na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/50/2014 zo dňa 28.10.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/11/2016 zo dňa 13.12.2017 (bližšie viď body 26. a 27. tohto rozsudku), podľa ktorého vyhotovenie geometrického plánu v súdnom konaní o určenie priebehu hranice nie je prekážkou pre vyhotovenie iného geometrického plánu na zameranie prístavby rodinného domu, ktorá tu síce už existovala v čase vyhotovenia v poradí prvého geometrického plánu, ale nebola skolaudovaná a vedená v katastri nehnuteľností. Správny súd podľa citovaného rozsudku nezistil, že by v dôsledku zamerania prístavby rodinného domu vo vlastníctve L. P. došlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, k.ú. K.. Záver o nemennosti priebehu už raz stanovenej hranice nemení ani následné zakreslenie rohu prístavby domu súp. č. XXX a jej posunutie smerom 8 cm do pozemku vo vlastníctve stavebníčky L. P..
46. Vo vzťahu k ostatným, svojou povahou skôr akcesorickým námietkam žalobcu, správny súd uvádza, že pri domáhaní sa súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy musí vždy ísť o jasne identifikovateľné, konkrétne určiteľné a zrozumiteľne pomenované zásahy do hmotnoprávneho postavenia žalobcu, ktorých intenzita je taká, že na vyporiadanie sa s nimi, t.j. na reštitúciu právnej pozície žalobcu, neexistuje iná alternatíva než zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu. Niektorými žalobnými námietkami tvrdené skutočnosti však takúto intenzitu nedosahujú, a to či už pre ich nekonkrétnosť, inde všeobecnosť, najmä však pre absenciu preukázania
príčinnej súvislosti medzi tvrdenou nezákonnosťou rozhodovacej činnosti správnych orgánov a nezákonným procesným postupom predchádzajúcim vydaniu rozhodnutí na strane jednej a prípadným negatívnym zásahom do subjektívnych práv žalobcu na strane druhej práve v dôsledku tvrdenej nezákonnosti. Úlohou správnej žaloby je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými sa relevantne spochybní či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie, ako vyplýva napr. z rozhodnutia č. XX publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2016), podľa ktorého „ak žalobca nevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“ Pri inej príležitosti, konkrétne v uznesení sp. zn. 6Sž/88/1997 zo dňa 26.11.1997, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že „treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.“
47. Správny súd záverom konštatuje, že rozhodnutie žalovaného považuje za súladné so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup správnych orgánov potom, ako im bola predmetná administratívna vec vrátená na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/75/2012-53 zo dňa 06.02.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31.03.2014. Správne orgány v ďalšom konaní postupovali v zmysle ustanovenia § 88a stavebného zákona, pričom takýto postup bol v súlade so zákonom aj potom, ako bolo pôvodné rozhodnutie v rámci skoršieho súdneho prieskumu zrušené. Ustanovenie § 88b stavebného zákona, ktoré sa podľa žalobcu malo v ďalšom konaní použiť, sa aplikuje v prípadoch, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, pričom zákonodarca odkazom 8a) bližšie vysvetľuje, že ide o prípady, v ktorých sa právoplatné stavebné povolenie zrušuje postupom podľa § 65 až 69 Správneho poriadku, k čomu však nedošlo v prejednávanom prípade.
48. Nestotožniac sa so žiadnou zo žalobných námietok, ako bolo vysvetlené vyššie, správny súd dodáva, že správne orgány vykonali vo veci dostatočné a na účely predmetu konania orientované dokazovanie. Z vykonaného dokazovania vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený skutkový stav správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení. Správne orgány sa primeraným spôsobom vysporiadali aj s relevantnými námietkami žalobcu spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. Procesným postupom správnych orgánov nebola žalobcovi odňatá možnosť včas a efektívne uplatňovať svoje práva v administratívnom konaní.
49. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
50. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pričom prihliadol najmä na prejav vôle žalovaného, ktorý sa vyjadril, že náhradu trov konania nežiada. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 169 SSP, v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie § 169 SSP neukladal, nevzniklo ani im z uvedeného titulu právo na náhradu trov konania.
51. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.